Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-50-2018.pdf
PDF · 75.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného Š. G., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 21. novembra 2018, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
Š. G., narodený XX.XX.XXXX v B. Z., trvalé bydlisko L. Y. Š. XXXX/XX, L.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom Š. G. - N.O.P., so sídlom L.H. Y. Š. XXXX/XX, L., hoci si bol vedomý, že v zmysle článku IV bod 4.1. Rámcovej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 04.03.2013 s poškodeným podnikajúcim pod menom L. T. - Q., so sídlom L. XX, L., vlastnícke právo k dodanému tovaru, resp. jeho finančná náhrada, prechádza na neho ako na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, dňa 10.10.2015 a 11.10.2016 na prevádzke poškodeného na ulici W. XXX/X P. B., prevzal elektroinštalačný tovar, na ktorý mu bola vystavená faktúra číslo 1082161236 zo dňa 17.10.2016, v hodnote 1.887,36 eur, pričom za tento v lehote splatnosti faktúry nezaplatil a tovar alebo peňažný ekvivalent nevrátil ani napriek následnej písomnej výzve poškodeného zo dňa 07.02.2017, ktorú prevzal dňa 13.02.2017, pričom uhradil dňa 20.02.2017 len sumu vo výške 250 eur, a zvyšný takto získaný tovar si ponechal a použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenej spoločnosti L. T. - Q.N.G., so sídlom L. XX, L.Ť.H., spôsobil škodu vo výške 1.637,36 eur,
t e d a
- si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, č í m s p á c h a l
- prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek 3, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 330 € (slovom: -tristotridsať eur). Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený L. T. - Q., so sídlom L. XX, L., so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Podľa § 172 odsek 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie čo do výrokov o vine a treste, nakoľko sa po vyhlásení rozsudku prokurátor a obžalovaný voči týmto výrokom výslovným vyhlásením vzdali odvolania, obžalovaný sa vzdal odvolania aj za osoby, ktoré by boli oprávnené v jeho mene odvolanie podať. K výroku o náhrade škody S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), kde si nárok na náhradu škody poškodený riadne (čo do dôvodu a výšky) a včas (do skončenia vyšetrovania) uplatnil vo výške 1.637,36 eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra zo 4. októbra 2018, sp. zn. 23OdK/80/2018, bol na majetok obžalovaného vyhlásený konkurz. Splnomocnený zástupca poškodeného na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pohľadávku 1.637,36 eur prihlásili do konkurzu. Je potrebné na úvod zdôrazniť, že Trestný poriadok v ust. § 287 a nasl. umožňuje o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody rozhodnúť len tromi spôsobmi a síce, buď je možné obžalovaného zaviazať k náhrade škody v celom uplatnenom rozsahu alebo ho zaviazať len k čiastočnej náhrade škody a so zvyškom nároku poškodeného odkázať na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom alebo do tretice odkázať poškodeného s celým jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podľa § 47 odsek 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. Z citovaného zákonného ustanovenia explicitne (výslovne) vyplýva, že pokiaľ je na majetok obžalovaného v priebehu trestného konania vyhlásený konkurz, nemožno v trestnom konaní rozhodnúť o náhrade škody. Vychádzajúc z názoru, že toto ustanovenie má na mysli, že nemožno pozitívne rozhodnúť o náhrade škody (teda zaviazať obžalovaného celkom alebo sčasti k náhrade škody), neostávalo súdu iné ako s použitím § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázať poškodeného s celým jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom súd nezostala. Pre úplnosť treba dodať, že ustanovenie § 287 a nasl. Trestného poriadku predpokladá, že súdy v trestnom konaní o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody rozhodnú v niektorej z tam uvedených foriem a naopak, nepredpokladá mlčké (tacitné) rozhodovanie „nerozhodnutím“.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.