Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/154/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu: R. Q., F. U. R. Č.. XXX, zastúpeného: JUDr. Jánom Farkašom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody č. 7, proti žalovaným: 1/ R. M.C., F. U. T. Č.. XX, 2/ Y. M., F. U. T. Č.. XX, 3/ T. M., F. U. T. Č.. XXX, 4/ Y. M., F. U. Y., V. Č.. X, o náhradu škody, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.7.2021 č.k. -66 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.449,31 eura s 5% úrokom z omeškania od 28.2.2020 do zaplatenia a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaní dňa 23.9.2007 v Michalovciach na ul. Hollého v bare fyzicky napadli žalobcu, pričom mu spôsobili zranenia, ktoré boli ohodnotené vo forme bolestného v rozsahu 255 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 230 bodov. Žalovaní boli uznaní vinnými zo zločinu ublíženia na zdraví, z prečinu výtržníctva, z prečinu ublíženia na zdraví a bol im uložený podmienečný trest odňatia slobody. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobca ako poškodený v trestnom konaní si uplatnil náhradu škody na bolestnom za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 6.040,34 eura, pričom žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 3.591,03 eura a so zvyškom náhrady škody bol odkázaný na civilné konanie. V konaní si teda žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody spočívajúci v sťažení spoločenského uplatnenia v rozsahu sumy 2.449,31 eura s prísl. 4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. mal preukázané, že ním bola schválená dohoda o vine a treste, na základe ktorej boli žalovaní uznaní vinnými zo zločinu ublíženia na zdraví ako aj z prečinu výtržníctva a prečinu ublíženia na zdraví. Z rozsudku súdu prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalovaní fyzicky napadli žalobcu. Znalec Y.. R. Q. ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu 230 bodov. Súd nemal pochybnosti, že žalovaní sú zodpovední za poškodenie zdravia žalobcu, pričom poškodenie zdravia spôsobili tak ako je uvedené v rozsudku -458 a v konaní uplatnil nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.449,31 eura. Z vyhotoveného lekárskeho posudku vyplýva, že poškodenie zdravia žalobcu bolo ohodnotené na 230 bodov, pričom z vykonaného dokazovania má súd bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že poškodenie zdravia bolo spôsobené len konaním žalovaných. Žalovaní ohľadne tvrdenia, že žalobca utrpel zranenia na inom mieste v minulosti, ktoré nespôsobili žalovaní, neuniesli dôkazné bremeno, toto z trestného spisu nevyplýva, resp. žalovaní nepredložili, nenavrhli súdu žiaden dôkaz, ktorý by toto ich tvrdenie preukázal. Súd bol toho názoru, že pri vyčíslení nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu treba vychádzať z hodnoty bodu 16,48 eura, pretože k ustáleniu zdravotného stavu u žalobcu došlo až vykonaním plastickej operácie po kontinuálnej prebiehajúcej konzervatívnej liečbe. K vzniku nároku na náhradu škody teda došlo v roku 2014, a teda 1 bod má hodnotu 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, t.j. za rok 2013 v sume 16,48 eura. Táto skutočnosť podľa názoru súdu nič nemení na tom, že žalobcom uplatnený nárok, je nárok uplatnený dôvodne. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v omeškaní s plnením peňažného záväzku uložil im súd povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania podľa , s poukazom na nariadenia vlády č. vo výške 5%. 5. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaných z dôvodu, že výpovede by boli bezvýznamné vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, pretože súd je viazaný trestným rozsudkom. Rovnako tak súd zamietol návrh žalovaných na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov C. Y. a N. L., preto ich svedecká výpoveď by bola vzhľadom na viazanosť súdu rozsudkom v trestnom konaní bezvýznamná pre rozhodnutie v tomto konaní. 6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Považujú za nesprávne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ak súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania ich výsluchom z dôvodu, že ich výpoveď je bezvýznamná vo vzťahu k rozhodnutiu, pretože súd je viazaný trestným rozsudkom. Ďalej za nesprávne považujú, ak súd prvej inštancie nevykonanie dôkazu čo odôvodnil s poukazom na časový odstup odkedy sa skutok stal, a teda je málo pravdepodobné, aby si svedkovia pamätali presne na detaily skutku. Podľa ich názoru s takýmto záverom nemožno súhlasiť, pretože bolo potrebné ich vypočuť najmä na priebeh celej udalosti, ktorá sa odohrala v kritickom čase 23.9.2007, pretože z predložených dôkazov je zrejmé, že minimálne žalovaní v 2. a 4. rade v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu skutku sa na mieste, kde k tomuto došlo vôbec nenachádzali. Súd pri rozhodovaní nemal brať do úvahy trestný rozsudok, pretože v trestnom konaní sa súd zaoberal aj náhradou škody, pričom uplatnený nárok v plnej výške žalobcovi nepriznal z dôvodu, že v trestnom konaní nebolo preukázané, že zranenia, na základe ktorých bolo ustálené sťaženie spoločenského uplatnenia nespôsobili oni ale tieto pochádzali z minulosti. Žalobca v žalobe okrem odvolania sa na rozsudok okresného súdu v trestnej veci žiadne dôkazy nepredložil ani neuviedol, na základe čoho okrem znaleckých posudkov a odborného vyjadrenia pri stanovení výšky škody vychádzal. Podľa ich názoru žalobca utrpel zranenie na inom mieste a potom následne toto pripísal na úkor nedorozumenia, ku ktorému medzi nimi došlo. K uznaniu viny z ich strany a k uzavretiu dohody o vine a treste došlo iba z dôvodu, že trestná vec sa neskutočne dlho ťahala, pričom bol reálny predpoklad, že nebude ukončená ani v dohľadnej dobe. Súd teda pri rozhodovaní nemal brať do úvahy rozsudok v trestnom konaní. Taktiež poukázali na to, že súd vo veci nevypočul ani navrhnutých svedkov C. Y. a N. L.. 9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 11. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalobca v konaní dôvodne uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcu v sťažení spoločenského uplatnenia vzhľadom na to, že súd žalobcu odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi škodu spočívajúcu v sťažení spoločenského uplatnenia. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. 12. K odvolaniu žalovaných je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nemal „brať do úvahy“ rozsudok v trestnom konaní zo dňa 27.2.2020 č.k. -458, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste žalovaných.

13. Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, že určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 14. Citované zákonné ustanovenie taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré súdy ako prejudiciálne nemôžu riešiť také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. Riešenie takýchto otázok je len v kompetencii príslušných vnútroštátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. 15. Súd v civilnom konaní okrem iného je viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Z výrokov o vine je preto nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku - v danom prípade o nároku na náhradu škody. 16. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, vždy neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda nielen na majetku ale aj na zdraví, prípadne nemajetková ujma, ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú, ako aj záver o existencii príčinných súvislostí medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou. Výrokom trestného rozsudku o náhrade škody súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný. 17. Súd je viazaný výrokom, že bol spáchaný trestný čin a výrokom o tom kto tento trestný čin spáchal vtedy, ak už v čase rozhodovania civilného súdu je právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin. 18. V prejednávanej veci je nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. -458 bola schválená dohoda o vine a treste žalovaných, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak vychádzal z výroku o vine žalovaných a zobral do úvahy jeho právnu i skutkovú časť. Súd prvej inštancie bol teda viazaný nielen tým, že žalovaní spáchali trestný čin, ale zároveň aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladaného . Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaní spôsobili žalobcovi škodu na zdraví, a to na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorú žalobca uplatnil v konaní. Poškodenie zdravia žalobcu bolo preukázané lekárskym posudkom Y.. R. Q. v rozsahu 230 bodov na sťažení spoločenského uplatnenia. Uvedené zranenia popísané v hodnotení spoločenského uplatnenia (č.l. 448), a to kývavosť kolenného kĺbu v rozsahu 200 bodov a jazvy po operačnom zákroku v rozsahu 30 bodov sú nesporne následkom fyzického útoku žalovaných popísanom v skutkovej časti výroku rozsudku v trestnom konaní. 19. Bez významu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu sú aj námietky žalovaných, že minimálne žalovaní v 2. rade a 4. rade v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku sa na mieste, kde k tomuto došlo vôbec nenachádzali, ako aj tvrdenie, že súd ich v konaní nevypočul, a to vzhľadom na to, že v čase rozhodovania súdu bol rozsudok trestného súdu právoplatný, a teda súd bol viazaný výrokom nielen v tom, že bol spáchaný trestný čin, ale aj výrokom o tom, že tento trestný čin spáchali žalovaní. Žalovaní v konaní neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že poškodenie zdravia spočívajúce v sťažení spoločenského uplatnenia nenastalo v súvislosti s ich protiprávnym konaním. 20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového stavu veci a nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil. 21. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobca, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).