Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/366/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú ako konateľ koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XX, D., pre vymoženie 4.171,83 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, pod sp. zn. EX 16593/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 29. októbra 2013, č. k. 1Er 603/2010-28

rozhodol:

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

M e n í uznesenie tak, že vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

Oprávnenému a súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Exekučným titulom v danom prípade bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. zo dňa 24.8.2010 sp. zn. SR 07167/10, zaväzujúci povinnú na peňažné plnenie voči oprávnenému. Podkladom pre jeho vydanie bola zmluva o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 17.7.2009 . Vec právne posúdil podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve, keďže úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vychádzal pritom zo zistenia, že oprávnený ako veriteľ povinnej dočasne poskytol finančné prostriedky vo forme úveru, pričom tak konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a že povinná ako dlžník (spotrebiteľ) je fyzickou osobou, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by úver jej bol poskytnutý na výkon jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodcovskú doložku upravenú v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako súčasť úverových podmienok oprávneného, nepovažoval za spotrebiteľom individuálne dojednanú, keďže spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, ako ani znenie samotnej zmluvy, pričom bol nútený tieto obchodné podmienky ako celok prijať alebo ich odmietnuť. Skutočnosť, že v predmetnej rozhodcovskej doložke vopred sú ustanovené dva rozhodcovské súdy, ktoré v prípade majetkového sporu predmetnú vec môžu riešiť, označil za rozpornú s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože veriteľovi umožňuje jednostranne si určiť rozhodcu na konanie vo veci. Usúdil preto, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (dlžníka), keďže spôsob, akým bola doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a ako taká nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto, na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Z uvedených dôvodov súd exekúciu zastavil.

2. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s odôvodnením, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, teda zavinil zastavenie exekúcie. Výšku trov určil podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Exekútorovi priznal odmenu podľa §14 ods. 1 vyhlášky v sume 33,19 € a túto zvýšil o 20 % DPH na konečných 39,83 €.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým, že súd prvej inštancie pri aplikácii smernice 93/13/ES účastníkov exekučného konania neupozornil na neprijateľnú podmienku a tak (ani) oprávnenému nedal možnosť vyjadriť sa. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec Exekučným poriadkom mu zverenej právomoci, keď nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. To mu ako exekučnému súdu neprináleží, preto porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto konaniu v posudzovanej veci navyše dochádza za situácie, kedy exekučný súd prv už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom a nezistil žiadne rozpory. Poukázal na to, že exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní oprávneným rozhodovať o zrušení rozhodcovského rozsudku, ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov zákonodarca všeobecným súdom priznal iba v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a pritom všeobecný súd nie je povinný zaoberať sa skúmaním, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Podľa odvolateľa exekučný súd s rozhodcovským rozsudkom musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pričom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. K tomu malo dôjsť tým, že okrem už vytknutého porušenia princípu legality, exekučný súd mal porušiť aj zásadu začatia konania na návrh, zásadu rovnosti účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces i zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Podľa odvolateľa exekučný súd mal odlišný prístup k jednotlivým účastníkom konania, keď povinná mala zabezpečený výkon všetkých práv, kým oprávnený v konaní pred exekučným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však nezákonne dal dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Nedostatočné zistenie skutkového stavu pre nevykonanie dokazovania a námietku, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uplatnil s odôvodnením, že exekučný súd nad rámec svojho oprávnenia posudzoval aj otázku súladu (podľa odvolateľa platnej) rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Zdôraznil, že dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu, nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy bola daná možnosť voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom nešlo len o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Nesúhlasí ani s posúdením úverovej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. On svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté z nej sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše aj zmluvné strany v bode 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si dohodli, že všetky právne vzťahy vzniknuté medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Oprávnený alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil ním sformulované prejudiciálne otázky. Zároveň navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a Ústavnému súdu Slovenskej republiky podal návrh na začatie konania o súlade §44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, vetou prvou Ústavy Slovenskej republiky.

4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 23.6.2014, č.k. 6CoE/54/2014-72 o odvolaní oprávneného rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie a odvolací súd rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v konaní vystupoval účastník, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.), súdy konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), v konaní sa dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie, napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľ žiadal napadnuté uznesenia súdov nižších inštancií zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu, zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky bližšie špecifikované v podanom dovolaní.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd o dovolaní oprávneného rozhodol uznesením zo dňa 15.12.2015, č.k. 2Oboer/423/2014 tak, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.6.2014, č.k. 6CoE/54/2014-72 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že z predloženého spisu mal dovolací súd preukázané, že povinná Y. M. zomrela dňa XX.X.XXXX, teda odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie (dňa 23.6.2014) v čase, keď už povinná nežila a nemala spôsobilosť byť účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu vykazuje postup odvolacieho súdu znaky procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p., na ktorú bolo potrebné v dovolacom konaní prihliadnuť.

6. Po zrušení a vrátení veci Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia skúmal, či v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môže vo veci konať a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) a exekučné konanie podľa § 161, § 62, § 63 v spojení s ust. § 9a ods.1 Exekučného poriadku zastaviť.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Odvolací súd lustráciou v Registri obyvateľov SR mal preukázané, že povinná Y. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XX, D., zomrela dňa XX.X.XXXX. Dedičské konanie po nebohej prebieha u notára ako súdneho komisára Okresného súdu Michalovce JUDr. Márie Kožuškovej pod sp. zn. 12D/271/2014. Na základe dožiadania odvolacieho súdu notár podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29.10.2018 oznámil, že dedičské konanie po poručiteľke doposiaľ nie je ukončené. V predmetnej dedičskej veci je nariadená likvidácia. Predmet dedičstva bude v súlade s ust. § 462 Občianskeho zákonníka pripadať ako odúmrť štátu - Slovenskej republike, ktorú zastupuje Okresný úrad Košice so sídlom v Košiciach, Komenského 52, pretože všetci do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia v zákonom stanovenej lehote a zákonným spôsobom dedičstvo odmietli z dôvodu jeho predlženia.

10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

11. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

13. Podľa § 161 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa § 161 ods. 2 a 3 ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 61 procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

16. Podľa § 62 ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

17. Podľa § 63 ods. 1 ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

18. Podľa § 63 ods. 2 v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

19. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Ak súd túto otázku posúdi nesprávne, a koná s niekým, kto nie je účastníkom konania, pôjde o zrejmú vadu konania, ktorú je potrebné odstrániť.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná po začatí exekučného konania zomrela, odvolací súd skúmal, či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom tohto konania bolo zároveň vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V posudzovanom prípade však všetci do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia v zákonom stanovenej lehote a zákonným spôsobom dedičstvo odmietli z dôvodu jeho predlženia a v súčasnosti prebieha likvidácia dedičstva.

21. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa § 63 ods. 2 v spojení s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na právnych nástupcov poručiteľky (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania), teda súd nemá na strane povinnej osoby účastníka (stranu), s ktorým by mohol v konaní pokračovať. Táto skutočnosť, na ktorej existenciu musí súd prihliadať ex offo kedykoľvek v priebehu konania, predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania v ďalšom postupe súdu.

22. Na základe uvedeného preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 a vyhlásil exekúciu za neprípustnú, lebo je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a týmto dôvodom je smrť povinnej, ktorá nemá dedičov, ktorí zdedili jej majetok a s ktorými by bolo možné v exekúcii pokračovať. Zodpovednosť povinnej za dlhy neprešla na dedičov, preto zároveň odvolací súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

23. Návrh na prerušenie konania odvolací súd zamietol s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

24. V zmysle odkazu 4c/ takýmto osobitným zákonom je napr. zákon č. 7/2005 Z.z. konkurze a reštrukturalizácii; § 68d/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

25. V zmysle ust. § 9a CSP, na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia o prerušení konania, len ak to povaha veci nevylučuje. Keďže Exekučný poriadok v ust. § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, okrem osobitným zákonom stanovených prípadov, medzi ktoré nespadá prerušenie konania v zmysle ustanovení §§ 162 až 165 CSP, odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol

26. Aj v prípade, že by prerušenie exekučného konania bolo prípustné, tomuto návrhu nemožno vyhovieť vzhľadom na nemožnosť v exekúcii pokračovať pre neodstrániteľnú procesnú podmienku a jej zastavenie.

27. O trovách exekúcie rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

28. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

29. V prejednávanej veci oprávnený procesne nezavinil zastavenie konania, smrť povinnej nemožno hodnotiť ako zavinenie oprávneného a ani ako zavinenie povinnej, z ktorých dôvodov oprávneného (ani povinnú) nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie.

30. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .