Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/211/2018

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: I.. Z. R., T.. X.X.XXXX, H. G., S. XXXX/XX, v konaní právne zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, IČO: 42 256 593, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, o nariadení neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

1. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, prostredníctvom ktorej je zabezpečená pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

2. Súd žalobkyni u k l a d á , aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu vo veci samej, o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa X.X.XXXX.

3. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2018 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to v takom znení aké je uvedené vo výroku daného uznesenia. V podanom návrhu žalobkyňa uviedla, že dňa X.X.XXXX uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 400,- Eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala finančné prostriedky vrátiť spolu s nákladmi spojenými s úverom, t.j. zaviazala sa zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1 656,- Eur. V rovnaký deň bola medzi stranami uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej ako „Dohoda“), ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcej z vyššie uvedenej zmluvy. Na základe uvedenej Dohody dlžník (žalobkyňa) súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ zrážal mesačne z jej mzdy čiastku 138,- Eur až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky. Uzatvorenie Dohody nebolo dobrovoľné a predstavovalo podmienku pre uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere a poskytnutie úveru. Napriek obsahu Dohody, že jej uzatvorenie je dobrovoľné a že dlžník mal možnosť odmietnuť uzatvorenie Dohody, tieto predstavujú formulárové ustanovenia vopred pripravenej Dohody, ktorej obsah spotrebiteľ nevie ovplyvniť. Uvedeným spôsobom si veriteľ vynucuje zabezpečenie pohľadávky prostredníctvom Dohody, na základe ktorej veriteľ siaha na majetok dlžníka, a to bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V zmluve je tiež vopred označené (predtlačené) políčko s tým, že dlžník neodmieta Dohodu a v plnom rozsahu s ňou súhlasí, čo len podporuje tvrdenia o nútenom uzatvorení predmetnej Dohody, bez skutočnej a slobodnej vôle spotrebiteľa. Možno sa dôvodne domnievať, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná pre absenciu skutočnej a slobodnej vôle žalobcu uzatvoriť predmetnú Dohodu. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný ten právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad. V ďalšom texte žaloby žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej sú podobné dohody o zrážkach zo mzdy vyhlásené za neprijateľné a neplatné. Žalovaný žiadosťou zo dňa 21.12.2016, doručenej zamestnávateľovi žalobkyne (Komunita kráľovnej pokoja) dňa 30.12.2016, požadoval od zamestnávateľa vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne, pričom v žiadosti uvádza, že celková neuhradená pohľadávka vyplývajúca z uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu predstavuje sumu 1 833,05 Eur. Dňa 20.11.2017 bola zamestnávateľovi žalobcu doručená druhá žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom žalovaný zostatok pohľadávky vyčíslil až na sumu 3 995,14 Eur, teda za necelý rok záväzok spotrebiteľa z neznámych dôvodov navýšil viac ako dvojnásobne (výška úveru pritom predstavovala sumu 1 400,- Eur a celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ splatiť sumu 1 656,- Eur). Žalobkyni bola doposiaľ zo mzdy zrazená suma 723,33 Eur, a podľa informácie zamestnávateľa zrážanie mzdy nie je ukončené, a ani zo strany žalovaného nebola žalobkyni či jeho zamestnávateľovi zaslaná informácia o zastavení zrážok či konečnom zostatku pohľadávky. Neodkladným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže strane sporu vykonávať práva z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku strany, navrhujúcej neodkladné opatrenie, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali strany sporu zo mzdy žalovaného finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. Už samotné zabezpečenie záväzku žalobkyne ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžných súm a určenia presných pravidiel pre ich určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Na základe neobmedzenej vôľa môže vymáhať od žalobkyne dlh, ktorý neexistuje. Žalobkyňa má za to, že dostatočne osvedčila splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne uloží žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, nakoľko existujú dôvodné pochybnosti o platnosti a prijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pohľadávka žalovaného, ktorá je Dohodou zabezpečená, nie je v Dohode vyčíslená, čo umožňuje svojvoľné navyšovanie nároku žalovaného bez súdnej kontroly. Okrem toho Dohoda predstavuje vopred pripravený formulár, ktorého obsah, vrátane všetkých jeho vyhlásení, nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je dôvodná pochybnosť o slobodnej a vážnej vôli žalobcu predmetnú Dohodu uzatvoriť.

2. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia tunajšiemu súdu predložila aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa X.X.XXXX (vzťahujúca sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX), Žiadosť o vykonávanie zrážok zo dňa 21.12.2016 a zo dňa 6.11.2017, prehľad úhrad splátok vydaný zamestnávateľom žalobkyne.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená

8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

17. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

19. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

20. Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

21. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad.

22. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v predložených listinných dôkazoch, mal súd za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobkyne o svoj majetok - finančné prostriedky, ktoré sú zrážané z jej mzdy. Zrážky, ktoré vykonáva zamestnávateľ žalobkyne z jej príjmu, nie sú prospešné pre jeho finančnú situáciu, pričom v danom prípade nejde len o obavu, že by k ohrozeniu a neoprávnenému zrážaniu z príjmu žalobkyne mohlo len dôjsť, ale v danom prípade ide o reálne existujúcu skutočnosť, nakoľko k nemu už došlo a naďalej aj k nemu dochádza. Dané neodkladné opatrenie má zabrániť ďalším možným dispozíciám s finančnými prostriedkami žalobkyne, aby nedošlo k situácii, že suma, ktorá bola zo strany žalovaného poskytnutá žalobkyni, bude z jej stany bezdôvodne a bez právneho opodstatnenia mnohonásobne preplatená (súd tu poukazuje, že takmer po roku od prvej žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok bola zamestnávateľovi žalobkyne zaslaná druhá žiadosť, kde bola dlžná suma vyššia ako v tej prvej žiadosti, čo však nie je možné, vzhľadom na to, že zrážky sa vykonávali), čím by na strane žalovaného dochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd teda dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko týmto zabráni, aby nedošlo k zhoršeniu finančnej situácie žalobkyne, a tým aj k zhoršeniu životných podmienok jej samej.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v tretej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. d) C.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.