Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24CoP-72-2018.pdf
PDF · 114.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej navrhovateľky: Mgr. O. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. T. XXXX/XX, XXX XX R., proti manželovi navrhovateľky: Ing. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12P/243/2015-363 zo dňa 05.04.2018 vo výroku IV. o výživnom, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 26.10.2013 v Bratislave - Staré Mesto, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku 72, ročník 2013, strana 201, por. č. 530. Výrokom II. schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté dieťa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Vo výroku III. uviedol, že rodičia sa dohodli, že otec má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10,00 hod. do 17,00 hod., kedy matka maloleté dieťa odovzdá otcovi pred jeho bydliskom a po skončení styku v určenom čase otec maloleté dieťa matke vráti pred svojim bydliskom. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi styk umožniť s tým, že obaja rodičia sú povinní sa vopred navzájom informovať o prípadnej prekážke, pre ktorú nebude možné styk zrealizovať a dohodnúť si náhradný termín. Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého dieťaťa sumu 150,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Výrokom V. rozhodol o náhrade trov konania, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 22, § 76 ods.1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne zdôvodnil tým, že nakoľko z výpovedí účastníkov konania súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil primárne vzájomnú stratu dôvery a vzájomné citové odcudzenie, sekundárne rozdielne názory manželov na spôsob a účel manželského spolužitia.
2. Vykonaným dokazovaním sa zistilo, že maloletá Z. má toho času 4 roky a 3 mesiace. Predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje, nachádza sa v starostlivosti matky, prípadne starého otca z matkinej strany, pokiaľ je matka v zamestnaní. Výdavky na maloleté dieťa sú bežné, primerané jeho veku. Maloletá Z. je v starostlivosti ortopéda, inak je zdravá. Matka je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Z. L. S. s priemerným čistým mesačným príjmom 118,59 Eur mesačne a u zamestnávateľa X. G. v N. - Y. O. S. s priemerným čistým mesačným príjmom 242,85 Eur. Poberá prídavok na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou Z. a so svojou zamestnanou matkou a otcom, ktorý je nezamestnaný. Svoje mesačné výdavky na domácnosť vyčíslila na sumu 100,- Eur. Otec je jedným z troch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti A. Z. s.r.o., ktorej je zároveň aj zamestnancom s priemerným čistým mesačným príjmom 375,43 Eur mesačne. Trvalý pobyt má evidovaný u rodičov v S., pričom pokiaľ sa nachádza pracovne v N., býva v prenajatom dvojizbovom byte, kde náklady spojené s prenajatím sú plne hradené obchodnou spoločnosťou A. Z. s.r.o., ktorej spoločníkom otec je.
3. Rodičia na pojednávaní konanom dňa 05.04.2018 uzatvorili rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté dieťa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia sa dohodli, že otec má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10,00 hod. do 17,00 hod., kedy matka maloleté dieťa odovzdá otcovi pred jeho bydliskom a po skončení styku v určenom čase otec maloleté dieťa matke vráti pred svojim bydliskom. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi styk umožniť s tým, že obaja rodičia sú povinní sa vopred navzájom informovať o prípadnej prekážke, pre ktorú nebude možné styk zrealizovať a dohodnúť si náhradný termín.
4. Na základe citovaných ustanovení a vyššie uvedeného, súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia, nakoľko mal za preukázané, že dohoda rodičov je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, je v záujme maloletého dieťaťa a zodpovedá možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov.
5. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, voľnočasové aktivity, ako aj zo schopností a možností rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa. Súd mal za preukázané, že maloletá Z. predškolské zariadenie doposiaľ nenavštevuje. Navrhovateľka má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Z. L. S. s priemerným čistým mesačným príjmom 118,59 Eur mesačne a u zamestnávateľa X. G. v N. - Y. O. S. s priemerným čistým mesačným príjmom 242,85 Eur. Zároveň je poberateľkou prídavku na jedno maloleté dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Okrem maloletej Z. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, pričom v spoločnej domácnosti žije s maloletým dieťaťom, so svojou zamestnanou matkou a nezamestnaným otcom. Na výdavkoch na domácnosť sa podieľa sumou 100,- Eur mesačne. Manžel navrhovateľky má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Je jedným z troch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti A. Z. s.r.o., ktorej je zároveň zamestnancom s priemerným čistým mesačným príjmom 375,43 Eur mesačne. Okrem maloletej Z. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije striedavo v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a dvoma súrodencami v rodinnom dome v S., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva jeho rodičov, a v dvojizbovom prenajatom byte v N., kde náklady na prenájom sú plne hradené obchodnou spoločnosťou A. Z. s.r.o. Manželovi navrhovateľky súvislosti s bývaním u rodičov nevznikajú žiadne výdavky.
6. Keďže súd zohľadnil výdavky a príjmy na strane oboch rodičov a výdavky navrhovateľky na maloleté dieťa, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom zohľadnil najmä skutočnosť, že navrhovateľke vzniknú v budúcnosti zvýšené náklady s cestovaním maloletého dieťaťa za otcom zo R. do N., rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Z. sumou 150,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súd zastáva názor, že takto určené výživné je primerané a postačujúce na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa, a to s ohľadom na schopnosti a osobné pomery otca, ktorý je jedným z troch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti A. Z., s.r.o., ktorej je zároveň aj zamestnancom. Otec súdu síce deklaroval, že v zamestnaní dosahuje minimálny príjem, avšak s poukazom na otcom prezentovaný životný štandard, ako aj na vyjadrenia účastníkov
konania, v zmysle ktorých otec od decembra 2017 prispieval matke na výživu maloletej Z. sumou 150,- Eur mesačne, sa takto určené výživné súdu javí ako adekvátne. Súd zároveň poznamenáva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné vychádzať z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič je vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Keďže súd zohľadnil výdavky a príjmy na starne rodičov a výdavky matky na maloleté dieťa, rozhodol tak, že pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej Z. sumou 150,-- Eur a matka prispeje sumou 75,- Eur (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na maloleté dieťa, tak na stane maloletej Z. vznikne finančná čiastka na jej výdavky vo výške 248,52 Eur mesačne (150 + 75 + 23,52), čím vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel navrhovateľky a čo v časti, ktorou súd určil výživné vo výške 150,-- Eur mesačne na maloletú Z. vo výške 150,-- Eur mesačne. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h), písm. d), písm. b) a písm. e)). Namietal, že súd prvej inštancie výšku prisúdeného výživného odôvodnil predovšetkým tým, že zohľadnil, že navrhovateľke vzniknú v budúcnosti zvýšené náklady s cestovaním maloletého dieťaťa za otcom zo R. do N., to znamená, že zohľadnil výdavky na cestovanie, čo však nepredstavuje žiadnu kategóriu pomerov, na ktoré treba a možno pri určení výživného prihliadať. Nie je možné do výživného započítať výdavky matky na cestovanie, keďže nejde o potreby oprávnenej osoby, ktorou matka nie je a vo vzťahu k maloletej, nejde o relevantné potreby, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, takéto výdavky na cestovné ani neexistovali, okrem toho cestovné vlakom pre deti do šesť rokov je zadarmo, čo je všeobecne známa skutočnosť. Súd ďalej nezistil výdavky a potreby maloletej Z., preto nesprávne zistil skutočný stav veci, doklady o výdavkoch, ktoré doložila matka, sú z rôznych mesiacov a rokov a nemožno na základe nich ustáliť pravidelné výdavky 70,-- Eur na oblečenie pre maloletú, ako ani pravidelné výdavky, ktoré má matka s maloletou. Suma ustálená súdom prvej inštancie je preto nadhodnotená. Súd prvej inštancie preukázateľne neustálil sumu pravidelných mesačných výdavkov maloletej z konkrétnych dôkazov. Otec na pojednávaní poukazoval na to, že niektoré výdavky vyčíslené ešte v júni 2015 nie sú aktuálne, matka nevydokladovala nepotvrdené výdavky na oblečenie maloletej, čo otec namietal prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nielen v súvislosti s výkladom a aplikáciou § 75 ods. 1 Zákona o rodine odvolateľ zdôraznil, že výška výživného nemá presiahnuť sumu skutočných odôvodnených výdavkov na maloleté dieťa. Keďže výdavky na maloletú neboli preukázané, tak nemožno ustáliť, že suma 150,-- Eur zo strany otca a suma 248,52 Eur je primeraná na krytie osobných potrieb maloletej. Súd prvej inštancie nevychádzal z konkrétnych výdavkov na maloletú a nesprávnym postupom určil najprv všeobecne sumu výživného 150,-- Eur a potom podľa svojvoľného vzorca určil sumu výživného celkovo 248,52 Eur na maloletú. Maloletá navštevuje predškolské zariadenie a je zdravá. V čase vyhlásenia rozsudku nebolo potrebné vynakladať žiadne iné výdavky na predškolské zariadenie, ani zvláštne zdravotné potreby a preto súdom určené výživné je neprimerané. Súd prvej inštancie tiež nesprávne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu detí aj podľa svojich možností a teda je potrebné prihliadnuť aj na situáciu na strane matky, na ktorej možnosti súd prvej inštancie neprihliadol. Matka sama priznala, že modeling je jej hobby s tým, že pokiaľ jej návrhári poskytnú nejaké oblečenie a v tom je odfotená, za to žiaden honorár nedostáva, teda je to bezplatné. Aj keď sa nemožno stotožniť s tým, že takáto aktivita matky je bezodplatná, nakoľko je všeobecne známe, že modeling patrí medzi vysoko zárobkové činnosti, každopádne to svedčí o tom, že matka má možnosti pôsobiť vo sfére, kde sú vysoké zárobky. Aj matkou udávaný a vyčíslovaný nájom v sume 250,-- Eur je neaktuálny. Súd prvej inštancie neprihliadol na aktuálne výdavky na zabezpečenie bývania
maloletej, ktoré sú minimálne a mimo trhového mechanizmu. Výdavky na bývanie súd teda nesprávne posúdil, dôsledkom toho ustálil neprimeranú výšku výživného. Výšku výživného 150,-- Eur mesačne súd určil s poukazom na otcom prezentovaný životný štandard, avšak v tomto smere nie je rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnený, keďže nie je zrejmé, z čoho vyvodzuje otcom prezentovaný životný štandard presahujúci dosahovanie príjmu v zamestnaní (priemerný čistý príjem otca predstavuje 375,43 Eur mesačne. Otec býva v dvojizbovom byte v N., ktorý má prenajatá spoločnosť A. Z. s.r.o. a ktorý spoločnosť poskytla otcovi ako ich zamestnancovi do užívania, za ktorý všetky výdavky hradí obchodná spoločnosť a nie otec. Toto ale nepreukazuje nadštandard na strane otca, ani vo vzťahu k jeho čistému príjmu, ani vo vzťahu k bývaniu maloletej, ktorá býva v dvojizbovom byte s matkou, v domácnosti s matkinými rodičmi. Byt, v ktorom sa otec zdržiava v N., nie je jeho vlastníctvom. Pokiaľ súd poukazoval na to, že od decembra 2017 otec prispieval na matke na výživu maloletej Z. 150,-- Eur mesačne, otec uvedené výživné dokázal platiť jednak z dôvodu, že začiatkom roku 2018 na maloletú prispeli aj starí rodičia. Je teda zrejmé, že takúto sumu výživného neplatil na základe vlastných schopností a možností, ale za pomoci rodinných príslušníkov. Ďalej poukázal aj na to, že obaja rodičia majú porovnateľné príjmové pomery a pri určení výživného 150,-- Eur otcovi súd určil výživné viac ako je polovica danej sumy. Suma mesačného výživného 150,-- Eur nekorešponduje ani s ustáleným názorom odvolacieho súdu, ktorý pri výživnom sa pohybuje v rozmedzí 20 % až 25 % čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča. Vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výživného zmenil tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej Z. 130,-- Eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
9. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu sa navrhovateľka vyjadrili písomne.
10. Navrhovateľka zotrvala na svojich vyjadreniach s tým, že odvolanie otca je len účelovým podaním, nakoľko otec sám navrhol matke prispievať sumou 150,-- Eur a výživné matke od decembra 2017 aj takto plnil. Takéto výživné nie je žiadnym spôsobom nadhodnotené, je primerané potrebám a veku maloletej. Odvolaním proti rozsudku sa otec snaží matke urobiť napriek, o čom svedčí aj fakt, že výživné žiada určiť nižšie o sumu 20,-- Eur, čo je nepatrný rozdiel. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku potvrdil.
11. Vo vyjadrení na vyjadrenie navrhovateľky, bývalý manžel navrhovateľky uviedol, že trvá na odvolaní, na jeho dôvodoch a na odvolacom návrhu. Poukázal na znenie a výklad § 62 ods.4 Zákona o rodine tvrdiac, že osobná starostlivosť rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nenahrádza vyživovaciu povinnosť ako takú. Opäť zdôraznil, že modelingovú činnosť, ktorú matka vykonáva, nemožno považovať len za jej voľnočasovú aktivitu.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ((§ 365 ods. 1 písm. h), písm. d), písm. b) a písm. e) CSP v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o výživnom je vecne správny.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na výživné, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia, či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.
15. Keďže súd prvej inštancie rozsudok v napadnutom výroku riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
16. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletej ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletú sumou 150,-- eur mesačne.
17. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, ako i odôvodneným potrebám maloletej, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletú. Obaja rodičia sú zdraví a majú vysokoškolské vzdelanie V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie matka žila s maloletou v dvojizbovom byte, so svojimi rodičmi. Matka je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Z. L. S. s priemerným čistým mesačným príjmom 118,59 Eur mesačne a u zamestnávateľa X. G. v N. - Y. O. S. s priemerným čistým mesačným príjmom 242,85 Eur. Poberá prídavok na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Otec je jedným z troch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti A. Z. s.r.o., ktorej je zároveň aj zamestnancom s priemerným čistým mesačným príjmom 375,43 Eur mesačne. Trvalý pobyt má evidovaný u rodičov v S., pričom pokiaľ sa nachádza pracovne v N., býva v prenajatom dvojizbovom byte, kde náklady spojené s prenajatím sú plne hradené obchodnou spoločnosťou A. Z. s.r.o., ktorej spoločníkom otec je.
18. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletú správne. Výživné v sume 150,-- eur mesačne je vzhľadom na vek maloletej, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jej životných nákladov v budúcnosti primerané, keďže maloletá je vo veku blízkom veku školopovinného dieťaťa. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, ktoré sa odrážajú v jeho životnom štandarde zodpovedajú súdom prvej inštancie určenej sume 150,-- eur mesačne ako výživné na maloletú. Odvolací súd považuje výživné v sume 150,-- eur od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie potrieb maloletej. Samotná skutočnosť, že súd výživné určil z podkladov, ktoré mal k dispozícii ohľadne nákladov na maloletú a že výživné je určené vo výške vyššej než je rozpätie 20-25 % z čistého príjmu výživou povinného rodiča neznamená, že výživné je určené v nesprávnej výške. Výživné musí predovšetkým zodpovedať výške v akej je povinný rodič prispievať vychádzajúc z jeho zárobkových schopností a možností. Otec je podnikateľom, keď podniká v spoločnosti s ručením obmedzeným a je jedným z jej troch spoločníkov. Aj v minulosti prispieval na maloletú mesačne 150,-- Eur a jeho tvrdenie, že mu k výživnému prispievali aj jeho rodičia sa odvolaciemu súdu javí ako tvrdenie účelové. Okrem mesačného príjmu sa otec podieľa i na zisku, ktorý spoločnosť dosahuje. Ani jeden z rodičov po právoplatnom rozvode manželstva inú vyživovaciu povinnosť, okrem maloletej nemá. Pokiaľ súd otcovi určil participovať na odôvodnených potrebách
maloletej vyššou sumou než predstavuje 50% z týchto nákladov, treba pripomenúť, že súd pri výživnom prihliada na osobnú starostlivosť matky, ktorej je maloletá zverená do starostlivosti a teda osobnou starostlivosťou matka vynahradzuje časť výživného.
19. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rozhodnutie nie je preskúmateľné vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Rozsudok aj v časti určenia výživného zodpovedá požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a zásadám súdnej praxe. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia uvedených v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo dospel k určeniu výživného vo výške 150 eur mesačne na maloletú, z akých dôkazov vychádzal a v dôvodoch rozsudku sú uvedené aj ustanovenia predpisu, ktoré súd prvej inštancie na vec správne aplikoval, jeho odôvodnenie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a samotné rozhodnutie je logickým a právnym vyústením priebehu konania a pri jeho vydaní boli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vyjadril k všetkým podstatným skutočnostiam objasňujúci skutkový a právny základ rozhodnutia v časti určenia výživného. Odôvodnenie rozsudku v uvedenej časti je v kontexte s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a ako celok preto spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.
20. Z vykonaného dokazovania v predmetnom konaní nepochybne vyplynulo, že v možnostiach otca je dosahovať vyšší príjem ako vyplýva z predložených podkladov, maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni otca a preto výživné vo výške 150,-- Eur mesačne aj bez prihliadnutia na náklady na budúce cestovanie za otcom do N. je primerané veku a potrebám maloletej.
21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pre jeho vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).