Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-206-2017.pdf
PDF · 125.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/206/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Mesto G. R., o zaplatenie 703,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. februára 2015, č.k. 11C/427/2014-69, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 270,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a napokon určil, že v Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. A 6550214 zo dňa 11.10.2012 a Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. A 6713231 zo dňa 29.12.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je neprijateľná podmienka v článku 2.5 v znení tak, ako sú výslovne citované vo výroku napadnutého rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 1 a 2, a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovením § 43 ods. 1, ods. 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 703,88 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 28.06.2013 do zaplatenia, titulom pohľadávok ( ceny za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 2013/02- 2013/04 a zmluvné pokuty), vyplývajúcich zo zmluvy č. A6550214 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 11.10.2012, ako aj pohľadávok, vyplývajúcich zo zmluvy č. A6713231 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 29.12.2012.
3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11.10.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6550214, spolu s Dodatkom k tejto zmluve, ktorou sa dohodli, že žalobca ako dodávateľ poskytne žalovanému ako spotrebiteľovi SIM kartu s telefónnym číslom a dodatkom bol aktivovaný účastnícky program Maximum 2 a predaj koncového telekomunikačného zariadenia HTC Desire C white za zľavnenú cenu 1euro s tým, že žalovaný vyhlásil, že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny telefónu, za ktorú ho žalobca predáva, je 205 eur a že zľavnená cena je len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení
tohto dodatku na dobu dohodnutú v bode 2.3. tohto dodatku. Obdobne strany uzavreli aj Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6713231 zo dňa 29.12.2012 aj s Dodatkom k tejto zmluve, ktorou rovnako žalobca poskytol žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom na účastnícky program Maximum 2, aktivovaný dodatkom, ktorým zároveň dohodli predaj koncového telekomunikačného zariadenia Sony Xperia J white za zľavnenú cenu 1 euro. Aj v tomto prípade dodatok obsahuje vyhlásenie, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena telefónu zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva je 230 eur a že dôvodom poskytnutia zľavy je záväzok žalovaného užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku na dobu dohodnutú v bode 2.3. tohto dodatku. V zmysle bodu 2.3. Dodatkov sa žalovaný zaviazal že po dobu 24 mesiacov od dátumu ich uzavretia a) zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) nedopustí sa takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo na základe ktorého by bol oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V bode 2.5 oboch dodatkov si dohodli zmluvnú pokutu, ktorú bude účastník povinný zaplatiť v prípade nedodržania záväzku užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy telefónu by spôsobilo dodávateľovi vznik škody minimálne v rozsahu zľavy z ceny telefónu a preto sa strany dohodli, že účastník je povinný v takom prípade uhradiť zmluvnú pokutu nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelov ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 204,- eur ( podľa dodatku k zmluve č. A 6550214) , resp. vo výške 229,- eur ( podľa dodatku k zmluve č. A 6713231) pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pre Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal telefón účastníkovi, (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej č. 4). Z faktúr za zúčtovacie obdobie od 02/2013 do 04/2013 súd zistil, že žalovaný žalobcovi za poskytnuté služby nezaplatil sumu 270,88 eur, hoci na zaplatenie bol vyzvaný listom zo dňa 13.06.2013, ktorým ho žalobca žiadal uhradiť dlh do 27.06.2013 a taktiež ho upozornil, že je tiež povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 433 eur a poplatok za mimosúdne vymáhanie vo výške 56,31 eur, celkom 760,19 eur.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o nároky zo spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 OZ, v ktorých žalovaný je v pozícii spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že žalobca si splnil svoje záväzky z platne uzavretých zmlúv o poskytovaní verejných služieb tým, že žalovanému poskytol elektronické komunikačné služby, ale žalovaný vyúčtovanú dohodnutú cenu za obdobie od 2013/02- 2013/04 vo
výške 270,88 eur neuhradil, preto v tejto časti bola žaloba posúdená ako dôvodná a súd jej vyhovel vrátane zákonného úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 28.06.2013 zo súdom priznanej sumy, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej žalovanému v pokuse o pokonávku.
5. Pokiaľ ide o sumu 433 eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje uplatnené zmluvné pokuty, súd ju žalobcovi nepriznal, keď dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v bode 2.5 v každom z Dodatkov k zmluvám o pripojení vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, majúc za to, že žalovaný nemal možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne, ide tu o štandardné zmluvy, ktoré má dodávateľ vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za ktorých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd preto vyhodnotil ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatkoch k zmluvám o pripojení za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v tom, že zmluvná pokuta je ustanovená iba ako povinnosť, ktorú má plniť žalovaný, je teda v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha v právach a povinnostiach medzi účastníkmi je aj v tom, že dojednanie zmluvnej pokuty je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neurčité ( nie je zrejmé akého konania sa nemá účastník dopustiť, aby nevzniklo podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb) a aj z tohto dôvodu je neplatné. Napokon súd vyslovil aj bez návrhu, že podmienka používaná v Dodatkoch k zmluvám o pripojení v bode 2.5 je podmienkou neprijateľnou a žalobu v časti nárokov z nej uplatnených zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s ohľadom na pomer úspechu strán v spore, pričom úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti zamietnutia žaloby, v časti náhrady trov konania a v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Pri posudzovaní uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 204 eur a 229 eur súd nesprávne vychádzal z toho, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť zmluvné podmienky ovplyvniť, vrátane zmluvnej pokuty, pričom nesprávny bol záver súdu o neplatnosti zmluvnej podmienky v bode 2.5 dodatkov. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že uvedené dojednanie dodatku o zmluvnej pokute je neprijateľné. Súd sa nevysporiadal so základnými požiadavkami stanovenými Občianskym zákonníkom, Smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora, vôbec sa reálne nezaoberal okolnosťami, za ktorých bola zmluva a dodatok uzatvorený, neskúmal, či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vzhľadom na všetky okolnosti, pričom odvolateľ poukazuje na článok 3 Smernice 93/13. Pre získanie výhod vyplývajúcich z dodatkov pristúpil žalovaný na prísnejšie podmienky poskytovania telekomunikačných služieb a to uhradiť riadne a včas cenu poskytovaných služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov od platnosti dodatku, počas ktorej doby bude bez prerušenia využívať služby, neuskutoční žiaden úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy, alebo ktorého účelom by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a pre prípad nesplnenia podmienok sa zmluvné strany dohodli, že bude zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 204 eur a 229 eur, ktorá sa rovná poskytnutej zľave na kúpu mobilného telefónu s tým, že pokiaľ k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Žalovaný porušil základnú povinnosť vyplývajúcu z oboch zmlúv a dodatkov tým, že nezaplatil vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby ešte pred uplynutím doby viazanosti. Odvolateľ uviedol, že pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach, či už podľa OZ v spojení s interpretáciou podľa Smernice 93/13 ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora vylúčená. Smernica ako aj právna úprava OZ vychádza zo skutočnosti, že spotrebiteľ je znevýhodnený pri uzatváraní zmluvy, ktorá obsahuje
posudzovanú podmienku a jeho znevýhodnenie, čo sa týka informovanosti a možnosti vyjednávania, vedie k prijatiu podmienok pre neho značne nevýhodných. Ako však vyplýva z rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (C-168/05 Elisa Mostaza Claro proti Centro Movil Milenium SL, tiež spojené veci C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, i rozhodnutie C-40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodriguez Nogueira), ochrana spotrebiteľa podľa Smernice 93/13 predpokladá formálnu rovnováhu, avšak tiež skutočnú nerovnováhu založenú pri uzatvorení zmluvy, aby následne aplikáciou tejto smernice mohlo dôjsť k skutočnej rovnováhe. Odvolateľ je toho názoru, že vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní predmetnej zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku, aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, nakoľko táto predstavuje výlučne výšku poskytnutej zľavy a v prípade, ak by si vybral žalovaný iný mobilný telefón v inej hodnote, bola by rozdielna aj dohodnutá zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok, odvolateľ žiada prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením dodatku. Poukazuje tu na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 16.3.2006 sp.zn. 33 Obo 934/2004, a na rozhodnutie NS ČR zo dňa 28.2.2008 sp.zn. 33 Cdo 3053/2007. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol žalovaný individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku a opomenul aplikovať článok 4 ods. 1 Smernice 93/13 (zároveň § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorých bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky podmienky zmluvy. Pokiaľ súd argumentoval absolútnou neplatnosťou dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu jej nejasnosti, neurčitosti a aj nezrozumiteľnosti, odvolateľ sa s týmto záverom nestotožňuje, podľa neho je dohodnutá zmluvná pokuta formulovaná jasne, určite a zrozumiteľne a na základe jej písomnej formulácie v dodatku je možné jasne a presne určiť za aké porušenie zmluvy zo strany žalovaného vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu a v akej výške, pričom žalobca zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty zostávajúci čas do konca doby viazanosti. Žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, pretože uzavretím dodatku, ktorý uzatvárať nemusel, nadobudol mobilný telefón za akciovú cenu 1 euro a zvýhodnenú cenu poskytovaných služieb, pričom svoj záväzok plnil v minimálnej miere. Ak by dodatok neuzavrel, mohol si mobilný telefón kúpiť za bežnú maloobchodnú cenu 205 eur alebo 230 eur. Súd napokon nezohľadnil ani tú skutočnosť, že žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu v zmysle dodatku v rovnakej výške počas celej doby 24 mesiacov, napriek tomu súd vo svojom odôvodnení uvádza, že výška zmluvnej pokuty sa nemení počas celej doby viazanosti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorého ustanovenia § 470 ods. 1 CSP zakotvuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok je v napadnutých častiach vecne správny.
10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 703,88 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 28.06.2013 do zaplatenia, titulom pohľadávok žalobcu z dvoch zmlúv o pripojení, pričom suma 270,88 eur predstavovala neuhradené faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné služby v období od 2013/02- 2013/04 a zvyšná suma 433,- eur predstavovala zmluvné pokuty, vyplývajúce z čl. 2.5 dodatku k zmluvám. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobcovi priznal iba istinu 270,88 eur s príslušenstvom za poskytnuté telekomunikačné služby a vo zvyšnej časti v sume 433,- eur ( 204,- eur + 229,- eur) titulom nároku žalobcu na zaplatenie
dvoch vyúčtovaných zmluvných pokút, žalobu ako nedôvodnú zamietol po vyslovení neprijateľnosti zmluvnej podmienky dohodnutej v čl. 2.5 oboch dodatkov k zmluvám.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je zamietajúci výrok vo vzťahu k sume 433 eur s príslušenstvom, uplatnenej titulom nároku na dve zmluvné pokuty, tiež výrok, ktorým súd vyslovil neprijateľnosť označených zmluvných podmienok a závislý výrok o náhrade trov konania.
12. Úlohou odvolacieho súdu bolo v dôsledku podaného odvolania posúdiť, či nárok žalobcu je dôvodný, či jeho odvolaniu možno priznať úspech, keďže považuje zmluvnú pokutu za platne dohodnutú, primeranú a v súlade s platnými právnymi predpismi, rozhodovacou praxou súdov i konštantnou judikatúrou Európskeho súdu.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu dňa 11.10.2012 a tiež dňa 29.12.2012 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb ( v prvom prípade č. A6550214 a v druhom prípade č. A671323) spolu s dodatkami k zmluvám, na základe ktorých zmlúv boli žalovanému poskytnuté SIM karty s pridelenými telefónnymi číslami na účastnícky program Maximum 2 a predané koncové telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu ( v prvom prípade HTC Desire C white za kúpnu cenu 1 euro a v druhom prípade Sony Xperia J white za kúpnu cenu 1,- euro). V oboch prípadoch sa žalovaný zaviazal využívať po dobu 24 mesiacov dohodnuté služby, platiť pravidelné mesačné poplatky podľa zmluvných podmienok a v prípade, ak nebudú dodržané dohodnuté podmienky zakotvené v článku 2, bod 2.5 dodatkov zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu. Táto je upravená odlišne, ak dôjde k porušeniu viazanosti 24 mesiacov v období posledných 6 mesiacov pred jej uplynutím. Zo spisu vyplýva, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti, keďže neuhradil poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 270,88 eur, ktorý nedoplatok žalovaný ani nenamietal a tento nárok mu bol aj napadnutým rozsudkom ( výrokom prvým) priznaný, zatiaľ čo zvyšok žalovanej sumy, uplatnený titulom vyúčtovaných zmluvných pokút v celkovej sume 433 eur s príslušenstvom ( 204,- eur + 229,- eur) je predmetom prieskumu odvolacieho súdu, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
14. V konaní neboli pochybnosti o tom, že predmetné zmluvy sú zmluvami podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a zároveň ide o zmluvy občiansko-právne, ktoré sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ktoré sa aplikujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Na právny vzťah medzi stranami sporu je preto nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu. Takto je potrebné pristupovať i k výkladu ustanovení oboch zmlúv a ich dodatkov v časti zmluvnej pokuty. Jednotlivé zmluvné ustanovenia o zmluvnej pokute ju upravovali v texte, ktorý bol vopred dodávateľom pripravený, do ktorého nebolo možné zasahovať a ktorý bol daný spotrebiteľovi súčasne so zmluvou. Ak chcel preto spotrebiteľ uzavrieť predmetné zmluvy vrátane ich dodatkov, musel na tieto podmienky zmluvy pristúpiť. Išlo bezpochyby o zmluvy, ktoré sa uzavierali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ ich obsah podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.
15. V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje - pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku - za dojednanú individuálne. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ, ale dodávateľ. Rovnako čl. 3 ods. 4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo dodávateľa. Na túto skutočnosť musí v prípade sporu prihliadať aj súd a ak sa takýto dôkaz nepredloží, nejde o zmluvu dojednanú individuálne.
16. Preto argumentácia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie bol povinný zisťovať, či žalovaný mohol individuálne ovplyvniť predloženú formulárovú zmluvu neobstojí, keďže v danom prípade ide o povinnosť dodávateľa v konaní toto priamo preukázať (§ 53 ods. 3 OZ). Dôkazné bremeno je totiž na dodávateľovi a pokiaľ on nepreukáže opak (nepredloží alebo nenavrhne vykonať dôkazy), má sa zato, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 17. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca na tieto skutočnosti predložil či navrhol dôkazy, ktoré by uvedenú skutočnosť mali preukázať, prípadne ktorými by sa individuálne dojednanie ustanovení o zmluvnej pokute preukázalo. Žalobca bol v tomto smere pasívny, takéto dôkazy nenavrhol, pričom z obsahu zmlúv, ktoré predložil, sa takýto výklad nepodáva. Preto je potrebné vychádzať z toho, že
ustanovenia o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané a bolo dôvodné podrobiť ich súdnej kontrole. 18. Z obsahu zmlúv a ich dodatkov vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv a ich dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v oboch zmluvách a dodatkoch preto s poukazom na § 53 ods. 2 OZ, ako aj čl. 3 bod 2 smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. 19. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.
20. Správny je aj záver prvoinštančného súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok.
21. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka však v danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu splnená nebola. Zmluvné pokuty tak, ako boli dojednané v oboch zmluvách o poskytovaní telekomunikačných služieb, považuje odvolací súd za neprimerané sankcie a to s poukazom na viaceré aspekty. Je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Z hľadiska času sa dodávateľ - žalobca nesnažil dôsledne zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, keď k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24-mesačnej doby viazanosti, čo vôbec dôsledne nerozlišuje tento aspekt. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v prvom mesiaci zmluvného vzťahu alebo v osemnástom mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúcej zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho - ktorého porušenia povinností, ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje
pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.
22. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy, za akých podmienok a v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcom uplatnené zmluvné pokuty nepriznal z dôvodu neplatnosti zmluvného dojednania pre spôsobenie značnej nerovnováhy vo vzájomných právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.
23. Rovnako správne postupoval tiež prvoinštančný súd, pokiaľ predmetnú zmluvnú podmienku vyhlásil u oboch zmlúv za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, nakoľko postupoval v súlade s ust. § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže v individuálnom spotrebiteľskom spore s účinkami inter partes vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou (všeobecné obchodné podmienky, všeobecné zmluvné podmienky a pod.) a to aj bez návrhu. S poukazom na vyššie uvedené, potom súd prvej inštancie správne v preskúmavanej veci žalobu žalobcu čo do uplatnených zmluvných pokút ako nedôvodnú zamietol a aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku rozsudku znenie neprijateľných zmluvných podmienok, z ktorých plnenia sa žalobca v spore dožadoval.
24. Vychádzajúc z uvedeného, keďže odvolacie dôvody žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné, odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti aj v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok ako vecne správny potvrdil a vrátane rovnako správneho závislého výroku o náhrade trov konania.
25. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.
26. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).