Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/39/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G. XXX, G. G., v konaní zastúpenom JUDr. Dianou Messingerovou, advokátkou vykonávajúcou činnosť ako Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti žalovanej X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, N., v konaní zastúpenej JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, IČO: 42 307 121, o vydanie vecí, o zastavení konania, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16. 05. 2018 domáhal vydania vecí od žalovanej v rozsahu uvedenom v žalobe a náhrady trov konania.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, považovala ju za nedôvodnú a navrhla ju zamietnuť.

3. Vo veci bolo nariadené predbežné prejednanie sporu, v rámci ktorého strany dospeli k tomu, že vo veci sa vedia dohodnúť mimosúdne. Súd uviedol, že je potrebné ustáliť, čo má byť predmetom konania. Žalovaná poukázala na to, že niektoré veci, ktoré sa stali súčasťou inej veci (domu), nie je možné vydať, v dôsledku čoho nie je potom žalobný petit vykonateľný.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14. 11. 2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že so žalovanou sa mimosúdne dohodli na tom, že mu vydá televízor, nábytok do obývacej izby, sedaciu súpravu, závesné svietidlo, konferenčný stolík, komodu do obývacej izby a chladničku, ktoré sú jeho osobným vlastníctvom. Pokiaľ ide o trovy, tvrdil, že zastavenie konania zavinila žalovaná, pretože súd v dôsledku jej konania nemohol zistiť, či bola žaloba podaná dôvodne alebo nie a rovnako žalovaná čiastočne plnila po začatí konania. Alternatívne navrhol, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 11. 2018 uviedla, že došlo medzi stranami k dohode, v zmysle ktorej by mal žalobca žalobu vziať späť v celom rozsahu a v takom prípade s týmto dispozičným úkonom súhlasí. Tvrdila, že mu vydá spolu s nábytkom maslovo - hnedej farby aj komodu, ktorú zakúpila, dvojdverovú chladničku Samsung a konferenčný stolík, napriek tomu, že tieto veci zakúpila ona zo svojich finančných prostriedkov. Ak teda vezme žaloba žalobu späť, nič viac od žalovanej nebude žiadať. Zároveň budú vzťahy medzi nimi vysporiadané. Čo sa týka náhrady trov konania, navrhla, aby súd jej priznal nárok, pretože žaloba bola od začiatku absolútne nedôvodná a k mimosúdnej dohode

došlo medzi stranami až po tom, čo v konaní predložila doklady o nadobudnutí vecí a keď zároveň na predbežnom prejednaní sporu vzniesla dôvodné námietky a účinné prostriedky procesnej obrany.

6. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žalovaní so späťvzatím súhlasili, súd konanie zastavil.

10. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrad trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je možné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúcej napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom toho je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane.

12. V prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, ale až po tom, čo bola vec posúdená v rámci predbežného prejednania sporu. Počas neho žalovaná naozaj vzniesla dôvodné námietky týkajúce sa najmä tých vecí, ktoré sa stali súčasťou veci a nie je ich možné od tejto veci oddeliť a vydať. S týmto sa súd stotožnil a uviedol to aj ako podstatnú vec, ktorá by mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci samej, keďže v tejto časti nezodpovedal žalobný petit. Čo sa týka tvrdenia, že žalovaná vydaním veci „uznala“, že vydané veci patria žalobcovi, s týmto sa súd nemôže stotožniť, pretože žalobca doteraz neoznačil a ani nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo nesporné, že mu patria ním žiadané veci. Uvedené ale neznamená, že bez pochýb svoje vlastníctvo k týmto veciam preukázala žalovaná, avšak vzhľadom na jej pozíciu v konaní súd konštatuje, že skutočne využila také prostriedky procesnej obrany, že v konečnom dôsledku na ich základe uspela. Okrem toho žalobca zavinil zastavenie konania aj preto, že o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná aspoň sčasti podaná dôvodne.

13. Nemožno za dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup podľa § 257 C. s. p. považovať správanie sa žalovanej po podaní žaloby či skutočnosť, že žalobca sa snažil vyhnúť konaniu pred súdom predžalobnou výzvou. Procesné zavinenie alebo aj posudzovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa možno skúmať len v príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie sa strany sporu. Žalovaná však svojím správaním nezavinila zastavenie konania, pretože v konaní sa len bránila a toto správanie jej nemožno pričítať na ťarchu.

14. S prihliadnutím na uvedené súd žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanej trovy konania a trovy právneho zastúpenia, pretože boli vynaložené účelne na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.