Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu DANEX PLUS, s.r.o., so sídlom Soľ 109, 094 35 Soľ, IČO: 455 214 41, zastúpeného K., konateľom spoločnosti, právne zastúpeného JUDr. Vitalijom Frankom, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. mája 2017 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov () daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.01.2017, ktorou správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur daňového dlžníka DANEX PLUS, s.r.o., Soľ 109, 094 35 Soľ, potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na to, že daňový dlžník podal odvolanie proti daňovej exekučnej výzve dňa 22.02.2017, ktoré doplnil dňa 23.03.2017, v ktorom uviedol, že dňa 13.02.2017 podal v zákonnej lehote správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutí FR SR zo dňa 24.11.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 08.08.2016, ako aj návrh na odloženie vykonateľnosti všetkých troch rozhodnutí FR SR podľa § 185 a nasl. ustanovení Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že podľa názoru daňového dlžníka predmetné napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore s Daňovým poriadkom. Ďalším dôvodom podania odvolania bola skutočnosť, že spoločnosť DANEX PLUS s.r.o. zamestnáva na stály pracovný pomer 22 zamestnancov a má uzatvorené dlhodobé hospodárske zmluvy na dodávku stavebných a iných prác vo verejnom záujme zhruba na 900 000 Eur. Mesačný obrad na účte spoločnosti je zhruba 20 000 - 25 000 Eur. Na základe uvedeného má daňový dlžník za to, že napadnutá daňová exekučná výzva je predčasná a v prípade, že by daňová správa pokračovala v daňovej exekúcii došlo by ku kolapsu spoločnosti, čím by nastali problémy s 22 stálymi zamestnancami, pričom spoločnosť by prišla o 900 000 Eur v hospodársko - obchodných zákazkách, ktoré sú vo forme verejného záujmu a následne by došlo k likvidácii spoločnosti. Na základe uvedeného daňový dlžník žiadal, aby daňová správa, resp. Daňový úrad Prešov napadnutú daňovú exekučnú výzvu zrušiť

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zároveň, ak daňový úrad vykonal úkon smerujúci k odstaveniu účtu spoločnosti, aby odstavenie zrušil a ak takto neurobil tak sa takéhoto konania zdržal. V doplnenom odvolaní daňový dlžník poukázal na odvolanie zo dňa 22.02.2017, kde sú uvedené navrhované zmeny, ako aj v krátkosti dôvody odvolania a priložil kópie žalôb, ktoré podal na Krajský súd v Prešove.

3. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal skutočné dôvody uvedené v odvolaní a zistil, že správca dane evidoval ku dňu 23.01.2017 u daňového dlžníka DANEX PLUS, s.r.o. Soľ 109, 094 35 Soľ, IČO: 455 214 41 daňový nedoplatok vo výške 46 528,52 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október, november a december 2014 podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX všetky zo dňa 08.08.2016. Daňový dlžník uložené peňažné plnenie neuhradil v lehote splatnosti. Správca dane začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia zo dňa 23.01.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.01.2017. Po začatí daňového exekučného konania správca dane vydal dňa 30.01.2017 odvolaním napadnutú daňovú exekučnú výzvu pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorou vyzval daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur. V prípade, že daňový dlžník nezaplatí daňový nedoplatok v lehote určenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve, správca dane vykoná daňovú exekúciu podľa § 108 Daňového poriadku, t. j. prikázaním pohľadávky z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb. FR SR k námietkam uvedeným v odvolaní zaujal nasledovné stanovisko. Poukázal na citáciu ustanovenia § 88 ods. 1, ods. 4 Daňového poriadku a argumentoval tým, že daňové exekučné konanie začal správca dane z úradnej moci potom, čo boli splnené procesné a hmotnoprávne podmienky, pričom argumentoval tým, čo myslí zákon pod podmienkami procesného charakteru a hmotnoprávneho charakteru. Daňové exekučné konanie podľa žalovaného nasleduje potom, čo daňový dlžník dobrovoľne nesplní uložené peňažné plnenia. Samotné daňové exekučné konanie je iba dôsledkom nesplnenia povinností daňovým dlžníkom dobrovoľným spôsobom, čo sú však právne následky, ktorých si daňový dlžník musí byť vedomý v zmysle skôr vydaných právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu preto považuje odvolací orgán námietku daňového dlžníka o tom, že pokračovaním v daňovom exekučnom konaní by došlo ku kolapsu spoločnosti s dopadom na jeho ekonomickú činnosť a pracovnoprávne vzťahy za bezpredmetnú. Čo sa týka podaných žalôb o preskúmanie rozhodnutí FR SR zo dňa 24.11.2016 v spojení s rozhodnutiami Daňového úradu Prešov z 08.08.2016 vo všetkých troch prípadoch tak, ako aj v návrhu na priznanie odkladného účinku správnym žalobám odvolací orgán uviedol, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia FR SR ako žalovanému v danej veci neboli doručené uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorými by bol rozhodol o návrhoch žalobcu o priznaní odkladného účinku správnym žalobám. Na základe uvedeného nie sú prekážky, aby správca dane pokračoval v daňovom exekučnom konaní. Daňový dlžník môže podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada v zmysle ustanovenia § 91 ods. 6 Daňového poriadku. Daňový dlžník v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, za ktorých existencie by bolo odvolanie proti daňovej exekučnej výzve opodstatnené.

II.

Žalobné dôvody

4. Včas podanom žalobou doručenou na Krajský súd dňa 10.08.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia FR SR zo dňa 23.05.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým potvrdilo FR SR napadnutú daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov zo dňa 30.01.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX v celom rozsahu. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že nemôže súhlasiť s odôvodnením žalovaného, že dlžník v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, za ktorých existencie by bolo odvolanie proti daňovej exekučnej výzve opodstatnené. Považuje toto odôvodnenie za všeobecné, nekonkrétne a nedostačujúce. Má za to, že svoje odvolanie odôvodnil dostatočne a to tým, že uviedol také skutočnosti, pri ktorých napadnutá exekúcia je zjavne neprimeraná a konanie správcu dane voči daňovému subjektu je nadmieru prísne. Je tu potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že takýmto svojim konaním správca dane

neúmerným spôsobom zasiahol nielen do subjektívnych práv žalobcu, ale najmä do subjektívnych práv zamestnancov žalobcu. Ak správca dane svojim rozhodnutím odstavil žalobcovi jediný podnikateľský účet zabránil mu týmto s ním nakladať a tým mu zabránil plniť si neopomenuteľné, zákonom predpísané povinnosti a to najmä realizáciu mesačných úhrad miezd zamestnancom, povinnú realizáciu odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, realizáciu mesačnej platby dane z pridanej hodnoty, zrážky zo mzdy rôzneho druhu.

5. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že nepopiera existenciu daňového exekučného konania v zmysle § 88 a nasl. ustanovení Daňového poriadku, avšak je toho názoru, že správca dane mohol po preskúmaní celej situácie zistiť a konať tak, aby čo najmenej ohrozil činnosť a funkčnosť daňového subjektu. Správca dane takto zjavne neučinil, ani nepostupoval. Už v samotnom odvolaní žalobca uviedol niekoľko závažných argumentov, ktoré ho viedli k podaniu odvolania okrem iného aj to, že zamestnáva na stály pracovný pomer 22 zamestnancov a spolupracuje s desiatkami živnostníkov. Spoločnosť je hospodársky prepojená na systém verejného obstarávania s možnosťou čerpať finančné prostriedky, ktoré sú poskytované Európskou úniou na realizáciu verejnoprospešných prác. Ako sám odvolací orgán uviedol, má zjavne vedomosť aj o tom, že žalobca podal niekoľko správnych žalôb proti rozhodnutiam správcu dane Daňovému úradu Prešov a teda mal komplexný prehľad o žalobcovi jednak z finančnej stránky, ako aj majetkovej a mal možnosť postupovať aj iným spôsobom pre prípadné zabezpečenie svojej pohľadávky, ako tým, ktoré urobil a ktorým vystavil žalobcu absolútnemu riziku jednak neplnenia si svojich zákonných povinností aj voči iným štátnym orgánom, voči zamestnancom a ich rodinám aj voči obchodným partnerom. Dôkazom žalobcovho tvrdenia sú účtovná uzávierka ku 31.12.2016, ako aj Zmluva o dielo č. XX/XXXX zo dňa 10.01.2017. Žalobca mal preto za to, že konanie správcu dane v tomto konkrétnom prípade bolo neprimerané, tvrdé a mal aj iné možnosti ako zabezpečiť svoju pohľadávku a že sú tu zreteľa hodné dôvody, aby postupoval aj iným spôsobom. Zároveň žalobca podal návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. Na základe uvedených skutočností navrhol vyhovieť žalobe a napadnuté rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.05.2017 v spojitosti s daňovom exekučnou výzvou z 30.01.2017 zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať trovy konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 27.10.2017 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň sa žalovaný vyjadril aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorý navrhol zamietnuť z dôvodu, že vyjadrenia žalobcu v žiadosti o priznanie odkladného účinku považuje žalovaný za bezpredmetné.

IV.

Závery správneho súdu

7. Správny súd rozhodol rozhodnutím pod sp. zn. 3S/34/2017-31 dňa 27.11.2017 uznesením tak, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

8. Ku dňu 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok a ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 tohto zákona, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý kto tvrdí, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu verejnej správy.

11. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.

12. V zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným, je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

13. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, Daňového úradu Prešov, ako aj z podanej žaloby, predmetom preskúmania v danom konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.05.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 45 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 30.01.2017 č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu v zmysle § 91 Daňového poriadku voči žalobcovi na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur.

14. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom vypočul právneho zástupcu žalobcu, konateľa žalobcu, ako aj povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil na výzvu súdu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.

15. Správny súd sa pri preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj daňového úradu sa v prvom rade musel vysporiadať so žalobnou námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného, ako aj správcu dane došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu konaním, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom preskúmania v tomto správnom konaní.

16. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že správca dane evidoval ku dňu 23.01.2017 u žalobcu ako daňového dlžníka daňový nedoplatok vo výške 46 528,52 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október, november a december 2014 podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX, č.: XXXXXXXXX/XXXX a č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktoré boli vydané dňa 08.08.2016. Nakoľko žalobca ako daňový dlžník uložené peňažné plnenie neuhradil v lehote splatnosti začal správca dane daňové exekučné konanie a to vydaním rozhodnutia pod č.: Z./XXXX zo dňa 23.01.2017 podľa príslušného ustanovenia § 90 ods. 1 Daňového poriadku. Vymožený daňový nedoplatok vo výške 46 528,52 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým bol podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 17.01.2017 pod č.: XXXXXXXX/XXXX bol tento podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 30.01.2017 daňovej exekučnej výzvy pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorou správca dane vyzval žalobcu na zaplatenie uvedeného daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur. Rozhodnutia FR SR zo dňa 24. novembra 2016 č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX boli predmetom preskúmania Krajským súdom v Prešove v spoločnom konaní pod sp. zn. 3S/8/2017. Krajský súd v Prešove správne žaloby ako nedôvodné zamietol.

17. Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalobca ako daňový dlžník nezaplatil daňový nedoplatok v lehote určenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve a preto správca dane mal dôvod vykonať daňovú exekúciu podľa § 108 Daňového poriadku, t. j. prikázaním pohľadávky z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a to E. a.s. a P. J. a.s. J..

18. Čo sa týka podaného odvolania žalobcom voči predmetnej daňovej exekučnej výzve rozhodoval o tomto odvolaní žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku a z dôvodu, že považoval konanie správcu dane v zmysle príslušných ustanovení § 88 ods. 1, ods. 4 Daňového poriadku za správne, daňovú exekučnú výzvu zo dňa 30.01.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur voči žalobcovi potvrdil.

19. Žalovaný ako odvolací orgán postupoval v zmysle § 72 a nasl. ustanovení Daňového poriadku, pričom z ustanovenia § 72 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne,

alebo ústne do zápisnice. S poukazom na ustanovenie § 72 ods. 3 Daňového poriadku, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť, alebo doplniť.

20. Doručovanie daňovej exekučnej výzvy upravuje ustanovenie § 91 ods. 3 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka (§ 91 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku).

21. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

22. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ako už súd uviedol ustanovenia § 72 až 74, ako aj § 91 ods. 6 Daňového poriadku.

23. Z obsahu administratívneho spisu je bezpochyby preukázané, že žalobca mal v daňovom konaní právneho zástupcu JUDr. Vitalija Franka, ktorého splnomocnil na základe plnomocenstva zo dňa 22.02.2017.

24. Ďalej mal z administratívneho spisu správny súd bezpochyby preukázané, že Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou pod č.: XXXXXXXXX/XXXX dňa 17.01.2017 zostavil ku dňu 17.01.2017 z údajov z evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u daňového dlžníka DANEX PLUS, s.r.o., DIČ: 2023038985, IČO: 455 21 441, IČ DPH: SK2023038985, Soľ 109, 094 35 Soľ, takto: členenie daňových nedoplatkov podľa § 89 ods. 2 písm. d) Zákona, daňové nedoplatky podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov, č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.08.2016, dátum pôvodnej splatnosti dane 30.12.2016, výška daňového nedoplatku 21 579,84 Eur, č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.08.2016 s dátumom pôvodnej splatnosti dane 30.12.2016, výška daňového nedoplatku 13 936,00 Eur a č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.08.2016, dátum pôvodnej splatnosti dane 30.12.2016, výška daňového nedoplatku 11 012,68 Eur. Spolu suma daňových nedoplatkov podľa výkazu celkom 46 528,52 Eur.

25. Daňový úrad Prešov na základe uvedeného dňa 23.01.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX pod č. daňového exekučného konania XXXXXXXXXXXX vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur od daňového dlžníka DANEX PLUS, s.r.o., Soľ 109, 094 35 Soľ. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.01.2017, doručené bolo P. a.s. a E. a.s. J..

26. Daňový úrad Prešov dňa 30.01.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, č. daňového exekučného konania: XXXXXXXXXXXX vydal podľa § 91 Daňového poriadku daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi DANEX PLUS, s.r.o., Soľ 109, 094 35 Soľ, ktorou oznámil daňovému dlžníkovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Prešov zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku 17.01.2017 vo výške 46 528,52 Eur začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia zo dňa 23.01.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur. Správca dane zároveň v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval daňového dlžníka, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 46 528,52 Eur.

27. Na základe odvolania voči daňovej exekučnej výzve zo dňa 22.02.2017, ktoré bolo doplnené na základe výzvy správcu dane podaním doručeným na daňový úrad dňa 21.03.2017 podal žalobca voči daňovej exekučnej výzve, ktoré je v súčasnej dobe predmetom uvedeného správneho konania vzhľadom na rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.05.2017.

28. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že daňová exekučná výzva je považovaná za rozhodnutie správcu dane, ktoré je všeobecné, nekonkrétne a nedostačujúce. Daňová exekučná výzva je z hľadiska všeobecnej teórie práva individuálnym právnym aktom ako výsledok aplikačnej činnosti

kompetentného štátneho orgánu, t. j. orgánu verejnej moci, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú, resp. potvrdzujú oprávnenia a právne povinnosti konkrétnych určených subjektov. Vydanie a obsah individuálneho právneho aktu, t. j. rozhodnutia sú nezávislé od vôle adresátov, aktu, čím sa odlišujú od občianskoprávnych a súkromnoprávnych úkonov.

29. Daňovú exekučnú výzvu v zmysle uvedených skutočností nemožno považovať ani za podanie správcu dane, pričom upravuje v § 58 ods. 1 Daňového poriadku, že daňové konanie začína: a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona, alebo podľa osobitných predpisov.

30. Z ustanovenia § 58 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie.

31. Podľa § 58 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo voči inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať prvý úkon. Z uvedených citovaných ustanovení Daňového poriadku bezpochyby vyplýva, že podanie je úkonom, ktorý na základe dispozičnej zásady realizujú výlučne daňové subjekty, nie správca dane.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ako aj z obsahu administratívneho spisu žalobca podal odvolanie proti daňovej exekučnej výzve v lehote 15 dní na podanie odvolania a následne v lehote podanej na odvolanie a o tejto žalovaný ako odvolací orgán včas rozhodol.

33. Správny súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu, že vydanie daňovej exekučnej výzvy bolo pre neho a jeho spoločnosť likvidačným poukazuje na to, že daňová exekučná výzva nie je základným rozhodnutím pre daňové exekučné konanie. Takýmto rozhodnutím je len právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o daňovej povinnosti daňového dlžníka. V danom prípade je takýmto rozhodnutím exekučný titul, ktorý je podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 17.01.2017 pod č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 23.01.2017, ktorým začal správca dane daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur.

34. Samotnou daňovou exekučnou výzvou správca dane len vyzýva na zaplatenie daňového nedoplatku, čím dáva daňovému dlžníkovi možnosť predísť daňovej exekúcii. V odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve odvolací orgán neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodnutia, ani postup, ktorý mu predchádzal. Pre začatie daňového exekučného konania sa vyžaduje okrem splnenia podmienok procesného charakteru aj splnenie podmienok hmotnoprávneho charakteru, ktorými sú: existencia daňového nedoplatku (výkaz zo dňa 17.01.2017), existencia exekučného titulu a existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Tieto podmienky boli v predmetnom konaní splnené.

35. Pokiaľ žalobca ako daňový dlžník žiadal o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 Daňového poriadku opakovane poukázal na skutočnosti týkajúcich sa 22 stálych zamestnancov, ako aj na nemožnosť platenia odvodov, platenia DPH a platenia miest pre stálych pracovníkov a uviedol, že daňová exekúcia, ak sa uskutoční, bude mať pre neho a jeho spoločnosť likvidačný charakter a spôsobí mu ujmu na jeho subjektívnych právach, ako aj na právach jeho zamestnancov a jeho obchodom živote k tomuto odvolací orgán uviedol, že samotné odloženie daňovej exekučnej výzvy podľa § 95 Daňového poriadku je v kompetencii správcu dane a teda správca dane na základe žiadosti mohol daňovému dlžníkovi posúdiť, či takéto dôvody pre odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 Daňového poriadku boli, ak by takúto žiadosť daňový subjekt - žalobca správcovi dane podal. Skutočnosti pre odloženie daňovej exekúcie musí daňový dlžník preukázať sám. Odvolací orgán po preskúmaní odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzvy konštatoval, že daňový dlžník v odvolaní neuviedol také skutočnosti, za ktorých existencie by bolo odvolanie proti daňovej exekučnej výzve opodstatnené. Z uvedených dôvodov preto prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

36. V danom prípade vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom preskúmavacieho konania posúdenie právnej otázky týkajúcej sa vzniku daňovej pohľadávky. Aj keď ide o daňovú exekučnú výzvu,

správny súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov, keďže vzhľadom na poukaz na uznesenie NS SR 2Sžs/65/2012 aj daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu, aj keď v len obmedzenom rozsahu, t. j. iba v rozsahu dôvodov uvedených podľa § 76 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 511/1992 Zb., pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu“...

37. Z ustanovenia § 89 Daňového poriadku vyplýva, že exekučným titulom je: a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu.

38. V danom prípade bol exekučným titulom vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 17.01.2017 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol zostavený z údajov z evidencie daní daňového subjektu na nedoplatok DPH.

39. V správnom konaní nebolo sporné, že daňový nedoplatok sa týka zdaňovacieho obdobia október, november a december 2014 podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí zo dňa 08.08.2016. Žalobca v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve argumentoval tým, že môže dôjsť uvedenou daňovou exekučnou výzvou k porušeniu subjektívnych práv jeho ako aj jeho zamestnancov a môže dôjsť k likvidácii jeho spoločnosti. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca námietku tak, ako ju sformuloval v žalobe poukázal na túto jednak v odvolaní, proti daňovej exekučnej výzve s poukazom na ustanovenie § 91 ods. 6 Daňového poriadku, odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Preto ak daňový dlžník v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, za ktorých existencie by bolo odvolanie proti daňovej exekučnej výzve opodstatnené, odvolací orgán - žalovaný odvolanie voči daňovej exekučnej výzve zamietol de facto a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.01.2017, ktorým napadnutú daňovú exekučnú výzvu, ktorou vyzval týmto rozhodnutím daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur.

40. Vzhľadom na tú skutočnosť, že daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu len v obmedzenom rozsahu jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. V tomto konaní sa nepreskúmava zákonnosť exekučného titulu, opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu (poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. 2Sžf/65/2012).

41. Z obsahu administratívneho spisu pritom bezpochyby vyplýva, že žalobca vyčerpal možnosť súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu, keď aj napriek tomu, že proti rozhodnutiu v evidencii daňového nedoplatku zo dňa 23.01.2017, na základe ktorého vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október, november a december 2014 podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí zo dňa 08.08.2016 nedoplatok na DPH vo výške 46 528,52 Eur, ktorým mu bol určený uvedeným rozhodnutím z 30.01.2017 ako daňová exekučná výzva na zaplatenie daňového nedoplatku a odvolaním napadol až uvedené rozhodnutie zo dňa 30.01.2017, t. j. daňovú exekučnú výzvu, ktorou vyzval daňového dlžníka správca dane na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 46 528,52 Eur.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že daňová exekučná výzva zo dňa 30.01.2017 ako aj celé daňové exekučné konanie vedené proti žalobcovi je vedené v rozpore so zákonom, správny súd je opačného názoru. Správny súd argumentuje tým, že ani samotné podanie správnej žaloby na preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu sama o sebe nespôsobuje nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia z 23.01.2017, ktorého podkladom bol vykonateľný výkaz nedoplatkov vo výške 46 528,52 Eur. Správny súd zároveň skonštatoval, že nevzhliadol v konaní takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zrušenie daňovej exekučnej výzvy v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku.

43. Z uvedených dôvodov preto správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 S.s.p. žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému žalovanému správny súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,

z dôvodu, že tento si jednak nárok na náhradu trov konania neuplatil a vo vzťahu k žalobcovi nezistil správny súd také dôvody, pre ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

45. Uvedené rozhodnutie prijal správny súd v pomere hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.