Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-27-2021.pdf
PDF · 91.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Pc/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa - muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, S., proti maloletému dieťaťu: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany a proti matke dieťaťa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytoA. B. XXXX/ XX, D. - Z.y, právne zastúpená: JUDr. Barbora Volárová, advokátka, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na zapretie otcovstva z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2021 domáhal, aby súd zrušil jeho otcovstvo k mal. J.. Návrh odôvodnil tým, že si zakúpil DNA testy otcovstva vo forme pre osobnú informáciu na vlastné náklady a výsledky testov DNA preukázali, že mal. J. má s ním 0 % zhodu, čo znamená, že nie je jeho syn. Z uvedeného dôvodu žiadal o vydanie príkazu na nový test otcovstva na mal. J. na náklady matky a po preukázaní opätovného výsledku o zrušenie otcovstva a určenie biologického otca zo strany matky a tak isto o vyporiadanie výživného, ktoré riadne platí od roku 2017. Uviedol, že o okolnostiach, že nie je otcom mal. J. sa dozvedel až teraz, a to bol dôvod prečo si dal na vlastné náklady urobiť testy DNA. K návrhu pripojil výsledok testu DNA zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Podaním zo dňa 26.10.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2021 sa matka mal. J. vyjadrila k návrhu navrhovateľa. Vo vyjadrení uviedla, že s navrhovateľom ako životní partneri žili v spoločnej domácnosti 9 rokov. Počas ich spolužitia sa im narodili dvaja synovia, mal. E. D., E.. XX.XX.XXXX a mal. J. D., E.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti v októbri 2017. Uviedla, že absolútne vylučuje, že by otcom maloletého J. D. bol iný muž. V priebehu ich spolužitia sa nikdy nerozišli a nemala iného partnera ako navrhovateľa. Otcovstvo k maloletému J. D. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov po narodení syna. Krátko po jej návrate z pôrodnice boli s navrhovateľom podpísať spoločné vyhlásenie na matričnom úrade. Rovnako postupovali aj pri narodení prvého syna E. D.. Navrhovateľ svoje otcovstvo D. J. do tohto roku ani náznakom nespochybnil, nikdy o svojom otcovstve nepochyboval, zmenilo sa to po svadbe s jeho súčasnou manželkou, ktorá začala systematicky vzťah otca so synom J. ako aj s druhým synom Nikolasom narušovať a ničiť. Maloletý J. sa vracal z návštev u otca a jeho novej manželky často s modrinami, sťažoval sa, že ho udrel alebo zhodil syn manželky navrhovateľa Z. a otec sa ho nezastal. Starší syn E. tieto problémy nemával. Tento týždeň jej dokonca starší syn povedal, že maloletý J. počas poslednej návštevy u otca dostal od manželky navrhovateľa facku, hneď nato dostal druhú facku aj od otca. V júli 2021 jej začali od manželky navrhovateľa chodiť správy, že deti E. W. J. nie sú deťmi jej manžela, že ten má už novú rodinu a výživné na deti platiť
nebude. Manželka navrhovateľa jej zasielala aj vyhrážky, vec preto nahlásila na polícii a kontakt na ňu si zablokovala. Naďalej jej však chodia anonymné hovory a správy, že jej mám dať pokoj a pod., pričom ona navrhovateľa ani jeho manželku nijak nekontaktuje. Tento mesiac ju manželka navrhovateľa udala, že sa riadne nestará o deti, bola u nej vykonaná kontrola, ÚPSVaR žiadne nedostatky nezistil. Navrhovateľ sa o svoje deti od júla 2021 nezaujíma, ak nepočíta prvú septembrovú sobotu, kedy si deti vzal len preto, aby im jeho manželka odobrala sliny za účelom vykonania skúšky DNA. Na druhý deň už otec po deti neprišiel. Inak sa navrhovateľ s deťmi (a to ani s maloletým E., ktorého otcovstvo nespochybnil) nestretáva ani ich nekontaktuje. Navrhovateľom predložený dôkaz, výsledok testu DNA zo dňa XX.XX.XXXX od DNA Diagnostického Centra s.r.o., ktorý má preukazovať jeho tvrdenie, že nie je biologickým otcom maloletého J. D., nemôže byť použitý ako dôkaz na súde k určeniu otcovstva a ďalším súvisiacim právnym úkonom, vzhľadom k tomu, že diagnostické laboratórium nemôže overiť pôvod odobraných vzoriek. Uvedené poučenie sa napokon nachádza priamo na predloženom doklade. Spochybňuje vzorku, ktorú manželka navrhovateľa odoslala do laboratória ako vzorku označenú menom maloletého J. D.. Deti po návrate od otca dňa 04.09.2021 uviedli, že manželka navrhovateľa odoberala vzorky slín nielen im dvom, ale aj svojmu synovi Z., ktorého otcom je jej bývalý manžel. Pokiaľ by mal navrhovateľ skutočne pochybnosť o svojom otcovstve k synom E. W. J., nebol dôvod odoberať vzorku DNA zároveň aj tretiemu dieťaťu, u ktorého je zrejmé, že jeho biologickým otcom navrhovateľ nie je. Na základe uvedených skutočností sa domnieva, že manželka navrhovateľa zámerne pod menom jej syna J. zaslala do diagnostického centra DNA vzorku svojho syna Z. práve za účelom podania žaloby o zapretie otcovstva k maloletému J. a následného zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k dieťaťu. Maloletý J. D. má v súčasnosti 6 rokov, pričom lehota na zapretie jeho otcovstva súdnou cestou navrhovateľovi uplynula pred 3 rokmi. Žaloba je tak podaná oneskorene a súd by ju mal zamietnuť. Márnym uplynutím zákonnej lehoty právo navrhovateľa na podanie návrhu na zapretie otcovstva zaniklo. Dodala, že aj v prípade, ak by neuplynuli 3 roky odo dňa určenia otcovstva, nie je splnená ani druhá zákonná podmienka, že by bolo vylúčené, že by mohol byť navrhovateľ otcom dieťaťa. Navrhovateľom predložený „dôkaz“ je bezpredmetný a vzhľadom na okolnosti odobratia vzoriek slín pre účely tohto testu je ako dôkaz v konaní neprípustný. Absolútne nedôvodný je tiež návrh navrhovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania na určenie skúšky otcovstva k maloletému J., ktorého náklady má v celom rozsahu podľa jeho návrhu platiť ona, keď ad 1) návrh je podaný dávno po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty, ad 2) neexistuje žiaden relevantný dôkaz, že by otcovstvo navrhovateľa k maloletému J. D. bolo vylúčené, ad 3) konanie navrhovateľa (resp. jeho manželky), najmä zámena vzoriek DNA detí v domácnosti manželky navrhovateľa, je zjavne účelové s cieľom zbaviť sa zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu akoukoľvek cestou, čoho dôkazom je aj návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 21.09.2021 v konaní č. 6P/63/2021. Zároveň poukázala na citované ust. §78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri zrušení výživného spotrebované výživného na maloleté dieťa nevracia a preto ani táto žaloba nemôže byť navrhovateľovi prostriedkom a dôvodom na vrátenie výživného zaplateného na maloletého J. za obdobie od roku 2017, ktorého sa žalobou domáha. Záverom dodala, že všetky popísané kroky navrhovateľ vykonal len preto, aby sa „zbavil“ zákonnej vyživovacej povinnosti na syna. Jedná sa ale predovšetkým o iniciatívu jeho manželky, ktorá písala samotnú žalobu (rukopis na žalobe nepatrí navrhovateľovi), pričom navrhovateľ veľmi dobre vie, že maloletí E. W. J. sú jeho biologickými deťmi. Je poľutovaniahodné, že sa nechal svojou súčasnou manželkou zmanipulovať až do takej miery, že tým ohrozuje a ničí svoj vzťah k vlastným deťom. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobu zamietol a aby zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v rozsahu 100%.
3. Podaním zo dňa 10.11.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2021 sa navrhovateľ vyjadril k vyjadreniu matky. Vo vyjadrení uviedol, že to niekoľko rokov celé drží v sebe nechcel si pripustiť slová svojich rodičov, kamarátov, rodinných známych a kolegov v bývalej práci. Všetko sa to zmenilo tým, že matka zámerne na neho poslala exekúciu, že si nespĺňa svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi E. W. J., vtedy si povedal dosť a zakúpil si testy otcovstva DNA pre osobné účely, keď platí riadne tak nech vie komu, jeho manželka s týmto nemá nič spoločné. Argument, že mal. TF. dostal od neho facku a od jej manželky tiež, a že jej syn Z. robí zakaždým zle je celé klamstvo, aby jeho a jeho manželku pošpinila a očiernila pred súdom, vždy keď boli chlapci u nich bol celý deň celú dobu pri nich a spoločne sa hrávali, nikdy sa nestalo, že by sa tu syn bil a skutok, že dostal facku sa nikdy nestal a je to len výmysel. Uviedol, že nie je pravda, že bol pre svoje deti prvú septembrovú sobotu za účelom, aby im urobil doma testy otcovstva. Matka udáva, že bol v sobotu pre deti a druhý deň neprišiel, zabudla však uviesť skutočnosť, ktorá sa vtedy stala. V ten deň doma robil aj test otcovstva synovi E., J. a jemu, nikomu inému. Ďalej mali deti urobený program na celý deň, kde sa dobre zabávali aj hrali a potom aj spoločne najedli v danom podniku, kde boli s deťmi. Vtedy jeho manželke zvonil telefón, kde sa sestra matky maloletého
vyhrážala, že si ju podá a počká v obci I., kde večer niesli deti na odovzdanie matke. Matka mala už pred tým konflikt z jeho manželkou, ktorá podala na ňu trestné oznámenie, ktoré je riadne zapísané na polícii v Z.. Tento fakt tu matka zabudla napísať, že práve ona je celou príčinou ich terajších rozporov. V tú sobotu pri odovzdávaní detí napadla sestra matky jeho manželku, kde musela zakročiť polícia, vtedy matka vykrikovala pred deťmi, že na druhý deň v nedeľu sa už nemá ani opovážiť pre deti prísť a že ich viac neuvidí. Toto celé videli a počuli deti jeho manželky ako aj jeho synovia. Navrhovateľ trval na svojom návrhu.
4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a z návrhu na začatie konania, z výsledku testu DNA zo dňa 13.09.2021, z vyjadrenia matky zo dňa 26.10.2021, z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 10.11.2021, z výsluchu navrhovateľa a matky, ako aj z obsahu spisového materiálu zistil tento skutkový stav veci.
5. Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že návrh podal potom, ako mu prišli výsledky testu DNA, ktoré si dal urobiť v diagnostickom centre, tieto testy sa robili spôsobom podľa návodu, odobral sliny obom deťom, teda mal. J. a mal. E., potom manželka odobrala sliny jemu. Následne vzorky poslali poštou do Bratislavy a na výsledky čakali 7 týždňov a keď prišli výsledky rozhodol sa podať tento návrh. Dovtedy mal pochybnosti o svojom otcovstve, avšak to neriešil, nechával si to pre seba. Už dlhšiu dobu počul od x ľudí (známych rodičov matky, bývalých kolegov), že sa na neho mal. J. nepodobá, ale nepripúšťal si to, avšak potom ako prišla exekúcia na vymáhanie výživného sa rozhodol urobiť testy DNA. S matkou mal. žili v spoločnej domácnosti do roku 2017 počas tohto spolužitia si všimol, resp. videl, že mal. J. sa na neho nepodobá, mal vnútorné pochybnosti o svojom otcovstve, avšak matke to nepovedal a nechal si to pre seba. V súčasnosti však trvá na tom, aby sa vykonali testy DNA. Na otázku prečo sa od septembra 2021 nestretáva s oboma svojimi synmi navrhovateľ odpovedal, že z toho dôvodu, že to má od matky detí zakázané.
6. Z výpovede matky bolo zistené, že s návrhom na zapretie otcovstva nemôže súhlasiť, pretože je to nezmysel. Celých 6 rokov nemal navrhovateľ pochybnosti o svojom otcovstve až potom ako sa oženil, takže podľa jej názoru je pod vplyvom svojej manželky. Keď žili v spoločnej domácnosti nebol z jeho strany ani len náznak pochybnosti a boli partneri, ona iného partnera nemala.
7. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplýva, že tento navrhol návrh otca zamietnuť jednak preto, že otec nevyužil zákonnú dobu, pričom rodinu majú v evidencií od roku 2018 a otec za celé obdobie ani raz nevyjadril pochybnosť o svojom otcovstve a zapretie otcovstva nie je ani v záujme maloletého.
8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu..
9. Podľa § 90 zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
10. Podľa § 91 ods. 1, 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. (2) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
11. Podľa § 93 ods. 2 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
12. Pre navrhovateľa svedčí druhá zákonná domnienka otcovstva v zmysle § 90 zákona o rodine, pretože jeho otcovstvo k mal. J. D., E.. XX.XX.XXXX, ktorého matkou je A. D., E.. XX.XX.XXXX bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom. Súd uvádza, že použitie druhej domnienky otcovstva je možnosť, nie povinnosť, v zmysle zákona. Uplatní sa v prípade, ak sa nezosobášení biologický rodičia dieťaťa o určení otcovstva dohodnú. Nie je však samozrejme vylúčené, aby otcovstvo týmto spôsobom uznal aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, čomu sa však prakticky nedá zabrániť. Ani súd, ani matrika nevykonávajú dokazovanie o otcovstve, len zaznamenajú, že došlo k právnemu úkonu - uznaniu otcovstva rodičmi.
13. Navrhovateľ tvrdil, že si zakúpil DNA test otcovstva pre osobnú informáciu a výsledky testov DNA preukázali, že mal. J. má s ním 0 % zhodu, čo znamená, že nie je jeho syn a uvedené sa dozvedel len teraz (test zo dňa 13.09.2021). Súd uvádza, že nápravu prípadného rozporu so stavom biologickým možno dosiahnuť prostredníctvom inštitútu zapretia otcovstva, avšak za splnenia zákonných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 2 zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, má právo zaprieť otcovstvo pred súdom, teda navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva, pretože takéto právo patrí mužovi, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Tu súd poukazuje opätovne na § 93 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého zapieracia lehota je trojročná, teda navrhovateľ mohol podať návrh na zapretie otcovstva do troch rokov odo dňa určenia otcovstva, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Jedná sa o prekluzívnu lehotu, jej plynutie je jednou z prvých skúmaných skutočností v konaní, zmeškanie lehoty znamená zamietnutie návrhu bez meritórneho rozhodovania.
14. Navrhovateľ doručil návrh na zapretie otcovstva Okresnému súdu Piešťany dňa 21.09.2021 pričom maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX a rodičia urobili súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva k mal. J. krátko po narodení maloletého. Súd preto dospel k názoru, že navrhovateľ podal návrh neskoro, po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty a preto neostalo súdu iné ako návrh zamietnuť. Navyše sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že by jeho otcovstvo k maloletému J. bolo vylúčené, pričom ním predložený výsledok testu DNA nemôže súd považovať za relevantný dôkaz vylučujúci otcovstvo navrhovateľa.
15. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.