Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/80/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BOISE s.r.o., so sídlom Konečná 1058/57, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 47 086 203, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so sídlom Bakalárska 6, 971 01 Prievidza, IČO: 37 915 061, proti žalovanému: GAL CONSULTING s.r.o., so sídlom Hálkova 45, 010 01 Žilina, IČO: 44 353 863, v konaní o zaplatenie 19.814,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/19/2017-84 zo dňa 03. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/19/2017-84 zo dňa 03. novembra 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.814,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.134,40 E od 28.06.2016 do zaplatenia a 8 % ročne zo sumy 7.680 Eur od 30.07.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 24.01.2017, ktorou sa žalobca ako právny nástupca v dôsledku zlúčenia obchodnej spoločnosti Stavba Plus, s.r.o., so sídlom Konečná 1058/57, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 46 463 925 (ďalej používaný v rozsudku aj len pojem „žalobca“) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19.814,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.134,40 Eur od 28.06.2016 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 7.680 Eur od 30.07.2016 do zaplatenia a trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 16.05.2016 si žalovaný u žalobcu objednal dodávku kameňoblokov na zákazku protipovodňové opatrenia v Obci Buková. Žalobca objednaný tovar dodal a následne fakturoval faktúrou č. 2016/013 z 27.05.2016 splatnou 27.06.2016 v sume 12.134,40 Eur. Dňa 20.06.2016 žalovaný u žalobcu objednal ďalšiu dodávku kameňoblokov na zákazku protipovodňové opatrenia v Obci Buková. Žalobca objednaný tovar dodal a následne fakturoval faktúrou č. 2016/019 z 29.06.2016 splatnou 29.07.2016 v sume 7.680 Eur, ktoré faktúry žalovaný neuhradil. Okresný súd vo veci vydal dňa 14. marca 2017 platobný rozkaz č.k. 38Cb/19/2017-41, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor datovaný 10.04.2017 (č.l. 44 spisu), v ktorom odpore žalovaný uviedol, že s jeho vydaním v celom rozsahu nesúhlasí, pretože žalobca opiera svoje tvrdenia na základe nepravdivých skutočností. Žalovaný uviedol, že podľa opakovaných jednaní bola dohodnutá odkladacia podmienka lehoty splatnosti faktúry do doby, pokiaľ objednávateľ prác, spoločnosť Skládky a odpady, s.r.o. nevysporiada všetky svoje záväzky voči žalovanému. Žalovaný nijako nepopieral existenciu záväzku, avšak vzhľadom na dohodnutú odkladaciu podmienku bola lehota splatnosti posunutá, preto tvrdenia žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu o jeho omeškaní sa nezakladajú na pravde. Žalovaný uviedol, že do dnešného dňa nedošlo k naplneniu odkladacej podmienky, ktorou bola posunutá lehota splatnosti predmetných faktúr. K vysporiadaniu doposiaľ nedošlo z dôvodu prekážok na strane spoločnosti Skládky a odpady, s.r.o., ktorej konatelia ukončili svoju činnosť dňa 02.01.2017 a dňa 03.01.2017 došlo k predaju časti podniku tejto spoločnosti označenej ako stavebné činnosti kupujúcemu SaO stavby, s.r.o., IČO: 50 591 983. Žalovaný uviedol, že ak bola dohodnutá odkladacia podmienka lehoty splatnosti, tak žalovaný nie je v omeškaní. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na jednotlivé podania žalobcu a žalovaného.

2. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom v prílohe elektronického podania zo dňa 03. novembra 2017 (č.l. 77 spisu), t.j. v deň nariadeného termínu pojednávania v prejednávanej veci bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného, ktorým ospravedlnil neúčasť konateľov spoločnosti JUDr. Jaroslava Hradňanského a Ing. Tibora Hradňanského na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že obaja dňa 02.11.2017 odcestovali na pracovné stretnutie do Spišskej Starej Vsi a pre poruchu vozidla tam museli prenocovať. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal o odročenie pojednávania, pretože konatelia žalovaného majú záujem sa osobne vyjadriť na pojednávaní.

3. Okresný súd uviedol, že žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovel. Skutočnosti uvádzané v písomnom ospravedlnení a žiadosti o odročenie pojednávania z 03.11.2017 okresný súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa ust. § 183 ods. 1 CSP. Žalovanému bolo predvolanie na termín pojednávania doručené s dostatočným predstihom dňa 18.09.2017 a tak konatelia žalovaného mali dostatočný časový priestor zabezpečiť si svoje pracovné, resp. iné povinnosti tak, aby sa na nariadenom termíne pojednávania mohli zúčastniť, resp. sa dali zastúpiť zástupcom. Tvrdený dôvod na odročenie pojednávania naviac žalovaným nebol preukázaný a súčasne neboli tvrdené žalovaným také okolnosti, ktoré by vylučovali, aby sa napriek tvrdenej poruche vozidla konatelia žalovaného alebo aspoň jeden z nich zo Spišskej Starej Vsi dostavili do sídla konajúceho súdu iným spôsobom. Žalovaný mal možnosť do nariadeného termínu pojednávania uviesť vo svojich písomných vyjadreniach všetky relevantné skutkové okolnosti a z obsahu písomných vyjadrení žalovaného okresnému súdu nebolo zrejmé, prečo by bolo nevyhnutne potrebné, aby obidvaja konatelia žalovaného sa osobne vyjadrovali na pojednávaní a k akým skutočnostiam. Ak žalovaný v písomnom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že „všetky dôkazy predloží na vytýčenom pojednávaní“, tak konkrétne dôkazy, ktoré mal záujem predkladať v prejednávanej veci, v obsahu odporu proti platobnému rozkazu ani neskorších písomných vyjadrení neoznačil a navyše žalovanému nič nebránilo, aby prípadné dôkazy predložil v prejednávanej veci už pred nariadeným termínom pojednávania.

4. Okresný súd poukázal na ust. § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 447, § 450 ods. 1, § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v spojení s Čl. 8 a dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Medzi stranami nebolo sporu, že existuje záväzkovo-právny vzťah založený pôvodne medzi právnym predchodcom žalobcu - obchodnou spoločnosťou Stavba Plus, s.r.o. ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom, na základe existencie ktorého právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar špecifikovaný vo faktúrach č. 2016/013 a 2016/019 a dodacích listov, ktoré boli predložené žalobcom v prílohách žaloby. Obsah žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov nebol žalovaným spochybnený a tento nebol sporný. Záväzkovo-právny vzťah medzi sporovými stranami vzhľadom na postavenie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov posúdil okresný súd ako vzťah obchodno-právny podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka. Nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar účtovaný faktúrami č. 2016/013 a 2016/019, tak ako bol špecifikovaný v týchto faktúrach a nebola sporná ani výška fakturovanej kúpnej ceny a skutočnosť, že žalovaný kúpnu cenu doposiaľ neuhradil.

5. Okresný súd uviedol, že obrana žalovaného spočívala len v tvrdení o dohode medzi žalobcom a žalovaným o odkladacej podmienke lehote splatnosti predmetných faktúr do doby, pokiaľ objednávateľ prác, spoločnosť Skládky a odpady, s.r.o. nevysporiada záväzky voči žalovanému, k čomu doposiaľ nedošlo. Existencia tvrdenej dohody, ktorá navyše nebola zo strany žalovaného dostatočne určito vymedzená, nebola v konaní preukázaná. Žalobca existenciu žalovaným tvrdenej dohody o odklade lehoty splatnosti sporných faktúr, či už v ústnej alebo v písomnej forme, poprel. Žalovaný na preukázanie tvrdenej skutočnosti ohľadne dojednania lehoty splatnosti sporných faktúr v konaní neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Z týchto dôvodov považoval okresný súd procesnú obranu žalovaného za účelovú, nedôvodnú a nepreukázanú. Žalovaný v rámci obrany v prejednávanej veci poukazoval na to, že v písomných objednávkach medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté, že lehota splatnosti podľa objednávok plynie od doručenia faktúr do sídla žalovaného. Žalobca pritom nepreukázal, kedy faktúry objednávateľovi doručil. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na obsah písomných objednávok č. 14/OBJ-2016 z 16.05.2016 a č. 16/OBJ-2016 z 20.06.2016, ktorých obsah nebol medzi stranami sporný a z ktorého vyplýva, že faktúra bude vystavená na základe dodacieho listu, ktorý bude potvrdený oprávneným zástupcom odberateľa. Splatnosť faktúry bola 30 dní odo dňa jej doručenia do sídla spoločnosti odberateľa. Žalobca pritom uviedol, že nevie preukázať, kedy sporné faktúry boli do sídla žalovaného doručené. Okresný súd preto aplikoval právnu úpravu ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej, ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. K poskytnutiu plnenia žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom podľa faktúry č. 2016/013 došlo dňa 27.05.2016 a v zmysle faktúry č. 2016/019 dňa 29.06.2016, ktoré údaje na predmetných faktúrach žalovaný nerozporoval. Žalovaný sa tak dostal v súlade s ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka do omeškania vo vzťahu k faktúre č. 2016/013 dňa 28.06.2016 a vo vzťahu k faktúre č. 2016/019 dňa 30.07.2016, čomu zodpovedal žalobcom uplatnený nárok na zákonný úrok z omeškania. Okresný súd preto vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo a právne dôvodný a žalobe vyhovel.

6. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu bol priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej žalovaný namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Okresný súd podľa odvolacieho dôvodu žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku.

8. Žalovaný poukázal na postup okresného súdu, ktorý nevyhovel žiadosti na odročenie pojednávania z dôvodu, že konatelia mali dostatočný priestor zabezpečiť si svoje pracovné povinnosti tak, aby sa mohli pojednávania zúčastniť, resp. sa dali zastúpiť zástupcom. S týmto záverom okresného súdu žalovaný nesúhlasil, pretože ak bola plánovaná cesta do Spišskej Starej Vsi s návratom večer v dni pred dňom, v ktorom sa koná pojednávanie, išlo o bežný spôsob realizovania si pracovných povinností. Pracovná doba konateľa spoločnosti nie je fixne viazaná na určitý čas, ale je pohyblivá počas celého dňa. Skutočnosť, že došlo k poruche auta, vytvorila neočakávanú prekážku a vzhľadom na vzdialenosť nebolo možné sa dostaviť do sídla konajúceho súdu iným spôsobom. Prekážka účasti na pojednávaní bola okresnému súdu pred pojednávaním kvalifikovane oznámená, okresný súd na oznámenie nijako nereagoval ani nežiadal o doplnenie ospravedlnenia a žiadosti o odročenie. Nebolo zrejmé, na základe akých skutočností okresný súd nevyhovel žiadosti o odročenie. Bol tu dôležitý dôvod podľa ust. § 183 CSP, ktorý zakladal dôvod na odročenie pojednávania a nebolo zrejmé, ako mohol žalovaný predpokladať, že k takejto udalosti dôjde a vykonať opatrenia na svoje zastúpenie. Ak vec bola prejednaná v neprítomnosti žalovaného, žalovaný mal za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak súdne pojednávanie prebehlo iba za účasti žalobcu, bez prítomnosti riadne ospravedlneného žalovaného.

9. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že na základe opakovaných jednaní bola dohodnutá odkladacia podmienka lehoty splatnosti faktúry do doby, pokiaľ objednávateľ prác - spoločnosť Skládky a Odpady, s.r.o. nevysporiada všetky svoje záväzky voči žalovanému. Žalovaný zvýraznil, že nepopiera existenciu záväzku, avšak vzhľadom na dohodnutú odkladaciu podmienku bola lehota splatnosti tohto záväzku vzájomnou dohodou posunutá. Podľa žalovaného do dnešného dňa nenastal okamih vysporiadania záväzkov, a teda nedošlo k naplneniu odkladacej podmienky, ktorou bola vzájomnou dohodou posunutá lehota splatnosti predmetných faktúr. Žalobca podľa žalovaného v súčasnosti účelovo popiera existenciu tejto dohody prostredníctvom svojho právneho zástupcu, hoci vo vyjadreniach žalovaného bola existencia zreteľne preukázaná a sám žalobca vo svojich vyjadreniach existenciu dohody pripustil. Okresný súd tento rozpor nijakým spôsobom neodstránil, procesne sa s ním nevysporiadal a ak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, uprel žalovanému právo na spravodlivý proces.

10. Okresný súd nevykonal najdôležitejší dôkaz pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej tým, že počas pojednávania nedošlo k odstráneniu zásadného rozporu v tvrdeniach medzi žalobcom a žalovaným k vzniku a existencii odkladacej podmienky splatnosti faktúr. Rozpor mohol okresný súd hodnoverne odstrániť napríklad konfrontáciou medzi oboma účastníkmi dohody. Žalovaný od počiatku nepopieral existenciu záväzku čo do výšky ani právneho dôvodu, preto nebol dôvod dokazovať túto skutočnosť v takom rozsahu, ako bola vyjadrená v odôvodnení rozsudku. Námietky žalovaného od počiatku smerovali voči tomu, že žalobca si neoprávnene uplatňoval úrok z omeškania z nesplatných faktúr a rovnako si neoprávnene uplatňuje aj trovy konania. Podľa žalovaného bol súdny spor zo strany žalobcu vyvolaný predčasne, svojvoľne a zbytočne, a preto mu nárok na úhradu trov konania nevznikol. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.1.2018. Žalobca zotrval na doterajších vyjadreniach. Odvolanie žalovaného považoval za účelové a nedôvodné. V priebehu konania pred okresným súdom žalovaný nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Svoju obranu žalovaný postavil len na tvrdení, že sa so žalobcom dohodol na odkladacej podmienke splatnosti faktúr, ktoré tvrdenie v konaní nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca dodal žalovanému tovar na základe písomných objednávok zo dňa 16.05.2016 a 20.06.2016. V objednávkach si žalovaný so žalobcom dohodol lehotu splatnosti 30 dní. Inú dohodu v súvislosti s lehotou splatnosti faktúr žalobcu sporové strany neuzavreli. Písomne uzavretá dohoda sa preto mohla zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.

12. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.1.2018 sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 27.03.2018 (č.l. 114 - 115 spisu). K tvrdenej písomnosti uzavretej dohody žalovaný poukázal na to, že žalobcovi doručil písomné objednávky ako návrh na uzatvorenie zmluvného vzťahu, pričom žalobca akceptáciu objednávok nikdy svojim podpisom v časti „Za dodávateľa“ písomne nepotvrdil a takto potvrdené objednávky nikdy späť žalovanému nedoručil. Ak žalobca svojim podpisom návrh objednávky nepotvrdil, nie je dôvodné tvrdiť, že došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvného vzťahu, pretože neboli splnené podstatné povinné znaky písomnej dohody. Žalobca v podanej žalobe priložil obidve objednávky bez svojho podpisu. V objednávkach ako návrhu na uzatvorenie zmluvného vzťahu žalobca uvádza „predpokladané množstvá“. Zo samotného textu návrhu objednávok vyplýva dôvodný záver, že pre uzatvorenie zmluvného vzťahu sa vopred predpokladala ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca bol oprávnený fakturovať iba na základe dodacieho listu potvrdeného zodpovedným zástupcom žalovaného Ing. T. H.. Dodacie listy v praxi predložené žalobcom takto potvrdené neboli, dôkazom čoho boli priložené dodacie listy ako súčasť žaloby. Tento nedostatok bol zo strany žalobcu odstránený v rámci prebiehajúcich ústnych dohôd so žalovaným, následkom čoho došlo zo strany žalovaného k prijatiu faktúr, hoci tu bol dôvod na ich vrátenie pre zjavné nedostatky. Podľa žalovaného ide o účelové spochybňovanie a popieranie vzniknutej ústnej dohody o odkladacej podmienke lehoty splatnosti zo strany žalobcu s nedôvodným odkazom na neplatnosť dohody, a to len z dôvodu, že nebola v písomnej forme. Žalobca svoje popieranie existencie ústnej dohody žiadnym spôsobom nepodložil a sám žalobca vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach existenciu ústnej dohody o lehote splatnosti pripustil. Podľa žalovaného dohoda o odkladacej podmienke lehoty splatnosti písomnú formu nemusela mať. Žalovaný zotrval na odvolacom návrhu zrušenia rozsudku okresného súdu a zamietnutia žaloby alebo jeho zrušenia a vrátenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Podanie žalovaného zo dňa 27.03.2018 bolo postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.04.2018 (č.l. 118 spisu) doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/80/2018-123 zo dňa 10.08.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. Krajský súd za rešpektovania ust. § 379, § 380 ods. 1 posudzoval rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 02.01.2018 (č.l. 95 - 97 spisu), a to za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom za aplikácie ust. § 383 CSP, pretože nebol zistený dôvod pre zopakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie, ktoré bolo uskutočnené súdom prvej inštancie. Základnými odvolacími dôvodmi žalovaného bola námietka prejednania veci v jeho neprítomnosti, z čoho žalovaný odvodzoval porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne zhodnotenie dôkazného stavu zisteného pred okresným súdom, ak nebola akceptovaná procesná obrana žalovaného o predčasnosti podanej žaloby, keďže medzi ním a žalobcom mala byť ústnou formou prijatá dohoda odkladacej podmienky splatnosti faktúr. K uvedeným podstatným dvom odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

17. Pri odvolacom dôvode žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivý proces, ak okresný súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, sa krajský súd oboznámil s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie a konštatuje, že žalovanému nebolo upreté právo na spravodlivý proces. Žalovaný mal rovnako, ako aj žalobca vytvorené rovnaké podmienky k uplatňovaniu svojich práv a oprávnených záujmov, resp. k realizovaniu a naplneniu svojej procesnej obrany. Vyplýva to z toho, že o podanom návrhu žalobcu okresný súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 38Cb/19/2017-41 zo dňa 14. marca 2017, ktorý podľa doručenky na č.l. 43 spisu bol doručený žalovanému spolu so žalobou (návrhom) a prílohami k tomuto návrhu. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor podaním zo dňa 10.04.2017 (č.l. 44 - 45 spisu), na základe čoho okresný súd uznesením č.k. 38Cb/19/2017-53 zo dňa 27. apríla 2017 zrušil ním vydaný platobný rozkaz č.k. 38Cb/19/2014-41 zo dňa 14. marca 2017 v plnom rozsahu. Následne okresný súd odpor žalovaného doručil žalobcovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne s výzvou okresného súdu č.k. 38Cb/19/2017-57 zo dňa 3.5.2017, aby do 30 dní od doručenia výzvy sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti, ako aj označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pretože na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať s poučením žalobcu o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania podľa ust. § 153, § 154 CSP. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podal vyjadrenie k odporu v podaní zo dňa 19.5.2017 (č.l. 60 spisu), ktoré bolo doručené žalovanému na č.l. 64 spisu spolu s výzvou okresného súdu č.k. 38Cb/19/2017-65 zo dňa 23.6.2017 na vyjadrenie sa žalovaného v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy, a to aby uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, t.j. s poučením žalovaného o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania podľa ust. § 153, § 154 CSP. Žalovaný v podaní zo dňa 03.08.2017 uskutočnil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu voči podanému odporu (č.l. 67 - 68 spisu), na čo opätovne nadväzoval postup okresného súdu, keď toto podanie bolo na vedomie doručené právnej zástupkyni žalobcu v zmysle doručenky na č.l. 69 spisu. Týmto postupom, vzájomným doručovaním vyjadrení žalobcu a žalovaného, poučením žalobcu a žalovaného o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania, možnosti vyjadrenia sa žalobcu a žalovaného, a to uviesť skutočnosti, označiť dôkazy na svoju obranu, nemožno súhlasiť, že by žalovaný nemohol realizovať svoje právo uplatňovania procesnej obrany, označovania a predkladania dôkazov. Žalovaný mal postupom okresného súdu vytvorené podmienky na predkladanie svojich tvrdení, ako aj dôkazov, ak popieral splatnosť žalobcovej pohľadávky. Dôkazné bremeno procesnej obrany niesol žalovaný na splnenie, resp. unesenie ktorého bol žalovanému postupom okresného súdu vytvorený dostatočný časový priestor, preto nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Uvedené mal žalovaný postupom súdu prvej inštancie umožnené. V podstate žalovaný nespochybňoval existenciu zmluvného vzťahu ani výšku záväzku, o ktorej rozhodoval okresný súd, namietal len to, že nenastala splatnosť pohľadávky žalobcu, a tým ani omeškanie žalovaného, pretože mala byť dohodnutá odkladacia podmienka splatnosti faktúr, z ktorých cena tvorila predmet sporu.

18. Krajský súd nehodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Práve vyššie uvedeným postupom, a to doručovaním vzájomných vyjadrení žalobcu a žalovaného, s poučením okresného súdu o sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácii konania, poučení žalobcu a žalovaného o možnosti vyjadrenia sa k tvrdeniam, uvádzaním ďalších skutočností, označením ďalších dôkazov na obranu, nemožno konštatovať, len že samotným prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Jednou zo zložiek práva na spravodlivý súdny proces je aj právo a súčasne aj povinnosť sporovej strany označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu tak, ako uvedené vyplýva z Čl. 8 CSP, na ktorý článok v podstate odkázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku v odseku 28.. Toto právo žalovanému upreté nebolo vzhľadom k vyššie uvedenému postupu okresného súdu (vzájomného doručovania podaní a poučenia žalovaného), a tým toto naplnené právo žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nie je možné zúžiť iba v jeho účasti, resp. neúčasti na nariadenom termíne pojednávania, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, u ktorého naviac v prípade jeho doručenia v zmysle doručenky na č.l. 73 spisu dňa 18.09.2017 a jeho konania dňa 03.11.2017 (č.l. 74 spisu) mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor k usporiadaniu si svojich povinností tak, aby mohol zabezpečiť svoju účasť na tomto pojednávaní buď osobne alebo prostredníctvom zvoleného zástupcu.

19. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že až v deň pojednávania, a to elektronickým podaním zo dňa 03. novembra 2017 (č.l. 77 spisu) žalovaný uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a žiada o odročenie z dôvodu, že obidvaja konatelia žalovaného odcestovali dňa 02.11.2017 na pracovné stretnutie do Spišskej Starej Vsi a pre poruchu vozidla tam museli prenocovať, v dôsledku čoho sa nezúčastnia a nemôžu zúčastniť pojednávania, na ktorom sa chcú osobne vyjadriť. Na elektronickým spôsobom oznámené nezúčastnenie sa nariadeného pojednávania žalovaným, a to priamo v deň pojednávania dňa 03.11.2017, ktoré bolo odoslané o 08.29 hod. pri stanovenom začatí pojednávania okresným súdom podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.11.2017 o 08,40 hod. (č.l. 79 spisu) je nepochybné, že okresný súd nemal možnosť na toto podanie žalovaného reagovať, ktorú časovú tieseň vyvolal samotný žalovaný, a preto nemožno vyhodnotiť ako relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že okresný súd na toto ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho žiadosť o odročenie pojednávania nijako nereagoval. Toto vyhodnotenie žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania preto najskôr mohlo byť premietnuté až v rozhodnutí okresného súdu, a to v jeho rozsudku napadnutého odvolaním žalovaného, keď správnym spôsobom sa s touto žiadosťou vysporiadal okresný súd v odsekoch 18., 19., s ktorým vyhodnotením sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a na toto vyhodnotenie odkazuje. Na strane žalovaného neexistoval dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania tak, ako ho vyjadril žalovaný vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 03.11.2017 a naviac, takýto dôležitý dôvod ani v štádiu odvolacieho konania žalovaný nepreukázal, preto prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd zvýrazňuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, nezasiahol do práva žalovaného v miere a v intenzite, pre ktorú by bolo možné vyvodiť porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, preto tento odvolací dôvod žalovaného bol vyhodnotený ako neopodstatnený. Okresný súd mal splnené všetky podmienky k tomu, aby prejednal vec v neprítomnosti žalovaného na nariadenom pojednávaní konanom dňa 03. novembra 2017. Súčasne krajský súd dodáva, že nebolo zrejmé, ku ktorým skutočnostiam, okolnostiam mal záujem sa žalovaný osobne vyjadrovať na pojednávaní konanom pred okresným súdom, ak všetky dôkazy, tvrdenia boli navzájom žalobcovi a žalovanému doručované ešte pred samotným pojednávaním, nariadeným na termín 03.11.2017. V postupe okresného súdu bol dôsledne aplikovaný aj Čl. 9 CSP, z ktorého vyplýva, že strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

20. Ani druhý odvolací dôvod žalovaného o dohodnutej odkladacej podmienke splatnosti faktúr nebol vyhodnotený ako relevantný, resp. tento odvolací dôvod nebol preukázaný v konaní pred súdom prvej inštancie za dôkaznej povinnosti žalovaného ako sporovej strany. Ak žalovaný tvrdil dohodu o odkladacej podmienke splatnosti faktúr, tak nepochybne na túto tvrdenú dohodu mal aj dôkaznú povinnosť. Pred okresným súdom žalovaný nenavrhol vykonať dôkaz, podľa ktorého by bola preukázaná dohodnutá lehota splatnosti iná, ako ju tvrdil žalobca, resp. že by bola preukázaná odkladacia podmienka splatnosti faktúr. Ak žalovaný až v odvolacom konaní navrhol ako dôkaz konfrontáciu, tak ide o novo označený dôkaz, ktorý nebol predkladaný pred súdom prvej inštancie a na takúto novotu za aplikácie ust. § 366 krajský súd neprihliadol, keďže nebolo preukázané, že by na takýto novo označený dôkaz až v rámci odvolacieho konania mal byť vzatý zreteľ, ak nebol preukázaný ani jeden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 366 CSP. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 v podrobnostiach záverov poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Ak žalovaný nepreukázal odkladaciu podmienku lehoty splatnosti faktúr, tak je potrebné vychádzať z preukázanej splatnosti faktúr, a tým nebol opodstatnený odvolací dôvod žalovaného o predčasnosti podanej žaloby v námietke nesplatnosti žalobcovej pohľadávky. Ak okresný súd žalobe žalobcu vyhovel s konštatovaním vzniku splatnosti pohľadávky žalobcu a následne tým aj omeškania žalovaného, potom rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené. Neboli zistené dôvody na zmenu rozsudku okresného súdu a ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie tak, ako sa toho domáhal žalovaný v odvolaní.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.