Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Cb/21/2018

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: VILSSON s. r. o., so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 46 248 731, zastúpeného: JUDr. Jánom Tóthom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: B.O.B. Group s. r. o., so sídlom Lubinská 23/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 754 877, zastúpenému: STEFANKOVA | law office s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 239 077, o zaplatenie 899,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, ktorá bola spôsobená zamestnancom žalovaného dňa 28.11.2017, je daný.

II. O trovách konania súd rozhodne v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom nároku žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.01.2018 domáhal zaplatenia istiny 899,00 € s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 01.06.2013 uzatvoril ako odberateľ so žalovaným ako dodávateľom Zmluvu o poskytovaní upratovacích služieb podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluvou sa zmluvné strany dohodli na poskytovaní upratovacích a čistiacich prác žalovaným v prospech žalobcu, podľa dohodnutej špecifikácie, za čo sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému dohodnutú cenu. Podľa čl. II., ods. 1 Zmluvy sa strany dohodli, že služby budú poskytované na adrese OC AVION, Ivánska cesta 16, 821 04 Bratislava (miesto výkonu). Podľa čl. VII., ods. 3 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, cit.: „Dodávateľ zodpovedá za škody na majetku, nachádzajúcom sa na mieste výkonu, spôsobené preukázateľne jeho pracovníkmi.“ V tomto zmluvnom článku bolo tiež dojednané, že na náhradu škody sa vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

2. Dňa 28.11.2017 o 08:05 hod. zamestnanec žalovaného pri poskytovaní upratovacích služieb a čistiacich prácach, odcudzil žalobcovi v jeho prevádzke zo skladu 1 kus mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy S8 plus Grey, čím bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 899,- €. Z uvedeného dôvodu žalobca prostredníctvom e-mailovej komunikácie vyzval dňa 30.11.2017 žalovaného na náhradu spôsobenej škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, vo výške 899,- €, najneskôr do 07.12.2017. Žalovaný dňa 06.12.2017 žalobcovi odpovedal tak, že spôsobenú škodu žalobcovi neuhradí, pretože žalobca si má jej náhradu žiadať priamo od zamestnanca žalovaného, ktorého žalovaný použil na plnenie svojich zmluvných povinností. Činnosť zamestnanca žalovaného dňa 28.11.2017 v priestoroch žalobcu, kde sa poskytovali služby vymedzené Zmluvou, bola výkonom jeho práce pre žalovaného, pričom jeho zamestnanec vykonával u žalobcu činnosť v mene žalovaného a na jeho zodpovednosť, čím plnil zmluvné povinnosti žalovaného. Predmetnou zmluvou nebola nijako dotknutá, obmedzená ani vylúčená zodpovednosť žalovaného za škodu, spôsobenú jeho zamestnancom, práve naopak podľa čl. VII., ods. 3 Zmluvy bolo dohodnuté, že žalovaný zodpovedá za škody na majetku, nachádzajúcom sa na mieste výkonu, spôsobené preukázateľne jeho pracovníkmi. Teda nielen právnymi predpismi, ale rovnako aj zmluvou, bola medzi žalobcom a žalovaným vymedzená a daná zodpovednosť žalovaného za akúkoľvek škodu spôsobenú na majetku žalobcu zamestnancami žalovaného, a to bez ohľadu na to, či totožnosť zamestnancov žalovaného je alebo nie je žalobcovi známa. Žalobca súčasne disponuje kamerovým záznamom o škodovej udalosti.

3. Žalobca si žalobou zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania. Pohľadávka žalobcu ako veriteľa v sume 899,- € sa stala splatnou dňa 07.12.2017, a preto počnúc dňom 08.12.2017 sa žalovaný ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s jej zaplatením.

4. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme. Podľa čl. X., ods. 1 zmluvy sa určilo, že akákoľvek zmena alebo doplnok zmluvy sa musia vykonať v písomnej forme, inak pre žalovaného ani pre žalobcu nie sú záväzné. Platí, že pri právnom úkone urobenom v písomnej forme je právne významná iba vôľa účastníkov vyjadrená v písomnom texte; zámery účastníkov, ktoré neboli vyjadrené v písomnom texte alebo ktoré sú odlišné od zámerov zachytených v listine o právnom úkone, sú právne bezvýznamné. Výklad právneho úkonu môže smerovať len k objasneniu toho, čo bolo prejavené. Výkladom nie je dovolené meniť úmysel a obsah inak jasného právneho úkonu. Výkladom nemožno ani nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle. Pokiaľ teda žalovaný poskytuje výklad zmluvy, najmä jej čl. VII., ods. 3, nevychádza z písomného textu ani písomného obsahu zmluvy. Svoj úmysel a vôľu žalovaný v rámci svojho vyjadrenia tendenčne podriaďuje tomu, ako sa jeho úmysel a vôľa menili v priebehu času v období po účinnosti zmluvy, s prihliadnutím na vznik obligačného záväzku žalovaného. Žalovaný svojim výkladom ignoruje prejavenú vôľu a úmysel žalobcu v zmluve, hoci zmluva je dvojstranným právnym úkonom.

5. Podľa žalobcu nie je správny ani taký výklad žalovaného, podľa ktorého by v zmysle čl. VII., ods. 3 zmluvy mal žalovaný prevziať zodpovednosť „za akékoľvek neoprávnené úmyselné konanie jeho pracovníkov“, pretože takýto záver je zavádzajúci a účelový. Je zreteľné a nesporné, že zmluvná povinnosť žalovaného za svojich pracovníkov nie je daná napr. v prípade neoprávneného konania v OC Avion vo voľnom čase týchto pracovníkov, mimo priestorov, kde sa plní predmet zmluvy a podobne. Žalovaný zrejme úmyselne opomína skutočnosť, že jeho povinnosť plniť žalobcovi je zmluvne dohodnutá a nie zákonná, preto aj judikatúra, na ktorú poukazuje nie je v konaní aplikovateľná. Zmluvná povinnosť žalovaného je záväzkovou povinnosťou, dojednanou obligačne v rámci zmluvnej autonómie strán, ako nepomenované zabezpečovacie dojednanie za protiprávne konanie pracovníkov použitých žalovaným na plnenie zmluvy. Žalobca si tak v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len splnenie si jeho zmluvnej povinnosti. Ide o obligačnú povinnosť žalovaného (až sekundárne sa môže jednať o jeho zákonnú povinnosť k náhrade škody). Keďže táto zmluvne dohodnutá zodpovednosť žalovaného vyplýva zo záväzku so žalobcom, ide o záväzkovú zodpovednosť žalovaného za škodu, na ktorú je preto nutné, s ohľadom na jeho pristúpenie k povinnosti svojho zamestnanca aplikovať § 383 OBZ. V zmysle uvedeného platí princíp solidárnej zodpovednosti žalovaného (popri jeho zamestnancoch). V takomto prípade je výlučne vecou žalobcu ako poškodeného, od ktorého zo solidárne zaviazaných osôb bude plnenie žiadať. Žalobca sa rozhodol svoj nárok na náhradu škody žiadať od žalovaného s tým, že už bude vecou žalovaného, ako sa následne vyporiada so svojim zamestnancom, za ktorého bude žalobcovi plniť (svoj nárok si následne môže uplatniť napr. v rámci adhézneho konania voči svojmu zamestnancovi, ako špecifickej časti trestného konania). Právna argumentácia žalovaného uvedená v jeho vyjadrení je preto s ohľadom na čl. VII., ods. 3 Zmluvy právne irelevantná a súčasne aj nesprávna a nedostatočná/ neúplná, odvádzajúca pozornosť súdu od záväzku žalovaného, písomne dojednaného v zmluve. Zmluva prestavuje tzv. „inominátnu zmluvu“, keďže sa uzatvorila podľa § 269 ods. 2 OBZ, pričom s ohľadom na § 263 dojednaniu takejto zmluvnej (obligačnej) zodpovednosti, a teda aj povinnosti žalovaného, nič nebráni.

6. Okrem toho žalobca odmieta tvrdenia žalovaného o tom, že dojednanie čl. VII., ods. 3 zmluvy sa týka iba škody vzniknutej „znehodnotením, poškodením alebo haváriou súvisiacou s pracovnou činnosťou zamestnanca žalovaného“, pretože nevyplývajú zo žiadnej skutočnosti ani dôkazu. Tieto tvrdenia žalobca považuje iba za žalovaným vytvorené domnienky, ktoré nemajú vecný, právny ani reálny základ. Má za to, že všetky podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného nahradiť žalobcovi škodu boli splnené kumulatívne, a to:

a) žalobcovi vznikla škoda na majetku,

b) majetok, na ktorom vznikla škoda sa nachádzal v čase škodovej udalosti v OC Avion,

c) škodu spôsobil zamestnanec žalovaného.

7. Ak žalovaný poukazuje na nezabezpečenie ochrany hnuteľných vecí v sklade prevádzky žalobcu a tvrdí, že žalobca je za vznik škody spoluzodpovedný, potom treba uviesť, že takéto tvrdenie žalovaný nijako nepreukázal a žalobca uvedené špekulácie odmieta. Súčasne je opätovne nutné poukázať na to, že táto skutočnosť nijako neobmedzuje zodpovednosť ani povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu v zmysle čl. VII., ods. 3 zmluvy, a to v plnej výške. Žalobca poukazuje na čl. II., ods. 8 zmluvy, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal odovzdať všetky predmety, ktoré možno považovať za stratené a ktoré nájdu pracovníci u žalobcu v OC Avion, žalobcovi.

8. K výške škody žalobca uvádza, že predmetný mobilný telefón nadobudol žalobca od spoločnosti Orange Slovensko a.s. (ako dodávateľa), ktorá ho nadobudla priamo od výrobcu Samsung Electronics Czech and Slovak, s.r.o.. Žalobca nadobudol predmetný mobilný telefón za cenu 691,- € bez DPH a za cenu 829,20 € s DPH. Rozdiel medzi žalovanou sumou 899,- € a obstarávacou cenou je 69,80 € (s DPH). Je však treba poukázať na to, že ide o cenu obstarávaciu a nie o cenu, za ktorú sa predmetný mobilný telefón predáva koncovému zákazníkovi.

9. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.02.2018 uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu namieta a žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dňa 28.11.2017 o cca 8:00 hod. malo dôjsť v sklade prevádzky žalobcu v OC Avion ku krádeži 1 kusu mobilného telefónu zn. Samsung S8 plus grey v hodnote 899,- €. Krádež mal vykonať zamestnanec žalovaného T. E. pri výkone upratovacích prác v sklade žalobcu, ktoré vykonával na pokyn žalobcu, na základe zmluvy o poskytovaní upratovacích služieb. Po tom, ako mu zamestnankyne žalobcu povedali, že disponujú videozáznamom, sa ku krádeži priznal a ústne sa zaviazal škodu zaplatiť alebo vrátiť mobilný telefón. T. E. škodu žalobcovi nezaplatil a ani nevrátil mobilný telefón, preto žalobca podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

10. Žalovaný má za to, že pokiaľ právnická osoba realizuje výkon svojich práv a povinnosti prostredníctvom zamestnancov, z ich činnosti vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, ak nejde o tzv. exces (vybočenie) pri výkone pracovných povinnosti, teda o konanie (opomenutie), ktorému chýba miestny, časový a vecný vzťah k činnosti právnickej osoby a ktorá nemá priamu súvislosť s plnením úloh právnickej osoby. O takýto prípad ide najmä vtedy, keď fyzická osoba sledovala z objektívneho i subjektívneho hľadiska vlastné uspokojenie svojich osobných záujmov, či potrieb, poprípade záujmov tretej osoby (rozsudok NS ČR zo dňa 31.08.2005, sp. zn. 25 Cdo 482/2005), a to aj v prípade, ak k takému konaniu došlo v pracovnej dobe na pracovisku (rozsudok NS ČR z 13.12.2005, sp.zn. 25Cdo 2777/2004). S poukazom na uvedené škoda, ktorú si žalobca u žalovaného uplatňuje, nebola žalobcovi spôsobená zamestnancom žalovaného pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi, ale svojim konaním sledoval vlastné záujmy a potreby, konal na základe vlastnej vôle s úmyslom odcudziť mobilný telefón, a preto žalobca nie je zodpovedný za vznik takejto škody žalovanému.

11. Podľa žalovaného žalobca navyše vôbec nezabezpečil ochranu hnuteľných vecí väčšej hodnoty, ktoré sa nachádzali v sklade prevádzky žalobcu - odcudzený mobilný telefón mal byť voľne položený v sklade, prístupný aj iným osobám, nezabezpečený pred krádežou a poškodením. Žalobca nezabezpečil stráženie prevádzkových priestorov, takže svojim nekonaním je spoluzodpovedný za škodu vzniknutú mu na majetku. Tiež je nevyhnutné preskúmať, či tovar nebol predmetom osobitnej zodpovednosti, ktorú je zamestnanec povinný vyžadovať v zmysle § 185 Zákonníka práce. V takomto prípade, bez ohľadu na prípadnú zodpovednosť tretej osoby za škodu podľa občianskoprávnych predpisov, zamestnanec žalobcu aj v tomto prípade za škodu zodpovedá, iba ak by preukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. V prípade stretu dvoch zodpovedností, by mal súd skúmať, či zamestnanec žalobcu takéto konanie tretích osôb neumožnil porušením svojich pracovných povinností. Napríklad tým, že zverené hodnoty neuložil na bezpečnom mieste (rozsudok NS ČR, zo dňa 14.03.2002, sp. zn. 21 Cdo 711/2001).

12. Čo sa týka zodpovednosti za škodu podľa čl. VII., ods. 3 Zmluvy o poskytovaní upratovacích služieb, táto zodpovednosť žalovaného nie je vylúčená, avšak dotýka sa len škody na majetku vzniknutej znehodnotením, poškodením alebo spôsobením havárie zamestnancom žalovaného, a teda škody, ktorá vznikla v súvislosti s pracovnou činnosťou zamestnanca. Netýka sa škody, ktorá vznikla v pracovnom pomere zamestnanca, na upokojenie jeho vlastných potrieb.

13. Ďalej žalovaný uviedol, že hoci dojednal zodpovednosť za škodu podľa čl. VII., ods. 3 zmluvy tak, ako je v nej uvedené, úmyslom (vôľou) žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo niesť zodpovednosť za vznik akejkoľvek škody spôsobenej zamestnancami vlastným konaním, bez pokynu alebo vedomia zamestnávateľa. Úmyslom žalovaného bola úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancami žalovaného pri plnení ich pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Vzhľadom na vysoký počet zamestnancov, ktorých žalovaný zamestnáva, by nebolo logické, správne a ani ekonomicky výhodné, aby žalovaný zodpovedal svojím obchodným partnerom za akúkoľvek škodu na majetku spôsobenú úmyselne jeho zamestnancami, bez možnosti liberácie. V tejto súvislosti žalovaný namieta argumentáciu žalobcu, že žalovaný na seba úmyselne zmluvne prevzal zodpovednosť za akúkoľvek škodu na majetku, ktorá vznikne preukázateľne konaním zamestnancov žalovaného v OC Avion. Žalovaný nemôže zodpovedať za akékoľvek neoprávnené úmyselné konanie svojich zamestnancov, nemôže ovplyvniť myslenie a pohnútku v prípadoch, kedy zamestnanci sledujú dosiahnutie svojho vlastného neoprávneného prospechu. Žalovaný v zmysle čl. VII., ods. 3 zmluvy obligatórne zodpovedá za škodu spôsobenú jeho zamestnancami v prevádzke žalobcu, ktorá môže vzniknúť napríklad znehodnotením, poškodením alebo haváriou spôsobenou zamestnancom žalovaného, a teda zodpovedá za škody, ktoré vznikli pracovnou činnosťou zamestnanca pri plnení pracovných úloh. Zamestnanec svojim konaním nesledoval plnenie úloh svojho zamestnávateľa, hoci ku škode došlo v pracovnom čase. Zamestnanec bol riadne oboznámený s internými bezpečnostnými predpismi, prevádzkovým a hygienickým režimom žalobcu. Navyše ani objektívna zodpovednosť nesmie byť absolútna a v danej veci je potrebné skúmať konkrétne okolnosti prípadu.

14. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca na náhradu škody nemá nárok v tej časti, ktorá bola spôsobená nesplnením povinnosti ustanovených právnymi predpismi, ktoré sa týkajú predchádzaniu vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu. Je zrejmé, že žalobca vedel, že mu môže byť spôsobená škoda, avšak nesplnil si túto prevenčnú alebo zakročovaciu povinnosť, a aj preto žalobcovi nárok na náhradu škody voči žalovanému nevznikol.

15. Žalovaný okrem toho namieta aj výšku ušlého zisku, na ktorý sa žalobca odvoláva, a ktorý žalobca nijako nepreukázal. Pri stanovení „marže“ vychádzal len z porovnania a spriemerovania zisku dosahovaného v prípade obdobnej podnikateľskej príležitosti, za obdobných podmienok u iných subjektov v príslušnom podnikateľskom odvetví. Má za to, že žalobca ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

16. Tvrdenia žalovaného preukazuje a podporuje aj existencia Poistnej zmluvy na poistenie zodpovednosti za škodu voči tretím osobám č. XXXXXXXXXX, s účinnosťou poistenia od 15.04.2011, ktorú žalovaný uzatvoril s poisťovňou ešte v roku 2011. Podľa bodu 1, písm. a) tejto poistnej zmluvy, poistenie zodpovednosti za škodu kryje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne inému v súvislosti s činnosťou poisteného alebo vzťahom poisteného na základe výpisu z obchodného registra - upratovacie a čistiace práce. Poistenie proti odcudzeniu je výslovne z tejto poistnej zmluvy vylúčené ako škodová udalosť.

17. Dňa 30.08.2018, bol súdu doručený návrh žalobcu, ktorým žalobca navrhuje, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 o právnom základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku žalobcu.

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených sporovými stranami, najmä: zmluvou o poskytovaní upratovacích služieb, zo dňa 01.06.2013, predžalobnou výzvou na dobrovoľné zaplatenie zo dňa 08.12.2017, Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, ČVS: ORP-185/TK-B2-2018 zo dňa 08.02.2018 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia proti T. E., Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a T. E., zo dňa 30.06.2017, výpoveďou zmluvy o poskytovaní upratovacích služieb adresovanou žalovaným žalobcovi zo dňa 15.01.2018, Poistnou zmluvou č. XXX XXXXXXX, zo dňa 12.04.2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ako odberateľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvorili dňa 01.06.2013 Zmluvu o poskytovaní upratovacích služieb, ktorej predmetom bol záväzok dodávateľa za podmienok dohodnutých v zmluve poskytovať odberateľovi upratovacie a čistiace práce a záväzok odberateľa zaplatiť dodávateľovi dohodnutú cenu.

Podľa čl. VII ods. 3 Zmluvy: „Ak niektorá zo zmluvných strán poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná nahradiť škodu tým spôsobenú, okrem prípadu, ak by preukázala, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“

Podľa čl. VII ods. 2 Zmluvy: „Na náhradu škody sa vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.“

Podľa čl. VII ods. 3 Zmluvy: „Dodávateľ zodpovedá za škody na majetku, nachádzajúcom sa na mieste výkonu, spôsobené preukázateľne jeho pracovníkmi.“

Na základe predmetnej zmluvy vykonával žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov dňa 28.11.2017 pre žalobcu upratovacie práce v prevádzke žalobcu na adrese OC Avion, Ivanská cesta 16, 821 04 Bratislava.

T. E., pracovník žalovaného (ktorý pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2017), dňa 28.11.2017 v čase 8:05 hod., odcudzil zo skladu žalobcu 1 kus mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy S8 plus Grey.

Žalobca e-mailom dňa 30.11.2017 vyzval žalovaného na náhradu spôsobenej škody najneskôr do 07.12.2017.

Žalovaný žalobcovi vo svojej odpovedi uviedol, že spôsobenú škodu žalobcovi neuhradí a žalobca má jej náhradu žiadať priamo od zamestnanca žalovaného.

Dňa 08.02.2018 Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, obchodné oddelenie PZ Bratislava Trnávka, ČVS: K.-XXX/TK-U.-XXXX, začalo trestné stíhanie a vznieslo obvinenie proti T. E., nar. XX.XX.XXXX, pre úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona za to, že dňa 28.11.2017, v čase 08:05 hod. v OC Avion v predajni žalobcu z regálu odcudzil mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S8 plus Grey, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 686,16 €.

19. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 179 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 375 Obchodného zákonníka, ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

Podľa § 214 ods. 1 a 2 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

20. Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, s poukazom na existujúce sporné otázky, súd považoval v konaní za účelné, aby rozhodol v zmysle § 214 C.s.p. medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku. Takýto postup súdu v danej veci je, aj vzhľadom na potrebu následného dokazovania o výške nároku a o spoluzavinení, v súlade so zásadou hospodárnosti, tak ako je zakotvená v čl. 17 C.s.p.. Vzhľadom na to, že súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, v tomto štádiu konania nevykonal stranami navrhované dokazovanie za účelom ustálenia výšky škody a prípadného spoluzavinenia žalobcu.

21. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému je daný.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 01.06.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytovaní upratovacích služieb. Táto skutočnosť nebola sporná.

23. Rovnako spornou nebola ani skutočnosť, že dňa 28.11.2017 došlo zo strany zamestnanca žalovaného, počas výkonu jeho pracovnej činnosti pre žalovaného ako zamestnávateľa, ku krádeži mobilného telefónu z prevádzky žalobcu.

24. Spornou bola predovšetkým otázka, či žalovaný v postavení zamestnávateľa, môže zodpovedať za škodu, ktorá bola spôsobená jeho zamestnancom, ktorého žalovaný použil na výkon činnosti v zmysle zmluvy uzatvorenej so žalobcom, najmä s poukazom na to, že v danom prípade došlo k vzniku škody krádežou. Súd považoval za rozhodujúce v prvom rade vyriešiť túto spornú skutočnosť, ktorá je základom celého žalobcom uplatňovaného nároku.

25. Zodpovednosť za škodu bola stranami sporu dohodnutá v čl. VII Zmluvy o poskytovaní upratovacích služieb. V odseku 1 a 2 predmetného článku strany deklarovali, že v prípade vzniku škody a jej náhrady sa budú strany spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Následne v odseku 3 predmetného článku, nad rámec predchádzajúcich odsekov, si strany upravili, že dodávateľ (žalovaný) zodpovedá za škody na majetku, nachádzajúcom sa na mieste výkonu, spôsobené preukázateľne jeho pracovníkmi. Práve výklad predmetného odseku (čl. VII., ods. 3) bol medzi stranami sporný.

26. Súd sa nestotožnil s výkladom článku VII., ods. 3 prezentovanom žalovaným, podľa ktorého by žalovaný mal zodpovedať za škodu spôsobenú jeho zamestnancami v prevádzke žalobcu, ktorá by mohla vzniknúť napríklad znehodnotením, poškodením alebo haváriou spôsobenej zamestnancom žalovaného, a teda by mal zodpovedať za takú škodu, ktorá vznikla pracovnou činnosťou zamestnanca len pri plnení pracovných úloh, pričom krádež, je konanie, ktorým škodca sledoval vlastné záujmy, či potreby aj za situácie, ak k takému konaniu došlo v pracovnej dobe na pracovisku (tzv. exces).

27. Základným predpokladom každého právneho úkonu, teda aj úkonu uzatvorenia zmluvy, je prejav vôle subjektu, smerujúci k prijatiu, odmietnutiu či vzdaniu sa určitého práva. Takýto prejav subjektom vyjadrenej vôle musí spĺňať náležitosti dostatočnej zrozumiteľnosti, jednoznačnosti ako aj určitej kvalifikovanosti a to s prihliadnutím na účel a zmysel právneho úkonu, ktorý chcel subjekt prejavom svojej vôle vykonať, ale aj s ohľadom na význam, ktorý takémuto prejavu vôle prikladala osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Konanie určitej osoby je tak potrebné hodnotiť s ohľadom na vôľu, ktorá bola prejavená navonok. Len z navonok prejavenej vôle môže adresát, ktorému je tento prejav vôle určený, vyhodnotiť, čo ňou ten, čo vôľu prejavil sledoval a aký význam má z hľadiska vzniku, zmeny alebo zániku právnych vzťahov takémuto prejavu prikladať, a to s ohľadom na všeobecne známe významy jednotlivých vôľových prejavov.

28. Vychádzajúc z predchádzajúceho odseku, má súd za to, že použitím priameho jazykového výkladu sporného ustanovenia čl. VII., ods. 3 zmluvy, je zrejmé, že dodávateľ zodpovedá za škody na majetku spôsobené jeho pracovníkmi. Predmetné ustanovenie zodpovednosť žalovaného nijakým spôsobom neohraničuje ani nelimituje, tak ako to tvrdí žalovaný. Pokiaľ by mal žalovaný v procese rokovania o uzatvorení zmluvy vôľu zodpovedať len za škodu spôsobenú jeho zamestnancom znehodnotením, poškodením alebo haváriou pri výkone pracovnej činnosti, mal svoje pripomienky v tejto fáze vyjadriť dodatkami, výhradami či pripomienkami k návrhu zmluvy, nakoľko zmluvné strany sú práve v tejto fáze rokovaní o uzatvorení zmluvy povinné dbať na to, aby sa pri úprave ich zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Výkladom vykonaným po uplynutí času, odkedy k uzatvoreniu zmluvy už došlo, už nie je dovolené meniť úmysel a obsah inak jasného právneho úkonu. Výkladom nemožno ani nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle. Výklad musí byť súladný so stavom, ktorý existoval v okamihu vykonania právneho úkonu. Pri písomných právnych úkonoch nemožno výkladom dopĺňať to, čo listina neobsahuje, prípadne meniť alebo nahradzovať jej obsah. Pri posudzovaní vôle nemožno prihliadať na to, ako sa účastníci právneho úkonu správali po jeho vykonaní alebo ako sa ich správanie postupne menilo, ak ich vôľa v čase urobenia právneho úkonu bola iná (napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 03.06.2009, sp.zn. 21Cdo 1567/2008).

29. V danom prípade, vzhľadom na znenie čl. VII., ods. 3 zmluvy otázku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla medzi žalobcom a žalovaným je v prvom rade potrebné posudzovať z hľadiska ich zmluvného (vôľového) dojednania. Zmluvné strany v zmluve výslovne uviedli, že na otázku náhrady škody sa vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše, extenzívne a využívajúc obchodným právom im priznanú zmluvnú voľnosť si v čl. VII., ods. 3 zmluvy, dojednali zodpovednosť za škodu, ktorá nemá právny základ vo všeobecných ustanoveniach občianskeho či obchodného práva, ale má charakter osobitného dojednania upraveného nad rámec zákonnej úpravy zodpovednosti za škodu.

30. Navyše, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, znenie návrhu predmetnej zmluvy pochádzalo priamo od žalovaného a návrh vypracovaný žalovaným bol predložený na prijatie žalobcovi, ktorý tento návrh zmluvy prijal bez pripomienok, či zmien. Do jej znenia tak žiadnym spôsobom nezasahoval a sporné ustanovenie čl. VII., ods. 3 zmluvy nebolo otázkou samostatného osobitného dojednania, v ktorom by žalovaný mohol voči žalobcovi prejaviť vôľu, ktorú uvedeným článkom podľa svojich vyjadrení sledoval. Žalobca prijal návrh zmluvy tak, ako ju žalovaný predložil a prikladal zneniu jednotlivých ustanovení zmluvy taký význam, aký bolo z hľadiska ich gramatického výkladu spravodlivé od neho požadovať. Interpretácii sporného ustanovenia zmluvy, ako ju s odstupom času vykladá žalovaný, nemožno z hľadiska jazykovej konštrukcie tohto ustanovenia poskytnúť relevantnú výkladovú oporu a takto vykonaná interpretácia sa s ohľadom na všetky okolnosti javí ako čisto špekulatívna a účelová. Ale aj v prípade, ak by aj sporné ustanovenie čl. VII., ods. 3 zmluvy pripúšťalo rôzny výklad, v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, by prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, bolo v pochybnostiach potrebné vyložiť na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, teda na ťarchu žalovaného, ako subjektu, ktorý návrh predmetnej zmluvy žalobcovi na prijatie predložil.

31. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že škoda bola žalobcovi spôsobená tzv. excesom, resp. vybočením zamestnanca žalovaného, súd poukazuje na to, že je pravdou, že excesom je potrebné rozumieť istú výnimku z okolností, za ktorých by bolo možné použiť zodpovednosť za škodu upravenú v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide o také konanie osoby, ktorá škodu spôsobila, ktoré nemožno považovať za činnosť právnickej osoby, na ktorú bola konajúca osoba použitá. V tejto súvislosti súd nijako nepopiera následky vyplývajúce z excesu zamestnanca a jeho dopad na otázku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Avšak vzhľadom na osobitné zmluvné dojednanie zakotvené v čl. VII. ods. 3 zmluvy má súd za to, že skutočnosť, že ide o exces zamestnanca nemá pre rozhodnutie súdu v danej veci význam, nakoľko ako bolo uvedené vyššie v danej veci ide o osobitnú stranami sporu dohodnutú zmluvnú zodpovednosť žalovaného v zmysle čl. VII., ods. 3 zmluvy.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní preukázanú danosť nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, preto s ohľadom na hospodárnosť konania rozhodol o tejto otázke medzitýmnym rozsudkom tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške škody ako aj o otázke prípadného spoluzavinenia ako aj o trovách konania rozhodne súd rozsudkom vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.