Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-34-2022.pdf
PDF · 100.04 KB
Case nature
Subarea
2Co/34/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu V.. W. I. I., M., Š. XX, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9C/361/2014, o podaní žalobcu označenom ako odvolanie proti rozsudku 1C/60/2018-277 z 26.4.2021 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
O d m i e t a podanie žalobcu označené ako odvolanie.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu na obnovu konania vo veci sp. zn. 9C/361/2014 Okresného súdu Rožňava a žalovanej priznal trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol takto o návrhu žalobcu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 9C/361/2014 o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom, v ktorej bola žaloba zamietnutá rozsudkom z 23.8.2016, právoplatným 1.11.2016, pre zmeškanie žalobcu. Žalobca dôvodil, že za nový dôkaz považuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 698/2017 z 10.11.2017, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne dokazuje oprávnenosť žaloby žalobcu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
3. Žalobca po skutkovej stránke uviedol, že po zamietnutí žaloby o obnovu konania vo veci sp. zn. 10C/65/2006, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 9C/104/2010 a podaní odvolania, objavil nový dôkaz a podal dňa 2.1.2013 nové podanie o obnovu konania vo veci 10C/65/201, ktoré však konajúci súd vyhodnotil ako opakované vyjadrenie ku pôvodnému konaniu o obnove konania a nie konanie nové. Krajský súd v Košiciach na základe predloženého odvolania a doplnenia vo veci sp. zn. 9C/104/2010 rozhodol o odvolaní a svojim uznesením sp. zn. 1Co/130/2012 z 29.11.2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Rožňava vo veci sp. zn. 9 C/104/2010-64 z 21.2.2012. Žalobca uviedol, že „táto časť vyjadrenia ÚS SR dokazuje abnormalitu tvrdenia okresného súdu, lebo podanie z 2.1.2013 ešte aj ÚS-om je nazvané ako obnova konania 10C/65/2006 a jeho ďalší popis cit. - podanie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, neboli predložené a ani neboli navrhnuté žiadne ďalšie dôkazy- znamenajú, že okresný súd začal pojednávať a vyhodnocovať dôkazy, ktoré mu v danom čase O.s.p. nedovoľoval, bez nariadenia pojednávania vid. judikatúru“. Tvrdil, že z rozhodnutia ústavného súdu, vyplýva, že činnosťou súdu došlo ku škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom, o ktorej sa dozvedel z rozhodnutia ÚS, ktoré doslova cituje priebeh ako sa nezákonnosti robili a kto ich tvoril.
4. Zo spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. sp. zn. 9C/361/2014 súd konajúci v tejto veci zistil, že rozsudkom pre zmeškanie z 23.8.2016, právoplatným 1.11.2016, žaloba žalobcu o náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z.z. vo výške 96.650,49 €, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom bola zamietnutá a žiadnej zo strán nebola priznaná náhrada trov konania. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 698/2017-13 z 10.11.2017 súd zistil, že bola odmietnutá sťažnosť V.. W. I. ako zjavne neopodstatnená. Ing. Ladislav Makovník namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní o návrhu na obnovu konania vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/65/2006. Z rozhodnutia ÚS SR vyplýva, že sťažovateľ v roku 2010 podal návrh na obnovu konania vedeného Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 10C/65/2006, ktorý okresný súd uznesením sp. zn. 9C/104/2010-64 z 21.2.2012 zamietol. Uznesenie napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodol dňa 29.11.2013 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/130/2012
- 109 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 17.1.2014. Ešte pred právoplatným skončením konania o návrhu na obnovu konania podal sťažovateľ dňa 2.1.2013 na okresný súd ďalšie podanie „návrh na obnovu konania“ a namietal, že Okresný súd Rožňava nepridelil tomuto podaniu spisovú značku, nevyzval ho na prípadné odstránenie vád podania a ani nijako vo veci tohto návrhu nerozhodol, čím vznikli zo strany súdu prieťahy v konaní. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na to, že o právnom názore krajského súdu sa sťažovateľ dozvedel najneskôr 6.1.2014 a o právnom názore okresného súdu sa dozvedel najneskôr 6.10.2014, prípadne 1.10.2016 a prejednávanú sťažnosť doručil ústavnému súdu 16.5.2017, je v uvedenom rozsahu sťažnosť sťažovateľa podaná oneskorene, čo znamená, že podanie sťažovateľa bolo považované za podanie podané v konaní sp. zn. 9C/104/2010, resp. podanie podané v odvolacom konaní krajského súdu sp. zn. 1Co/130/2012 s tým, že okresnému súdu pri týchto právnych posúdeniach nevznikla povinnosť zaevidovať predmetné podanie sťažovateľa pod novou spisovou značkou a osobitne o tomto podaní rozhodnúť. Napriek uvedeným skutočnostiam, sa Ústavný súd vyjadril k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v súvislosti s konaním všeobecných súdov o návrhoch, resp. t.č. o žalobách na povolenie obnovy konania. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť záver, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj obnovu konania. Podľa stabilizovanej judikatúry (I. ÚS 49/2012, IV. ÚS 261/2012) ústavného súdu v konaní o návrhu na obnovu konania - v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania nie je aplikovateľný článok 48 ods. 2 Ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci. Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní, predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prerokovať znova. Ústavný súd vyslovil, že pri obnove konania môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania ( napr. ÚS 359/2010, IV. ÚS 88/2010). Ústavný súd Slovenskej republiky aj ďalším svojím uznesením sp. zn. II. ÚS 453/2018-28 zo dňa 26.9.2018 odmietol sťažnosť V.. W. I. ako oneskorene podanú. V nej sťažovateľ V.. W. I. namietal porušenie svojho základného práva, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rožňava v konaní na obnovu konania vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/65/2006. Sťažovateľ bol účastníkom konania vo veci pod sp. zn. 10C/65/2006, ktoré bolo právoplatne skončené. Sťažovateľ podal v roku 2010 návrh na obnovu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9C/104/2010, ktoré bolo právoplatne skončené 17.1.2014. Ešte pred právoplatným ukončením veci konania vedeného pod sp. zn. 9C/104/2010 podal sťažovateľ nový návrh na obnovu konania v právnej veci vedenej pod sp. zn. 10C/65/2006, a to z dôvodu nových skutočností, ktoré mohli privodiť obnovu konania. Nový návrh na obnovu konania bol podaný na Okresnom súde v Rožňave dňa 2.1.2013. Okresný súd do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti nepridelil tomuto novému návrhu na obnovu konania spisovú značku a vo veci žiadnym spôsobom nerozhodol a sťažovateľ nemal ani vedomosť o tom, že by bol vykonal v tejto veci nejaký úkon. Dňa 6.9.2016 podal sťažovateľ sťažnosť predsedovi okresného súdu. V liste z 13.9.2016 sa však predseda vyjadril k inému návrhu na obnovu konania, a nie k návrhu podanému dňa 2.1.2016. Ďalej uviedol, že v tejto veci podal dvakrát ústavnú sťažnosť a jeho podanie z 3.11.2016 bolo odložené, postupom podľa § 23a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené, Ústavný súd konštatoval, že relevantné
skutkové okolnosti prípadu sa od prerokovania veci sp. zn. II. ÚS 698/2017 nijako nezmenili, preto ústavný súd nemal dôvod sa odchýliť od záverov vyslovených v tomto rozhodnutí.
5. Súd na vec aplikoval § 397 písm. a/, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 406, § 407, § 408, § 409, § 410, § 414, § 417 ods. 1 CSP. Konštatoval, že žalobca v danom prípade žiadnym spôsobom žalobu na povolenie obnovy konania neodôvodnil, neuviedol skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky jeho tvrdenia, uvedené v žalobe mu boli známe aj v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 9C/361/2014 Okresného súdu Rožňava. Žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom vo veci sp. zn. 9C/361/2014 - súd vo veci nariadil pojednávanie na 23.8.2016, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný zásielkou doručovanou na adresu sídla spoločnosti, ktorú žalobca osobne prevzal dňa 29.7.2016. Deň pred vytýčeným termínom žalobca prostredníctvom emailu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza v zahraničí, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd z pripojeného spisu 9C/361/2014 zistil, že žalobca bol poučený, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, svoju neprítomnosť musí ospravedlniť včas a vážnymi okolnosťami, ako aj o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti súdu rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, a preto súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca nepreukázal jediný zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť tento rozsudok spochybnený a pre ktorý by sa malo o veci znovu konať. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca mal možnosť podať riadny opravný prostriedok voči predmetnému rozsudku, ktorú nevyužil. Zo žalobcom predložených uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 698/2017-13 z 10.11.2017 a sp. zn. II. ÚS 453/2018- 28 z 26.9.2018 nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom prípustnosti žaloby na obnovu konania, pretože v týchto uzneseniach sa neuvádzajú nové skutočnosti, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu. Navyše obe rozhodnutia boli odmietajúce vo vzťahu ku sťažnosti, teda boli vydané v neprospech žalobcu. V neposlednom rade súd poukázal na rozsiahle a opakované vyjadrenia žalobcu, ktoré sú zmätočné, nezrozumiteľné, vyplývajú z nich len invektívy a napádania rozhodnutí súdu ako aj invektívy proti sudcom. V rozsiahlych písomných podaniach žalobcu nie sú uvedené žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní, dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podania žalobcu sú značne nezrozumiteľné a vecne bezobsažné a nie je žalobcom predložený žiaden zákonný dôvod k vydaniu rozhodnutia o povolení obnovy konania. Súd preto žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal ich v konaní úspešnej žalovanej v plnom rozsahu.
7. V lehote na podanie odvolania žalobca adresoval súdu podanie, v ktorom uviedol, že sa odvoláva voči súdnemu rozhodnutiu sp. zn. 1C/60/2018, že dňa 6.8.2018 podal nové podanie o obnovu konania s novým dôkazom, ktorý nemá nič spoločné s predchádzajúcim podaním cez oficiálnu podateľňu okresného súdu, že sudkyňa toto nové podanie spojila do pôvodného konania, vediac, že porušuje zákon, že sudkyňa v novom rozhodnutí spomína túto listinu (nové podanie), čo dokazuje, že ju mala v rukách a bola si vedomá, že rozhoduje svojvoľne v rozpore s právom, následne rozhodla ako nezákonná sudkyňa o novom podaní, keď súd úmyselne nezaregistroval nové podanie a tým mu dokonca znemožnila ako osobe prístup k súdu a k zákonnému sudcovi, ktorý by mu bol pridelený cez elektronickú podateľňu. Navrhol, aby odvolací súd vydal toto rozhodnutie: „S poukazom na vyššie uvedené som toho názoru, že okresný súd na podklade dôkazov vykonaných v konaní mal dostatočne preukázané splnenie podmienok a opodstatnenosť mojej žaloby. Rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave vychádza z porušenia a nesplnenia procesných podmienok, z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokonca jeho vyhlásenie rozsudku je také zmätočné až je nepreskúmateľné t.j. je arbitrárne, čím je daný odvolací dôvod podľa § 355 až § 396 CSP z. 160/2015. Uznesenie Žalobca má plné právo na náhradu škody od štátu za zneužitie právomoci verejného činiteľa vydaním súdneho rozhodnutia pod spis. zn. 1C/60/2018, v ktorom súd porušil základné práva na súdnu ochranu účastníka sporového konania.
8. Súd prvej inštancie predložil v rámci odvolacieho konania spis Krajskému súdu v Košiciach, ktorý ho vrátil s tým, že vec bola predčasne predložená na odvolacie konania, pre ktoré zatiaľ neboli splnené podmienky. Následne súd prvej inštancie uznesením 1C/60/2018-312 z 15.12.2021 vyzval žalobcu, aby
odstránil vady svojho podania, aby ho doplnil, riadne odôvodnil, uviedol, ako navrhuje, aby odvolací súd rozhodol, v akom smere nesúhlasí s rozsudkom, a to najneskôr v lehote do 10 dní od doručenia uznesenia. Súd prvej inštancie v uznesení zároveň poučil odvolateľa, že pokiaľ odvolanie nedoplní, t.j. vady odvolania neodstráni v súdom stanovenej lehote 10 dní, odvolací súd v zmysle ust. § 386 písm. d/ CSP odmietne.
9. Žalobca v stanovenej lehote reagoval na uznesenie súdu a uviedol, že po podaní obnovy konania, ktoré bolo zaregistrované pod sp. zn. 1C/60/2018 v roku 2018 sa začalo konanie v danom spore a po zamietnutí konania okresným súdom došlo k odvolaniu a krajský súd vrátil konanie na okresný súd a pôvodný spor pod sp. zn. 1C/60/2018 prebieha ešte aj v súčasnosti. V čase neukončeného súdneho sporu žalobca podal nové podanie na okresný súd o obnovu konania s novým dôkazom (druhé rozhodnutie ÚS SR) dňa 27.8.2019, kde jasne definoval svoje nové podanie ako obnovu konania a „jednoznačne charakterizoval uznesenie a rozsudok a nový dôkaz“. Nikde v tomto podaní zo dňa 27.8.2019 netvrdil, že chce niečo dopĺňať v prebiehajúcich konaniach, alebo by týmto podaním chcel niečo meniť, jasne definoval, že ide o nové podanie. Súd sa s podaním z 27.8.2019 oboznámil, takisto s rozhodnutím ÚS SR o ktorom tvrdil, že ako podávateľ bol neúspešný - on však má iný názor, lebo v týchto uzneseniach ÚS SR bol veľmi úspešný. V čom videl svoj úspech bližšie vo svojom podaní rozviedol. V jeho závere žiadal rozsudok, že jeho základné právo na súdnu ochranu bolo porušené Okresným súdom Rožňava v čase neukončeného priebehu súdneho konania pod sp. zn. 1C/60/2018, keď súd nové podanie s novým dôkazom zo dňa 27.8.2019 nezaregistroval cez podateľňu ako nové podanie, čím nedostalo spisovú značku a žalobcovi nebol prisúdený jeho zákonný sudca, zákonný sudca nenariadil verejné pojednávanie, čím nedošlo ani k vyhláseniu verejného rozsudku, jeho základné právo bolo porušené vedome, keď nové podanie zo dňa 27.8.2019 bolo vložené do spisu prebiehajúceho konania pod sp. zn. 1C/60/2018 a rozhodoval tak nezákonný sudca, súd prehlásil, že vedome nezaregistroval nové podanie lebo by išlo o litispendenciu, čo vyvrátil ÚS SR vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania. Mal za to, že rozsudok vo veci je v časti, kde vyhodnocuje nové podanie ako súčasť rozhodnutia vysoko arbitrárny, svojvoľný a neudržateľný. Napokon uviedol, že má plné právo na náhradu škody, ktorú úmyselne spôsobil súd svojím konaním v rámci listiny podanej dňa 27.8.2019.
10. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
11. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
13. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
14. Súd prvej inštancie vyzval uznesením žalobcu na odstránenie vád jeho podania, tento však napriek poučeniu o možnosti odmietnuť jeho podanie pre jeho chýbajúce zákonné náležitosti, vady svojho podania v zmysle poučenia súdu neodstránil. Jeho podanie, ktoré malo doplniť pôvodné podanie nazvané odvolanie, absolútne nespĺňalo zákonné náležitosti vyžadované Civilným sporovým poriadkom tak, aby mohlo byť považované za odvolanie a aby ho odvolací súd mohol vecne prejednať. Skutočnosti uvádzané odvolateľom v jeho podaniach nesmerovali k tomu, aby jasne dokumentovali, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodujúc o žalobe na obnovu konania vedeného
pod sp. zn. 9C/361/2014, žalobu na obnovu konania zamietol pre neexistenciu zákonného dôvodu podľa § 397 CSP, ktorý by mal viesť k povoleniu obnovy.
15. Pretože podanie žalobcu nemá zákonom predpísané náležitosti odvolania a tento nedostatok bráni tomu, aby ho mohol odvolací súd prejednať, odvolateľ ani v stanovenej lehote, ani do rozhodnutia odvolacieho súdu vady podania neodstránil, odvolací súd v súlade s ust. § 386 písm. d/ CSP jeho podanie odmietol, keďže nemá náležitosti podľa ust. § 363, § 365 ods. 1 CSP a pre vady podania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
16. Aj keď odvolací súd vecne neprejednával podania žalobcu označené ako odvolania, len na margo veci pripomína, že neexistoval žiaden procesný dôvod, aby podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 27.8.2019 vo veci „obnovy konania pod sp. zn. 9C/361/2014 o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom“ ktorým žalobca poukazoval na údajný nový dôkaz, ktorým malo byť rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 453/2018 (ktorým bola jeho sťažnosť odmietnutá ako oneskorene podaná), bolo zapísané pod novým spisovým číslom ako novonapadnutá vec, ktorá by bola pridelená zákonnému sudcovi náhodným výberom. Toto podanie bolo správne priradené ku konaniu sp. zn. 1C/60/2018, ktoré sa začalo podaním žaloby dňa 6.8.2018 a uznesením 1C/60/2018-34 z 24.9.2018 bolo síce zastavené, ale Krajský súd v Košiciach ho uznesením z 29.3.2019, právoplatným 4.6.2019, sp. zn. 1Co/409/2018-50 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V čase doručenia „nového“ podania žalobcu dňa 27.8.2019 bolo toto správne priradené do už prebiehajúceho konania sp. zn. 1C/60/2018 a nebol dôvod mu priradiť novú spisovú značku, pretože sa jednalo o obnovu toho istého konania vedeného pod sp. zn. 9C/361/2014 o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom a súdu prvej inštancie nič nebránilo v jednom konaní posudzovať údajné nové dôkazy tvrdené žalobcom v podaní z 27.8.2019. Každé novo začaté konanie týkajúce sa obnovy konania vedeného pod sp. zn. 9C/361/2014 o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom, by muselo byť zastavené pre litispendenciu t.j. prekážku skôr začatej veci vedenej pod sp. zn. 1C/60/2018 (nie prekážku veci právoplatne rozhodnutej - res iudicata).
17. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovaná bola v ňom nečinná, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)