Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-27-2018.pdf
PDF · 117.47 KB
Case nature
Subarea
14CoP/27/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. L., dieťa matky: R. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Róbertom Lakatošom, so sídlom Advokátska kancelária 979 01 Rimavská Sobota, Daxnerova č. 5 a otca: E. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. L. XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 7P/119/2018-32 zo dňa 27.08.2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 7P/119/2018 - 32 zo dňa 27. 08. 2018 vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Súd n a r i a ď u je matke maloletého dieťaťa p o v i n n o s ť písomne pravidelne mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, otca i n f o r m o v a ť o zdravotnom stave maloletého, absolvovaných lekárskych kontrolách a vyšetreniach, jeho školských a mimoškolských aktivitách a priebežne otcovi podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa.
III. Výroku III. uznesenia, ktorým súd ustanovil za kolízneho opatrovníka maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v C. L., s a n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel v celom rozsahu návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom I. súd dočasne upravil styk maloletého S. L., nar. XX.XX.XXXX. s otcom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec je oprávnený si dieťa prevziať v mieste bydliska matky a na tom istom mieste maloletého matke riadne a včas odovzdať. Takto sa styk upravil do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Výrokom II. súd matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom v stanovenom čase riadne pripraviť a otcovi maloleté dieťa v stanovenom čase odovzdať. Výrokom III. súd ustanovil za kolízneho opatrovníka maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v C. L. a výrokom IV. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd nariadil neodkladné opatrenie s poukazom na ustanovenie § 367 ods. 1, 2 a 3 Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný, nakoľko otec maloletého osvedčil také skutočnosti, ktoré umožnili prijať záver, že nariadenie takéhoto opatrenia je v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa je od svojho narodenia v starostlivosti matky, pričom v návrhu otec dieťaťa uviedol, že maloletého nevidel a nemá o ňom žiadne vedomosti a informácie už viac ako tri mesiace v dôsledku prístupu matky dieťaťa, ktorá mu styk s dieťaťom vedome neumožňuje. Súd uviedol, že vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy rodičia maloletého spolu vzájomne nekomunikujú v dôsledku neochoty matky a styk otca
s maloletým sa v súčasnosti z týchto dôvodov vôbec nerealizuje, pričom otec bol s maloletým naposledy v kontakte 06.05.2018, je dočasná úprava styku otca s maloletým opodstatnená. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že dlhodobejšou absenciou styku maloletého s otcom by mohlo dôjsť k ich vzájomnému citovému odcudzeniu a zobral do úvahy aj primeranosť otcom navrhovaného rozsahu úpravy styku aj vzhľadom na vek maloletého a jeho súčasné potreby. Súčasne súd tretím výrokom napadnutého uznesenia ustanovil kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v C. L. podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu možnej kolízie medzi rodičmi dieťaťa a výrokom IV. rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala matka maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Skutkové tvrdenia otca maloletého uvedené v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje matka maloletého za nepravdivé a zavádzajúce. Tvrdí, že otec za synom spočiatku chodil približne asi raz za mesiac, pričom termíny svojich návštev oznamoval vopred prostredníctvom SMS správy. Termíny návštev si však matka neznačila, avšak rozhodne sa pamätá, že dňa 28.12.2017 maloletého navštíviť nebol. Návštevy maloletého zo strany otca sa pritom realizovali buď v R., alebo v C. L. v obchodnom dome V., kam chlapca priniesla. Matka v odvolaní tvrdí, že na tieto stretnutia otec maloletého prišiel vždy v spoločnosti inej ženy, s dieťaťom sa zdržal len asi 5 minút, pri zvítaní syna ani nepobozkal, krátko sa s ním porozprával a následne spolu so svojou aktuálnou spoločníčkou odišli preč. Takto sa styk otca s maloletým realizoval asi do konca mesiaca november 2017, pričom v decembri 2017 už otec maloletého navštíviť podľa matky neprišiel a len na Mikuláša mu poslal balíček. Následne otec maloletého prišiel až v mesiaci február 2018, kedy sa však ponáhľal späť domov a so synom teda strávil znova len pár minút. Potom sa ozval niekedy na prelome apríla a mája 2018, kedy po predchádzajúcom ohlásení sa prišiel do Q.. Podľa tvrdenia matky otec maloletého však pri tejto návšteve bol evidentne pod vplyvom alkoholických nápojov a navyše znova prišiel v spoločnosti ženy podstatne staršej ako on. Chlapec vyšiel von k otcovi a asi po 5 minútach vbehol späť do domu s tým, že sa " ich bojí", mysliac tým hlavne aktuálnu spoločníčku svojho otca. Matka maloletého v odvolaní pripustila, že následne sa otec snažil dohodnúť si aj termíny ďalších návštev, ktoré jej však z objektívnych príčin nevyhovovali a na druhej strane on nerešpektoval termín návštevy, ktorý ona navrhla. Matka tiež uviedla, že jej nie je zrejmé, prečo otec maloletého vo svojom návrhu tvrdí, že je nedostihnuteľná, pretože v C. síce pracuje, nie však nastálo, ale len na dvojtýždňové turnusy, pričom následne je dva týždne doma. Otec maloletého mal tiež podľa tvrdenia matky vedomosť o tom, že v lete bola asi dva týždne bez telefónu, nakoľko sa jej pokazil. Vo vzťahu k maloletému matka považovala za potrebné uviesť, že chlapec má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trpí chronickým ochorením dolných dýchacích ciest, čo bolo konštatované aj v posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydanom dňa 17.05.2017 zo strany ÚPSVaR C. L.. Tento jeho nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj v súčasnosti a v jeho dôsledku nemôže maloletý ani navštevovať materskú školu. Matka ďalej v odvolaní namietala, že súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, kde a za akých podmienok bude styk realizovaný. Otec maloletého má trvalé bydlisko vyše 200 kilometrov od miesta bydliska dieťaťa, takže je vylúčené, aby si ho bral k sebe domov. V obci Q. nie je žiadne miesto, kde by sa mohol realizovať styk, nie je tam detské ihrisko, cukráreň ani reštaurácia, kam by moho1 otec zobrať chlapca najesť. Podobná situácia je aj v susednej obci R. a jediným miestom, kde by teda predmetný čas s dieťaťom mohol stráviť, je C. L., vzdialená od obce Q. 20 km. Nakoľko však otec maloletého nedisponuje vlastným motorovým vozidlom, prepravovať by sa mohli len hromadnými dopravnými prostriedkami, ktoré však v sobotu jazdia len obmedzene a je len jeden doobedňajší a jeden poobedňajší spoj. Vzhľadom na chronické ochorenie maloletého je pre matku nepredstaviteľné, ako by otec riešil problematiku návštev maloletého v nadchádzajúcom jesennom a zimnom období, počas ktorého je nežiaduci pobyt dieťaťa na studenom vzduchu a takýto jeho pobyt priamo ohrozuje jeho zdravie. Na tieto otázky súd prvej inštancie nedal vo svojom rozhodnutí žiadnu odpoveď, čím vlastne bezprostredne ohrozil dieťa na zdraví za predpokladu dodržiavania ním nariadeného styku otca s maloletým. Matka opätovne zdôraznila, že dieťa býva často choré, je sledované v E. ambulancii a je nastavené na pravidelnú K. liečbu, ktorú mu treba pravidelne podávať. Z uvedených dôvodov potom matka navrhuje, aby bolo odvolaním napadnuté uznesenie zmenené tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bude v celom rozsahu zamietnutý. Matka k odvolaniu pripojila ako listinné dôkazy posudok zo dňa 17.05.2017 a lekársku správu zo dňa 07.09.2018.
3. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že s tvrdeniami matky uvedenými v odvolaní sa nestotožňuje a považuje ich za absolútne nepravdivé. Uviedol, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doložil SMS správami, ktoré majú preukázať, že s matkou maloletého je skutočne veľmi ťažká
komunikácia a z jej strany obrovská neochota odovzdať maloletého otcovi, aby tento s ním mal umožnený styk tak, ako mu podľa zákona náleží. Dlhodobejšia absencia styku otca s maloletým by mohla viesť k ich odcudzeniu, čo nie je jednoznačne v prospech maloletého, ktorý má právo na styk s oboma rodičmi. Otec poprel tvrdenie matky, že dňa 28. 12. 2017 sa styk s maloletým nerealizoval vôbec, pretože v decembri 2017 matka otcovi nedovolila sa so synom stretnúť ani na Mikuláša, aby mu mohol odovzdať balíček, ktorý potom musel poslať poštou. Styk s maloletým mu bol umožnený až dňa 28. 12. 2017, približne na 2 hodiny, kedy mu odovzdal vianočný darček. Ku skutočnostiam tvrdeným matkou v jej odvolaní, že sa stretnutia otca s maloletým realizujú len na krátky čas, otec dieťaťa podotkol, že toto nebolo z jeho pričinenia, ale práve z dôvodu, že matka tento styk neumožňovala a maloleté dieťa po krátkom čase otcovi hneď odobrala. Otec poznamenal, že je priam nelogické, aby precestoval skutočne ďalekú cestu za maloletým a potom s ním nechcel tráviť čas. Aj toto svedčí o nepravdivosti tvrdení a zavádzaní matky v jej odvolaní. Taktiež otec maloletého dieťaťa považuje tvrdenia matky o tom, že by mal prichádzať na stretnutia s maloletým v spoločnosti inej ženy a dokonca pod vplyvom alkoholu za absolútne nepravdivé. Otec tvrdí, že prichádzal na stretnutia s maloletým dieťaťom vždy sám, pričom otec zdôraznil, že žiadne alkoholické nápoje nepožíva. Toto tvrdenie považuje dokonca za veľmi urážlivé a zo strany matky za absolútne účelové a zavádzajúce. Otec maloletého je jednoduchý človek, ktorý má v záujme len realizáciu jeho rodičovských práv. Svojho syna má veľmi rád a nerozumie prístupu matky, ktorej cieľom je pravdepodobne zamedziť styku otca s maloletým v plnom rozsahu, čím mu upiera nielen jeho rodičovské práva, ale koná tak najmä v neprospech maloletého, ktorý má právo poznať a stýkať sa s oboma rodičmi. Otec uviedol, že v čase podania jeho vyjadrenia už nevidel maloletého viac ako 5 mesiacov, pričom je to pre neho nepochopiteľné, nakoľko aj posledné stretnutie s maloletým prebehol dobre. Išiel spolu s maloletým do obchodného domu V. do cukrárne, kde spolu strávili čas približne jeden aj pol hodiny a potom ešte približne jednu hodinu v obchode, kde mu nakúpil potrebné veci. Na stretnutí bolo všetko v poriadku, pričom od posledného stretnutia s maloletým mu nebolo stretnutie zo strany matky umožnené. Otec ďalej vo vyjadrení opísal jeho snahu o stretnutia v určitých dátumoch, konkrétne dňa 29. 9. 2018 o 00. 30 hod nastúpil na cestu z J. s cieľom docestovať až do Q., aby mohol realizovať styk s maloletým v zmysle rozhodnutia súdu. Po niekoľkohodinovej ceste vlakom a taxíkom v mieste bydliska maloletého mu bolo otvorené iba kuchynské okno a syn zakričal, že nemôže ísť s ním, lebo je chorý. Dovnútra ho nevpustili. Takto mu bol opätovne znemožnený styk s maloletým bez toho, aby mu matka oznámila, že maloletý je chorý a teda nemusí takú diaľku cestovať a aby mu náhradný termín stretnutia oznámila. Matka nerešpektuje ani rozhodnutie súdu. Pokiaľ matka maloletého popiera fakt, že je nezastihnuteľná a s otcom komunikuje skutočne iba veľmi obtiažne a sporadicky, tieto skutočnosti otec preukázal predloženými SMS správami, z ktorých je zrejmé, že matka s ním buď nekomunikovala, alebo len tak, ako to vyhovovalo jej. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poznamenal, že ak by sa brali do úvahy matkine stanoviská, styk otca s maloletým by sa nerealizoval nikdy, nakoľko dovnútra bydliska ho odmietajú vpustiť a pokiaľ sa maloletý nemôže zdržiavať podľa tvrdenia matky vonku ani sa účelom jeho premiestnenia, napríklad do obchodného centra v blízkosti bydliska, uvedené svedčí o záujme matky znemožniť styk otca s maloletým absolútne. Otec opakovane uviedol, že svojho syna ľúbi veľmi a primárne chce byť s ním čo najviac a chce, aby z neho vyrástla slušná a vyrovnaná osobnosť. Otec maloletého by mal dieťa najradšej pri sebe každý deň, žil s ním a vychovával ho, no zároveň si je vedomý tej skutočnosti, že s ohľadom na vek dieťaťa nie je správne odtŕhať ho od matky. Nechce však, aby postoj matky mal fatálne následky na vzťah medzi ním a maloletým dieťaťom. V závere vyjadrenia otec uviedol, že matka vo svojom odvolaní nijako nepopiera rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie neodkladného opatrenia a podmienky jeho dôvodnosti poskytnúť mu neodkladnú ochranu, pričom takéto rozhodnutie súdu je v najlepšom záujme dieťaťa. Na základe uvedeného potom otec navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa bol vykonaný pohovor počas sociálneho zisťovania pomerov v domácnosti matky na adrese Q. XX, ktoré bolo vykonané z vlastného podnetu po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Kolízny opatrovník opísal podrobne bytové a sociálne pomery, v ktorých býva matka spolu s dieťaťom a to v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Jedná sa o dvojpodlažný, upravený rodinný dom. Na prízemí rodinného domu bývajú jej rodičia, okrem nich tam býva jej L. s tromi deťmi. Matka býva sama so svojim synom na poschodí rodinného domu. Všetky miestnosti v dome sú kompletne zariadené pekným funkčným nábytkom. Dom je pripojený k inžinierskym sieťam a domácnosť je vybavená elektrospotrebičmi rôzneho duhu, bielou a čiernou technikou. V dome je zavedené ústredné kúrenie. Maloletý má kompletne zariadenú detskú izbu s veľkým množstvom hračiek rôzneho druhu podnecujúcich jeho vývin. Hygiena obydlia ako aj jeho okolia boli na veľmi dobrej úrovni. Matka uviedla,
že musí na syna dávať veľký pozor, lebo je často chorý, nemá vyvinutý K. L. a je evidovaný v E.-K. T. u Y.. A., ktorá neodporúča maloletého ani do predškolského zariadenia. Maloletý S. berie pravidelne denne lieky a je nastavený na K. liečbu. Kolízny opatrovník uviedol ďalej, že z dôvodu, že otec nedisponuje motorovým vozidlom, matka sama vozila vlastným autom dieťa na stretnutia s otcom do okresného mesta, aby cestovaním predišla prípadnému ochoreniu dieťaťa. Matka uviedla, že pri každej návšteve bol otec s inou partnerkou a s dieťaťom bol iba krátky čas. V prípadoch, keď bol maloletý chorý, alebo odcestovaný, otcovi ponúkla náhradný termín, ktorý on nevyužil. V závere vyjadrenia a správy kolízny opatrovník zhrnul, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa. Na základe zistených skutočností kolízny opatrovník konštatuje, že odvolanie matky je opodstatnené a nemá voči odvolaniu námietky a návrh otca pokladá za bezdôvodný.
5. K vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka k jej odvolaniu sa matka vyjadrila s tým, že naďalej v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní a tvrdenia otca považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Trvá na svojich tvrdeniach, že na návštevy s dieťaťom otec prichádzal vždy v spoločnosti nejakej ženy a evidentne pod vplyvom alkoholických nápojov. Uznáva výčitku otca, že mu neoznamovala skutočnosť o tom, že maloletý je chorý a to vopred, s tým, že do budúcnosti sa už bude snažiť otca vopred informovať o prekážkach brániacich návšteve dieťaťa. Ako to však sám otec uviedol vo svojom vyjadrení, so synom sa rozprával, síce len cez okno, ale bol to samotný maloletý, ktorý mu oznámil okolnosť, že je chorý a že s ním nemôže ísť von. Čo sa týka vyjadrenia kolízneho opatrovníka, s jeho obsahom sa matka v celom rozsahu stotožňuje. Naďalej preto navrhuje zmenu uznesenia súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude v celom rozsahu zamietnutý.
6. Otec maloletého dieťaťa reagoval na vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. L., ktoré považuje za tendenčné a neobjektívne. Otec uviedol, že má vedomosť o tom, že maloletý má opakované zdravotné problémy a že z uvedených dôvodov býva chorľavejší ako iné deti v jeho veku. V žiadnom prípade tieto zdravotné problémy nezľahčuje a neberie ich na ľahkú váhu. Rešpektuje taktiež stanovisko ošetrujúcej lekárky maloletého, ktorá neodporúča, aby maloletý navštevoval predškolské zariadenie. S čím sa však otec maloletého nemôže absolútne stotožniť, je postoj matky, ktorý bez patričného zdôvodnenia obhajuje aj kolízny opatrovník, kedy matka bráni v akomkoľvek kontakte otca s maloletým a upiera mu tým prítomnosť a lásku druhého rodiča, že je v rozpore nielen so Zákonom o rodine, ale aj s Dohovorom o právach dieťaťa. Skutočnosť, že znížená K. maloletého bráni v navštevovaní predškolského zariadenia, v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom, ani ospravedlnením znemožnenia pravidelných stretnutí otca s maloletým. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje otec za evidentne neobjektívne, pretože sa len v plnej miere stotožnil s postojom matky, neberúc pritom do úvahy objektívny stav. Otec maloletého je slušný človek, riadne pracuje a má aktívnu snahu podieľať sa na starostlivosti o maloletého syna. Neprekáža mu ani pravidelné absolvovanie dlhšej trasy, len aby mohol byť so svojím synom. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by otec maloletého mohol mať na dieťa čo i len minimálny negatívnych vplyv, preto má otec dieťaťa za to, že neexistuje dôvodná prekážka, prečo by mal byť otcovi odopieraný kontakt s maloletým. Otec dieťaťa nemá záujem obmedzovať práva matky, túži len vídať svojho syna a stráviť s ním voľný čas aspoň v minimálnej miere. Za aktuálnych okolností nielenže otec maloletého nemôže ho vídať, no sú mu odopierané taktiež aj informácie, na ktoré má ako rodič právo. Navrhuje preto opätovne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, eventuálne navrhuje, aby bolo uvedené uznesenie doplnené tak, že matka maloletého je povinná písomne pravidelne mesačne, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca otca informovať o zdravotnom stave maloletého, absolvovaných kontrolách a vyšetreniach, jeho školských a mimoškolských aktivitách a priebežne otcovi podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.
7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu v odvolaním dotknutých výrokoch a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 360 CMP ako vecne správne potvrdil a súčasne výrok doplnil podľa ustanovenia § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
8. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vychádzajúc a zohľadňujúc všetky okolnosti doposiaľ vyplývajúce z obsahu spisu a vyjadrení matky dieťaťa, otca dieťaťa i správy kolízneho opatrovníka, sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konkrétnej veci boli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne upravili pomery maloletého dieťaťa do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej a to ohľadom potreby predbežnej úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom. S prihliadnutím na aktuálnu situáciu, ktorú popisuje otec v návrhu na úpravu styku otca s dieťaťom, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorá už pretrváva dlhšiu dobu, minimálne od roku 2016, od kedy došlo k vyhroteniu vzťahu medzi matkou a otcom dieťaťa a od kedy matka hoci slovne prezentuje svoju vôľu a ochotu styku otca s dieťaťom nebrániť, no fakticky neumožňuje otcovi styk s dieťaťom, je žiadúce autoritatívne - hoc aj predbežne - pomery maloletého upraviť súdnym rozhodnutím. Za situácie, kedy bolo preukázané, že medzi rodičmi neexistuje efektívna a konštruktívna komunikácia ohľadom záležitostí týkajúcich sa ich maloletého dieťaťa a otcovi už dlhšiu dobu sú jeho rodičovské práva odopierané, boli potom závery súdu prvej inštancie, že je v záujme maloletého dieťaťa upraviť jeho pomery aj predbežne, do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, správne a opodstatnené. Rodičia maloletého dieťaťa sa zjavne naďalej dohodnúť nedokážu, matka odmieta s otcom nachádzať konštruktívne kompromisy tak, aby neboli popierané jeho rodičovské práva, skôr naopak, odvolaciemu súdu sa súčasný postoj matky javí skôr ako jej neochota umožniť otcovi s dieťaťom akýkoľvek kontakt. Vzájomné nezhody a neústretové správanie sa matky sú jednoznačne na úkor a v neprospech maloletého dieťaťa v tak útlom veku, kedy si intenzívne buduje citové, emočné a racionálne väzby na konkrétne dospelé osoby vo svojom živote.
16. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností otca k maloletému nebol pozastavený, obmedzený ani pozbavený v zmysle ustanovenia § 38 Zákona o rodine, preto pokiaľ sa otec dieťaťa v súčasnej dobe po tom, čo mu je zo strany matky právo stýkať sa s dieťaťom odopierané, domáha aj dočasne úpravy styku s maloletým dieťaťom, je jej návrh legitímny a plne dôvodný. Je možné stotožniť sa s argumentom otca, že je predovšetkým v záujme zabezpečenia
úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa, aby nestrácalo kontakt so žiadnym z rodičov a stretávalo sa aj s otcom. Je nesporne v prvoradom záujme dieťaťa, obzvlášť v tak útlom veku, aby pociťovalo starostlivosť a záujem oboch rodičov a niet momentálne dôvodu vylúčiť otca zo styku s dieťaťom v rozsahu rešpektujúcom vek dieťaťa a jeho potreby a odopierať tak otcovi práva i povinnosti, ktoré mu ako rodičovi vo vzťahu k dieťaťu prináležia. Zo strany otca je prezentovaná výrazná snaha a vôľa udržať a naďalej pestovať blízky citový vzťah s dieťaťom.
17. Odvolací súd konštatuje, že matka vo svojich procesných vyjadreniach neuviedla žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by vyvolávala odôvodnenú prekážku v styku otca s dieťaťom v ním navrhovanom rozsahu, prípadne až potrebu v záujme ochrany maloletého dieťaťa zamedziť styku otca s ním a ktorá by poukazovala na akúkoľvek okolnosť na strane otca, ktorá by eventuálne vyvolávala riziko z ohrozenia priaznivého a zdravého vývoja dieťaťa v dôsledku pôsobenia otca na maloletého. Tvrdenia matky o tom, že otec chodieva na stretnutia s dieťaťom v podnapitom stave, sú len v rovine ničím nepodložených tvrdení matky, pričom otec ich razantne popiera a tak nemôžu byť pre odvolací súd smerodajné a relevantné.
18. Pokiaľ matka v konaní poukázala a aj zdokladovala nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, ktoré je náchylnejšie na určité ochorenie - konkrétne chronické ochorenie dolných dýchacích ciest, alergologické ochorenie a diagnostikovanú E. F. stredne ťažkého typu, odvolací súd konštatuje, že - samozrejme zdravotné hľadisko, aj náchylnosť dieťaťa na určité ochorenie - je zásadným kritériom, avšak samé osebe nie je spôsobilé vyvodiť záver, že pre tento druh ochorenia dieťa je nutné úplne izolovať od spoločnosti a najmä od druhého rodiča. Otec sám uviedol vo vyjadrení, že si je plne vedomý tejto skutočnosti a v žiadnom prípade slabšiu zdravotnú kondíciu a náchylnosť dieťaťa na ochorenia nezľahčuje ani neberie na ľahkú váhu. Naopak, plne ho rešpektuje a odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že je samozrejmé, že v čase, kedy bude dieťa so svojim otcom, sa zodpovednosť za dieťa v plnej miere prenáša na otca, a to aj čo sa týka jeho zdravotného stavu. Taktiež pokiaľ matka namieta, že dieťa nemá kde byť v mieste bydliska s otcom, vzdialenosť 20 km najbližšieho veľkého mesta s viacerými možnosťami tráviť voľný čas s dieťaťom tohto veku - v C. L.- nie je taká značná, aby neumožnila otcovi sa s dieťaťom hoci aj pomocou prostriedku hromadnej prepravy do tohto miesta dostať. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bola to práve matka, ktorá neumožňuje otcovi vstup do svojej domácnosti a to ani v tom rozsahu, aby otec, hoci aj len celkom výnimočne, v prípade napríklad choroby dieťaťa, s ním v jeho izbe trávil zmysluplne istý čas, napríklad spoločnými hrami, čítaním rozprávok, rozprávaním sa a podobne. Otec je tak značne obmedzený v možnostiach kde dieťa vziať, keďže jeho bydlisko je vyše 200 km vzdialené od bydliska dieťaťa. Nie je však ani táto okolnosť takou, pre ktorú by súd mal otca zo styku s dieťaťom úplne vylúčiť. Nie je preto z pohľadu odvolacieho súdu tvrdený ani preukázaný žiadny zákonný relevantný a preukázaný dôvod upierať otcovi jeho rodičovské právo stýkať sa so svojim dieťaťom vôbec a taktiež niet dôvodu, aby matka bránila otcovi v styku s dieťaťom. Otec rešpektuje matkine rodičovské práva a povinnosti, je preto aj na matke, aby neupierala ani otcovi jeho rodičovské práva, obzvlášť, pokiaľ otec nemá dieťa v osobnej starostlivosti a nemá tak možnosť vykonávať ich denno-denne.
19. V danom prípade tak bol daný zákonný dôvod neodkladným opatrením v súlade s ustanovením § 360 a § 367 CMP dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, nakoľko súčasná situácia, kedy v dôsledku okolností na strane matky a v dôsledku jej postoja k otcovi a neochoty dospieť ku kompromisnému riešeniu s otcom, sa styk otca s dieťaťom už niekoľko mesiacov neuskutočňuje vôbec. Takáto situácia nie je v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa domnieva, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa obava otca z narušenia vzájomného blízkeho vzťahu a z postupného citového vzďaľovania sa s maloletým je plne opodstatnená. Dieťa si ešte len vytvára stabilnejšie citové väzby na konkrétne osoby, pričom dlhodobejšia neprítomnosť otca v jeho živote môže viesť k citovému odcudzeniu dieťaťa s otcom, čo nie je žiaduce. Pri rozhodovaní, ktoré sa priamo dotýka pomerov maloletých, je súd povinný a aj oprávnený prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa a rozhodnúť v zásade spôsobom, ktorý je vzhľadom na všetky doposiaľ známe okolnosti a skutočnosti pre maloleté dieťa tým najoptimálnejším. Odvolací súd považuje otcom navrhovaný rozsah úpravy jeho styku s dieťaťom v rozsahu každej poslednej soboty v mesiaci a to od 09:00 hod. do 17:00 hod. za primeraný aj veku dieťaťa.
20. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a v súvisiacom výroku IV. potom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. Odvolací súd súčasne považoval vzhľadom na aktuálnu situáciu za nutné, práve z hľadiska vytvorenia všetkých predpoklad pre udržanie aj doterajších väzieb otca s dieťaťom a najmä plne rešpektujúc právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o jeho pomeroch, vyhovieť návrhu otca, ktorý s poukazom na to, že už vyše pol roka nemá o dieťati zo strany matky informácie ohľadom svojho syna, žiadal súdom uložiť matke informačnú povinnosť. Takáto požiadavka plne korešponduje nielen so zákonným ustanovením § 24 ods. 5 Zákona o rodine, s rodičovskými i ľudskými právami otca dieťaťa, no je opäť plne v záujme dieťaťa, aby aj druhý rodič bol pravidelne informovaný o jeho pomeroch a všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú. Postoj matky, ktorá otcovi dieťaťa upiera nielen právo stýkať sa s dieťaťom, ale odmieta s otcom komunikovať a poskytovať mu akékoľvek informácie o dieťati, nemôže byť akceptovateľný.
22. Odvolací súd preto výrokom II. uložil podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine súčasne matke maloletého povinnosť písomne pravidelne mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca otca informovať o zdravotnom stave maloletého, absolvovaných lekárskych kontrolách a vyšetreniach, jeho školských a mimoškolských aktivitách a priebežne otcovi podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa nedotýka výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).