Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189 so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zastúpená JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 79 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 79 eur od 28.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.12.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. V žalobe uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla . Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2 , § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“).

2. V upomínacom konaní sp. zn. 4Up/251/2018 bol dňa 24.4.2018 vydaný platobný rozkaz. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor ( č. l. 39). V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobca mal presne označiť a špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nepredložil nájomnú zmluvu, nie je zrejmý tiež počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla. Tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre, čo považuje žalovaný za dodatočne a účelovo uvedený údaj. Na základe faktúry mal byť faktúrovaný prenájom náhradného vozidla od 7.11.2016 do 10.11.2016, pričom k vystaveniu faktúry došlo už dňa 8.11.2016. Žalobca nemá ako predmet podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, alebo inú obchodnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Žalobca

nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, dokument s názvom „ Účelovosť zapožičania náhradného vozidla“ považuje žalovaný za účelový a ničím nepodložený a žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno.

3. Žalobca vo svojom stanovisku k odporu žalovaného ( č. l. 47) riadnym spôsobom doplnil špecifikáciu nároku, ako aj listinné dôkazy. Predložená faktúra obsahuje údaj o počte najazdených kilometrov. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo, považuje žalobca za neopodstatnené a výšku istinu uplatňovaného nároku za správnu a zákonnú. Zároveň žalobca poukázal na to, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne. Je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Žalobca má za to, že bola dostatočne preukázaná nutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla.

4. Podaním doručeným súdu 16.8.2018 ( č. l. 69) žalovaný vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Martin, mal za to, že podľa § 13 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) je miestne príslušným všeobecný súd žalovaného, t. j. Okresný súd Bratislava I. Zároveň žalovaný doplnil ďalšie skutkové tvrdenia a poukázal na to, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený neuhradil a teda mu ani ako pohľadávka nevznikla. Z predloženej zmluvy o postúpení vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky ( neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Žalobca teda nie je aktívne vecne legitimovaný subjekt a zmluvu o postúpení pohľadávky považuje žalovaný za absolútne neplatný právny úkon.

5. Podaním doručeným súdu 12.11.2018 ( č. l. 86) sa vyjadroval žalobca k predmetnému vyjadreniu žalovaného, a mal za to, že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Martin podľa § 19 písm. b) CSP.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 21.11.2018 za prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý riadne a včas ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu, listinami založenými do súdneho spisu a mal za preukázaný tento skutkový stav:

7. Medzi stranami sporu bolo zhodné, že dňa 4.7.2016 došlo k poistnej udalosti, dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo poškodeného E. P. na vozidle Toyota Auris, evidenčné číslo E. XXXDH ( č. l. 49)

8. Medzi žalobcom a poškodeným E. P., fyzickou osobou nepodnikateľom mala byť uzavretá Zmluva o nájme číslo 515 dňa 7.11.2016 ( č. l. 50) . Na základe tejto zmluvy si poškodený E. P. ako nájomca prenajal osobný automobil Kia Ceed, evidenčné číslo T. na dobu od 7.11.2016 do: po dobu opravy. Denné nájomné bolo dohodnuté 46 eur. Na základe tejto zmluvy mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 7.11.2016 do 10.11.2016, t.j. za 4 dni, za ktorý čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. 160100103 ( č. l. 50) nájomné vo výške 184 eur . Účelovosť zapožičania náhradného vozidlo bola preukázaná vyhlásením poškodeného, teda nájomcu ( č. l. 51), ktorý uviedol, že náhradné vozidlo bolo používané za účelom prepravy do práce. A účelovosť bola preukazovaná aj ďalším čestným prehlásením poškodeného ( č. l. 90). Ďalej bolo zhodné medzi účastníkmi konania, že došlo k likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným tak, ako to vyplynulo z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.12.2016 ( č. l. 51 ), na základe ktorého žalovaný ustálil poistné plnenie na čiastku 105 eur s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla boli priznané len tri dni, 35 eur na deň. Toto oznámenie bolo zaslané žalobcovi.

9. K vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti žalovaným súd uvádza, že na ňu neprihliadal v zmysle ust. § 42 CSP. Žalobca navrhol pokračovať v konaní ( po upomínacom konaní) na miestne príslušnom Okresnom súde Martin, kde došlo ku škodovej udalosti podľa § 19 písm. b) CSP. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber prislúcha výlučne žalobcovi. Prejav vôle žalobcu je v tomto prípade určujúci a tunajší súd má povinnosť voľbu žalobcu rešpektovať, a preto je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Martin na prejednanie a rozhodnutie veci .

10. Súd mal ďalej zistené, že bola dňa 10.11.2016 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným E. P. ako postupcom. Predmetom malo byť postúpenie pohľadávky vo výške 184 eur, ktorá zodpovedala neuhradenej faktúre č. 160100103, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Kia Ceed.

11. Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Ďalšou námietkou žalovaného bolo, že žalobca a ani poškodený E. P. nepreukázali reálny vznik pohľadávky uvedeného postupcu voči žalovanému v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2016 ( pričom pohľadávka bola postúpená skôr ako vôbec vznikla - vystavenie a splatnosť faktúry poškodenému), ako ani v čase podania samotnej žaloby. Podľa bodu 1. zmluvy o postúpení pohľadávky postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovni, a. s. vo výške 184 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. . Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidlo v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 4.7.2016 na vozidle Toyota Auris, evidenčné číslo E. XXXDH. Z bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 184 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 160100103 vystavenej SETCAR s. r. o ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed, evidenčné číslo T.. Podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zmluvné stany sa dohodli, že ich vzájomné nároky ( na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že poškodený teda postupca mal v nájme motorové vozidlo žalobcu ako prenajímateľa za obdobie od 7.11.2016 do 10.11.2016. To znamená, že vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa za celú dobu nájmu nastal 10.11.2016, kedy došlo teda k ukončeniu nájmu. Faktúra za prenájom náhradného vozidla bola vystavená dňa 8.11.2016, a len určuje dobu plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo forme splatnosti do 22.11.2016. To znamená, že predmetnou faktúrou bolo len vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník, teda poškodený a zároveň teda nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme. Súd právne uzatvára, že v čase postúpenia pohľadávky postupcu, teda poškodeného Milana Kováčika išlo o existujúcu pohľadávku ktorá vznikla z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme a keďže išlo o existujúcu pohľadávku, tak bolo dohodnuté v zmluve o postúpení pohľadávky, že k úhrade tejto pohľadávky došlo na základe vzájomného zápočtu v dôsledku čoho teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného a je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Zároveň mal súd aj preukázané, že poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom ( č. l. 53).

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody ( ďalej len „ zákon č. 381/2011 Z. z.“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci .

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhrady škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

13. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

14. Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v rozsahu dohodnutého nájomného za 4 dni t. j. vo výške 184 eur, kde aj takáto suma bola predmetom postúpenia na žalobcu. Bolo preukázané, že škoda vo vyššie uvedenom rozsahu 184 eur reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného E. P. za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy. Tak ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom E. P. a to vo výške 184 eur. Žalovaný plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou a súd vychádzal z oznámenia o poistnom plnení, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný uznal vyčíslenú škodu spočívajúcu v prenájme motorového vozidla vo výške 105 eur za 3 dni prenájmu a vzhľadom na typ poškodeného a zapožičaného vozidla cena požičovného bola priznaná na 35 eur max.. Súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom týchto skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa čl. 8 tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný neuskutočnil.

15. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobca z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla, ktorú teda namietal žalovaný, súd poukazuje na faktúru z opravy vozidla poškodeného vystavenej dňa 9.11. 2016 ( č. l. 54), kde oprava bola ukončená 9.11.2016, a nájom bol vyúčtovaný za dobu od 7.11.2016 do 10.11.2016. Servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na

vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Pokiaľ už bolo vozidlo opravené, poškodený je oprávnený si prevziať motorové vozidlo nasledujúci deň a podľa názoru súdu do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdu. Žalovaný vo všeobecnej rovine namietol dobu prenájmu náhradného motorového vozidla, ale neuviedol a nepreukázal dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu. Naopak poškodený jednoznačne preukázal, že nemohol svoje motorové vozidlo používať. Nachádzalo sa v oprave a bol nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, kde svoje motorové vozidlo si vyzdvihol až po ukončení opravy. Náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bola poškodená, a to právny predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období od 7.11.2016 do 10.11.2016, t.j. 4 dni, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo svoje vozidlo po dobu opravy využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné, čo bolo preukázané čestnými prehláseniami poškodeného a jeho manželky. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodenou. Keďže žalobca mal nárok na sumu 184 eur a bola mu vyplatená žalovaným suma 105 eur, súd mu priznal nárok na doplatenie vo výške 79 eur , ktorý si aj žalobca uplatnil.

16. Podľa názoru súdu z vyššie citovaného ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v určitej lehote, ktorej začiatok udáva skutočnosť skončenia šetrenia poistnej udalosti. Rozhodnutie poisťovne o ukončení likvidácie teda predstavuje moment, kedy dochádza, resp. má dôjsť k vyčísleniu a náhrade vzniknutej škody, ktorú si poškodený nárokuje, a o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Ak poisťovňa neprizná plnenie v plnom rozsahu dochádza teda k majetkovej ujme na strane poškodeného. Poisťovňa tak síce ukončí šetrenie poistnej udalosti v zákonnej lehote, v dôsledku čoho neporuší svoju povinnosť včasného ukončenia prešetrovania poistnej udalosti, avšak poškodenému neposkytne plnenie v rozsahu, na ktorý má nárok a preto sa podľa iného ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení, konkrétne § 11 ods. 7 dostáva do omeškania. Samotné znenie § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení pripúšťa dve varianty, odkedy je možné sa dostať do omeškania. Prvá časť vety sa vzťahuje na splnenie povinnosti poskytnúť plnenie v lehote 15 dní po ukončení likvidácie poistnej udalosti a druhá časť vety sa týka predloženia rozhodnutia súdu poisťovateľovi zo strany poisteného, ktorý predložil svojej poisťovni rozhodnutie na preplatenie. Nesplnením povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 zákona sa poisťovňa v zmysle § 11 ods. 8 dostáva automaticky do omeškania, avšak podľa názoru súdu do omeškania s ukončením šetrenia, resp. písomného informovania poškodeného o výsledkoch likvidácie a rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

17. Čiže je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 t.j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b), ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Súd teda bol toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti preukázateľne ukončil dňa 8.12.2016 na základe dôkazu predloženého zo strany žalobcu, a tým bolo oznámenie o poistnom plnení, žalovaný sa dostal od 28.12.2016 do omeškania. Výšku úroku z omeškania si žalobca správne nárokoval v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a v takejto výške mu súd aj nárok na úrok z omeškania priznal.

18. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mala plný úspech vo veci, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.