Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-85-2021.pdf
PDF · 95.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/85/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: JUDr. Pavol Prospecha, advokát so sídlom v Senci, Lichnerova 23, proti žalovanej: S. S., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: K. O. X, Ž. J. E., o zaplatenie 5 782,06 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2 539,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 2 539,26 € od 29. 3. 2019 do zaplatenia.
II. Súd p o v o ľ u j e žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 100 € na účet žalobkyne s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok a každá ďalšia splátka vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 30. 11. 2021, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 5 782,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 782,06 € od 29. 3. 2019 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok žalobkyňa preukazovalo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorú uzavrela so žalovanou 26. 3. 2018. Na základe zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej úver v sume 5 200 € a žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v 60. mesačných splátkach vo výške 131,18 € v dohodnutých termínoch splatnosti. Celkovú čiastku, ktorú mala žalovaná podľa zmluvy zaplatiť, predstavovala 7 870,80 €. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, na základe čoho žalobkyňa pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, o čom bola žalovaná upovedomená oznámením doručeným 12. 3. 2019. K predčasnej splatnosti úveru pristúpila žalobkyňa 28. 3. 2019. Žalovaná do dňa podania žaloby uhradila 2 660,74 €. Žalovaná pristúpila k poisteniu schopnosti splácať úver poskytovaného spoločnosťou MetLife Europe Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu (ďalej len „poisťovateľ“), na základe čoho sa žalovaná v zmluve zaviazala nahradiť žalobkyni sumu poistného, ktoré žalobkyňa platila poisťovateľovi. Túto povinnosť si žalovaná riadne a včas nesplnila a ku dňu zosplatnenia úveru mala uhradiť žalobkyni náhradu poistného v sume 0 €. Dňom zosplatnenia úveru poistenie zaniklo. Jednotlivé náhrady poistného boli splatné k 21. dňu v mesiaci, a teda odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti je žalovaná s ich úhradou v omeškaní.
3. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania a zmluvnú pokutu v zákonom stanovenom rozsahu. Zo strany žalovanej nedošlo k úhrade celej dlžnej čiastky napriek opakovaným upozorneniam zo strany žalobkyne.
4. K žalobe priložila žalobkyňa kópiu zmluvy spolu s dodatkom uzavretým 20. 3. 2018, splátkový kalendár z 26. 3. 2018, žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru, prihlášku do poistenia z 20. 3. 2018, doklad preukazujúci vyplatenie istiny úveru žalovanej, čiastočný výpis z úverového účtu žalobkyne k 23. 11. 2021, oznámenie o zosplatnení z 5. 3. 2019 s kópiou dokladu o doručení žalovanej.
5. Žalovanej bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe v stanovenej lehote. Súdu bolo 17. 1. 2022 doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom poukázala na právoplatné rozhodnutie okresného súdu z 26. 11. 2019, sp. zn. 19Csp/44/2019, v ktorom bolo rozhodnuté, že úver poskytnutý na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňou uplatnený nárok v tomto konaní je v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni iba sumu 5 200 €. Žalovaná ďalej spochybnila aj správnosť postupu žalobkyne pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a domnieva sa, že zo strany žalobkyne nebol dodržaný zákon, pretože nebola medzi zmluvnými stranami uzavretá dohoda, na základe ktorej by žalobkyňa mohla žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Čl. 7 bod 7.1 zmluvy je podľa žalovanej v rozpore so zákonom a žalobkyňa má nárok len na úhradu doposiaľ splatných (omeškaných) splátok. Žalobkyňa podľa žalovanej nepreukázala, že ju upozornila na uplatnenie práva zosplatniť úver. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná uhradila do 5. 3. 2019 sumu 1 482,14 € a nemohla sa tak dostať do omeškania troch mesiacov, pretože podľa žalovanej bola mesačná splátka dojednaná vo výške 86,67 €.
6. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej nereagovala a z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania ďalších nákladov ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. 3. 2022. Pojednávania sa zúčastnila žalovaná, ktorá len zopakovala skutkové tvrdenia uvedené v jej písomnom vyjadrení k žalobe. Záverom poukázala na svoju zlú finančnú situáciu, má viacero záväzkov (vrátane judikovaných) a momentálne je nezamestnaná, preto žiadala zohľadniť uvedenú nepriaznivú situáciu tým, že ak ju súd zaviaže na úhradu dlžnej sumy, aby jej povolil splatiť ju v splátkach.
7. Okresný súd na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu zistil nasledovné skutočnosti.
8. Žalobkyňa a žalovaná 20. 3. 2018 uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 5 200 €, ktorý previedla na účet žalovanej uvedený v zmluve. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 60. mesačnými splátkami vo výške 131,18 €. Celkovú čiastku, ktorú mala žalovaná ako dlžník uhradiť predstavovala sumu 7 870,80 €. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v zmluve uvedená vo výške 19,13 %, ročná úroková sadzba 17,69 %, priemerná RPMN za úver 12,54 %. Žalobkyňa do dňa podania žaloby zaplatila celkovo sumu 2 660,74 €.
9. Dodatkom k zmluve žalovaná pristúpila k poisteniu, v dôsledku čoho sa zaviazala platiť mesačné poistné vo výške 57,20 € v počte 58 splátok. Žalovaná si na základe prihlášky do poistenia zvolila balík A. V dôsledku uzavretého dodatku k zmluve predstavovala výška mesačnej splátky, s výnimkou prvých dvoch splátok, sumu 188,38 €.
10. Oznámením o zosplatnení z 5. 3. 2019, doručeným žalovanej 12. 3. 2019, žalobkyňa oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splátkami č. 9, 10 a 11, ktorých výška (omeškaná suma) predstavuje 475,64 €. Omeškanie s najstaršou splátkou predstavovalo 74 dní. Žalobkyňa upozornila žalovanú, že ak je v omeškaní viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, dôjde k predčasnej splatnosti celého úveru a k strate výhody splátok.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Predmetná zmluva už raz bola podrobená kontrole zo strany súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19Csp/44/2019, v ktorom súd rozsudkom z 26. 11. 2019 rozhodol, že „úver poskytnutý zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2018 je bezúročný a bez poplatkov“. Vychádzal pritom z nesporných skutkových tvrdení, z ktorých vyplynulo, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluva neobsahovala pravdivé údaje o výške RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa, preto určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené ako vecne správne rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. 6. 2020, sp. zn. 41CoCsp/20/2020. Nie je preto súdu zrejmé, prečo žalobkyňa nerešpektuje právoplatné rozhodnutia súdov a napriek tomu si v tomto konaní uplatnila na základe tej istej zmluvy aj príslušenstvo k nesplatenej časti istiny úveru. Okresný súd vzhľadom na rovnakú skutkovú situáciu prihliadol na závery skoršieho právoplatného rozhodnutia okresného súdu, a preto len odkazuje na jeho závery, z ktorých vychádzal pri určení, že úver poskytnutý na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného preto vyplýva, že v tomto konaní sa žalobkyňa môže domáhať zaplatenia iba nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru, čo v danom prípade predstavuje sumu 2 539,26 €, keďže žalovaná nepoprela, že jej bol poskytnutý úver vo výške 5 200 €, z ktorého doposiaľ uhradila 2 660,74 €.
18. Vzhľadom na námietku žalovanej ohľadom zákonnosti postupu pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, okresný súd preskúmal, či žalobkyňa postupovala v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Okresný súd zistil, že zmluva v časti 7. obsahovala podrobnú úpravu postupu žalobkyne pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktorá síce nekorešponduje s doslovným zákonným textom podľa § 53 ods. 9 OZ, avšak upravuje, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v prípade omeškania splátky úveru o viac ako tri mesiace. Žalobkyňa tak v danom prípade aj postupovala a v súlade ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ vyhlásila predčasnú splatnosť úveru až po omeškaní troch splátok (por. č. 9, 10 a 11). Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru upozornila žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote min. 15 dní oznámením z 5. 3. 2019, ktoré si prevzala 12. 3. 2019. Z ust. § 53 ods. 9 OZ pritom nevyplýva, že povinnosťou veriteľa je písomne oznámiť možnosť vyhlásiť zosplatnenie úveru a samotné zosplatnenie dvoma samostatnými listinami. Podľa názoru okresného súdu v danom prípade postupovala žalobkyňa správne, keď listom z 5. 3. 2019 žalovanú oboznámila o možnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru vzhľadom na jej omeškanie troch mesačných splátok, vyčíslila ich výšku, ako aj vyjadrila celkovú dobu omeškania najstaršej splátky 74 dní (k 5. 3. 2019, pozn. súdu). Zároveň žalovanú ako dlžníka upozornila, že uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia dôjde
k zosplatneniu úveru. Žalobkyňa úver zosplatnila k 28. 3. 2019, t. j. deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia, kedy bola žalovaná naďalej v omeškaní s najstaršou splatnou splátkou č. 9 (splatnou 20. 12. 2018). K zosplatneniu došlo do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky splatnej 20. 4. 2019. Z ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ pritom vyplýva, že je právom žalobkyne ako veriteľa rozhodnúť sa, pre ktorú omeškanú splátku vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Podstatné je iba to, aby kumulatívne splnila podmienky, že dlžníka upozorní min. 15 dní pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru na túto možnosť a zároveň uplatní právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Obidve podmienky boli v danom prípade splnené, preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť úveru v súlade s citovanými ustanoveniami.
19. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nemohla byť v omeškaní viac ako tri mesiace, pretože mesačná splátka úveru bola dojednaná na sumu 86,67 €, súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. V čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru mala žalovaná uhrádzať dohodnuté splátky vo výške 131,18 € (prvé dve splátky), resp. 188,38 €, čo žalovaná spočiatku aj plnila, ako vyplýva z výpisu úverového účtu predloženého žalobkyňou. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nadobudlo právoplatnosť až v roku 2020, nebolo možné pri predčasnej splatnosti úveru vychádzať z toho, že mesačná splátka predstavuje len istinu vo výške 86,67 €, ako sa nesprávne domnieva žalovaná. Napokon aj zo správania žalovanej vyplýva, že mala vedomosť o výške mesačných splátok a tieto spočiatku aj uhrádzala v správnej výške v súlade so zmluvou. Rozhodnutím súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nedochádza k zmene výšky mesačnej splátky, pretože výška mesačnej splátky je výsledkom dohody zmluvných strán, a teda pokiaľ nedôjde k zmene tejto časti zmluvy spôsobom dohodnutým v samotnej zmluve, naďalej ostáva záväzná. V danom prípade však rozhodnutie súdu nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť výšku mesačných splátok, pretože v čase vyhlásenia rozhodnutia o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bola žalovaná v dôsledku straty výhody splátok povinná uhradiť celý úver naraz, keďže žalobkyňa využila svoje oprávnenie a úver vyhlásila predčasne splatným ešte pred rozhodnutím súdu.
20. Vzhľadom na uvedené považoval súd žalobu za dôvodnú v časti doposiaľ nesplatenej istiny úveru vo výške 2 539,26 €. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením žalovanej sumy. Žalobkyňa si uplatňuje zákonný úrok z omeškania od 29. 3. 2019, t. j. odo dňa nasledujúceho po predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 % + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 29. 3. 2019 bola 0 %. Súd považoval nárok v tejto časti za dôvodný a priznal žalobkyni úrok z omeškania v rozsahu, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
24. Súd zároveň povolil žalovanej, vzhľadom na jej súčasnú nepriaznivú životnú situáciu, keďže je momentálne dlhodobo nezamestnaná, splatiť výšku priznaného nároku v splátkach vo výške a v poradí, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. Zároveň v súlade s § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) rozhodol, že omeškanie žalovanej s plnením ktorejkoľvek splátky má za následok stratu výhody splátok, dôsledkom čoho nastane splatnosť celého plnenia.
25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 5 782,06 € s príslušenstvom, priznaná jej bola suma 2 539,26 € s príslušenstvom. V konaní mala teda žalobkyňa úspech v 44 %, jej neúspech predstavuje 56 %. Žalovaná teda vo veci dosiahla celkový úspech vo výške 12 % (56 % - 44 %). Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli a zároveň na pojednávaní uviedla, že si trovy konania uplatňovať nebude.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.