Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. časť F. - H., o zaplatenie 553,77 eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 540 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 700 eur od 04.03.2016 do 15.01.2017, a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 540 eur od 16.01.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,02 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.3.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 553,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 713,77 eur od 04.03.2016 do 15.01.2017, a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 553,77 eur od 16.01.2017 do zaplatenia. Žalobca sa zároveň domáhal nároku na náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 700,- eur, o čom žalobca priložil výpis z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 03.3.2016. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 713,77 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 700 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 13,77 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 03.3.2016. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti,

žalobca si žalobou uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania. Žalovaný do dňa podania žaloby splatil z poskytnutého úveru sumu spolu 160 eur. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Výpis z Obchodného registra týkajúci sa žalobcu, Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 8.2.2016, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 8.2.2016, výpis z účtu žalobcu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Nakoľko sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu, súd oznámil podanie žaloby prostredníctvom webovej stránky súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žaloba sa považovala za doručenú 06.10.2018.

2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd v spotrebiteľských sporoch na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

3. Súd sa oboznámil s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 8.2.2016, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 8.2.2016, výpisom z účtu a v spojení s tvrdeniami žalobcu, zistil tento skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovaným bola formou diaľkovej komunikácie dňa 8.2.2016 uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých zmlúv poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 700 eur, pričom sumu 700,eur zaslal žalobca žalovanému na účet dňa 8.2.2016. Celkové náklady žalovaného boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v sume 13,77 eur, a preto celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, bola vo výške 713,77 eur. Doba splatnosti úveru s príslušenstvom bola dojednaná na 03.3.2016. RPMN bola uvedená vo výške 34,5 %, priemerná RPMN vo výške 30%. Žalovaný zo zmluvy žalobcovi neuhradil do dňa podania žaloby spolu sumu 160 eur, pričom poslednú úhradu vykonal 16.01.2017.

4. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú

spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných náležitostí) tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že strany uzavreli zmluvu spôsobom podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní konal žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu pri rozhodovaní o žalobe súd aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca a žalovaný teda uzatvorili prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a následne zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tak, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany žalobcu a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový úver vo výške 700 eur. Žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 713,77 eur, ktorú tvorí úver a celkové náklady za poskytnutie úveru, ktoré boli vyjadrené pevnou sumou vo výške 13,77 eur. Úver bol splatný dňom 03.3.2016. RPMN bola vo výške 34,5 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 30%. Medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon spotrebiteľských úveroch) Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úverov a to s ohľadom na právnu úpravu ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Úver je označený ako bezúročný, avšak žalobca ako veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 13,77 eur. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Súd preto dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby žalobca ako veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný, a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by mohla odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a § 9 ods. 2 písm. i)

zákona o spotrebiteľských úveroch, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (podobne Okresný súd Trnava v konaní pod sp. zn. 22Csp/71/2017) . Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného, teda rozdielu medzi sumou 700 eur (žalobcom poskytnutá suma žalovanému) a sumou 160 eur (súhrn úhrad žalovaného). Žalovaný tým, že úver v lehote do 03.3.2016 nevrátil, dostal sa s peňažným plnením do omeškania, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 700 eur za obdobie od 04.03.2016 do 15.01.2017 a zo sumy 540 eur za obdobie od 16.01.2017 zaplatenia, nakoľko po 16.01.2017 už žalovaný nevykonal žiadnu úhradu z dlžnej sumy. Výška úroku z omeškania podľa vyššie citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00%) ročne zo vo výške 5 % ročne zo sumy 700 eur od 04.03.2016 do 15.01.2017, a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 540 eur od 16.01.2017 do zaplatenia.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konaní bol v rozsahu zodpovedajúcom sume 540 € (oproti uplatneným 553,77 €) úspešný žalobca. Úspech žalobcu tak predstavuje rozsah 97,51 %, úspech žalovaného predstavuje rozsah 2,49 %, výsledný úspech žalobcu tak predstavuje rozsah 95,02 %. O konečnej výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.