Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_5C-13-2018.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: M. M., G.. XX.X.XXXX, E. O. Z.C. L. Č..XXX, občan SR, zastúpený JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, A. Dubčeka č. 386/10 proti žalovanému: Slovenská republika, v správe Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17335345, o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spolu takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Z. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, CKN parcela č. XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 919 m2.
Súd p r i k a z u j e do vlastníctva žalobcu M. M.Í., P.. M., G.. XX.XX.XXXX, P.. Č.. XXXXXX/XXX, občan SR, nehnuteľnosť v k. ú. Z. L., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, CKN parcela č. XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 919 m2 v c e l o s t i .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 389,61 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Slovenského pozemkového fondu č. IBAN: SK 35 8180 0000 0070 0000 1638, vedený v štátnej pokladnici.
Súd žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Z. L. to k CKN parc.č. XXXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere 919 m2. Poukázal na zápis na liste vlastníctva, z ktorého vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 111/144, ktorým zodpovedá výmera 708,39 m2 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 33/144 čomu zodpovedá výmera 210,60 m2. Žalobca žiadal parcelu prikázať do svojho vlastníctva s poukazom na to, že ju obhospodaruje. Reálna deľba nie je účelná, s poukazom na výmeru, ktorá prináleží žalovanému ako aj s poukazom na to, že na nehnuteľnosť nie je prístup z miestnej komunikácie. Výšku finančnej náhrady navrhol určiť sumu 1,85 €/m2, za ktorú on uvedený podiel kúpil. Konštatoval, že táto cena je vyššia než cena obhospodarovanej pôdy, za ktorú sa predávajú obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite, kde je cenová relácia od 0,20 €/m2 do 0,50 €/m2.
2.Žalovaný v písomnom podaní uviedol, že súhlasí zo zrušením podielového spoluvlastníctva a s prikázaním nehnuteľnosti žalobcovi. Súhlasil s názorom žalobcu, že reálna deľba nie je vhodná pre vznik pozemku malej výmery, úzkeho tvaru a bez prístupu z miestnej komunikácii, nakoľko pozemok sa nachádza ako roľa za súvislou zástavbou rodinných domov na rozhraní extravilánu a intravilánu. Nesúhlasil však s výškou finančnej náhrady v zmysle návrhu žalobcu. Bol toho názoru, že je možné stanoviť hodnotu na základe priemernej hodnoty realizovaných predajov od roku 2000 vo výške 5,50 €/ m2 až 8 €/m2. V minulosti žalovaný realizoval predaj v k.ú. M. L. za dohodnutú cenu 5,10 €/m2, pričom cena bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 3,60 €/m2. Tiež poukázal na konanie, ktoré sa vedie na tunajšom súde sp.zn. 27C/11/2018, kde došlo k ustálenie kúpnej ceny na sumu 6,79 €/m2. Ako dôkaz predložil aj kúpnu zmluvu, ktorú uzatváral a to č. XXXXX/XXXX-O.-C..XX v tom istom k.ú., kde bola cena pozemku ustálená dohodou na sumu 5 €/m2.
3.Žalobca v duplike uviedol, že nesúhlasí, aby súd vychádzal z ceny ustálenej v spore sp.zn.27C/11/2018, pretože tu sa vyporiadaval pozemok, ktorý fakticky nebol poľnohospodárskou pôdou a neslúžil na poľnohospodárske účely, išlo o pozemok čiastočne aj pod stavbou. Cenu, ktorú žalovaný preukazoval predloženou kúpnou zmluvou, nemožno akceptovať, pretože išlo o hodnotu pozemku, ktorý je v intraviláne a čiastočne aj pod novostavbou. Poukázal na konanie, ktoré sa viedlo na tunajšom súde sp.zn. 22C/48/2017, kde bola stanovená finančné náhrada vo výške 0,50 €/m2.
4.Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2018 strany sporu zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinami: výpisom z LV č. XXXX k.ú. Z. L., s kúpnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-O.-C..XX, s kópiou katastrálnej mapy, s grafickými znázorneniami, s rozsudkami Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 27C/11/2018 a 22C/48/2017, s kúpnou zmluvou zo dňa 16.5.2018, s ostatným spisovým materiálom.
6.Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
7.Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
8.Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
9.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10.Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX k.ú. Z. L. súd má za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi, žalobca v podiele 111/144 a žalovaný v podiele 33/144 k CKN parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 919m2. Strany sporu mali záujem uvedené podielové spoluvlastníctvo zrušiť a následne vyporiadať takým spôsobom, že CKN parc.č. XXXX/X bude prikázaná do vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaného.
11.Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
12.Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu nedošlo pred podaním žaloby k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k CKN parc..č XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Z. L.. Súd v spore skúmal, či uvedená parcela je reálne deliteľná. Z tvrdení strán sporu vyplynulo, že ide o pozemok za rodinným domom žalobcu, ktorý žalobca aj obhospodaruje ako tzv. záhumienok. Vstup na pozemok nie je možný z miestnej komunikácie, pozemok má úzky, pozdĺžny tvar. Súd je toho názoru, a to aj s poukazom na veľkosť podielov strán sporu, že reálna deľba nie je účelná. Súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu. S uvedeným súhlasil aj žalovaný, ktorý sám nemal záujem o prikázanie pozemku do svojho vlastníctva.
13.Medzi stranami sporu bola sporná hodnota pozemku, z ktorej by sa následne určovala výška výplaty v prospech žalovaného. Žalobca navrhol výplatu sumou 1,85 € /m2. V spore predložil dôkaz a to Kúpnu zmluvu zo dňa 16.52018, ktorou kupoval svoj podiel ( ktorý je predmetom vyporiadania) za kúpnu cenu, ktorá vychádzala z hodnoty 1,85 €/m2. Žalobca zároveň predložil ako dôkaz aj na rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 22C/48/2017, kde bola určená hodnota pozemku orná pôda 0,50 €/m2 v rovnakom katastrálnom území ( Veľká Lehota). Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že pri určení hodnoty nehnuteľnosti treba vychádzať z vyššej ceny za m2, preložil nasledovné dôkazy. Kúpnu zmluvu, ktorú uzatváral a to č. XXXXX/XXXX-O.-C..XX v tom istom k.ú., kde bola cena pozemku ustálená dohodou na sumu 5 €/m2. Z uvedenej kúpnej zmluvy však vyplýva, že predmetom prevodu boli síce nehnuteľnosti v k.ú. Z. L., ale išlo o iný druh pozemku a to trvalý trávnatý porast. Pokiaľ je v zmluve konštatovaný znalecký posudok znalca Ing. Hrica, kde bola stanovená cena 2,89 €/m2, treba poukázať na to, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu sa nachádzajú v intraviláne, čiastočne aj pod novostavbou ( uvedené tvrdenia žalobcu žalovaný nerozporoval). Z uvedenej kúpnej zmluvy, ktorú preložil žalobca nie je ani zrejmé, kedy bola uzavretá. Žalovaný za ďalší dôkaz uviedol konanie, ktoré sa vedie na tunajšom súde sp.zn. 27C/11/2018, kde došlo k ustáleniu kúpnej ceny na sumu 6,79 €/m2. Z uvedeného rozsudku súd zistil, že predmetom zrušenia a vyporiadania boli nehnuteľnosti síce v k.ú. Z. L., ale iné druhy pozemkov a to trvalý trávnatý porast, záhrada a zastavané plochy a nádvoria. Pokiaľ žalovaný poukazoval na priemernú cenu pozemkov v extraviláne vedeného ako orná pôda stanovenú na základe priemernej hodnoty realizovaných predajov od roku 2000 vo výške 5,50 €/m2 až 8 €/m2, tu súd poukazuje na to že išlo o pozemky v inej lokalite a to k.ú. M. L.. Okrem toho, z uvedeného predloženého dôkazu ( žalovaným označený ako dôkaz č.2) vyplýva, že predaj nehnuteľností realizovaný nebol.
14.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca preukázal hodnotu predmetu zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti vo výške 1,85 €/m2. Naopak žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že by hodnota pozemku mala byť vyššia. Dôkazy, ktoré súdu predložil, neboli relevantným dôkazom toho, že by všeobecná cena pozemku bola vyššia ako tvrdil žalobca. Žalovaný iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať. Súd preto ustálil cenu 1,85 €/m2, z ktorej aj vychádzal pri určení výšky výplaty v prospech žalovaného. Žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 33/144, preto mu prináleží finančné plnenie od žalobcu vo výške 389,61 €.
15.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, na základe čoho mu vzniklo právo náhradu trov konania voči žalovanému. Trovy konania však priznať nežiadal. Súd preto rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .