Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-3T-95-2022.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-3T/95/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obžal. N. J., na hlavnom pojednávaní dňa 28. mája 2024 takto
rozhodol:
Obžalovaný
N. J., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Bratislava-G.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o ,
ž e
dňa 01.03.2022 v čase okolo 20:30 hod., v Bratislave na Kovovej ulici č. 20, menovaný svojim vozidlom značky FIAT Punto EČV: X. XXX N. zablokoval proti odjazdu vozidlo T. V. značky Škoda Fabia EČV: X. XXX Q. z ktorého v tom čase vystúpila V. G., následne menovaný pristúpil k vozidlu poškodeného, otvoril predné dvere na strane vodiča a T. V. udrel päsťou do oblasti oka, pritom vykríkol na V. G. slovami, že kam ide a kričal na T. V., že ho musí hľadať, nech mu vráti peniaze, nech mu dá peniaze, prečo ho musí sledovať, že mohol byť radšej doma a následne udrel poškodeného do sánky, otvoril zadné dvere vozidla a z vozidla odcudzil keramické nože značky Ernesto, modrý a žltý, ktoré následne odniesol do svojho vozidla, opätovne sa vrátil k autu poškodeného kde ho napadol, začal ho ťahať z auta von, ale ten nechcel vystúpiť, tak ho N. J. kopol do ľavej strany hrudníka, potom ním kmásal, nahol sa do vozidla Škoda Fabia odkiaľ vzal mobilný telefón značky Lenovo II, dámsku látkovú kabelku s obsahom ženskej kozmetiky v hodnote 70,- eur, peňaženku ružovej farby značky Michael Cors v hodnote 120,- eur v ktorej bola finančná hotovosť 50,- eur a zo spínacej skrinky centrálne diaľkové ovládanie v hodnote 50,- eur, čím spôsobil poškodeným škodu v celkovej výške 290,- eur, t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 188 ods.1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona mu súd ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. N. J. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka-poškodeného T. V., prečítaním výpovede svedkyne V. G., oboznámením znaleckého posudku, listinných dôkazov a obrazového záznamu.
Obžalovaný N. J. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Uviedol, že V. požičal auto, ktoré mu tento nevrátil. Žiadal od neho peniaze za požičanie auta a pri stretnutí s V. mu tento povedal, aby išiel za ním, že ide niečo odniesť a tam mu dá peniaze. On išiel za V. autom. Zastavili na Kovovej ulici. On vystúpil zo svojho auta a videl, ako V. mal zaradenú rýchlosť. S jeho autom akoby cuklo a on sa vtedy natiahol do vnútra vozidla, vytrhol mu kľúče zo spínacej skrinky. V. mu povedal, že mu dá do zálohy mobil a ďalšie veci, ktoré boli v jeho aute. On tie veci zobral, bol tam mobil, nejaká taška a keramické nože a odniesol si ich do svojho auta. Následne sa vrátil späť k V. ako tento sedel v aute držal v ruke nôž. On kopol V. do ruky, aby mu nôž vyrazil. Potom ako odchádzal k svojmu autu sa mu začal V. vyhrážať že zle dopadne. On sa k nemu vrátil a dal mu facku. Pokiaľ ide o svedkyňu G., táto z auta vystúpila, odišla do nejakého domu a v podstate sa vrátila až keď bolo po konflikte.
Svedok T. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň išiel s priateľkou k jej mame. Pred jej domom ho obžalovaný zablokoval autom. Jeho priateľka odišla hore do bytu a on ostal sedieť v aute. Obžalovaný na jeho aute otvoril dvere, žiadal aby z auta vystúpil, čo on nechcel. Obžalovaný ho napadol, kopol ho do hrudníka, vytiahol ho z auta, rozbil mu oko a z auta mu zobral veci aj jeho priateľke a odišiel preč. Z auta im obžalovaný zobral kľúč od auta, telefón, sadu nožov, priateľke zobral kabelku. Obžalovaný mu v minulosti požičal auto a on mu za toto požičanie nezaplatil celú sumu. Obžalovaný veci z auta bral vtedy, keď ho vytiahol z auta a on stál vonku. Obžalovaný sa natlačil do auta a veci so zobral. Do oka ho udrel až potom, ako si veci zobral. Vie, že obžalovaný so veci, ktoré mu zobral išiel odniesť do svojho auta a udrel ho ešte predtým. Keď chcel obžalovaný aby z auta vystúpil, tak sa mu bránil, držal sa volantu, obžalovaný ho ťahal z auta, keď mu to nešlo, tak ho kopol do rebier.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď svedkyne V. G., ktorá sa na hlavné pojednávanie nedostavila, a neúspešné boli aj viaceré pokusy o jej predvedenie políciou. Táto v predsúdnom konaní uviedla, že autom išli k jej mame, niesli jej keramické nože a niekto na nich trúbil a vytláčal ich z cesty. Oni zaparkovali na Kovovej ulici pri jej mame. Ten dotyčný zastavil za nimi, otvoril V. dvere a začal ho boxovať. Ona začala utekať za bránu. Ten chlap na ňu kričal. Ako stála za bránou, ten chlap V. kopal, boxoval. Ten chlap z auta zobral jej kabelku aj kľúč od auta.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckého posudku kriminalistického ústavu z odvetvia biológia, z ktorého nič podstatné nevyplýva.
Z listinných dôkazov súd oboznámil protokol o rekognícii z ktorého vyplýva, že svedok V. označil ako páchateľa skutku obžalovaného N. J.. V. G. obžalovaného na rekognícii neopoznala. Súd oboznámil protokol, o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciu z miesta činu a z prehliadky tela poškodeného V., z ktorých nič podstatné nevyplýva. Z lekárskych správ k zraneniam poškodeného V. vyplýva, že tento utrpel v dôsledku útoku poranenie vrchného viečka oka vľavo. Z protokolu o vydaní a vrátení veci vyplýva, že obžalovaný vydal odcudzené veci a to mobilný telefón Lenovo, 2ks keramické nože a 1ks kľúč od vozidla Škoda. Tieto veci boli vrátené poškodenému V..
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol šesť krát súdne trestaný, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, osem krát bol postihnutý za spáchanie priestupku.
Z obrazového kamerového záznamu vyplýva, že obžalovaný sa so svojim motorovým vozidlom postavil pred vozidlo poškodeného V., vstúpil z auta, otvoril dvere na strane vodiča, kde sedel V., udrel tohto rukou, naťahoval sa s vodičom, následne otvoril zadné dvere vozidla, zobral odtiaľ veci, ktoré odniesol do svojho auta, opäť sa vrátil k autu poškodeného, kde tohto cez otvorené predné dvere udrel, ťahal ho z auta, kopal ho, kmásal s ním a opäť sa nahol do vozidla poškodeného, kde boli zvyšné veci poškodeného. Na zázname je vidieť aj to, ako obžalovaný kričal na niekoho, kto bol za autom poškodeného mimo záber kamery.
Súd v danej veci vykonal kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že vina obžalovaného je jednoznačne, mimo akúkoľvek pochybnosť preukázaná v zmysle podanej obžaloby s tým, že súd reagoval na obsah obrazového záznamu a upravil skutkovú vetu obžaloby v tom smere, že zoradil jednotlivé časti útoku obžalovaného voči poškodenému tak, ako boli jednoznačne zachytené na obrazovom zázname, čo nemalo vplyv na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného.
Obžalovaný priznal že v čase a na mieste činu vytrhol poškodenému kľúče zo spínacej skrinky, zobral veci od poškodeného a to mobil, nejakú tašku a keramické nože a odniesol si ich do svojho auta, pričom uviedol, že mu tie veci vydal sám poškodený a to dobrovoľne. Uviedol, že kopol V. do ruky, aby mu vyrazil nôž a dal následne poškodenému aj jednu facku potom, ako sa mu tento vyhrážal.
Obžalovaný je zo spáchania žalovaného skutku usvedčovaný výpoveďou svedka T. V., ktorý uviedol, že obžalovaný ho zablokoval autom. Obžalovaný na jeho aute otvoril dvere, žiadal aby z auta vystúpil, čo on nechcel a následne na to ho obžalovaný napadol, kopol ho do hrudníka, vytiahol ho z auta, rozbil mu oko a z auta mu zobral veci aj jeho priateľke a odišiel preč. Obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne V. G., ktorá uviedla, že autom ich obžalovaný vytláčal z cesty. Po zastavení obžalovaný otvoril V. dvere a začal ho boxovať. Ona začala utekať za bránu. Ten chlap na ňu kričal. Ako stála za bránou, ten chlap V. kopal, boxoval. Ten chlap z auta zobral jej kabelku aj kľúč od auta. Množstvo a druh odcudzených vecí poškodeným je preukázaný nielen ich výpoveďami, ale aj samotným tvrdením obžalovaného a protokolom o vydaní a vrátení veci. To, že pri skutku obžalovaný fyzicky napadol a zranil poškodeného je preukázané lekárskou správou. Celý priebeh skutku je detailne zachytený na obrazovom zázname a ten jednoznačne usvedčuje obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Preukazuje použitie fyzického násilia zo strany obžalovaného voči poškodenému V. vo vnútri vozidla, a aj odcudzenie vecí z jeho motorového vozidla. Je zjavne nelogická obrana obžalovaného v tom, že poškodený mu veci vydal dobrovoľne, ak následne na to mal podľa neho mať v ruke nôť a vyhrážať sa mu, že zle dopadne. Poškodený pri tom, mal údajne dobrovoľne vydať aj svoje veci, aj veci určené pre matku V. G. a aj veci, ktoré patrili V. G., čo je zjavne nepravdepodobné.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa zločinu lúpeže dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Konanie páchateľa teda spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného odporu alebo očakávaného odporu poškodeného. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého a spravidla smeruje voči tomu, kto má vec u seba. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa veci. Napadnutý nemusí byť vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii. Tiež nie je rozhodujúce, či si páchate vec chcel privlastniť, alebo ju len prechodne užívať, zničiť a pod. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.
Vykonaným dokazovaním bolo teda celkom jednoznačne mimo rozumnú pochybnosť preukázané, že obžalovaný použil voči poškodenému V.W. násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím jednoznačne plnil všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a preto ho súd uznal vinným zo žalovaného zločinu, ktorého sa dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd ukladal obžalovanému trest podľa trestnej sadzby pri treste odňatia slobody, ktorá je od troch rokov do osem rokov. Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36, resp. § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadnil to, že od žalovaného skutku uplynula dlhšia doba, počas ktorej obžalovaný žije riadnym životom. Odcudzené veci boli poškodenému V. čiastočne vrátené, tento v dôsledku konania obžalovaného neutrpel žiadnu výraznejšiu ujmu. Preto súd uložil obžalovanému výchovný podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere tri roky, pričom jeho výkon mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní tri roky, počas ktorej bude správanie sa obžalovaného monitorované probačným úradníkom. Zároveň súd uložil obžalovanému aj vhodné primerané obmedzenie aby sa podrobil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia programu sociálneho výcviku, ktorý by mal pomôcť eliminovať jeho agresívne správanie.
Takto uložený trest obžalovanému spolu s uloženým obmedzením je plne v súlade s účelom trestu ako to má na mysli Trestný zákona a splní dostatočne svoju ochrannú aj prevýchovnú funkciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Mestského súdu Bratislava I, na Krajský súd v Bratislave.