Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-90-2018.pdf
PDF · 129.33 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobkyne: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá vo forme ustanovenia čl. VII. Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 zo dňa 19.02.2008 medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a žalobkyňou ako dlžníkom, je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda je neplatná.
II. Súd u r č u j e, že žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 uzatvorenej dňa 19.02.2008 medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
IV. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.05.2018, doručenou súdu 03.05.2018, domáhala, aby súd určil, že: a/ Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyplývajúca zo spotrebiteľskej Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 uzatvorená dňa 19.02.2008 so spoločnosťou Consumer Finance Holdingy, a.s. je neplatná, b/ spotrebiteľská Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zo dňa 19.02.2008 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, c/ právo žalovaného na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 uzatvorenej dňa 19.02.2008 medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. nie je, d/ aby zamestnávateľ žalobkyne: G. E., Q. nám. 13, XXX XX Bratislava nevykonával zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.02.2008 uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (právnym predchodcom žalovaného) Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274, na základe ktorej jej bola poskytnutá bezúčelová hotovostná pôžička vo výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk). Súčasťou Zmluvy boli Podmienky k Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky a Všeobecné obchodné podmienky. Žalobkyňa poukazovala na to, že zmluva nie je ňou podpísaná, namiesto podpisu je viď žiadosť, ktorú si pôvodný veriteľ nechal. Žalobkyňa ďalej namietala, že s právnym predchodcom žalovaného nikdy neuzatvárala dohodu o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov ako samostatnú listinu, ktorú by potvrdila svojim podpisom. Žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne listom zo dňa 08.02.2018 s priloženou kópiou zmluvy č. 2054274, ktorá nie je celkom totožná s originálom, vrátane jej podpisu, na realizáciu zrážok zo mzdy. Žalovaný si žiada plnenie neodôvodneného a neexistujúceho dlhu v sume 1.570,67 Eur, ktorú výšku si sám žalovaný jednostranne diktuje. Žalovaný sa opiera o bod VII. Zmluvy - časti Klient, kde sa uvádza, že pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že spotrebiteľská zmluva ako aj všeobecné obchodné podmienky sú nečitateľné, písané veľmi drobným písmom a bez použitia optickej pomôcky text nie je možné prečítať. Žalobkyňa mala za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neplatná, Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a ako také sú neplatné, vrátane všeobecných obchodných podmienok. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 23.01.2010 upozornil žalobkyňu na chýbajúce splátky vo výške 255,45 Eur. Chýbajúce splátky žalobkyňa žalovanému už zaplatila v sume 375,- Eur. Žalobkyňa preto zastávala názor, že žalovaný neopodstatnene žiada plnenie ním vyčísleného dlhu, keď pohľadávka je splatená a okrem iného aj premlčaná.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne aj pohľadávka veriteľa uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predložil platiteľovi mzdy dlžníka. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Žalobkyňa v Zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 19.02.2008, ktorú vlastnoručne podpísala, výslovne súhlasila, aby v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa Zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Názor žalobkyne, že ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť, sú nepreukázané. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa mohla zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej predformulovanému obsahu. Obsah Zmluvy bol síce veriteľom vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe musí vždy niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobkyňa na obsahu Dohody alebo Zmluvy nijako neparticipovala. Podľa názoru žalovaného Zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a dala možnosť spotrebiteľovi Zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že Zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a zároveň, že si ju prečítala, porozumela jej obsahu a súhlasila s obsahom. Predmetné ustanovenie Dohody o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Keďže žalobkyňa neuhradila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoje povinnosti zo Zmluvy, uplatnil si žalovaný iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok a Zmluvy, a to v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, pri ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Konanie žalobkyne spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení a následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, považoval žalovaný za neakceptovateľné. Je neprípustné, aby v čase, kedy zmluvné záväzky žalobkyne postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobkyňa začala namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobkyni predsa boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej zmluvy, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh uhradila. Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, účelom ochrany však nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa v rámci repliky namietala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov by mala byť na samostatnej listine, so všetkými zákonnými náležitosťami, ktorú by v prípade súhlasu odobrila svojim podpisom. Takáto dohoda však s pôvodným veriteľom nikdy nevznikla, a teda neexistuje. Žalobkyňa mala za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je zakotvená v Zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a takáto dohoda je podľa spotrebiteľského zákona neprípustná. Žalovaný napriek spornosti tejto dohody požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, aj keď neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plnenia, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobkyňa namietala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nebola s ňou ako so spotrebiteľom individuálne dojednaná a na to, aby jej bola poskytnutá pôžička, musela akceptovať Zmluvu o rýchlej pôžičke ako celok, ktorú jej veriteľ predložil a ktorej obsah nemohla nijako ovplyvniť.
5. Žalovaný v rámci dupliky uviedol, že v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy samostatnosť na osobitnej listine. Žalovaný v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 14.02.2008 splnil všetky zákonné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení. Na záver žalovaný uviedol, že v čase podpisu Zmluvy nebola zákonom upravená veľkosť písma, nakoľko uvedená právna úprava bola prijatá Nariadením č. 141/2014 Z. z., pričom účinnosť nadobudla 01.05.2015. Aj napriek uvedenému žalovaný zastával názor, že zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 24.10.2018, na ktorý riadne včas predvolal žalobkyňu a právneho zástupcu žalovaného.
7. Žalobkyňa v rámci prednesu zotrvala na podanej žalobe a z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Nesúhlasila so zrážkami zo mzdy tak, ako bola jej zamestnávateľovi predložená žiadosť, nie zmluva. Žiadosť o pôžičku bola zo dňa 14.02.2008 a zmluva je zo dňa 19.02.2008, táto zmluva ňou nie je ani podpísaná. Žalobkyňa namietala, že zmluva neobsahuje potrebné náležitosti a formu Dohody o zrážkach zo mzdy ako to vyžaduje ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka. Mala za to, že dohoda, ktorá je vkomponovaná do zmluvy, nie je v súlade so zákonom. Na záver žalobkyňa poukázala na to, že pohľadávku už má v celom rozsahu splatenú.
8. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu sa pridržal doterajších písomných podaní. Poukazoval na zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 14.02.2008, ktorá obsahuje podpis klientky O. C. pričom v danej zmluve svojím podpisom súhlasila s tým, že v prípade ak nesplní svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa predmetnej zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od jej zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky, pričom výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške splátok podľa danej zmluvy. Pre účely uplatnenia zrážok zo mzdy a iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to, že obligatórnou náležitosťou Dohody o zrážkach zo mzdy nie jej samostatnosť tejto dohody na osobitnej listine. Dohoda obsahuje všetky potrebné náležitosti k tomu, aby bola platne uzavretá. Nakoľko ide o zabezpečovací inštitút, prostredníctvom ktorého si veriteľ uspokojuje pohľadávku, je potrebný práve súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok zo mzdy a žalovaný upozorňoval na to, že účinnou by sa táto dohoda mala stať po tom, čo sa sama pohľadávka stala zročnou. Žalovaný mal za to, že ustanovenia o zrážkach zo mzdy boli riadne dojednané. Nie je akceptovateľné, ak sa žalobkyňa dožaduje neprijateľnosti podmienok a dostatočného neprejednania podmienok Dohody o zrážkach zo mzdy až v momente, keď má prísť k vymáhaniu pohľadávky na súde z dôvodu riadneho neplatenia splátok vyplývajúcich z pôžičky. Vo vzťahu k nerovnosti práv a povinností oboch zmluvných strán, účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť zbavenie jeho zodpovednosti za záväzky.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 19.02.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami, podmienkami k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, listom žalovaného adresovaným G. E. zo dňa 08.02.2018, Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 podpísanú žalobkyňou dňa 14.02.2008, upozornením na stratu možnosti splátok zo dňa 23.01.2010, prehľadom splátok na č.l. 12, potvrdeniami o vklade v hotovosti na č.l. 13-32.
10. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že v roku 2007 ju manžel opustil a ona ostala vo veľmi zlej finančnej situácii s dvomi deťmi, syn mal v tom čase 12 rokov a dcéra 14 rokov. Vzhľadom k tomu, že v tom čase mala nízky príjem a exmanžel ešte neplatil výživné, nemal jej kto pomôcť, lebo má iba matku dôchodkyňu, rozhodla sa preto pre pôžičku za účelom uspokojenia základných potrieb rodiny a detí. Bola to spoločnosť Quatro - Consumer Finance Holding, a.s. zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky. V zmysle zmluvy jej bolo poskytnutých 40.000,- Sk, ktoré sa zaviazala splácať. To bolo v roku 2008. Ale nezvládala splácať splátky načas, tak v roku 2011 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku súčasnému žalovanému, s ktorým spolupracovala a svoj dlh uhrádzala postupne, snažila sa pravidelne každý mesiac. Pokiaľ si spomínala, právny predchodca žalovaného mal pobočku na Šafárikovom námestí. Bolo to robené v rýchlosti, pretože za ňou čakali ľudia. V roku 2008 sa nestretla s tým, že by veriteľ dopodrobna vysvetľoval podmienky zmluvy, Dôležité bolo, či má nárok na pôžičku, či jej príjem v tom čase dovoľoval čerpať pôžičku. Nemala čas na prečítanie zmluvy, nebol jej na to umožnený priestor, pretože vypisovala najskôr žiadosť 14.02.2008 a potom dodatočne jej bola zaslaná alebo odovzdaná zmluva, už si presne nespomínala. V tom roku 2008 nebola znalá svojich spotrebiteľských práv. Samozrejme v tom čase nepredpokladala, že sa jej finančná situácia zhorší a nebude lepšia.
11. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril dňa 19.02.2008 so žalobkyňou zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 40.000,- Sk, pri ročnej úrokovej sadzbe 30,42%, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 42 mesačných splátkach po 1.479,- Sk. V bode VII. Klient sa uvádza, že svojim podpisom žalobkyňa prejavila súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tento zmluvy, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. je oprávnená požadovať od zamestnávateľa žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky. Výška zrážok zo mzdy a iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov je táto zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 23.01.2010 právny predchodca žalovaného upozornil žalobkyňu na stratu možnosti splátok a vyzval ju na úhradu chýbajúcich splátok vo výške 255,45 Eur. Následne žalovaný listom zo dňa 08.02.2018 vyzval zamestnávateľa žalobkyne (Ministerstvo spravodlivosti SR) na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne, pričom ku dňu 08.02.2018 mal dlh žalobkyne voči žalovanému predstavovať sumu 1.570,67 Eur (z toho istina vo výške 621,36 Eur, úrok z omeškania vo výške 621,84 Eur a náklady inkasného pokračovania vo výške 327,47 Eur).
12. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol pohľadávku voči žalobkyni z titulu Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky 2054274.
13. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
17. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
18. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
26. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
27. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
28. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
29. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
31. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
32. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
35. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
36. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe dôvery.
37. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
38. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti podanej žaloby. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 uzatvorenej dňa 19.02.2008 ako aj určenia, že Zmluva o pôžičke zo dňa 19.02.2008 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa § 137 CSP písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Uvedené platí aj v časti týkajúcej sa určenia, že tu právo žalovaného na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 nie je.
39. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zo strany žalovaného bola Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky podpísaná dňa 19.02.2008 a žalobkyňa ju podpísala dňa 14.02.2008 (viď žiadosť na č.l. 65). Vzhľadom k tomu, že údaje v zmluve a žiadosti sú zhodné, je potrebné uviesť, že žalovaný návrh na uzavretie zmluvy žalobkyne akceptoval, a teda medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky vo výške 40.000,- Sk, ktoré mala žalobkyňa splácať v pravidelných 42 mesačných splátkach vo výške 1.479,- Sk.
40. V danom prípade súd dospel k záveru, že bola dodržaná písomná forma zmluvy v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva bola uzavretá na základe návrhu žalobkyne v podobe žiadosti žalobkyne ako dlžníka o poskytnutie pôžičky zo dňa 14.02.2008 a prijatím návrhu dlžníka zo strany žalovaného dňa 19.02.2008. Medzi návrhom a prijatím návrhu nie je žiaden podstatný rozdiel, v dôsledku ktorého by bolo možné toto prijatie návrhu považovať za nový návrh, s ktorým by žalobkyňa ako navrhovateľ zmluvy nesúhlasila. Súd sa preto v tomto smere nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky nepodpísala.
41. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ v spojení § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný poskytol žalobkyni úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.. Predmetná Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ, vzhľadom na formulárovú predtlač, jej obsah nemôže žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť, to isté platí aj o Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou tejto zmluvy v bode VII. Zmluvy.
42. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
43. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia § 298 CSP.
44. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Preto uvedené podmienky podliehajú prieskumu ich prijateľnosti. Súd po preskúmaní Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že táto svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, a preto je neprijateľná. K tomuto záveru dospel z dôvodu, že už pri uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá tvorí súčasť Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 19.02.2008, vyplýva, že žalobkyňa mala svojim podpisom súhlasiť s tým, že v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tento zmluvy, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. je oprávnená požadovať od zamestnávateľa žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky. Výška zrážok zo mzdy a iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy. Takéto vymedzenie pohľadávky je podľa názoru súdu nedostatočné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
45. Žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
46. Vychádzajúc zo Smernice 93/13/EHS, spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27.06.2000, Oceáno Group Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C 244/98, z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05). S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Oceáno Grupo Editoriál a Salvat Editores bod 27; Mostaza Claro bod26; Asturcom Telecomunicaciones bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť bod 39). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnej zmluvnej podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS a jej užitočného úžitku (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.08.2018, sp. zn. 24Co 106/2017).
47. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola primárne dohodnutá v bode VII. Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky, ako neoddeliteľná súčasť zmluvy, ktorú ako zabezpečovací prostriedok žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ do prejavu vôle žalobkyne zahrnul uzavretie ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach), ktorým vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a tieto sú považované za neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
48. Vzhľadom na uvedené súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá vo forme ustanovenia čl. VII. Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 zo dňa 19.02.2008 medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a žalobkyňou ako dlžníkom, je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda je neplatná.
49. Pokiaľ ide o druhý určovací výrok, t.j. že žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2054274 uzatvorenej dňa 19.02.2008 medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie smerujúce k neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neprijateľnosti, ako aj z dôvodu právnej istoty súd dospel k záveru o potrebe určenia tohto samostatného výroku pre prípad, ak by žalovaný aj napriek vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky - Dohody o zrážkach zo mzdy, naďalej u zamestnávateľa žalobkyne uplatňoval právo na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov.
50. Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, aby zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, súd dospel k záveru, že takýto výrok by bol s ohľadom na predchádzajúce určovacie výroky toho rozsudku nadbytočný, a preto vo zvyšnej časti nároku uplatneného žalobkyňou žalobu zamietol.
51. Na záver súd konštatuje, že sa nezaoberal námietkou premlčania pohľadávky žalovaného, ktorú vzniesla žalobkyňa v rámci svojich podaní ako aj na pojednávaní, nakoľko predmetom toho sporu nebol nárok žalovaného na zaplatenie pohľadávky titulom Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky.
52. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vyslovenia štyroch určujúcich výrokov. V danom prípade podľa názoru súdu žalobkyňa bola úspešná v 3/4, nakoľko súd vyhovel jej žalobe v časti týkajúcej sa troch určujúcich výrokov (neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy bola konzumovaná vo výroku I. tohto rozsudku aj s výrokom o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky). Žalovaný bol úspešný v 1/4, keď súd dospel k záveru o nadbytočnosti vyslovenia štvrtého určujúceho výroku o povinnosti zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne, Odrátaním úspechu žalobkyne od úspechu žalovaného vyjde čistý úspech žalobkyne v pomere 1/2. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, mala by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.