Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_31Cob-105-2018.pdf
PDF · 153.71 KB
No categories available
31Cob/105/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: Sezaland s.r.o., so sídlom 919 32 Opoj 2, IČO: 47 502 924, zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, za účasti intervenienta na strane žalobcu: Mesto Trnava, Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava, IČO: 00313114, proti žalovanému: TAPOS, s.r.o., so sídlom Farárske 6922, 917 01 Trnava, IČO: 34 114 696, zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47249650, o zdržanie sa neoprávnených zásahov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12. júna 2017, č. k. 25Cb/504/2016 - 12, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.7.2018 sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch v katastrálnom území I., obec I., okres Trnava, v lokalite S. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, ako: parcela registra E č. 2012 o výmere 181914 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2013 o výmere 215667 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2014 o výmere 203408 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2015 o výmere 111124 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2016 o výmere 113194 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2017 o výmere 58068 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2018 o výmere 111661 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2019 o výmere 123006 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2020 o výmere 3277 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2021 o výmere 229444 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2022 o výmere 1554 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2023 o výmere 26874 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2024 o výmere 112748 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2025 o výmere 91388 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2026 o výmere 26499 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2030 o výmere 185033 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2037 o výmere 707 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2040 o výmere 5591 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2041 o výmere 5127 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2042 o výmere 2273 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2043 o výmere 3010 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2031 o výmere 134552 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/41 o výmere 530 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/42 o výmere 8699 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/43 o výmere 507 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/44 o výmere 6039 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/54 o výmere 78030 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/55 o výmere 4790 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/56 o výmere 7490 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/57 o výmere 48 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/60 o výmere 9410 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/61 o výmere 9131 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/63 o výmere 8424 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/64 o výmere 8174 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/65 o výmere 30 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/66 o výmere 9 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/67 o výmere 13824 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/69 o výmere 15048 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/70 o výmere 19473 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/71 o výmere 9423 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/72 o výmere 30 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/73 o výmere 9 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/74 o výmere 10166 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/75 o výmere 8078 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/76 o výmere 13875 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/77 o výmere 12351 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/78 o výmere 16474 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/79 o výmere 10900 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/80 o výmere 4711 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/81 o výmere 4668 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/82 o výmere 3214 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/83 o výmere 8134 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/84 o výmere 4886 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10502/3 o výmere 2786 m2, zastavané plochy a nádvorie, parcela registra C č. 10542 o výmere 1753 m2, zastavané plochy a nádvorie a to po dobu trvania nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a Mestom Trnava.
2. Žalobca spolu so žalobou podal návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch, ktoré sú totožné s pozemkami špecifikovanými v žalobnom návrhu a to bezprostredne po zbere úrody pšenice ozimnej na uvedených pozemkoch, založenej v agronomickom roku 2017/2018.
3. Dňa 19.7.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu označené ako „Zmena návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia“ s tým, že znenie pôvodne navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca formuloval v návrhu uvedeným spôsobom z dôvodu, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na dotknutých pozemkoch ešte nachádzala nepozbieraná úroda pšenice ozimnej, ktorú na pozemkoch (neoprávnene) založil žalovaný v agronomickom roku 2017/2018. Z dôvodu minimalizácie vzniku prípadných škôd na strane žalovaného žalobca navrhol, aby bol neodkladným opatrením žalovanému uložený zákaz vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti až potom, čo sa uskutoční zber úrody pšenice ozimnej. Po podaní návrhu sa však žalobca dozvedel, že žalovaný už uskutočnil zber úrody pšenice ozimnej. Pozemky sa tak nachádzajú v stave po zbere opísanej úrody. Vzhľadom k tomu žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na predmetných pozemkoch bez splnenia pôvodne navrhovanej podmienky uloženia zákazu až po uskutočnení zberu úrody pšenice ozimnej.
4. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch v katastrálnom území I., obec I., okres Trnava, v lokalite S. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, ako: parcela registra E č. 2012 o výmere 181914 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2013 o výmere 215667 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2014 o výmere 203408 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2015 o výmere 111124 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2016 o výmere 113194 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2017 o výmere 58068 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2018 o výmere 111661 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2019 o výmere 123006 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2020 o výmere 3277 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2021 o výmere 229444 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2022 o výmere 1554 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2023 o výmere 26874 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2024 o výmere 112748 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2025 o výmere 91388 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2026 o výmere 26499 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2030 o výmere 185033 m2, orná pôda, parcela registra E č. 2037 o výmere 707 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2040 o výmere 5591 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2041 o výmere 5127 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2042 o výmere 2273 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2043 o výmere 3010 m2, ostatná plocha, parcela registra E č. 2031 o výmere 134552 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/41 o výmere 530 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/42 o výmere 8699 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/43 o výmere 507 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/44 o výmere 6039 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/54 o výmere 78030 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/55 o výmere 4790 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/56 o výmere 7490 m2, ostatná plocha, parcela registra C č. 10501/57 o výmere 48 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/60 o výmere 9410 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/61 o výmere 9131 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/63 o výmere 8424 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/64 o výmere 8174 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/65 o výmere 30 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/66 o výmere 9 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/67 o výmere 13824 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/69 o výmere 15048 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/70 o výmere 19473 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/71 o výmere 9423 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/72 o výmere 30 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/73 o výmere 9 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/74 o výmere 10166 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/75 o výmere 8078 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/76 o výmere 13875 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/77 o výmere 12351 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/78 o výmere 16474 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/79 o výmere 10900 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/80 o výmere 4711 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/81 o výmere 4668 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/82 o výmere 3214 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/83 o výmere 8134 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10501/84 o výmere 4886 m2, orná pôda, parcela registra C č. 10502/3 o výmere 2786 m2, zastavané plochy a nádvorie, parcela registra C č. 10542 o výmere 1753 m2, zastavané plochy a nádvorie, Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, 2 C.s.p., § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (ďalej len zákon č. 504/2003 Z.z.). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na špecifikovaných pozemkoch bez časového obmedzenia. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil potrebou bezodkladného dočasného upravenia pomerov, nakoľko žalovaný užíva predmetné pozemky neoprávnene, bráni žalobcovi v oprávnenom užívaní pozemkov a neoprávneným konaním žalovaného vzniká žalobcovi škoda. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov a to najmä z písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2017, nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 osvedčené právo žalobcu na dočasné užívanie pozemkov špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Trnava, a ktoré neoprávnene užíva na poľnohospodársku výrobu žalovaný. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Z listinných dôkazov mal súd dostatočne osvedčenú existenciu práva žalobcu na užívanie predmetných pozemkov s tým, že dané právo je zo strany žalovaného porušované a obmedzované. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia uvedenými žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v podrobnostiach na ne poukázal. Súd zdôraznil, že konaním žalovaného, ktorý aj po skončení doby platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 obhospodaruje poľnohospodárske pozemky, na ktorých užívanie je v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2017 oprávnený žalobca, vzniká žalobcovi škoda v podobe straty výnosov z poľnohospodárskej činnosti. Vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného reálne hrozí, že žalovaný bude v škodlivom konaní naďalej pokračovať, čím žalobcovi spôsobí ďalšiu škodu, a to v ešte väčšom rozsahu ako doteraz. Škoda, ktorá žalobcovi konaním žalovaného vzniká, spočíva najmä v ušlých výnosoch z poľnohospodárskej výroby, ktoré by žalobca dosiahol (resp. mohol dosiahnuť), ak by žalobca obhospodaroval predmetné pozemky (na ktorých užívanie je ako nájomca oprávnený). Tým, že predmetné pozemky užíva bez právneho dôvodu žalovaný, zasahuje žalovaný do práva žalobcu a bráni žalobcovi v poľnohospodárskej činnosti, ktorú by bez tohto zásahu sám na predmetných pozemkoch mohol vykonávať. Žalobcovi je konaním žalovaného neoprávnene bránené v užívaní pozemkov, na ktorých užívanie je žalobca oprávnený. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako sám uvádza počítal s obhospodarovaním predmetných pozemkov počas dohodnutej doby nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, uzatvoril so svojimi odberateľmi viaceré dodávateľské zmluvy, ktorých predmetom je dodanie budúcej úrody z agronomického roka 2017/2018 vypestovanej na pozemkoch. V dôsledku pretrvávajúceho konania žalovaného, ktorý bráni žalobcovi v užívaní pozemkov mu bezprostredne hrozí vznik škody aj v podobe hroziacich sankcií a náhrady škody, ktoré si voči nemu môžu uplatniť jeho odberatelia z dôvodu porušenia dohodnutých zmluvných povinností. Ďalšie škody žalobcovi hrozia ako poberateľovi podpory v poľnohospodárstve z prostriedkov Európskej únie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Žalobcovi hrozí vznik škody v podobe straty (neposkytnutia) jednotnej platby na predmetné poľnohospodárske plochy. Je teda zrejmé, že neoprávneným užívaním pozemkov zo strany žalovaného vznikajú a na strane žalobcu škody. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto potreba dočasnej neodkladnej úpravy pomerov jednoznačná. Vydanie predmetného neodkladného opatrenia nepredstavuje neprimeraný zásah do práv či právneho postavenia žalovaného. Žalovaný bol na vydanie predmetných pozemkov zo strany Mesta Trnava riadne a včas vyzvaný. Žalovaný mal dostatok času pripraviť sa na odovzdanie predmetných pozemkov. Napriek tomu žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu pokračuje v užívaní pozemkov ich ďalším poľnohospodárskym obhospodarovaním. Súd sa stotožňuje s názorom, že nakoľko žalovaný nemá k pozemkom žiadne užívacie právo, uložením zákazu vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch nedôjde k zásahu do akéhokoľvek práva žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný naďalej pokračuje v užívaní pozemkov hoci v súčasnosti už užívacie právo k pozemkom nemá. Účelom nariadenej dočasnej úpravy je zabrániť ďalšiemu neoprávnenému užívaniu pozemkov a zabrániť prípadnému vzniku ďalšej škody žalobcovi, prípadne vlastníkovi pozemkov.
5. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie s odôvodnením, že a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v akej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1, písm. d) C.s.p.), c) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.) , d) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1, písm. f) C.s.p.), a e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p.). Podľa názoru žalovaného, súd aj tým, že vec nesprávne právne posúdil (čiastočne v dôsledku uvedenia nepravdivých alebo účelovo neúplných skutočností žalobcom), dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, na podklade ktorých napokon neodkladné opatrenie na ťarchu žalovaného nesprávne vydal, keď naviac na vec neaplikoval ďalšiu relevantnú právnu úpravu, ktoré s vecou nepochybne aj zjavne súvisí, resp. mala (mohla) byť súdom, aj v tejto predbežnej fáze skúmaná. Dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia nikdy neboli dané a to najmä z dôvodu, že žalovanému svedčí právo na užívanie predmetných pozemkov; nájomná zmluva, od ktorej odvodzuje žalobca svoje právo užívať predmetné pozemky je neplatná, v dôsledku čoho neužíva žalovaný predmetné pozemky neoprávnene, naopak žalovaný teda nikdy žalobcovi ani Mestu Trnava nespôsobil akúkoľvek ujmu, naopak postupom Mesta Trnava, resp. aktuálne podaným návrhom a nariadeným neodkladným opatrením bola a je spôsobená škody žalovanému, resp. škodu spôsobilo žalobcovi svojim postupom Mesto Trnava a to z nasledovných dôvodov. Nie je pravdou, že by Mesto Trnava žalovaného riadne vyzvalo na odovzdanie a prevzatie pozemkov rok pred uplynutím nájmu podľa pôvodnej Nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a Mestom Trnava zo dňa 28.9.2007, v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 30.1.2008, č. 2 zo dňa 15.10.2010, č. 3 zo dňa 16.11.2011, č. 4 zo dňa 4.3.2013 a č. 5 zo dňa 30.9.2014. Napriek snahe žalovaného o zvýšenie nájomného a pokračovanie v užívaní predmetnej pôdy aj po 30.9.2017 na základe novo podpísanej nájomnej zmluvy, poradný, kontrolný resp. iniciatívny orgán mestského zastupiteľstva žalovaného - Majetková komisia mesta Trnava, na jej zasadnutí dňa 9.8.2016, ako to vyplýva z bodu 3.4., písm. B) Zápisnice z 15. zasadnutia majetkovej komisie Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava konaného dňa 9.8.2016, neodporúčala mestskému zastupiteľstvu súhlasiť so zvýšením nájomného a najvyššiemu orgánu žalovaného, Mestskému zastupiteľstvu mesta Trnava neodporúčala ani predĺžiť dobu nájmu, ani zvýšenie nájomného. Na základe oznámenia stanoviska Majetkovej komisie mestského zastupiteľstva Mesta Trnava, žalovaný predložil mestu právne posúdenie a stanoviska k nájmu predmetnej poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy a v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. V rámci toho bolo podané aj odvolanie proti stanovisku majetkovej komisie (prijatom na jej zasadnutí dňa 9.8.2016) zo dňa 24.8.2016, z ktorého vyplýva, že Mesto Trnava bolo cestou svojho poradného a iniciatívneho orgánu upozornené na to, že postup navrhovaný majetkovou komisiou odporuje zákonnej úprave prenájmu poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku. Rozpor spočíval konkrétne v tom, že postup navrhovaný Majetkovou komisiou je vylúčený, nakoľko je v rozpore ustanovením § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého je v prípade, ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, nájomcovi dané zákonné právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na dotknuté pozemky, a to za nájomné v obvyklej výške. V tomto zmysle teda predstavoval postup mesta, na ktorý sa napokon odvoláva aj žalobca v tomto konaní, rozpor so zákonom, resp. porušenie práv žalovaného, a preto akékoľvek právne úkony, vzídené z obchodných verejných súťaží, boli a sú podľa názoru žalovaného neplatné. Uvedené napokon potvrdzuje aj aktuálne platné a účinné znenie ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., na ktoré však ani žalobca neupozornil, napriek tomu, že na toto ustanovenie, a práva žalovaného z neho plynúce, bol žalovaným opakovane upozornený. Uvedené ustanovenie na predmetnú vec bez akéhokoľvek odôvodnenia prekvapivo neaplikoval ani súd, keď de facto prevzal len argumentáciu žalobcu. Pritom aktuálna novelizácia zákona č. 504/2003 Z. z., ktorá je podľa prechodného ustanovenia § 24 naviac aplikovateľná aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou, výslovne do zákona doplnila, že ak došlo k porušeniu práva nájomcu podľa prvej vety uzatvorením nájomnej zmluvy s inou osobou, takýto právny úkon prenajímateľa je neplatný. Bez ohľadu na výslovné doplnenie neplatnosti právneho úkonu prenajímateľa, ktorý porušil prednostné právo doterajšieho nájomcu zo zákona, nájomná zmluva žalobcu, o ktorú opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bola samozrejme neplatná aj pred novelizáciou, a to pre rozpor zmluvy žalobcu so zákonom, nakoľko ako právny úkon, táto odporovala zákonnému právu žalovaného na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy za obvyklé nájomné, resp. bola týmto právom na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy žalovaného vylúčená. Uvedené potvrdzujú aj Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5C/49/2014 zo dňa 28.3.2014, pričom toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené právoplatným Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/457/2014 zo dňa 25.5.2015, čo bolo mestu Trnava aj oznámené. Správnosť tohto záveru ohľadom práva žalovaného ako doterajšieho nájomcu na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy a s tým spojenú nemožnosť žalobcu uzavrieť s Mestom Trnava platnú nájomnú zmluvu a to ani ako výsledku vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže potvrdilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v písomnej odpovedi zo dňa 12.4.2018 na žiadosť o stanovisko k ustanoveniu § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., z ktorej vyplýva, že riadne hospodáriacemu poľnohospodárovi, ktorý si plní svoje povinnosti poskytuje zákon v ustanovení § 13 ods. 2 „zvýhodnenie“ vo forme uprednostnenia ho pred novým nájomcom, pričom ministerstvo zastáva jednoznačný záver, že mesto Trnava sa malo riadiť zákonom č. 504/2003 Z. z., konkrétne ustanovením § 13 ods. 2. Pokiaľ ide o doručovanie výzvy zo dňa 14.9.2016 na vrátenie a prevzatie pozemkov, žalovaný uviedol, že nie je ani pravdou, že by pracovníčka žalovaného mala odmietnuť prevzatie zásielky, keď táto neprevzala zásielku len z dôvodu, že nebola pracovníčkou žalovaného a z tohto dôvodu doručovateľskú službu mesta Trnava na nemožnosť účinného doručenia upozornila. V reakcii na výzvu mesta, žalovaný Oznámením zo dňa 17.10.2016 oznámil Mestu Trnava, že výzvu nepovažuje za relevantnú, tzn. že Mesto Trnava ako prenajímateľ nevyzval žalovaného riadne a včas na vrátenie a prevzatie predmetných pozemkov a to najmä pre absenciu zákonného a riadneho postupu mesta, keď primátor mesta vykonal túto výzvu bez toho, aby na to bol poverený uznesením mestského zastupiteľstva. Výzva preto nebola spôsobilá vylúčiť skutočnosť, že nájom predmetnej pôdy sa za tých istých podmienok obnovil aj po 30.9.2017, a preto žalovaný oznámil Mestu Trnava, že nájomná zmluva sa obnovuje na určitý čas, a to v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 504/2003 Z. z., a to na dobu ďalších 5 rokov. Na uvedené nedostatky výzvy Mesta Trnava, teda obnovu nájmu podľa ustanovenia § 12 v spojení s ustanovením § 8 zákona č. 504/2003 Z. z., resp. na prednostné právo žalovaného v zmysle ustanovenia § 13 zákona č. 504/2003 Z. z. boli či už Mesto Trnava ale aj žalobca, ako aj ostatní účastníci obchodných verejných súťaží upozorňovaní a to mesto, resp. žalobca aj opakovane. V tomto smere nie sú pravdivé a správne opakovane žalobcom uvádzané tvrdenia, ktorými napokon aj súd odôvodnil svoje rozhodnutie, že žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu, že tým neoprávnene zasahuje do práv žalobcu, že tým spôsobuje žalobcovi ako aj Mestu Trnava škody. Odvolateľ poukázal na to, že Mesto Trnava proti nemu nepodalo žalobu o vypratanie, nájom napríklad aj podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne s tým, že nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Z uvedených dôvodov preto nemal žalovaný prečo odovzdávať predmetné pozemky ani Mestu Trnava, ani žalobcovi, ktorému nesvedčil, ani nesvedčí žiadny titul na ich užívanie, nakoľko Nájomná zmluva č. 1006/2017 zo dňa 18.8.2017 je neplatná. Žalobca teda nie je nájomcom, tzn. ani oprávneným detentorom predmetnej pôdy. Napriek viacerým prípisom adresovaným mestu Trnava, ako aj žalobcovi, a to aj ešte vo fáze verejnej obchodnej súťaže, ale aj neskôr, títo na skutočnosti uvádzané v nich žalovaným nikdy nereagovali. Neprišlo ani k žiadnemu rokovaniu. S poukazom na uvedené potom nie je dané ani riziko narastania škody, ktoré by mal vyvolávať, resp. spôsobovať žalovaný, nakoľko ak užíval predmetnú pôdu, nešlo a ani aktuálne ku dňu rozhodnutiu súdu nejde o jej neoprávnené užívanie. Potreba neodkladnej úpravy pomerov tak nebola a nie je vôbec jednoznačná. Rovnako argumentácia žalobcu o tom, že mu hrozia podstatné škody podľa viacerých zmlúv, ktoré žalobca uzatvoril so svojimi odberateľmi, a ktorú taktiež súd prevzal do svojho odôvodnenia, okrem inej, veľmi presnej a výstižnej, vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí, keď bolo zároveň zo strany žalobcu nezodpovedné, ak v predstihu, minimálne od fázy účasti vo verejnej obchodnej súťaži vedel, že žalovaný rozporuje skončenie nájmu, výzvu mesta, t. j. jeho obnovu podľa ustanovenia § 12 ods. 1, v spojení s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., resp. poukazuje na svoje právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 uvedeného zákona, a napriek tomu uzavrel, ako tvrdí, viaceré dodávateľské zmluvy na predmetnú výmeru, ktorá mu však nikdy, a to ani mestom, ani žalovaným, nebola ako predmet nájmu odovzdaná, čím mesto Trnava porušilo aj svoju základnú povinnosť prenajímateľa podľa ustanovenia § 664 Občianskeho zákonníka, teda prenechať prenajatú vec žalobcovi. Žalobca tak vedome vstúpil do rizika, ktoré v tomto konaní nemožno ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v neprospech žalovaného prenášať na ťarchu žalovaného. Podľa názoru žalovaného žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol (neopísal) rozhodujúce skutočnosti hodnoverne, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 326 ods. 1 C.s.p., nakoľko neuviedol žiadne skutočnosti, o ktorých vedel, a ktoré poukazovali naopak na práva žalovaného. Napriek tomu, že žalobcovi bola napríklad ešte dňa 28.6.2018 odoslaná aj vyššie spomínaná Odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 12.4.2018 na žiadosť o stanovisko k ustanoveniu § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., tento ju súdu nepredložil, ani o nej súd neupovedomil. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia viaceré rozhodujúce skutočnosti vôbec nepodrobil akémukoľvek testu pravdepodobnosti práva, resp. relevantnú právnu úpravu aplikoval len čiastkovo. Ak napríklad v súvislosti so žalobcom tvrdenými skutočnosťami o „skončení“ nájmu žalovaného aplikoval ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., nie je zrejmé, prečo nepodrobil zistený skutkový stav aj právnym posúdením aj podľa iných ustanovení tohto zákona, prípadne aj Občianskeho zákonníka (§ 13 ods. 2, resp. § 676 ods. 2), ktoré bolo možné /potrebné oprávnene predpokladať, že môžu, pravdepodobne budú prichádzať do úvahy. Rovnako vychádzajúc z ustanovenia § 329 C.s.p., podľa ktorého súd môže, teda nemusí, rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, mám za to, že skôr odôvodneným by bol taký postup súdu, ak by vzhľadom na zložitosť problematiky, rozsah prenajímanej plochy a s tým súvisiaci rozsah možnej ujmy a to či už na strane žalobcu, alebo aj na strane žalovaného v dôsledku nesprávne alebo nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, vyzval žalovaného, resp. umožnil mu sa k návrhu vyjadriť a to aj napriek tomu, že v tomto osobitnom skrátenom súdnom konaní súd do dôsledkov, resp. do detailov neskúma skutočný stav veci a rozhoduje len na báze určitej pravdepodobnosti, bez toho aby vo veci vykonával obvyklé dokazovanie. Ak teda súd nepochybne vzhľadom na žalobcom jednostranne uvedené skutočnosti a až selektívne predložené dôkazy, keď žalobca nepredložil jediný prípis, ktorý mu adresoval žalovaný, na rozdiel od iných dokumentov, ktoré mal zjavne k dispozícii od Mesta Trnava, nepredložil ani žiaden prípis adresovaný aj Mestu Trnava, v ktorom žalovaný avizoval svoje nároky a práva, ktoré sa mohli javiť ako nezlučiteľné s právami žalobcu - vid. § 684 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne nepredložil ani Odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 12.4.2018 na žiadosť o stanovisko k ustanoveniu § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia zjavne vychádzal len zo skutočností uvádzaných takto žalobcom a to naviac bez toho aby ich podrobil podrobnejšiemu preskúmaniu a to aj v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, musel súd nevyhnutne dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného je zrejmé, že prípadné ujmy žalobcu nespôsobuje žalobcovi, ak tento nemá platné užívacie právo k pozemkom, žalovaný, ale ich vyvolalo svojim postupom a porušovaním povinností aj práv žalovaného Mesto Trnava. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh pre absenciu dôvodov na jeho vydanie zamietne, prípadne aby neodkladné opatrenie zrušil a zároveň priznal žalovanému v plnom rozsahu náhradu trov konania.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že otázka, či nájomná zmluva zo dňa 18.08.2018 je platným alebo neplaným právnym úkonom, resp. či žalovaný má alebo nemá právo na užívanie pozemkov je otázkou, ktorá sa bude riešiť vo veci samej a na potvrdenie, či vyvrátenie dôvodnosti žaloby bude nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Pre dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je podstatné len to, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý v tom, že došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh ako aj listinné dôkazy pripojené k návrhu hodnoverne osvedčujú vznik a trvanie nájmu žalobcu k predmetným pozemkom, keď je zjavné, že nájomná zmluva je po formálnej stránke perfektná, má všetky náležitosti vyžadované zákonom, je podpísaná, datovaná, bola predpísaným spôsobom zverejnená, pričom časovo i vecne nadväzuje na predchádzajúcu nájomnú zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú, ktorá uplynula, pričom žalobca doložil i včas doručenú písomnú výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že tvrdená skutočnosť (existencia nájmu žalobcu) je pravdepodobná t.j. osvedčená. S ohľadom na povahu nároku, ktorému má byť poskytnutá neodkladná ochrana možno uzavrieť, že žalobca osvedčil tvrdené skutočnosti takými dôkazmi, ktoré vo všeobecnosti predstavujú dôkazy najvyššej výpovednej hodnoty. Len z toho, že žalovaný namieta platnosť nájomnej zmluvy, resp. existenciu práva žalovaného na užívanie pozemkov nemožno vyvodiť, že závery súdu sú v otázke osvedčenia dôvodnosti návrhu nesprávne. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, že mal osvedčené, že žalobca má právo užívať poľnohospodárske pozemky špecifikované vo výroku rozhodnutia, a že ich užíva a obhospodaruje žalovaný, v dôsledku čoho je právo žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana porušované a ohrozované. Tieto skutočnosti osvedčujú potrebu poskytnúť žalobcovi adekvátnu obranu tak, aby mohol žalobca svoje porušované a ohrozované právo nerušene uplatňovať. Súd dospel k správnemu záveru i v otázke osvedčenia skutočnosť, že právo žalobcu ako nájomcu pozemkov je zo strany žalovaného porušované a obmedzované tým, že ich užíva po skončení nájmu a neodovzdal ich Mestu Trnava ako vlastníkovi a žalobcovi ako ich nájomcovi bráni v ich užívaní. Súd dospel k správnemu záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Záver súdu o osvedčení vzniku ujmy žalobcu pri pretrvávaní existujúceho stavu spočívajúcej najmä v strate výnosov z poľnohospodárskej činnosti a v škode, v súvislosti s poberaním podpory prostriedkov Európskej únie je logický a správny. Neposkytnutie ochrany žalobcovi za takto osvedčeného stavu by znamenalo len zväčšovanie ujmy na strane žalobcu ako aj na strane Mesta Trnava, spočívajúcej v strate na nájomnom z dôvodu uplatnenia nároku žalobcu na odpustenie nájomného pre nemožnosť užívania prenajatých pozemkov. Nariadenie neodkladného opatrenia zamedzuje vzniku ďalšej škody žalobcovi tým, že žalobcovi nebude bránené v riadnom užívaní pozemkov, zamedzuje vzniku ďalšej škody vlastníkovi pozemkov tým, že riadnym užívaním pozemkov odpadne dôvod pre odpustenie nájomného zo strany žalobcu. Súd správne vyhodnotil test proporcionality neodkladného opatrenia, keď nariadené opatrenie, v prípade ak bude žalobe vyhovené, nespôsobí žalovanému žiadnu škodu resp. nespôsobí väčšiu škodu, než aká by vznikla žalobcovi Mestu Trnava i žalovanému, ak by žalovaný predmetné pozemky ďalej užíval. Zároveň vysvetlil dôvody načasovania podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v čase po zbere úrody z agronomického roku 2017/18 a pred založeným úrody v agronomickom roku 2018/19 tak, aby eliminoval možnú škodu na strane žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti hodnoverne, žalobca uviedol, že všetky rozhodujúce skutočnosti uviedol pravdivo a úplne. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je podstatné to, či tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom sa javia ako pravdepodobné, nie ako sa javia žalovanému. Z osobitnej povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že súd o návrhu rozhoduje v zjednodušenom a zrýchlenom procesnom postupu v zásade bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Naviac z návrhu nevyplývajú žiadne špecifické okolnosti, pre ktoré by mal súd zvoliť výnimočný postup a dať žalovanému možnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd správne aplikoval príslušné hmotnoprávne predpisy a to § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003, ktoré podporujú pravdepodobnosť tvrdení žalobcu. Žalobcom uvádzané skutočnosti v návrhu sú argumentačne presvedčivé, vychádzajúce z predložených dôkazov, ktorých výpovedná hodnota nie je zjavne nízka, a ktoré sú tiež zhodné s príslušnou právnou normou, nie je dôvod na použitie výnimočného procesného postupu. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa k odvolaniu vyjadril len formálne, až formalisticky, výlučne z hľadiska procesných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia bez toho, aby akokoľvek reagoval na námietky žalovaného hmotnoprávneho a skutkového charakteru. Jednostranné hodnotenie naplnenia formálnych predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, už len z podstaty predpísaného procesného postupu súdu v tejto fáze konania, kedy sa žalobca má vyjadriť k odvolaniu žalovaného proti Uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cb/107/2019 - 112 zo dňa 26.7.2018, nepochybne vrátane prípadných skutkových tvrdení protistrany hmotnoprávneho charakteru neobstojí, resp. nemôže bez ďalšieho obstáť, a to bez ohľadu na to či a čo bude ďalej riešené a súdom skúmané v ďalšom konaní v merite veci. Uvedené pritom platí o to viac, ak sa vzhľadom na žalovaným namietané skutočnosti ukazuje, že skutočnosti uvádzané (ako rozhodujúce) žalobcom sú neudržateľné. Vzhľadom na objektívne dané skutočnosti namietané v odvolaní odmietam, že by žalobca, a to aj s ohľadom na aktuálne platné a účinné znenie zákona č. 504/2003 Z. z., s prihliadnutím na prechodné ustanovenia k zmenám účinným od 1.5.2018, konkrétne ustanovenie § 13 ods. 2 tohto zákona, v tejto fáze osvedčil trvanie nájomného vzťahu k predmetným pozemkom doložením Nájomnej zmluvy s centrálnym číslom zmluvy 1006/2017 uzavretej dňa 18.8.2017 Mestom Trnava ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Žalovaný poukázal aj na to, že predmet nájmu podľa Nájomnej zmluvy č. 1006/2017 nekorešponduje s predmetom nájmu, ktorý bol predmetom obchodnej verejnej súťaže, resp. mestským zastupiteľstvom Mesta Trnava schválených podmienok prenájmu, keď schváleným a súťaženým predmetom nájmu bola okrem v žalobe a v napadnutom uznesením uvedených parciel listu vlastníctva LV č. XXXX, aj parcela registra E č. 2039, ostatná plocha o výmere 3499 m2, v dôsledku čoho prenajatá výmera nie je, a súdom uložený zákaz sa nevzťahuje na celkovú výmeru 225,0732 ha, ale len na výmeru 224,7233 ha. Zároveň žalovaný naďalej namietal, že by žalobca osvedčil aj skončenie nájmu žalovaného, keď jeho obnova vyplýva priamo zo zákona (ustanovenie § 12 ods. 2 v spojení s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., resp. ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal a ani nevysporiadal. Žalovaný nesúhlasí ani s tým, že by žalobca osvedčil rozhodujúce skutočnosti v takom rozsahu, že by bola dosiahnutá náležitá miera pravdepodobnosti práv žalobcu z hľadiska procesného a hmotného práva, ak je pre dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podstatné to, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý. Najmä s ohľadom na objektívnosť naplnenia všetkých zákonných predpokladov a podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný namietal, že práve z tohto hľadiska neboli predpoklady naplnené, nakoľko žalobca uviedol v návrhu súdu účelovo len skutočnosti svedčiace v jeho prospech bez toho, aby akokoľvek spomenul námietky žalovaného, ktoré mu boli známe ešte pred vykonaním obchodných verejných súťaží (OVS). V tomto smere nezodpovedal návrh žalobcu zákonným požiadavkám, stanovených ustanovením § 326 C.s.p., resp. ustanovením § 132 C.s.p., podľa ktorých mal žalobca v návrhu popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 C.s.p.) a predovšetkým (okrem všeobecných náležitostí podania) uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností ako aj označenie dôkazov na ich preukázanie. V danej veci je pritom zrejmé, že žalobca neuviedol súdu pravdivé a najmä nie úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, tzn. návrh žalobcu nemohol byť a nebol z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý v tom, že došlo k naplneniu všetkých zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by totiž žalobca úplne, pravdivo a objektívne opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mu v čase podania návrhu boli známe z viacerých podaní žalovaného, smerované či už Mestu Trnava, ale aj priamo žalobcovi, ako účastníkovi OVS, resp. domnelému nájomcovi podľa Nájomnej zmluvy č. 1006/2017, nemohol by napríklad zjavne tendenčne tvrdiť, že žalovaný nemá akýkoľvek právny titul na užívanie predmetných pozemkov. Nič na tom nemení logická a aj pochopiteľná rozdielnosť názorov a rozdielnosť pohľadov sporových strán na predmetnú vec a ich práva s ňou spojené, resp. nej vyplývajúce. Neobstojí podľa názoru odvolateľa ani tzv. test opodstatnenosti a efektívnosti neodkladného opatrenia, keď nariadením neodkladného opatrenia je priamo spôsobená škoda na strane žalovaného, ako doterajšieho a aj aktuálneho oprávneného užívateľa predmetných pozemkov, ktorý na rozdiel od žalobcu do predmetných pozemkov vložil aj majetkové hodnoty (agrotechnické činnosti, príprava pôdy pred ďalším produkčným rokom 2018/2019). Žalobca, ak by aj na základe neplatnej nájomnej zmluvy č. 1006/2017 hradil Mestu Trnava nájomné, môže ho kedykoľvek žiadať spať a to nie titulom zľavy na nájomnom v dôsledku nemožnosti užívania prenajatej veci, no titulom vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenie bez právneho dôvodu (z neplatnej zmluvy). Odvolateľ trvá aj na tom, že nemôže vzniknúť ani akákoľvek ujma Mestu Trnava, nakoľko rešpektovaním práv žalovaného by mestu ako prenajímateľovi vznikol voči žalovanému nárok na platenie nájomného.
8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že k námietkam žalovaného hmotnoprávneho a skutkového charakteru sa žalobca vyjadrí potom, ako bude súdom na to vyzvaný vo veci samej. Pokiaľ ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bude sa vyjadrovať práve k predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia a nie k otázka týkajúcich sa vo veci samej. Hypotetické konštrukcie žalovaného o tom, čo všetko má žalobca uviesť v návrhu na začatie konania, a ktoré skutočnosti mal alebo nemal považovať za pravdivé nemajú vo vzťahu k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia žiadnu relevanciu. To, že súd môže rozhodnúť o návrhu i bez výsluchu vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania priamo vyplýva z § 329 ods. 1 C.s.p. Zákon neukladá súdu, aby odôvodnil uplatnenie obvyklého procesného postupu, ale naopak, neuplatnenie extra ordinárneho postupu. Nezdôvodnenie bežného procesného postupu súdu, ktorý súdu vyplýva zo zákona nemôže byť vadou napádaného rozhodnutia. S ohľadom na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ku ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásad do postavenia žalovaného, nakoľko je osvedčené, že nemá právo užívať predmetné pozemky. Skutočnosť, že v nájomnej zmluve č. 1006/2017 nie je uvedená parc. č. 2039 nemá na dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia žiadny vplyv. Táto parcela totiž nebola zahrnutá ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani vo výroku napadnutého uznesenia. Túto chybu v písaní zistili účastníci zmluvy, pričom Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve č. 1006/2017 centrálnym č. 1006/2017 uzavretým dňa 08.08.2018, zverejneným dňa 08.08.2018 bol predmet nájmu doplnený o uvedenú parcelu. Tvrdenia žalovaného, že žalobca neosvedčil skončenie nájmu žalovaného, resp. že sa súd nezaoberal obnovou nájmu, ktorá vyplýva zo zákona § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. resp. § 676 ods. 2 O.z. nie je pravdivé. Žalobca skončenie nájmu osvedčil tým, že doložil nájomnú zmluvu uzavretú na predmetné pozemky medzi žalovaným a mestom Trnava na dobu určitú do 30.09.2017, ako aj zaslanie písomnej výzvy prenajímateľa na vrátenie predmetu nájmu po skončení nájmu, rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý v zmysle ust. § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 v znení účinnom do 30.04.2018, ktoré ustanovenie súd cituje v ods. 21 odôvodnenia rozsudku a samotnej otázke trvania a skončenia nájmu žalovaného na súd venuje v ods. 4 až ods. 8 odôvodnenia rozsudku. Odkaz žalovaného na ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. je v tomto kontexte irelevantný, nakoľko ust. § 12 ods. 1 zák., č. 504/2003 Z.z. je osobitným ustanovením k ust. § 676 ods. 2 Obč. zák., čím je vylúčená aplikácia všeobecného ustanovenia v tejto veci.
9. Mesto Trnava podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 7.8.2018 oznámilo, že z vlastného podnetu vstupuje do konania ako intervenient na strane žalobcu. Súd prvej inštancie následne oznámil sporovým stranám vstup intervenienta do konania v zmysle ust. § 82 ods. 4 C.s.p. Po vstupe intervenienta do konania ani žalobca ani žalovaný nepodali návrh, aby súd rozhodol, že vstup intervenienta nie je prípustný, a preto súd neskúmal prípustnosť vstupu intervenienta do konania, nakoľko prípustnosť vstupu intervenienta do konania skúma súd výlučne na návrh v zmysle ust. § 83 C.s.p.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.
11. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 C.s.p.).
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opisom rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť dané neodkladné opatrenie, keď rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, nie je správne. V danej veci na rozdiel od súdu prvej inštancie bol odvolací súd toho názoru, že listinnými dôkazmi a tvrdenými skutočnosťami žalobca neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p..
14. Z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalovaný uzatvoril s Mestom Trnava dňa 30.9.2017 nájomnú zmluvu v znení jej dodatkov na dobu určitú s dobou nájmu do 30.9.2017, ktorej predmetom boli sporné poľnohospodárske pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa mala žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa vstupu na tieto pozemky a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na predmetných pozemkoch. Žalobca svoje právo užívať predmetné poľnohospodárske pozemky odvodzuje od nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2017, ktorú uzatvoril s Mestom Trnava s dobou nájmu od 1.10.2017 do 30.9.2022 a to na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže v zmysle uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava č. 627. Žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval tým, že žalovaný predmetné pozemky užíva neoprávnene, nakoľko aj po uplynutí doby nájmu žalovaný bez právneho dôvodu obhospodaruje poľnohospodárske pozemky, čím žalobcovi spôsobuje škodu spočívajúcu v ušlých výnosoch z poľnohospodárskej činnosti, ktoré by žalobca mohol dosiahnuť, ak by predmetné pozemky obhospodaroval, ďalej škody, ktoré by si mohli voči nemu uplatniť jeho odberatelia z dôvodu porušenia dohodnutých zmluvných povinností na základe zmlúv, ktoré mal žalobca uzavrieť s budúcimi odberateľmi, ktorých predmetom malo byť dodanie budúcej úrody vypestovanej na predmetných poľnohospodárskych pozemkoch ako aj škody, ktoré by vznikli a ďalej aj hrozia ako poberateľovi podpory v poľnohospodárstve z prostriedkov Európskej únie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Žalovaný v odvolaní namietal, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný užíva predmetné poľnohospodárske pozemky neoprávnene, čo odôvodňoval tým, že Mesto Trnava ho riadne nevyzvalo na odovzdanie a prevzatie pozemkov rok pred uplynutím nájmu podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej s Mestom Trnava dňa 28.9.2007 v znení jej dodatkov, a preto došlo k obnove nájmu podľa § 12 v spojení s § 8 zákona č. 504/2003 Z.z., resp. že má zákonné právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na dotknuté pozemky a to za nájomné v obvyklej výške v zmysle § 13 zákona č. 504/2003 Z.z., na čo boli žalobca, Mesto Trnava a aj účastníci obchodných verejných súťaží upozorňovaní. Zároveň poukázal na to, že Mesto Trnava nepodalo proti nemu žalobu o vypratanie, preto v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá návrh na vypratanie nehnuteľností na súde do 30 dní, dochádza k obnove nájmu. Z týchto dôvodov potom podľa názoru žalovaného, nemal povinnosť odovzdať predmetné pozemky Mestu Trnava ani žalobcovi, ktorému podľa názoru žalovaného nesvedčí žiadny titul na ich užívanie, nakoľko podľa názoru žalovaného je nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a Mestom Trnava zo dňa 18.8.2017 neplatná. Žalobca ani v návrhu ani vo vyjadreniach žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia žalovaného, že si riadne a včas plnil povinnosti z nájomnej zmluvy uzatvorenej s Mestom Trnava, ktorých predmetom boli predmetné poľnohospodárske pozemky. Odvolateľ v odvolaní poukázal na jeho Odvolanie proti stanovisku majetkovej komisie mestského zastupiteľstva Mesta Trnava - právne stanovisko k nároku na novú nájomnú zmluvu zo dňa 24.8.2016 adresované Mestu Trnava ( č.l. 54- 55), v ktorom žalovaný oznámil Mestu Trnava, že postup odporúčaný majetkovou komisiou MZ odporuje zákonnej úprave prenájmu poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého ak si nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, čo je aj daný prípad, nájomca má zákonné právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na dotknuté pozemky a to za nájomné v obvyklej výške, a preto postup Mesta Trnava odporúčaný majetkovou komisiou MZ, ktorá neodporúčala predĺžiť nájomnú zmluvu so žalovaným a odporučila pripraviť návrh podmienok obchodnej verejnej súťaže na prenájom ornej pôdy v lokalite B., Q. a S. od 1.10.2017, na ktorý sa odvolával žalobca, je v rozpore so zákonom, keď z obsahu spisu vyplýva, že sám žalobca k návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia pripojil tento listinný dôkaz, teda mal o týchto skutočnostiach vedomosť ešte pred podaním predmetného návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia ich neuviedol.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je toho názoru, že žalobca neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, keď z listinných dôkazov v spise nemožno mať za osvedčené, že žalovaný jednoznačne užíva sporné poľnohospodárske pozemky bez právneho dôvodu, od ktorej skutočnosti odvodzoval žalobca aj jeho obavy o vzniku škody na jeho strane. Odvolací súd v tejto súvislosti len na zdôraznenie záverov o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov naviac uvádza, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný mu mal neoprávneným užívaním predmetných pozemkov spôsobovať škodu tým, že žalobca uzatvoril so svojimi odberateľmi viaceré dodávateľské zmluvy, ktorých predmetom je dodanie budúcej úrody vypestovanej na sporných pozemkoch, že uzatvorenie žalobcom tvrdených dodávateľských zmlúv bolo predčasné, ako správne namietal odvolateľ, keď sám žalobca v návrhu uviedol, že k odovzdaniu sporných pozemkov zo strany Mesta nedošlo a žalobca minimálne od svojej účasti vo verejnej obchodnej súťaži vedel, že žalovaný rozporuje skončenie nájmu a teda vedome vstúpil do rizika uzatvorením zmlúv s dodávateľmi, keď žalobca tieto tvrdenia o existencii ním tvrdených dodávateľských zmluvách naviac ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Tvrdenia o škode, ktorá mala vzniknúť žalobcovi, a ktorá mala spočívať v ušlých výnosoch z poľnohospodárskej činnosti a o škode, ktorá mu mala vzniknúť a aj mu má hroziť ako poberateľovi podpory v poľnohospodárstve z prostriedkov Európskej únie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, žalobca vôbec nekonkretizoval, ide o všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia, a preto tieto tvrdenia o škode odvolací súd vyhodnotil ako neosvedčené.
Z obsahu spisu ďalej nepochybne vyplýva, že spor medzi stranami ohľadom užívania predmetných poľnohospodárskych pozemkov trvá od roku 2016 a vyhrotil sa v roku 2017, kedy nebolo možné predmetné poľnohospodárske pozemky zo strany Mesta Trnava žalobcovi riadne odovzdať do užívania, čo vyplýva aj z Odovzdávacieho - preberacieho protokolu zo dňa 9.10.2017 ( č.l. 70 - 71). Je teda zrejmé, že súčasná situácia v podstate pretrváva viac ako rok, čo spochybňuje dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím, keď otázku žalovaným tvrdenej neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a Mestom Trnava, od ktorej žalobca odvodzuje užívanie predmetných nehnuteľností, ako aj otázku obnovy nájmu u žalovaného vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, bude posudzovať súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a za tým účelom bude potrebné vykonať riadne dokazovanie, čo nie je možné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by boli splnené podmienky na nariadenie daného neodkladného opatrenia.
17. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
18. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
19. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vrátane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP).
20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.