Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tk/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Predseda senátu Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, a členovia senátu Ladislav Rak a Helena Červeňáková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2018 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1) Y. D., nar. 8. marca XXXX v F., trvale bytom ul. F. č. XXXX/XXX, H., okres F. - okolie, bez pracovného pomeru, od XX.XX.XXXX vo väzbe v I. na výkon väzby a I. na výkon trestu odňatia slobody

2) C. Z., nar. 6. apríla XXXX v F., trvale bytom ul. F. č. XXXX/XXX, H., okres F. - okolie, bez pracovného pomeru, od XX.XX.XXXX vo väzbe v I. na výkon väzby a I. na výkon trestu odňatia slobody

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 28.12.2017 okolo 23.30 h na lesnej ceste pokračujúce z ulice Kováčskej v meste Medzev v okrese Košice - okolie na príjazdovú komunikáciu v časti zvanej Šugovská dolina, v úmysle usmrtiť, spoločne fyzicky napadli H. D. tak, že drevenými konármi hrúbky 2,2 a 3 cm, menšou až veľkou intenzitou a prudkosťou ho najprv dvakrát udreli do pravej temennozáhlavnej oblasti hlavy a následne omráčeného a na chrbte ležiaceho H. D., ktorý sa pred útokmi nebránil, minimálne šesťkrát udreli do tvárovej oblasti hlavy, spôsobiac mu viaceré poranenia vrátane tržnosečných rán na hlave, vylomenie 7 zubov, trieštivé zlomeniny kostí nosa, čeľuste a ľavej lícnej kosti, pomliaždenie kôry mozgu na spodinách spánkových lalokov a plášťový krvný výron pod tvrdou plenou mozgu, so zakrvácaním do mozgových kôr, ktoré viedli aj ku krvácaniu z potrhaných spletí ciev tvárovej oblasti v miestach trieštivých zlomenín kostí tváre, pričom k smrti H. D. na mieste došlo udusením v dôsledku masívneho vdýchnutia krvi do pľúc,

t e d a

- spoločným konaním iného úmyselne usmrtili, č í m s p á c h a l i

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 20 k § 145 ods. 1 Tr. zákona.

A za to súd

u k l a d á

obžalovanému Y. D.

podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, 4 a § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere sedemnásť rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

obžalovanému C. Z.

podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, 4 a § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere sedemnásť rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov, výsluchom znalca, čítaním znaleckých posudkov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obaja obžalovaní popreli spáchanie trestného činu a uviedli, že žalovaného skutku sa nedopustili a kritického dňa sa spolu ani len nestretli. Obžalovaný Y. D. naviac uviedol, že on poskytoval H. D. prístrešie a jedlo, pretože bol chudobný človek a nemal kde spať.

Svedkyňa poškodená H. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že ku skutku sa vyjadriť nevie a pohreb nerobila, pretože pohreb vykonalo mesto H..

Svedkovia F. V. a K. L. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli , že počuli ako obžalovaný Y. D. povedal, že treba ho zabiť, spáva nám so ženami, potom počuli neznámy hlas, ktorý hovoril, nezabite ma, nemám toluén, ani peniaze. Po týchto hlasoch počuli silné zvuky pripomínajúce silné údery. Keď obaja títo svedkovia išli na miesto, odkiaľ počuli zvuky, stretli oboch obžalovaných, pričom obžalovaný Y. D. svedkov presviedčal, aby nehovorili, že ich videli. Obaja svedkovia ale pokračovali ďalej po lesnej ceste, na ktorej potom našli telo H. Gábora.

Svedkyňa R. V., matka svedka F. V., vo svojej výpovedi uviedla, že keď v noci prišiel jej syn domov, tak jej povedal, že je potrebné zavolať záchranku, lebo našli v lese ležať človeka je potrebné zavolať sanitku. Cestou mali stretnúť C. Z., pričom v prípravnom konaní uvádzala, že jej mali povedať, že mali stretnúť aj Y. D..

Svedok E. B. vo svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa sa stretol s obžalovaným Y. D., nalial mu vína a potom prišla za ním jeho sestra E. B. a zobrala ho, aby už išiel domov.

Svedok E. B. - družka obžalovaného Y. D. vo svojej výpovedi uviedla, že bola doma spolu s obžalovaným a prišiel ku nim aj nebohý H., ona mu uvarila kávu a on potom povedal, že nechce u nich spať a že ide medzi ľudí. Potom prišli policajti s F. V. a zobudili ich.

Svedkyňa U. L. - družka obžalovaného C. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že sa stretla s nebohým H., keď spolu s ním prišla E. B. pýtať vodu na kávu. Obžalovaný C. Z. bol celý deň doma.

Svedok C. Z. st. - otec obžalovaného C. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že bol u svojho syna, syn ležal na posteli a spolu s ním pozerali správy. Po vodu prišla ku nim B. družka (E. B.) a potom prišli policajti a zobrali syna.

Svedkovia npor. E. H., npor. M. V., npor. J. R., npor. E. F., ppráp. U. D. vo svojich výpovediach vyjadrili k postupu pri zaisťovaní pachových stôp.

Svedok K. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že on nefetuje a nikdy ani s nebohým H. nefetoval, ani sa s ním nerozprával.

Svedkyňa Z. F. vo svojej výpovedi uviedla, že v kritickej dobe bola doma aj so svojimi deťmi, že od svojho otca sa dozvedela, že zabili nejakého H. a potom počula ako F. V. hovoril K., že najskôr zhodia po sebe dole šaty, aby mohli zavolať sanitku aj policajtov a že to hodia na Y. a Z..

Svedok Y. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že je v súčasnosti vo väzbe so svedkom F. V. , ktorý mu povedal, chválil sa, že ich kameroval ako ho bijú. On tam potom ostal sám, že dával prvú pomoc a potom ho tam nechal a išiel zavolať záchranku a povedal, že D. a Z. sú zadarmo vo väzbe. To čo kameroval, dal aj policajtom. Svedok ďalej uviedol, že vo väzbe sa stretol aj s obžalovaným Z.,

Svedok K. L. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie nič o skutku a nebohého ani nepoznal, nikdy sa s ním nerozprával a ani ho nikdy nepriniesol domov k Y. D..

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý vypracovali znalci H.. Y. Y. a H.. J. Z. a na čl. 179-201 vyplýva záver, že vykonali prehliadku tela a pitvu mŕtvoly nebohého H. D., pri pitve zistili tržnosečné rany na hlave, vylomenie siedmich zubov, trieštivé zlomeniny kostí nosa, čeľuste a ľavej lícnej kosti, pomliaždenie kôry mozgu na spodinách spánkových lalokov mozgu a plášťový krvný výrok pod tvrdou plenou mozgu so zakrvácaním do mozgových komôr. Z lekárskeho hľadiska ide o ťažké zranenia, ktoré ohrozujú život človeka bezprostredne po ich vzniku najmú vdychovaním krvi a dusením, ako to aj v prípade H. D.. Útočené bolo na oblasť hlavy, údermi hrubšími konármi stromu (najmenej 8), t.j. na miesta, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány (najmä mozog), k poraneniu ktorých došlo v prípade trieštivých zlomenín kostí tváre a vnútrolebečného zranenia (drobnoložiskové pomliaždenie spodín spánkových lalokov mozgu, plášťový krvný výron pod tvrdou plenou mozgu). Bezprostrednou príčinou smrti H. D. bolo udusenie vdýchnutím krvi do pľúc v stave bezvedomia pri početných trieštivých zlomeninách kostí tváre.

Zo súdnoznaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ na čl. 323-342 vyplýva záver, že na doličných predmetoch, zaistených drevených konároch, boli zaistené biologické stopy po krvi, ktoré sa zhodujú s DNA profilom H. D..

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Psychológia , ktorý vypracovala znalkyňa J.. U. R. na čl. 345-355 vyplýva záver, že svedok F. V. má nenarušené vnímanie, časové zorientovanie dobré, spomienky má usporiadané v časovom kontinuu, vie popísať dej v chronológii, podľa priebehu udalosti, ktoré boli pre neho najvýznamnejšie. Pamäťové schopnosti má rozvinuté v pásme podpriemeru, nevie si v dostatočnom množstve a kvalite zapamätať to, čo vnímal. Znalkyňa nezistila u svedka sklon ku klamaniu, ani k zveličovaniu, či zakrývaniu, nemá sklon k subjektívnemu skresľovaniu udalostí. Je schopný vidieť veci s odstupom a objektívne. Vypovedá konštantne, so subjektívnou istotou, bez nadmerného váhania v popise deja.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Psychológia , ktorý vypracovala znalkyňa PhDr. U. R. na čl. 358-366 vyplýva záver, že svedok K. L. v oblasti sociálnej inteligencie rozlišuje a rozumie udalostiam aj správne interpretuje vlastné správanie, správaním druhých nedáva iný význam, než aký zodpovedá reálnej skutočnosti. Pamäťové schopnosti má na úrovni dolného podpriemeru, pozornosť nekolíše, dobre sa koncentruje na prebiehajúcu aktivitu, v bežnej životnej situácii sa opiera o neúmyselnú a zážitkovú pamäť, ktorá mu funguje lepšie a preto si dokáže zapamätať priebeh udalostí v podstatných znakoch a opísať ich. jeho vnímanie je presné a v dôsledku toho aj reprodukcia, nezáleží mu na presnosti a detailoch, tie považuje za menej dôležité. Znalkyňa nezistila sklon ku skresľovaniu, jeho výpovede nemajú naučený charakter. Znalkyňa nezistila ani zveličovanie ani bagatelizáciu, nezistila sklon k skresľovaniu, zakrývaniu ani k zveličovaniu, či dramatizácii.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Psychológia, ktorý vypracoval znalec J.. V. L. na obžalovaného C. Z. na čl. 372-385 vyplýva záver, že prognózu o jeho resocializácii možno redukovať na minimum a zároveň je daný silný potenciál pre riziko recidívy a sociálneho a antisociálneho správania.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Psychológia, ktorý vypracoval znalec J.. V. L. na obžalovaného Y. D. na čl. 388-401 vyplýva záver, že z psychologického hľadiska ide o pomerne nízku pravdepodobnosť prvosociálnych zmien u jedinca, u ktorého sa kombinujú kognitívne schopnosti v pásme mentálnej subnormy s psychopatickou štruktúrou osobnosti a výraznými egocentrickými a egoistickými pohnútkami k agresívnemu správaniu.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý vypracoval znalec E.. H.. E. N. na obžalovaného Y. D. na čl. 406-424 vyplýva záver, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou a nie je duševne chorý. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý vypracoval znalec E.. H.. E. N. na obžalovaného C. Z. na čl. 429-453 vyplýva záver, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou a nie je duševne chorý. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Veterinárstvo, odvetvie Kynológia, ktorý vypracoval znalec A.. Bc. K. Y. na čl. 466-501 vyplýva záver, že postup pri odbere, zaisťovaní a identifikácii pachových stôp na mieste činu bol správny a vykonaný v zmysle Nariadenia Prezidenta PZ č. 4/2004. Výsledok zistený identifikáciou medzi PS č. 9 a PPS Y. D. a pachová totožnosť medzi PS č. 18 sa PPS C. Z. je platný. Identifikácia bola vykonaná zložitým procesom pri rôznych šablónach porovnávania.

Zo zápisníc o previerke výpovedí na mieste a fotodokumentácie na čl. 133-137 je zrejmý priebeh úkonu, ktorý bol vykonávaný so svedkami F. V. a K. L..

Zo správy SHMÚ na čl. 149 je zrejmé aké bolo počasie v deň spáchania skutku.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse na čl. 155- 159 je zrejmé, aké boli zistené rozhľadové pomery vzhľadom na dobu spáchania skutku ako aj zistenia, či je počuť krik, resp. hlasy, z miesta činu k miestu, kde stáli svedkovia F. V. a K. L.. K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o vine obžalovaných.

Obžalovaných zo spáchania trestného činu jednoznačne usvedčujú svedkovia F. V. a K. L., ktorí v podstate vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že v inkriminovanú dobu počuli ako Y. D. povedal, že „treba ho zabiť, spáva nám so ženami“, následne počuli neznámy hlas, pravdepodobne poškodeného H. D. (pozn. predsedu senátu), ktorý hovoril, že „nezabite ma, nemám toluén ani peniaze“ a následne obaja svedkovia počuli už len zvuky pripomínajúce silné údery. Keď svedkovia išli na miesto, odkiaľ počuli uvedené zvuky, stretli oboch obžalovaných, pričom obžalovaný Y. D. sa aj vyhrážaním, aj ponukou peňazí snažil presvedčiť svedkov, aby nehovorili, že ich videli. Obaja svedkovia potom pokračovali ďalej po lesnej ceste, na ktorej našli nehybné a zakrvavené telo poškodeného H. D..

Teória trestného práva procesného má ustálený názor na inštitút svedka. V trestnom konaní je svedkom fyzická osoba, ktorá bola vyzvaná (predvolaná) orgánom činným v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) alebo súdom, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, ktoré sama vnímala (poznala, pozorovala) svojimi zmyslami, alebo ktorá sa sama či z podnetu niektorej zo strán dostavila za týmto účelom k OČTK alebo k súdu (O. J. a kol.: „Trestné právo procesné“. Y.: Heuréka, 2012. s. 370). Keďže svedok vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímal vlastnými zmyslami (zrak, sluch, čuch, hmat, chuť), a tak získava poznatky o veci priamym a bezprostredným pozorovaním skutočnosti, je výpoveď svedka pre trestné konanie nenahraditeľná a nositeľ tejto výpovede nezastupiteľný ( J., J.: Svedok v trestnom konaní. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2011, s. 75). Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti rozdeľujeme dôkazy na priame a nepriame. Priamy dôkaz priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka, ktorý na vlastné oči videl, ako obvinený zastrelil poškodeného a počul aj výstrel). Nepriamy dôkaz potvrdzuje alebo vyvracia skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá s dokazovanou súvisí len nepriamo (napr. svedok vypovedá o tom, že videl, že obvinený má pištoľ, iný svedok však vypovedá, že počul, ako sa obvinený poškodenému vyhrážal, že ho zabije, Y. H. a kol. stručný komentár, A. U. 2006. s. 368). Z uvedeného možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že svedkovia F. V. a K. L. sú priamymi svedkami, pretože vnímali páchanie trestného činu svojim zmyslom- sluchom.

Y. týchto svedkov boli overované v prípravnom konaní pri previerke výpovedí na mieste, pričom svedkovia ukázali miesto, kde počuli hlasy a zvuky, kde stretli oboch obžalovaných a kde objavili aj telo poškodeného H. D.. Hodnovernosť a použiteľnosť výpovedí týchto svedkov bola predmetom aj znaleckého dokazovania z odboru psychológia, kde zo záverov znaleckých posudkov v prípade oboch svedkov vyplynulo, že nebolo zistené zveličovanie ani bagatelizácia, sklon k skresľovaniu, zakrývaniu ani k zveličovaniu, či dramatizácii ich výpovedí. Dokážu si zapamätať priebeh udalosti v podstatných znakoch a opísať ich. Ich vnímanie je presné a v tom dôsledku aj reprodukcia je presná, nezáleží im na presnosti a detailoch, tie považujú za menej dôležité. Y. popísať dej v chronológii, popisujú ho podľa priebehu udalostí, ktoré boli pre nich najvýznamnejšie. Výpoveď oboch svedkov napokon čiastočne potvrdila aj svedkyňa R. V. - matka svedka F. V., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že keď v noci prišiel jej syn domov, tak jej povedal, že je potrebné zavolať záchranku, lebo našli v lese ležať človeka, je potrebné zavolať sanitku. Cestou mali stretnúť C. Z., pričom v prípravnom konaní uvádzala, že jej mali povedať, že mali stretnúť aj Y. D..

Proti výpovediam týchto svedkov svedčili výpovede oboch obžalovaných, ktorí popierali spáchanie skutku a uvádzali, že svedkovia si mali krivým svedectvom vybavovať staré medzirodinné nezhody z minulosti. V prospech obžalovaných vypovedali aj svedkovia E. B. a U. L., družky obžalovaných, ktoré uvádzali, že obaja obžalovaní mali byť v kritickej dobe doma. Súd tieto výpovede však, vzhľadom na existujúci pomer svedkov k obžalovaným ako aj vzhľadom na dôkazy svedčiace proti obžalovaným, vyhodnotil ako účelové v snahe napomôcť obžalovaných vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Hodnovernosť výpovedí svedkov K. L. a F. V. nespochybňujú ani nezrovnalosti v ich výpovediach navzájom ako aj nepresnosti vo vlastných opakovaných výpovediach, na ktoré poukazovali obžalovaní a obhajoba. Súd v tomto smere opakovane pripomína a poukazuje na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obaja svedkovia o podstatných skutočnostiach vypovedali ustálene a pravdivo, pričom detaily, na ktoré boli, už aj so znalosťami záverov tohto posudku, opakovane dotazovaní obhajobou, nepovažovali za podstatné. Súd odmieta aj obranu obžalovaných spočívajúcu v akejsi konšpiračnej teórii založenej na vybavovaní si „účtov“ z minulosti medzi rodinami svedkov a obžalovaných, pretože možno s absolútnou istotou vylúčiť, vzhľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu do príchodu polície, ako aj vzhľadom na nočnú dobu, aby títo svedkovia zmanipulovali miesto činu, najmä aby naaranžovali vražedné predmety - konáre, na ktorých by boli súčasne krvné stopy nebohého poškodeného H. D. a pachové stopy oboch obžalovaných.

Ďalšími zásadnými dôkazmi, jednoznačne svedčiacimi proti obžalovaným, sú pachové stopy zaistené na doličných predmetoch na mieste činu - konároch, na ktorých boli znaleckým dokazovaním, teda bez akýchkoľvek pochybností, súčasne potvrdené krvné stopy poškodeného H. D.. Z uvedených, nepochybne nepriamych dôkazov, možno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že obaja obžalovaní sa museli dotknúť vražedných predmetov a zanechať na nich svoju pachovú stopu. Uvedené nepriame dôkazy v kontexte s vyššie uvedenými priamymi dôkazmi -svedeckými výpoveďami F. V. a K. L. umožňujú vytvoriť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver o tom, že páchateľmi predmetného trestného činu sú práve obaja obžalovaní.

Motívom konania obžalovaných bola žiarlivosť, domnievali sa, že poškodený H. D. mal pomer s ich partnerkami.

Obžalovaní svojím konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., po stránke objektívnej v tom, že inú osobu úmyselne usmrtili, po stránke subjektívnej sa obžalovaní dopustili konania v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

K výroku o treste:

Obžalovaný Y. D. má v registri trestov osem záznamov, v prípade prvého, piateho a siedmeho odsúdenia platí fikcia zahladenia odsúdenia. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T 94/2017 zo dňa 2. júna 2017 podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. , na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, do 3. decembra 2018.

Súd v prípade obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., pretože bol už za trestný čin v minulosti odsúdený.

Obžalovaný C. Z. má v registri trestov tri záznamy, v prípade prvého a druhého odsúdenia platí fikcia zahladenia odsúdenia. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T 78/2016 zo dňa 25. augusta 2016 podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a bolo mu uložené ochranné liečenie protialkoholické ambulantné.

Súd v prípade obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., pretože bol už za trestný čin v minulosti odsúdený.

S poukazom na uvedené súd obžalovaným uložil zhodne nepodmienečné tresty odňatia slobody vo zvýšenej trestnej sadzbe, upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Súd takto uložený trest považuje nielen za nevyhnutý, ale aj za potrebný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v tomto prípade ochrániť spoločnosť pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne odradí iných od páchania trestných činov.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože odsudzuje páchateľov obzvlášť závažného zločinu.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovaným ochranný dohľad na 3 roky, teda na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to z toho dôvodu, že zo spôsobu spáchania trestného činu v prejednávanej veci, ako aj zo znaleckého dokazovania z odboru psychológia, je zrejmé, že ide o osoby, ktoré si vyžadujú sústavnú kontrolu a dohľad na svojim správaním.

K chýbajúcemu výroku o náhrade škody:

Súd ani len nerozhodoval o náhrade škody v prospech poškodenej H. Y., pretože táto si nárok na náhradu škody neuplatnila v rámci trestného konania v zákonnej lehote, teda do skončenia vyšetrovania, v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por., ale až v konaní pred súdom, prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.