Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-628-2015.pdf
PDF · 118.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/628/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Mitríkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpenej Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, proti žalovanej: B. T., A.. X.XX.XXXX, W. T. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 12.474,54 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 12.474,54 € titulom neplatenia splátok úveru a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zo dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka vo výške 17.029,61 €, ktorá pozostávala z istiny 14.256,14 €, riadneho úroku 1.862,39 €, úroku z omeškania 872,21 € a ostatného príslušenstva 38,87 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Sumu 38,87 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 872,21 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje.
2. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 26.3.2009 Zmluvu č. 479283048, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej postupca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovanej úver vo výške 10.500,- €, ktorý mala splácať v mesačných splátkach vo výške 159,93 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky splatné od 20.10.2012 do 20.3.2019 v počte 78 a celkovej výške 12.474,54 €. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.3.2019 sa stali splatnými dňa 4.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčíslil úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 12.474,54 € od 17.10.2012 do zaplatenia.
3. Súd vo veci vydal dňa 4.4.2016 platobný rozkaz č. k. 17C/628/2015-43, ktorým vyhovel žalobcovi v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú na uhradenie dlžnej sumy v zmysle žalobného petitu. Nakoľko pobyt žalovanej bol neznámy, súd po šetrení pobytu prostredníctvom Registra obyvateľov, Mestskej evidencie obyvateľov, Sociálnej poisťovne, ZVJS, OOPZ Košice, OOPZ Moldava nad Bodvou, OOPZ Košice- okolie, uznesením č. k. 17C/628/2015-55 zo dňa 2.2.2017 zrušil vydaný platobný rozkaz pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej.
4. Vzhľadom na nemožnosť zistenia skutočného pobytu žalovanej a doručenia žaloby súd postupoval v súlade s ust. § 116 od. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že
zverejnil Oznámenie o podanej žalobe a o doručovaní žaloby proti žalovanej na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu od 1.8.2018 do 17.8.2017 (č. l. 68 spisu). Písomnosť sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia, t.j. dňa 17.8.2017.
5. Výzvou zo dňa 26.4.2018 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy preukázali, že vo vzťahu k žalovanej bol zo strany právneho predchodcu dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“ alebo „zákon o bankách“) teda, či bola vyzvaná právnym predchodcom žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ako aj doklad o doručení predmetnej výzvy žalovanej.
6. V podaní doručenom súdu dňa 13.6.2018 žalobca v súvislosti s aktívnou legitimáciou v prvom rade poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie.
7. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 4.5.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013 zo dňa 27.6.2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.6.2003).
8. Podľa názoru žalobcu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje výnimky z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
9. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré pripúšťa postúpiť pohľadávku veriteľom, ak to ustanovuje osobitný predpis (v poznámke pod čiarou uvedený § 524 Občiansky zákonník, nie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách). Ak by zákonodarca mienil upraviť podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie pohľadávky z veriteľa, tak by to premietol do poznámky pod čiarou k ust. § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. Na podporu predmetnej argumentácie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/20/2016 zo dňa 2.5.2017, sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 2.5.2017. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu zodpovednosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanej, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska.
10. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, t.j. ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách a nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len zodpovednosť banky (uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015).
11. Žalobca konštatoval, že v súlade s Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1183 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. V danom prípade omeškanie žalovanej trvalo viac ako jeden rok, preto nebolo potrebné zasielať písomnú výzvu právnym predchodcom žalobcu, pričom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.3.2016. Žalobca aj napriek tomu poukazuje na výzvu zo dňa 20.10.2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá teda, že žalovaný bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný nerozporuje doručenie výzvy, toto jeho tvrdenie je
nesporné a súd musí vychádzať z nesporných tvrdení, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok.
12. Ďalej sa žalobca vyjadril k postúpeniu nesplatenej časti peňažného záväzku, pričom uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom posúdenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zmyslom tohto ustanovenia je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej je v omeškaní a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to podľa žalobcu výslovne uvedené v predmetnom ustanovení. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru súdov (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 9.12.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/163/2015 zo dňa 29.5.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015 zo dňa 4.11.2015).
13. Žalobca poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Zmluvné strany si dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní meškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy, preto došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S takýmto záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove, sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.8.2016, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 5.10.2016, sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 5.10.2016 a pod., ktoré citoval.
14. K mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dohodli plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a to podaním zo dňa 16.10.2012 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo dňa 4.11.2012 (dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Podľa článku V bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok predmetom tejto zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok, a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovaným pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.
15. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok mala banka oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a oprávnenie vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Spolu s pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
16. Zosplatnenie dlhu nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to po postúpení predmetnej pohľadávky s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/57/2017 zo dňa 8.2.2018, preto trval na tom, aby súd podanej žalobe vyhovel.
17. Súd na prejednanie veci nariadil dňa 29.10.2018 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý v rámci prednesu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby. Podľa jeho názoru žalobca preukázal dôvodnosť nároku, ako aj právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Poukázal na svoje podanie zo dňa 22.10.2018, z ktorého vyplýva zoznam vykonaných úhrad, resp. prehľad splátok žalovanou, a tiež na
aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Nakoľko na predmetnom pojednávaní žalobca požiadal súd, aby mu umožnil doručiť dôkaz a to vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo strany banky, súd odročil pojednávanie na deň 22.11.2018.
18. Podaním doručeným súdu dňa 6.11.2018 žalobca uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach s tým, že je možné postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná. Postúpením pohľadávky prešli na postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, čiže aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Preto má za to, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 8Co/163/2015) a Krajského súdu v Banskej Bysrici (sp. zn. 17Co/61/2016).
19. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 sa nezúčastnili sporové strany, žalobca z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil svoju neúčasť, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, žalovaná sa neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd pojednával v zmysle ust. § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu.
20. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
21. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 26.3.2009 so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o splátkovom úvere č. 0479283048 podľa § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebný bezúčelový úver vo výške 10.500- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 159,93 € k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Zmluvné strany si dojednali spracovateľský poplatok vo výške 189,17 €, poplatok za správu úveru 1,99 € mesačne, splatnosť prvej splátky 20.4.2009, konečná splatnosť úveru 20.3.2019, RPMN 15,02%, priemerná hodnota RPMN 12,37%, celkové náklady spojené s úverom 8.903,45 €. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“).
22. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 20.10.2009 oznámil žalovanej, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.9.2009 vo výške 639,72 € s príslušenstvom s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ju bude kontaktovať.
23. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa 27.9.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok z postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na postupníka žalobcu. V prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok sa nachádzala pohľadávka žalovanej pod č. 6851 vo výške 17.029,61 €. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb.- Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 16.10.2012, konkrétne pohľadávku vo výške 17.029,61 € s označením postupníka a s platobnými údajmi na plnenie dlžnej sumy postupníkovi.
24. Žalobca následne oznámil žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 17.244,54 € najneskôr do 31.10.2012.
25. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2018 žalobca doručil súdu prehľad úhrad vykonaných žalovanou v celkovej sume 509,03 € (dňa 26.3.2009- 189,17 €, dňa 20.4.2009- 159,93 €, dňa 20.5.2009
- 1,66 €, dňa 2.6.2009- 158,27 €), z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 319,40 €, na poplatky suma 189,17 € a na úrok z omeškania suma 0,46 €.
26. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
28. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
29. Podľa ust. § 3 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
30. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
31. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. dňa 26.3.3009, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
33. Podľa ust. § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa ust. § 92 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
35. Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá bola na žalobcu postúpená bankou. Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami (resp. právnym predchodcom žalobcu), ktorý je založený zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaná takto nekonala, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ neovplyvňuje.
36. Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej z úradnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
37. Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená.
38. Keďže pôvodný veriteľ je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.05.2014 sp. zn. 6Co/119/2013).
39. Na podporu vyššie uvedeného súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.3.2018, z ktorého vyplýva, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.
40. Súd vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí s názorom žalobcu, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a že nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých dochádza k porušeniu bankového tajomstva.
41. Ďalej súd konštatuje, že zákonodarca výslovne zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Z uvedeného teda vyplýva (a to bez ohľadu na skutočnosť, do akej časti zákona je ust. § 92 zákona o bankách zaradené), že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
42. Vychádzajúc z cit. ust.§ 92 ods. 8 zákona o bankách, spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
43. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 26.3.2009 Zmluvu o splátkovou úvere č.
0479283048, na základe ktorej poskytla žalovanej spotrebný úver bezúčelový vo výške 10.500,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach vo výške 159,93 € vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s konečnou splatnosťou dňa 20.3.2019. Žalovaná uhradila za obdobie od 26.3.2009 do 2.6.2009 sumu 509,03 €, čo mal súd preukázané z prehľadu splácania úveru žalovanou. Banka vyzvala žalovanú na uhradenie omeškaných splátok, ktoré ku dňu 30.9.2009 boli vo výške 639,72 € a to výzvou zo dňa 20.10.2009 s upozornením, že v prípade jej neuhradenia v lehote 10 dní, pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, t.j. neupozornila ju na uplatnenie práva na mimoriadne splatenie úveru. Konečná splatnosť úveru bola pritom dohodnutá na deň 20.3.2019, banka napriek tomu, že žalovaná si svoju povinnosť splácať riadne a včas záväzky zo zmluvy neplnila, za trvania úverového vzťahu nepristúpila k predčasnému zosplatneniu úveru, ale dňa 27.9.2012 postúpila žalobcovi „živú“ pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy, ako vyplýva z prílohy č. 1 splatnú až dňa 20.3.2019, ktorej zostatok ku dňu postúpenia bol 17.029,61 €. V tom čase, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky, neboli ešte viaceré splátky úveru splatné, ale stali sa nimi až následne po postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k splátkam zročným po tomto období, súd konštatuje, že tu nebola splnená podmienka existencie 90 dňového omeškania predchádzajúceho postúpeniu pohľadávky. Žalobca tak nepreukázal, že by pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., postúpenie je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaným, pretože na neho neprešla žalovaná pohľadávka. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vykonal až žalobca dňa 16.10.2012 po postúpení pohľadávky, ku ktorej došlo dňa 27.9.2012, čo mal súd preukázané z pripojenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2012.
44. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak jednoznačne upravuje podmienky postúpenia pohľadávky a ich splnením zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). Ak teda zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, žalobca nemal ani právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.
45. K výhrade žalobcu, že klient banke súhlas s postúpením pohľadávky písomne udelil v bode 18.14 VOP, kde bolo medzi veriteľom a dlžníkom dohodnuté, že klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu súd uvádza, že takto udelený súhlas (pre upresnenie súd uvádza, že podľa predloženej kópie VOP nie je toto dojednanie obsiahnuté v bode 18.14 ako tvrdí žalobca, ale v bode 19.16 ) žalovanej však nepovažoval súd za platný.
46. Súd si ustálil, že v uvedenom prípade ide o pohľadávky z úverového vzťahu, ktorý je nepochybne vzťahom spotrebiteľským, ako uviedol vyššie (pozri bod 35) a potom vychádzal z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ treba pri posudzovaní neprijateľnosti (nekalosti) zmluvných podmienok porovnávať právnu pozíciu, v akej by spotrebiteľ bol podľa aplikovateľných vnútroštátnych predpisov, t.j. ako by danú situáciu upravovali dispozitívne zákonné normy, pokiaľ by také ustanovenie v zmluve nebolo. V prejednávanej veci je zrejmé, že ak by VOP neobsahovali uvedenú zmluvnú podmienku, aplikoval by sa zákonný zákaz postúpenia pohľadávok bankou bez splnenia osobitných podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Ust. 19.16 VOP potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože zásadným spôsobom zjednodušuje pozíciu banky pri postupovaní pohľadávky a to napriek tomu, že jej postúpením dochádza k zmene dlžníkovho (spotrebiteľovho) partnera, pred ktorým ho ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. má chrániť. Možno totiž predpokladať, že dlžník vstupuje do právneho vzťahu s bankou práve preto, že je to banka, teda regulovaný subjekt podliehajúci určitým pravidlám podnikania, obozretnosti, dôveryhodnosti a dohľadu príslušného regulátora. Okrem toho vstupuje do tohto vzťahu s dôverou, že citlivé údaje o jeho majetku a majetkových pomeroch budú chránené pred zneužitím, resp. že každé ich sprístupnenie tretej osobe sa bude diať s jeho súhlasom, pričom citované ustanovenie VOP ho o túto ochranu oberá. Toto ustanovenie je obsiahnuté vo VOP,
čo je vopred formulovaný dokument, ktorý žalovaný musel akceptovať ako celok a odmietnuť ho mohol jedine odmietnutím celej zmluvy, takže nejde o ustanovenie individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a treba ho považovať za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku v predmetnej úverovej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. K postúpeniu pohľadávky potom mohlo dôjsť len za splnenia podmienok v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktorých splnenie ale žalobca nepreukázal.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v podanej žalobe a jednotlivých podaniach, či už vo vzťahu k účelu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, podmienkam pre platné postúpenie pohľadávky, alebo k postupovaniu aj nesplatnej časti záväzku, aj napriek poukazu na obšírnu rozhodovaciu činnosť jednotlivých všeobecných súdov, nakoľko má za to, že nejde o najvyššie súdne autority a tieto rozhodnutia nie sú pre súd právne záväzné. Súd preto vo výroku I žalobu žalobcu zamietol.
48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výroku II a to tak, že aj napriek tomu, že úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko však jej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania z dôvodu procesnej ekonómie priamo nepriznal v tomto rozhodnutí.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).