Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-433-2014.pdf
PDF · 175.95 KB
No categories available
15C/433/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: Z. R., R. C. S., A. XX, právne zastúpená: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 19, proti žalovaným: 1./ Q.. Z. E., C. S.X., C. XX, 2./ B. E., C. S., C. XX, 3./ Z. E. Z.., C. C., C. XX, 4./ Ľ. E., C. C., C. XX, žalovaní v 1. až 4. rade právne zastúpení: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, 5./ Bytové družstvo Prešov, IČO: 00 173 665, so sídlom Prešov, Bajkalská 30, právne zastúpený: JUDr. Johana Bertová, advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 29, 6./ A. H., C. S., A. XX, 7./ A. H., C. S., A. XX, žalovaní v 6. a 7. rade právne zastúpení: JUDr. Peter Novosad, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 29, o zaplatenie 42.000,- Eur s prísl. a o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 33.076,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33.076,91 Eur počnúc dňom 13.2.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu o plnenie zamieta.
III. Zamieta žalobu o plnenie medzi žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade.
IV. Zamieta žalobu o určenie, že žalovaný v 5. rade je výlučným vlastníkom družstevného bytu č. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX obytného domu v S., na ul. A., súp. č. XXXX, postaveného na pozemku KN C XXXXX, v podiele 1/1, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie S., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 74/3499 a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 74/3499 na pozemku - parc. KN C č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie S..
V. Zamieta žalobu o určenie, že žalobkyňa ako členka žalovaného v 5. rade je užívateľkou 3-izbového bytu č. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX obytného domu č. XXXX v S., na ul. A..
VI. Žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
VII. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % každému zo žalovaných v 3., 4., 5., 6., 7. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30.12.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol rozsudkom: „Žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 42.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od podania žaloby do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Určuje sa, že žalovaný v 5. rade je výlučným vlastníkom družstevného
bytu č. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX obytného domu v S. na ulici A., súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku KN C č. XXXXX, v podiele 1/1, zapísaného na LV č. XXXXX katastrálne územie S., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 74/3499 a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 74/3499 na pozemku - parc. KN C č. XXXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere 572 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie S.. Určuje sa, že žalobkyňa ako členka žalovaného v 5. rade je užívateľkou trojizbového bytu č. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX obytného domu č. XXXX v S. na ulici A.. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.“ Žalobu odôvodnila tým, že ako členka BD Prešov bola nájomkyňou 3-izbového družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa v S. na ul. A., vo vchode č. XX, v bytovom dome č.s. XXXX. Na základe Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej dňa 28.11.2012 previedla na manželov B. E. B. Q.. Z. E., teda žalovaných v 1. a 2. rade svoje členské práva a povinností, ako aj užívacie práva k predmetnému bytu. Pri prevode sa dohodli, že jej bude vyplatených 8.000,- Eur a zvyšok vo výške 42.000,- Eur jej vyplatia po príchode ich syna s manželkou zo zahraničia, teda žalovaných v 3. a 4. rade, na ktorých mali podľa ich informácií previesť užívacie právo k predmetnému bytu. Žalovaní v 1. a 2. rade skutočne previedli členské práva a povinností k predmetnému bytu na žalovaných v 3. a 4. rade, teda na svojho syna a jeho manželku. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni nebola vyplatená dohodnutá kúpna cena od žalovaných v 1. a 2. rade, dohodla sa následne dňa 5.1.2013 so žalovanými v 3. a 4. rade a uzavrela s nimi Dohodu o vzájomnom majetkovom a finančnom vysporiadaní členských práv a povinností k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. S., vedených na LV č. 12381 a 12382, a to:
- byt č. 28 na 5. poschodí vo vchode č. 15 obytného domu v Prešove na ul. A., súp. č. XXXX, postavený na pozemku KN C č. XXX/XX, v podiele 1/1
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 74/3499
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 74/3499 na pozemku parc. KN C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 572 m2. Trhová hodnota bytu bola 50.000,- Eur. Pôvodná dohoda znela na vyplatení sumy 8.000,- Eur pri podpise Dohody o prevode členských práv a neskôr na sumu 42.000,- Eur. Uvedená dohoda naplnená nebola. Po prevode členských práv zo žalovaných v 1. a 2. rade na žalovaných v 3. a 4. rade mala byť uzavretá dňa 5.1.2013 Dohoda o vzájomnom majetkovom a finančnom vysporiadaní členských práv a povinností, na základe ktorej mali žalovaní v 3. a 4. rade previesť členské práva a povinností opäť na žalobkyňu, avšak aj napriek platnej Dohode o spätnom prevode došlo k uzavretiu ďalšej dohody o prevode členských práv a povinností, kedy žalovaní v 3. a 4. rade členské práva a povinností previedli na manželov C.. Títo mali odkúpiť predmetný byt od žalovaného v 5. rade do svojho vlastníctva a neskôr ho odpredať žalovaným v 6. a 7. rade. Prioritným záujmom žalobkyne je vyplatenie kúpnej ceny za prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu vo výške 42.000,- Eur. Zaplatiť túto kúpnu cenu žiada, nakoľko tak sa dohodla so žalovanými v 1. až 4. rade. Nakoľko je sporné, či Dohoda o členských právach a povinnostiach medzi žalovanými v 3. a 4. rade a manželmi C. je platná, z dôvodu právnej istoty, žalobkyňa žaluje aj o určenie, že je stále členkou žalovaného v 5. rade a vlastníčkou práv a povinností k bytu č. XX. Pokiaľ nie je platná dohoda uzavretá medzi žalovanými v 3. a 4. rade a manželmi C., nemôže byť platná ani Dohoda o prevode vlastníctva k tomuto bytu zo žalovaného v 5. rade do osobného vlastníctva C. a ani kúpna zmluva na odpredaj predmetného bytu manželmi C. na žalovaných v 6. a 7. rade. Ďalej dala žalobkyňa do pozornosti, že podala trestné oznámenie na OR PZ odbor kriminálnej polície Prešov, vedené pod ČVS: ORP-307/2-OVK/PO/2013. Žalobkyňa tiež namieta, že tvrdenia medzi stranami sporu sú odlišné vo vzťahu k dohode o kúpnej cene keď ona tvrdí, že mala záujem na prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu za cenu 50.000,- Eur, avšak zo strany žalovaných 1-4 bola ochota uhradiť jej sumu 42.000,- Eur (po vyplatení 8.000,- Eur jej chceli doplatiť už len 34.000,- Eur).
2. Žalovaní v 1.-4. rade v písomnom vyjadrení uviedli, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznávajú. Poukázali na uznesenie OR PZ, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa mala celý čas vedomosť o cene za prevod bytu 42.000,- Eur. Neskôr žalobkyňa začala otáľať s cenou 42.000,- Eur, preto bola pripravená dohoda z 5.1.2013, ktorú však žalobkyňa nedodržala. Ďalšou možnosťou žalobkyne predať byt za 50.000,- Eur bola aj dohoda zo dňa 7.2.2013, kedy sa žalobkyňa a pán M. vyjadrili v tom zmysle, že majú kupca. K spätnému prevodu malo dôjsť dňa 12.2.2013 po vyrovnaní výdavkov realizovaných žalobcami, avšak ani táto dohoda dodržaná nebola. Následne dňa 8.3.2013 došlo k prevodu členských práv na pána C., ktorý sa mal vyrovnať s pani Talianovou.
3. Žalovaní v 6. a 7. rade v písomnom vyjadrení uviedli, že so žalobou nesúhlasia. Byt nadobudli od predávajúceho O. C. a ten ho nadobudol od BD Prešov, ktoré bolo do tohto prevodu výlučným
vlastníkom bytu a bolo oprávnené s týmto disponovať podľa svojho uváženia. Zo strany žalovaného v 5. rade BD Prešov nedošlo k spochybneniu platnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, preto žalobkyni chýba na podanej určovacej žalobe naliehavý právny záujem. Oni nemali dôvod pochybovať o vlastníctve bytu pána C. a ako vlastníci boli teda dobromyseľní. Konanie žalobkyne sa javí byť špekulatívne a účelové.
4. Zo stanoviska žalovaného v 5. rade vyplýva, že eviduje Dohodu o prevode členských práv a povinností uzatvorenú dňa 28.11.2012 medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade doručenú BD Prešov dňa 28.11.2012, dňa 4.1.2013 medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovanými v 3. a 4. rade doručenú BD Prešov dňa 4.1.2013 a dňa 8.3.2013 medzi žalovanými v 3. a 4. rade a pánom O. C. doručenú BD Prešov dňa 8.3.2013. Žalovaný v 5. rade cituje ust. § 229 ods. 1 a § 230 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 5. rade uzavrel s pánom C. dňa 2.4.2013 Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, čím sa pán C. stal jeho vlastníkom. Neskôr bolo vlastníctvo prevedené na žalovaných v 6. a 7. rade. K dohode zo dňa 1.1.2013 žalovaný v 5. rade uviedol, že namieta jej platnosť z dôvodu nedostatku jednoznačného prejavu vôle smerujúceho k prevodu členských práv a povinností v Bytovom družstve Prešov v prospech žalobkyne a nenaplnenie náležitostí vyžadovaných § 230 Obchodného zákonníka, teda nedoručením dohody BD Prešov. Je potom potrebné akceptovať platné prevody členských práv a povinností doručené BD Prešov, v zmysle ktorých sa žalovaný v 5. rade necíti byť vlastníkom predmetného bytu a navrhuje žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť. K argumentu v žalobe o neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností z dôvodu nedostatku dohody o cene žalovaný v 5. rade uviedol, že sa nejedná o podstatnú náležitosť dohody a navyše je tam uvedené, že zostatkovú hodnotu členského podielu si strany medzi sebou vysporiadajú.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením vyšetrovacieho spisu OR PZ Prešov odbor kriminálnej polície Prešov č. ORP-307/2-OVK-PO-2013 IF, spisovým materiálom BD k spornému bytu, Dohodou o prevode členských práv a povinností z 28.11.2012, Dohodou o vzájomnom majetkovom a finančnom vyporiadaní členských práv a povinností z 5.1.2013, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
6. Predmetom konania sú nároky žalobkyne vo vzťahu k bytu evidovanému na LV č. XXXXX-Č., kat. úz. S., obec S., okres S., vo vchode č. XX, 5. poschodie, byt č. XX, ktorého výlučnými vlastníkmi v bezpodielovom spoluvlastníctve sú žalovaní v 6. a 7. rade. Vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je postavená bytová budova, sú evidované na LV č. XXXXX.
7. Z Dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej podľa § 230 Obchodného zákonníka dňa 28.11.2012 vyplýva, že prevádzajúca členka Z. R. previedla na nadobúdateľa B. a Z. E. členské práva k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX v S. na A. XX. V bode III Dohody sa uvádza stav úhrad, poplatkov za užívanie bytu a služby s tým spojené, záloha za nájomné vyrovnané k 30.11.2012, práce vykonané v byte vyrovnané k 31.10.2012. Prevádzajúci zároveň vyhlasuje, že všetky pozdĺžnosti voči BD má ku dňu podpísania dohody vyrovnané. V opačnom prípade tieto prechádzajú na preberajúceho. Výška zostatkovej hodnoty členského podielu bez anuity 610,25 Eur. V dohode sa ďalej v bode IV uvádza, že prevádzateľ a nadobúdateľ záväzne vyhlasujú, že zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 610,50 Eur si vysporiadajú vzájomne medzi sebou. Dohoda je prevádzajúcim a nadobúdateľom podpísaná, pravosť podpisov je overená Bytovým družstvom Prešov.
8. Z Dohody o vzájomnom majetkovom a finančnom vysporiadaní členských práv a povinností zo dňa 5.1.2013 vyplýva, že túto uzatvorili prevodca Z. E. (žalovaný v 4. rade) a Ľ. E., Q.. A. (žalovaná v 5. rade) a žalobkyňa Z. R. ako nadobúdateľ. V dohode sa uvádza, že jej predmetom je finančné vyrovnanie a následný prevod členských práv a povinností k spornej nehnuteľnosti, pričom prevodca a nadobúdateľ sa dohodli, že cena za prevod členských práv a povinností predmetu je 8.923,09 Eur. Cena za prevod členských práv a povinností zahŕňa položky:
- penále za nájom uhradené dňa 28.11.2012 vo výške 2.337,70 Eur,
- súdne trovy uhradené dňa 28.11.2012 BD vo výške 1.668,95 Eur,
- nedoplatok na nájomnom vo výške 3.047,44 Eur,
- poplatok za prevod bytu uhradený 28.11.2012 666,50 Eur,
- poplatok za prevod bytu uhradený 4.1.2013 na BD 17,50 Eur,
- nájomné za január 2013 185,50 Eur,
- ostatné náklady (notár, právnik, benzín, úroky) 1.000,- Eur. V dohode sa ďalej uvádza, že cena za prevod členských práv a povinností vo výške 8.923,09 Eur mala byť uhradená na účet prevodcu najneskôr do 16.1.2013, následne po preukázaní uhradenej sumy bude zrealizovaný prevod členských práv na nadobúdateľa najneskôr do 16.1.2013, pričom poplatok vyplývajúci z prevodu bude hradiť nadobúdateľ. Dohoda je podpísaná prevodcami, nadobúdateľkou a svedkami Z. E. B. Z. Ž.. Rukou je pod tlačeným textom dohody dopísané, že strany zároveň potvrdzujú, že vzťah medzi P.. B. K. a nadobúdateľkou pani Talianovou je vysporiadaný a finančné záväzky vyrovnané.
9. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ Prešov, odbor kriminálnej polície Prešov, číslo ORP-307/2- OVK-PO/2013IF súd zistil, že dňa 12.3.2013 bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení oznamovateľa Z. R.. Uznesením zo dňa 11.4.2013 OR PZ v Prešove vec z podozrenia zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák. odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že nebolo preukázané, aby konanie B. E., Q.. Z. E., Z. E. Z.. B. P.. B. K.X. došlo k naplneniu subjektívnych znakov skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zák.. Po podanej sťažnosti Z. R. Okresná prokuratúra Prešov uznesením zo dňa 14.6.2013 sťažnosť pre nedôvodnosť zamietla.
10. Z pripojeného spisového materiálu BD Prešov týkajúceho sa bytu č. XX na ul. A. Č.. XX v S. vyplývajú skutočnosti o prevode členských práv a povinností a prevode vlastníctva k spornému bytu zhodné s tými, ako sú popísané v žalobe.
11. V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že 22.11.2014 ju navštívila pani E. a pani K. s tým, že našli pani čo zaplatí dlh, no nejednalo sa o prevod bytu, išlo len o dlh. Keď išli na BD žalobkyňa sa v aute dozvedela, že tam príde nejaká pani E., lebo že pán E. poskytne 10.000,- Eur v súvislosti s dlhom na byte žalobkyne. Na BD sa nič nevyplácalo, peniaze mali prísť na účet vo štvrtok. Žalobkyňa sa domnieva, že pani K. a pani E. ju oklamali, nakoľko jej nepovedali, že sa má jednať o prevod bytu. Pani B. žalobkyni povedala, že je to len taký papier. Keď odchádzali z BD tak jej pani K. povedala, že pokiaľ si žalobkyňa chce kúpiť 2-izbový byt má ísť do OTP a zobrať si pôžičku 10.000,- Eur tak žalobkyňa sa preto pýta, že načo si mala brať pôžičku na 2-izbový keď dávala 3-izbový. Na položené otázky žalobkyňa odpovedala: Na otázku, že nech vysvetlí pokiaľ bola realizovaná úhrada dlhov 10.000,- Eur na byte žalobkyne, či za to nebola požadovaná žiadna protihodnota žalobkyňa uviedla, že najprv sa pani K. mala vyjadriť, že žalobkyni nie je možné pomôcť, no potom povedala, že hľadá lacný byt pre svojho kamaráta, ktorému sa chce revanšovať. Tak jej bola povedaná suma 42.000,- Eur, na čo žalobkyňa povedala, že je to málo. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že sa zaplatí dlh necelých 8.000,- Eur, tak potom suma 42.000,-Eur áno, ale zo sumy 42.000,- Eur po odpočítaní dlhu na sumu 34.000,- Eur je to málo, nakoľko ona si za to nemohla kúpiť 2-izbový byt. Pani K. jej tak mala tvrdiť, že má dobrú kamarátku v OTP banke a vybaví jej úver na 2-izbový byt. Predaj bytu pani K. nespomínala, mal sa len vyplatiť dlh a potom sa mal vrátiť pán E. z Grécka, kde malo prísť k prevodu bytu. Žalobkyňa vychádzala zo sumy 50.000,- Eur. Na otázku položenú právnym zástupcom za žalovaných 1-4 nech sa vyjadrí či žalobkyňa čítala dohodu z 28.11.2012 predtým ako ju podpísala žalobkyňa uviedla, že čítala. Bola v tom, že podpisuje dlh. Zároveň bola pani K. ubezpečovaná, že táto bude stále nájomníčkou preto si myslí, že bola oklamaná. Na ďalšiu otázku, či žalobkyňa bola v tom, že niekto cudzí za ňu len tak zaplatí dlh žalobkyňa uviedla, že byt nechcela takto predať, pretože mala dohodnutú cenu s pánom M. na predaj bytu za 50.000,- Eur. K dohode uzavretej dňa 5.1.2013 medzi žalobkyňou a žalovanými 3-4 žalobkyňa uviedla, že to bolo vo vzťahu k vráteniu dlhu, ktorý za ňu zaplatili E.. Zároveň však potvrdila, že v prípade úhrady dlhu by došlo k spätnému prevodu členských práv na žalobkyňu. Žalobkyňa tiež potvrdila, že dlh neuhradila aj keď zháňala peniaze, ale nedalo sa to. Dlh chcel uhradiť aj pán E., ale žiadal o poskytnutie dlhšieho termínu, ale pani K. to odmietla. Ďalej žalobkyňa potvrdila, že v byte bývala až do mája keď sa dostavil pán C. s tým, že je novým vlastníkom bytu. Neskôr sa žalobkyňa opravila, že v byte bývala do 12. júna. Nájomné v byte neuhrádzala, pretože šek jej chodil len na energie. Z bytu odišla v 6/2014 keď prišiel pán C. s pánom D. a žalobkyňa sa presťahovala na Č. XX do 2-izbového bytu do podnájmu. Aktuálne v byte nebýva, býva v byte inom, prenajatom. Na otázku, či pán C. poskytol žalobkyni nejaké finančné prostriedky v čase keď sa mala vysťahovať zo sporného bytu táto uviedla, že nie pán C., ale pán D. jej poskytol 2.800,- Eur. Na otázku, či bol žalobkyni známy obsah dohody z 5.1.2013 a prečo ju nepredložila na BD žalobkyňa uviedla, že načo by ju predkladala na BD keď ju uzatvárala s pánom E. a pánom Ž. len tak narýchlo, načo by ju dávala na BD. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že ako členka družstva sa cítila byť stále, nakoľko nevedela, že byt previedla na E., povedal jej to pán M.. Na otázku právneho zástupcu
za žalobkyňu či si táto čítala článok V. dohody z 28.11.2012 žalobkyňa uviedla, že toto nie, lebo pani B.Á. jej hodila papier a povedala, že je to len formalita. Na ďalšiu otázku či si bola vedomá čo je prevod členských práv a že ako člen v družstve končí žalobkyňa uviedla, že áno, bola si vedomá a rozumela tomu. Na doplňujúcu otázku už odpovedala, že vtedy si toho nebola vedomá, stále to brala len ako dlh. K cene za prevod bytu uviedla, že dohoda znela na 42.000,- Eur + dlh a dohodla to s pani K., ktorá jednala za pána E.. Žalobkyňa stále zotrvala na tvrdení, že dohoda z 28.11.2012 sa mala týkať len dlhu a na otázku právneho zástupcu žalobcu kde sa v dohode hovorí o dlhu, pričom žalobkyňa mala za to, že sa jedná o vyrovnanie dlhu z textu dohody „právne oddelenie, súdne poplatky uhradené 28.11.2012“.
12. V konaní vypočutý žalovaný v 1. rade uviedol, že v novembri 2012 obdŕžal informáciu o možnosti prevodu členského práva k bytu, o ktorý mal záujem jeho syn. V tom čase sa syn nezdržiaval na území SR. Jednalo sa o byt, na ktorom bol dlh a dohoda znela na sumu 42.000,- Eur. Z tejto sumy mal byť vyplatený aj dlh na byte. Keďže dlh bolo potrebné vyplatiť do konca novembra a syn sa na území SR nenachádzal, vstúpil do toho žalovaný v 1. rade so žalovanou v 2. rade. Žalobkyňa mala na byte dlh už aj v predchádzajúcom období. Prvá časť sa realizovala na BD, následne zvyšok dohody mal byť realizovaný doplatkom sumy do 42.000,- Eur synom žalovaného v 1. rade, teda žalovaným v 3. rade. Potom zo strany žalobkyne nastali obštrukcie, preto došlo k spísaniu dohody 5. januára. K takémuto postupu došlo na základe požiadavky pani K., ktorá je dcérou žalovaných v 1. a 2. rade, a ktorá ich kontaktovala potom, ako sa jej vyhrážal telefonicky pán M.. Nasledovalo stretnutie na BD za účasti pána M. a námestníka BD pána C., žalobkyne a jej syna. Pán M. požadoval splnomocnenie od žalovaného v 1. rade vystavené žalovaným v 3. rade, ktorý to pochopiteľne odmietol. Žalovaní zisťovali možnosť spätného prevodu, pričom JUDr. E. bolo povedané, že to je možné, tak sa spísala dohoda v znení, že pokiaľ žalobkyňa vráti peniaze za vyplatený dlh, môže dôjsť k spätnému prevodu členských práv. K okolnostiam uzavretia dohody v 11/2012 žalovaný v 1. rade uviedol, že mu telefonovala manželka, aby sa dostavil na BD na 10:00, kde je všetko pripravené a treba to len podpísať. Realizovalo sa to za účasti pracovníčky BD (nie pani B.). Bol tam on (žalovaný v 1. rade), jeho manželka (žalovaná v 2. rade), žalobkyňa, jej syn a dve pracovníčky BD. Celý čas sa hovorilo o cene 42.000,- Eur, pričom prvé štádium bolo vyplatenie dlhov, keďže hrozila dražba a zvyšok mal vyplatiť syn po príchode domov. Celý čas to takto vedela aj pani R..
13. V konaní vypočutá žalovaná v 2. rade uviedla, že so žalobkyňou sa stretla prvýkrát na BD dňa 28.11.2012, kde mali vyrovnať jej dlhy a podpísať Dohodu o prevode členských práv. Poprosil ich o to syn, ktorý mal záujem kúpiť byt. Žalobkyňa sa žalovanej v 2. rade pôvodne javila ako veľmi milá osoba, ešte ich upozorňovala na susedov a vyjadrovala sa na tému či sa tam kradne a podobne, z čoho žalovaná v 2. rade usudzuje, že teda musela mať vedomosť o tom, že prevádza členské práva. Žalovaná v 2. rade poprela, žeby sa dohodli na kúpnej cene 50.000,- Eur, tá bola dohodnutá na 42.000,- Eur. Následne sa išlo za A.. K. kde sa podpisovala dohoda a kde táto všetko vysvetľovala aj pani R.. Po podpise dohody sa žalobkyňu snažila kontaktovať pani K., táto už ale nedvíhala telefón a neotvárala dvere. Žalovaní v 1. a 2. rade previedli členské práva na žalovaných v 3. a 4. rade po ich návrate na Slovensko. Žalobkyňa sa ozvala až potom, bola nahnevaná, kričala a trvala na stretnutí so žalovaným v 3. rade. Aj z toho žalovaná v 2. rade usudzuje, že musela mať vedomosť o prevode. Medzi žalovaným v 3. rade a žalobkyňou došlo k dohode, kde bol poskytnutý termín na vyplatenie dlhu žalobkyňou. Následne sa uskutočnilo stretnutie aj s pánom M., ktorý sa zaoberal prípadom žalobkyne a bola poskytnutá opätovná lehota uvedené zvrátiť v prípade vrátenia peňazí. Ani tento termín nebol dodržaný. Žalobkyňa sa neozývala a keď žalovaný v 1. rade telefonoval pánovi M. ten mu povedal, že kupec odstúpil. Na položené otázky žalovaná v 2. rade odpovedala, že oni sa so žalobkyňou o cene nerozprávali. Túto sumu komunikoval syn a dohadovala dcéra (pani K.).
14. V konaní vypočutý žalovaný v 3. rade uviedol, že bol oslovený sestrou pani K. o možnosti kúpy bytu v S.. V tom čase s manželkou žili v zahraničí a uvažovali o návrate na Slovensko. Boli informovaní o parametroch bytu aj o tom, že na byte boli nedoplatky. Bola to ale svojim spôsobom výhoda, keďže cena bytu mohla byť nižšia, ale bolo potrebné rýchle rozhodnutie. Po komunikácii žalovaného v 3. a žalovanej v 4. rade to ustálili na sumu 42.000,- Eur, ktorá sa im javila byť primeraná. Následne sa im ozvala pani K., že pani R. s touto ponukou súhlasí. Keďže žalovaný v 3. rade sa zdržiaval v zahraničí, požiadal o pomoc žalovaných v 1. a 2. rade. Potom išla pani K. so žalobkyňou k právničke za účelom spracovania písomnej dohody a pani R. bolo všetko vysvetlené a bola jej uvedená cena. Keď malo prísť k podpisu zmluvy, tak so žalobkyňou nebolo možné sa spojiť. Po príchode žalovaných v 3. a 4. rade na Slovensko začiatkom januára sa realizovalo stretnutie so žalobkyňou 5.1., kde sa dohodli na spätnom
prevode za predpokladu úhrady sumy vyplatenej v prospech dlhov žalobkyne. Bola poskytnutá lehota 2 týždňov, avšak žalobkyňa sa neozvala. Dňa 8.3.2013 došlo k prevodu členských práv zo žalovaných 3-4 na pána C.. Prevod bytu sa uskutočnil za sumu 12.525,50 Eur, čo boli reálne náklady žalovaných 1-4. Situáciu sa snažil urýchlene riešiť, keďže veľmi negatívne vplývala na rodičov (žalovaných 1-2). Žalovaný v 3. rade uviedol, že on osobne so žalobkyňou o cene bytu nekomunikoval. Táto ale bola dohodnutá na sumu 42.000,- Eur, keďže za túto cenu ho chcel kúpiť a v cene boli zarátané aj nedoplatky. Na otázku, prečo žalovaný v 3. rade nevyplatil žalobkyni rozdiel medzi uhradenou sumou nedoplatkov do sumy 42.000,- Eur tento uviedol, že so žalobkyňou sa následne nebolo možné skontaktovať a žalobkyňa mala odstúpiť do zmluvy. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne z akého dôvodu žalovaný v 3. rade previedol členské práva a povinnosti k bytu za 12.000,- Eur nie za 42.000,- Eur tento uviedol, že chcel len svoje reálne náklady, nechcel sa obohatiť.
15. V konaní vypočutá žalovaná v 4. rade sa pripojila k výpovedi žalovaného v 3. rade. Ďalej uviedla, že so žalobkyňou jednala iba jedenkrát u nej v byte, keď sa mala podpísať januárová dohoda a veci uviesť do pôvodného stavu. Situácia v byte bola nepriehľadná, žalobkyňa bola nepríjemná na pani K. a žiadala sumu 50.000,- Eur nie dohodnutých 42.000,- Eur. Bola nepríjemná a útočná a vôbec si nevážila toho, že jej v podstate boli dobrí na vyplatenie dlhov. Ďalej žalovaná v 4. rade uviedla, že žalobkyni ešte dňa 4.1. bola dobrá cena za odpredaj bytu 42.000,- Eur a už 5.1. žiadala cenu 50.000,- Eur.
16. V konaní vypočutý žalovaný v 6. rade uviedol, že s manželkou sa rozhodli pre kúpu bytu a tak našli na internete byt cez realitnú kanceláriu Dragon real za 48.000,- Eur. Po stretnutí s realitným maklérom pánom Ž. došlo k dohode a cena bola znížená na 46.000,- Eur. S odkúpením bytu žiadne problémy nemali až do času, kým nebola podaná táto žaloba.
17. Žalovaná v 7. rade sa pripojila k výpovedi žalovaného v 6. rade.
18. Na návrh sporových strán boli v konaní vypočutí označení svedkovia.
19. Svedkyňa B. B. uviedla, že si uvedenú udalosť nepamätá, nakoľko s prevodmi nerobí a nevie prečo bola na súdne pojednávanie predvolávaná.
20. Svedkyňa P.. B. K., dcéra žalovaných v 1. a 2. rade, sestra žalovaného v 3. rade a švagriná žalovanej v 4. rade uviedla, že ju kontaktoval syn žalobkyne ako zamestnankyňu realitnej kancelárie Dragon real kvôli záujmu o 2-izbový byt, na čo si následne dohodli stretnutie. Po prehliadke viacerých bytov sa menovaný neozval, tak ho kontaktovala svedkyňa a vtedy sa to začalo. Syn žalobkyne jej vysvetlil v akej finančnej situácii sa nachádzajú a svedkyni napadla myšlienka súvisiaca so záujmom brata o kúpu bytu po návrate na Slovensko. Návrh predostrela žalobkyni aj keď mala vedomosť o tom, že s bytom sú problémy. Svedkyňa vedela aj o tom, že žalobkyňa komunikuje aj s iným maklérom. Potom sa uskutočnilo stretnutie na BD za účelom vyplatenia dlhov. Svedkyňa žalobkyňu upozornila aj na to, že peniaze, ktoré za predaj bytu dostane nebudú postačovať na kúpu ďalšieho bytu, preto svedkyňa pomáhala aj s vybavovaním úveru. Následne sa však žalobkyňa aj syn prestali ozývať a svedkyňa vycítila, že niečo nie je v poriadku. Žalobkyňa sa neskôr vyjadrila, že peniaze, ktoré jej majú byť za predaj bytu vyplatené, že to je málo. Správanie žalobkyne sa zmenilo, prestala dvíhať telefóny, nereagovala, nedalo sa jej dovolať. Svedkyňa vyhľadala syna žalobkyne a on jej vysvetlil, že je to rozhodnutie žalobkyne. Svedkyňa sa potom už vo veci neangažovala len žiadala brata, aby bola situácia vyriešená k spokojnosti žalobkyne. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že cena za byt sa dohadovala potom, ako svedkyňa s kolegyňou pani E. navštívili žalobkyňu a jej syna v predmetnom byte, ktorí mali záujem o kúpu menšieho, 2-izbového bytu a financovanie tohto bytu. Žalobkyňa sa mala vyjadriť, že mali záujemcu o byt za cenu 50.000,- Eur, ale bolo to zavádzajúce, keďže jedenkrát hovoril áno a potom nie. Svedkyňa po komunikácii s bratom oznámila synovi žalobkyne cenu 42.000,- Eur, s ktorou prvotne spokojní neboli, ale bolo im vysvetlené, že byt je problémový a peniaze by dostali v hotovosti. Ďalej sa bavili o možnosti pôžičky, keďže svedkyňa mala vedomosť, že zvyšok peňazí im na kúpu 2-izbového bytu nebude postačovať. S cenou 42.000,- Eur aj keď žalobkyňa spokojná nebola, túto akceptovala. Svedkyňa bola prítomná aj pri podpisovaní Dohody o prevode členských práv, keďže sa to realizovalo na viacerých miestach, najprv sa vyplácali dlhy, potom sa podpisoval prevod a nakoniec pani R. brala domov vlastným autom. Na otázku právneho zástupcu žalovaných 1-4 či sa o cene bavili aj pri podpisovaní dohody svedkyňa uviedla, že asi nie, na to si nespomína, ale brala to tak, že žalobkyňa s cenou súhlasí, pokiaľ sa k prevodu dostavila.
Svedkyňa mala informácie aj o úmysle riešiť vzniknutú situáciu spätným prevodom, avšak ani v jednom ani v druhom prípade sa to z dôvodu na strane žalobkyne nerealizovalo.
21. V konaní vypočutý svedok Z. Ž. uviedol, že udalosti sú dávnejšieho dáta a spomenul si na stretnutie so žalovaným v 3. rade a žalobkyňou, kde bol prítomný aj pán E. ako zástupca realitnej kancelárie. Jednalo sa o peniaze, ktoré zaplatil pán E. žalobkyni a oni tam boli prítomní ako svedkovia. Podpisovali sa papiere v tom zmysle, že žalobkyňa vráti pánovi E. ml. peniaze, na čo jej bola poskytnutá dosť dlhá lehota, avšak k vráteniu peňazí zrejme nedošlo, čo sa svedok dozvedel od žalovaného v 3. rade, ktorému dohodol stretnutie s pánom C., kupcom sporného bytu. Neskôr pán C. byt odpredal potom, ako odkúpil do vlastníctva. Na položené otázky svedok odpovedal, že prevod členských práv z pána E. na pána C. sa realizoval za sumu 12.000,- Eur, resp. 12.500,- Eur. Cena nebola adekvátna cene trhovej. Žalovaný v 3. rade sa tak rozhodol preto, že chcel späť len svoje peniaze. Na otázku, za akú sumu predal byt pán C. svedok odpovedal, že asi za 45.000,- Eur.
22. Svedok O. C. vo výpovedi uviedol, že byt kupoval od žalovaného v 3. rade a predával ho H.. Byt kupoval cez realitku Dragon real cez pána Ž.. Svedok potvrdil, že byt kupoval za účelom zárobku pre veľmi dobrú cenu. Na otázku koľko svedok zarobil odpovedal, že cca 30.000,- Eur. Tiež potvrdil kúpnu cenu bytu od pána E. cca 12-13.000,- Eur.
23. V konaní vypočutá svedkyňa A. O., zamestnankyňa BD uviedla, že si vzhľadom na značný časový odstup na vec veľmi nepamätá. Potvrdila, že sa účastníci dohody dostavili na BD, že chcú urobiť prevod. Poskytli sa im základné údaje, kde im svedkyňa povedala, aký je následný postup, aké oddelenia majú navštíviť a kde neskôr došlo k podpisu dohody s overením podpisov svedkyňou. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že prítomným bolo zrejme povedané, že sa jedná o prevod členských práv a povinností k BD, nakoľko prevod prebiehal štandardne. Svedkyňa potvrdila, že BD trhovú cenu bytu za aký sa predáva nerieši. Po nahliadnutí svedkyňa potvrdila, že je jej známa dohoda z 28.11.2012, ona sama vyplňovala údaje pod bodom I., IV. a uviedla, že sú 3 kópie. V dohode nebola uvedená trhová cena bytu len jeho zostatková hodnota.
24. V konaní vypočutý svedok Z. E. uviedol, že sa stretol so žalobkyňou, ktorá chcela predať svoj byt a bavili sa o cene. Žalobkyňa mala svoju predstavu, svedok navrhoval cenu nižšiu, takže sa nedohodli. Svedok mal vedomosť o dlhu na predmetnom byte. Na výzvu svedok odpovedal, že pracuje ako realitný maklér v Reality holding. Žalobkyňa ho kontaktovala, avšak sa nedohodli. Na pojednávaní bola predložená listina, kde byt žalobkyne sa mal predávať za sumu 49.900,- Eur, pričom táto suma zahŕňala aj sprostredkovateľskú províziu. Svedok mienil keď povedal že sa so žalobkyňou nedohodli to, že k predaju bytu v konečnom dôsledku nedošlo. Na položené otázky svedok odpovedal, že byt by bolo možné predať za sumu 49.900,- Eur, avšak k odpredaju nedošlo, pretože byt už bol predaný. Svedok tiež potvrdil svoj podpis na dohode zo dňa 5.1.2013 s vedomosťou, že sa malo jednať o listinu, na základe ktorej mala žalobkyňa vrátiť prostriedky vyplatené manželmi E. na jej dlhy a realizovať spätný prevod.
25. V konaní vypočutý svedok Z. R. uviedol, že mali so žalobkyňou, jeho matkou 3-izbový byt, ktorý chceli predať, ale bol na ňom dlh. Byt chceli predať cez realitnú kanceláriu, bolo potrebné dlh vyplatiť. Našli pána M. a aj pani K.X.. Pánovi M. sa podarilo zabezpečiť kupca, s druhou realitnou kanceláriou nechceli mať nič spoločné, no mame bolo povedané, že to musia podpísať. Byt sa mal predať kamarátovi pani K., ale jednalo sa o jej brata. Oni to chceli urobiť spôsobom, že sa vyplatí dlh, no na BD im povedali, aby to len podpísali, že podpisujú len dlh a mama ostáva členkou BD. Následne išli na políciu, ale ani tam im nepomohli. Na položené otázky svedok odpovedal, že bol prítomný i na BD keď došlo k podpísaniu dohody. Priamo pri podpisovaní za účasti jeho matky prítomný nebol. Svedok bol prítomný pri podpisovaní dohody s pánom M., ten mal záujemcu z Košíc o kúpu bytu za celú sumu, z ktorej by sa vyplatil dlh. Svedok poprel, že by im na BD povedali, že popisujú Dohodu o prevode členských práv. Pani Adamovou im bolo povedané, že je to len formalita a že žalobkyňa zostáva členkou družstva. K prevodu bytu na kupca sprostredkovaného pánom M. nedošlo preto, že ich navštívila pani K. a pani E. a povedala im, že pán M. na BD nebol a musia to previesť pokiaľ nechcú prísť o všetko. Byt pôjde do dražby. Matka sa vystrašila a pod nátlakom to podpísala. Ďalej svedok odpovedal, že byt sprostredkovaný pánom M. sa mal predať za 48.000,- Eur a pani K. cena uvedená nebola. Na otázku, prečo potom cudzí ľudia vyplácali ich dlh na BD svedok uviedol, že potom by byt išiel do dražby. Na ďalšiu otázku či svedok, alebo jeho mama čítali dohodu podpísanú na BD uviedol, že dostali papiere a keď sa pýtali čo je na papieri bolo im povedané, že sa to týka dlhu. Dohodu nečítali, pretože svedka tam nevolali, on členom
družstva nebol. Svedok poznal aj výšku dlhu, bolo to cez 8.000,- Eur, aj meno osoby vyplácajúcej dlhy bol to pán E. a vedel aj o dôvode vyplácania dlhov, bol to záujem o kúpu bytu. Právny zástupca za žalovaných 1-4 poukázal na výpoveď svedka v trestnom konaní a zásadné rozpory v oboch výpovediach. Po prečítaní výpovede svedka z trestného spisu bol tento vyzvaný právnym zástupcom žalovaných 1-4 na ozrejmenie rozporov vo výpovedi vo vzťahu k uvedeniu sumy 42.000,- Eur ako uviedol pred políciou, pričom v súčasnosti cenu neuvádza svedok odpovedal, že cena dohodnutá nebola, bola to len ústna dohoda. Oni takú cenu nechceli. Na BD odznela suma 8.000,- Eur.
26. V konaní vypočutý svedok Š. M. uviedol, že ako realitný maklér bol oslovený na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti žalobkyňou a mal aj kupca. Všetko bolo pripravené, predaj sa mal realizovať za 52.000,- Eur vrátane provízie a pani žalobkyňa by obdŕžala 50.000,- Eur. Žalobkyňa sa zle rozhodla a byt predala. Neskôr žalobkyňa svedkovi volala a keď mu ukázala Dohodu o prevode členských práv svedok to považoval za neuveriteľné, pretože keď sa predáva byt, tak spravidla v osobnom vlastníctve. Byt v BD je tak trochu rizikom, navyše, keď nebola dohodnutá kúpna cena. Svedok pani R. povedal, že o byt prišla, na čo ona bola veľmi prekvapená, nikto jej nič nepovedal. Žalobkyňa volala aj neskôr s informáciou, že byt bol predaný pánovi C., potom pánovi D. a ten na žalobkyňu vyvíjal psychický nátlak, že ju chce z bytu vyhodiť. Nakoniec to dopadlo, ako to dopadlo. Svedok mal záujem radiť pánovi C., aby sporný byt nekupoval, že to tam nie je čisté, no ten sa len usmieval. Svedok bol prítomný v byte žalobkyne aj vtedy, keď tam bola pani K. a ďalšia pani a mali jej vyplatiť sumu 42.000,- Eur a ponúkali jej len 34.000,- Eur. Svedkovi z toho bolo zle. Na položené otázky svedok odpovedal, že mal záujemcu o kúpu bytu žalobkyne, priezvisko si nespomenie, ale bola to nejaká ekonómka firmy na S.. Svedok nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa mohla využiť spätný prevod členských práv.
27. V konaní vypočutý svedok Ľ. D. uviedol, že bol požiadaný pár rokov dozadu pánom C., aby sprostredkoval Dohodu o uvoľnení bytu žalobkyňou, ktorého bol pán C. vlastníkom. Pán C. jej chcel zabezpečiť 2 alebo 3 možnosti nového bývania a tiež dal nejakú finančnú hotovosť, asi vo výške ročného nájmu, čo žalobkyňa prijala a z bytu sa vysťahovala. Na položené otázky svedok odpovedal, že túto službu realizoval pre pána C. ako jeho kamarát na jeho požiadanie. Svedok si pamätal, že žalobkyni sprostredkovali 2 alebo 3 ponuky nájmu, pričom žalobkyňa si vybrala nájom na K. aj s peniazmi vo výške ročného nájmu. Svedok si na sumu nespomenul, no žalobkyňa kontrovala, že sa jednalo len o polročné nájomné a suma bola vo výške 1.780,- Eur.
28. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne dňa 5.4.2013 vyplýva, že žalobkyňa trvá na oznámení z 12.3.2013 a ďalej odpovedala na položené otázky.
29. Z výpovede žalobkyne a zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že dňa 12.3.2013 o 11:55 žalobkyňa sa dostavila na podanie trestného oznámenia a po poučení uviedla, že je majiteľkou bytu na ul. Jurkovičovej č. 15, kde býva aj s troma synmi. Na byte je dlh 6.600,- Eur na nájomnom, za ktorý neplatila z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Nakoľko nemala peniaze na uhradenie dlhu, rozhodla sa byt predať. Oslovila realitnú kanceláriu Maxa reality, kde jej bol nájdený maklérom záujemca o kúpu bytu za 50.000,- Eur. Keďže si žalobkyňa chcela overiť, či im iná realitná kancelária nedá viac, oslovila Dragon real. Jednala s realitnou maklérkou P.. B. K. a tá jej uviedla, že byt je možné predať za 42.000,- Eur, ale oni chceli predať za 50.000,- Eur. Žalobkyňa sa dohodla na spolupráci s Maxa reality pre ponúkanú vyššiu sumu. Bol nájdený kupec z Košíc a mal sa realizovať okolo 18.-19. novembra 2012 prevod. Následne ich kontaktovali z Dragon real, že byt je potrebné urýchlene predať, nakoľko družstvo nechce čakať a byt pôjde do dražby za sumu 42.000,- Eur. O tom ich presviedčala P.. K.. Oni sa zľakli, že prídu o byt, preto sa rozhodli predať ho cez Dragon real, ktorý zabezpečil kupca na byt pána Krajňáka z Prešova. Následne prišli na BD s tým, že sa má vyplatiť dlh na nájomnom. Pána E. zastupovali jeho rodičia, nakoľko on bol dlhodobo v Grécku a prítomná bola aj Ing. K.. Rodičia pána E. zaplatili dlh vo výške 7.844,37 Eur. S rodičmi pána E. sa žiadna zmluva nepodpisovala, oni vyplatili dlh a následne mal byť byt odkúpený keď sa vráti pán E. domov. Na BD podpisovala papier a keď sa pýtala za akým účelom bolo jej povedané, že je to len formalita ohľadom vyplatenia dlhu. Po podpise papiera ich kontaktoval maklér z Maxa reality a pýtal sa prečo nespolupracovali s ním, ale inou realitnou kanceláriou. Zároveň ich oboznámil s tým, že podpisom ako keby odpredali byt za výšku dlhu na nájomnom voči BD. Čakali keď sa vráti pán E. z Grécka, pretože on mal vyplatiť zvyšnú sumu po návrate. Keďže im sa nezdala tá zvyšná suma do 42.000,- Eur, opätovne kontaktovali Maxa reality, ktorý im našiel kupujúceho. Kontaktovali pána E., že majú nového kupcu a jemu uhradia sumu cez 9.000,- Eur a byt sa prepíše na žalobkyňu, s čím pán E. súhlasil. Cez Maxa reality našli kupcu, ktorému vysvetlili ako sa veci majú a ten mal zaplatiť
pánovi E. sumu 9.000,- Eur a zvyšnú sumu žalobkyni. Telefonicky kontaktovali otca pána E., že chcú uhradiť 9.000,- Eur, no ten povedal, že s tým už nič spoločné nemá, keďže byt predali inému vlastníkovi. Pána E. nevyzývali, aby vyplatil peniaze, nakoľko mali dojednaného kupujúceho cez Maxa reality. Ani on ich nekontaktoval, že vyplatí zvyšnú sumu čo je dlžný. Žalobkyňa sa cítila byť podvedená, nakoľko nedostala žiadne finančné prostriedky od pána E. okrem vyplatenia dlhu, čiže byt fakticky predala za úhradu dlhu napriek hodnote okolo 50.000,- Eur. Na otázku o výške dlhu uviedla, že tento bol 6.900,- Eur k 30.11.2012 a mala ho k tomuto dátumu aj vyplatiť. Problém začal, keď BD začalo dlh riešiť prostredníctvom Okresného súdu Prešov a hrozilo jej vysťahovanie s dražbou bytu. Na otázku, z akého dôvodu jednala s maklérom Maxa reality ponúkajúcim sumu 50.000,- Eur a maklérom Dragon reality ponúkajúcim sumu 42.000,- Eur žalobkyňa odpovedala, že pán M. z Maxa reality mal kupcu za 50.000,- Eur, o čom vedela od 8.11.2012 a 19.11.2012 ju navštívila P.. K. z Dragon reality ponúkajúca sumu 42.000,- Eur. S pani K. mali ústnu dohodu, že byt predá za 42.000,- Eur. Na otázku prečo nebol urobený prevod 18. - 19.11.2012 na základe prísľubu makléra Maxa reality, ale až 28.11.2012 po sprostredkovaní P.. K. žalobkyňa uviedla, že záujemca od pána Danča mohol prísť do Prešova až 29.11.2012, ona napriek tomu dňa 28.11.2012 išla s pani K. a pánom E. na BD lebo sa bála, že byt pôjde do dražby a že ju vysťahujú. Na BD podpísali Dohodu o prevode členských práv. Na otázku, či žalobkyňa mala vedomosť o tom, že v prípade ak dlh neuhradí do 30.11.2012 bude rozhodnuté o vyprataní z bytu žalobkyňa potvrdila, že túto vedomosť mala. Na ďalšiu otázku či bola žalobkyňa na BD 28.11.2012 upozornená na to čo podpisuje, a či si to prečítala táto uviedla, že to podpísala bez prečítania obsahu, nakoľko jej bolo povedané, že ide len o formalitu. Na otázku, aby žalobkyňa uviedla ako si vysvetľuje, že dňa 28.11.2012 išla s manželmi E. na BD a za akým účelom tam išla, akú mali dohodu a koľko sľúbili zaplatiť za byt žalobkyňa uviedla, že na BD išli vyplatiť dlh, mali ústnu dohodu na sumu 42.000,- Eur za byt, čo mal vyplatiť pán E. Z.. keď sa vráti z Grécka. Na ďalšiu otázku žalobkyňa odpovedala, že vážnosť situácie si uvedomila. Na ďalšiu otázku, čo je ponúkol pán E. za možnosť odkúpenia členských práv k bytu za sumu 9.000,- Eur, ktorú mala zaplatiť do 17.1.2013 a z akého dôvodu to nevyužila keď mala záujemcu o kúpu bytu za 50.000,- Eur žalobkyňa uviedla, že do uvedeného dátumu peniaze neuhradila. Urobila tak preto, že tú sumu nemala.
30. Zo zápisnice o výsluchu svedka Z. R. dňa 5.4.2013 vyplýva, že svedok vypovedal o problémoch s uhrádzaním nájomného za družstevný byt asi 2 roky dozadu. On skončil školu a nikde nepracoval, matka bola nezamestnaná, na nájomné prispieval starší brat, ktorý sa z Prešova odsťahoval a prestal prispievať. Dlh sa zväčšoval a potrebovali to nejak riešiť. BD ich dalo na súd z dôvodu, že neplatili nájomné (bolo to v septembri 2012). Okresný súd rozhodol o povinnosti zaplatiť dlžné nájomné 8.000,- Eur do 30.10.2012, s BD sa dohodli do 30.11.2012. Chceli brať pôžičku z banky, ale keďže neboli pracujúci, tak im pôžičku neposkytli. Chceli to riešiť predajom bytu a kúpiť menší, tak oslovili niektoré realitné kancelárie, okrem iného Dragon Reality, kde komunikovali s P.. B. K., s ktorou chodili pozerať byty. Pani K. pozvali k nim domov začiatkom novembra 2012 a vysvetlili jej situáciu. V poštovej schránke svedok našiel papierik s ponukou kúpy bytu v tomto vchode a tak telefonoval na uvedené číslo, kde sa skontaktoval s pánom M. z Maxa reality. Ponúkli mu byt za pôvodne 52.000,- Eur, neskôr ju znížili na 50.000,- Eur. Pán M. im našiel záujemcu o byt za 50.000,- Eur okolo 15. - 16.11.2012. Dňa 19.11.2012 ich kontaktovala P.. K. a tá im povedala, že má záujemcu na byt za sumu 42.000,- Eur, nakoľko byt ide do dražby a za vyššiu sumu by ho nepredali. Byt sa preto dohodli predať za 42.000,- Eur. Mama z obavy, že príde o byt súhlasila s pani K., že dňa 28.11.2012 pôjdu na BD a vyplatia dlh. Na BD podpísali prevod členských práv s tým, že podľa dohody zvyšnú sumu peňazí vyplatí pán E. po návrate z Grécka. Pán E. ml. ich po príchode na Slovensko navštívil a chcel im zaplatiť zvyšnú sumu do 42.000,- Eur. Mama potom, ako si to rozmyslela, jeho návrh odmietla, lebo sa jej zdalo málo peňazí za byt. Pán E. Z.. navrhol mame dňa 5.1.2013, že ak uhradí sumu 9.108,42 Eur, čo malo zahŕňať náklady pána E. v súvislosti s bytom, a to do 17.1.2013 bol ochotný prepísať členské práva opäť na mamu. Do toho dátumu mama sumu neuhradila. V tom čase sa nemohli dovolať manželom z Košíc, ktorí mali predtým záujem o byt, ale nedvíhali telefón. Medzitým zháňali nového záujemcu, ktorého aj našli a ktorý ponúkal sumu 49.000,- Eur, čo bolo vo februári a s novým záujemcom si dohadovali termín kedy byt predajú, na čo oslovili pána M. začiatkom marca 2013, ale dozvedeli sa, že byt už je predaný.
31. Právni zástupcovia strán sporu zotrvávali na argumentácii prezentovanej v priebehu súdneho konania s výnimkou právneho zástupcu za žalovaných 1-4 rade, ktorý v záverečnom prednese argumentoval, že žalobu je potrebné zamietnuť aj z dôvodu urovnania záväzkov medzi žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade dohodou zo dňa 5.1.2013, ktorou si strany stanovili cenu za byt na 8.923,- Eur. Poukázal na správanie žalobkyne a na aspekt dobrých mravov.
32. Podľa § 229 Obchodného zákonníka, (1) Členské práva a povinnosti môže člen previesť na iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena. (2) Stanovy môžu určiť prípady, keď predstavenstvo nesmie odmietnuť súhlas s prevodom členských práv a povinností alebo sa nevyžaduje súhlas predstavenstva.
33. Podľa § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.
34. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
35. Prevod členských práv a povinností v bytovom družstve je upravený v ust. § 230 Obchodného zákonníka. Zákon vyslovene stanovuje, že prevod práv a povinností spojený s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu orgánov družstva. Čo sa týka obsahu Dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve, táto dohoda nie je v Obchodnom zákonníku nejak bližšie upravená. K jej obsahu sa však súdy opakovane vyjadrovali. Predovšetkým je potrebné uviesť, že táto dohoda nemusí byť uzavretá písomne. Podľa judikatúry NS ČR je možné kombinovať ústnu a písomnú formu zmluvy. Najvyšší súd výslovne deklaroval, že zmluvné strany písomne uzavretej Dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, z ktorej obsahuje je zistiteľné, že išlo o prevod odplatný sa môžu dohodnúť o forme a výške odplaty ústne. To strany niekedy robia preto, aby družstvo nemohlo po predložení dohody zistiť, aká bola výška ceny družstevného podielu. Z pohľadu dostatočného určenia predmetu záväzkov, ako aj účelu zmluvy nie je rozhodné určenie hodnoty „družstevného podielu“ alebo stanovenie ceny za prevod členského podielu. Uvedené je ponechané celkom na vôli zmluvných strán. Povinnosť odvíjať cenu od hodnoty (družstevného) členského podielu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva (napr. rozsudok NS ČR 31Cdo/2428/2000). NS ČR nevidí žiaden dôvod preto, aby obligatórnou náležitosťou Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve bolo ujednanie (dohoda) o vzájomnom vyporiadaní zmluvných strán. Ak sa nedohodnú strany zmluvy inak, bude sa vzájomné vyporiadanie riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka o spôsobe, mieste a dobe plnenia. Je preto možné uzavrieť, že k platnému vzniku Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve je nevyhnutná riadna identifikácia účastníkov zmluvy a bytového družstva, ku ktorému sa prevádzané členské práva a povinností vzťahujú, určenie rozsahu práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a určenie, či ide o prevod odplatný alebo bezodplatný.
36. Je nesporné, že dňa 28.11.2012 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. a 2. rade k uzavretiu Dohody o prevode členských práv a povinností v zmysle § 230 Obchodného zákonníka. V dohode sú riadne označení prevádzajúci a nadobúdatelia, je špecifikovaný družstevný byt ako predmet prevodu, vyčíslená zostatková (anuitná) hodnota členského podielu s uvedením, že zostatkovú hodnotu si vysporiadajú účastníci vzájomne medzi sebou. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že medzi ňou a žalovanými v 1. a 2. rade, resp. 3. a 4. rade existovala dohoda o úhrade kúpnej ceny spôsobom vyplatenia sumy 8.000,- Eur pri prevode členských práv a povinností dňa 28.11.2012 a zvyšok vo výške 42.000,- Eur mal byť vyplatený žalovanými v 3. a 4. rade po ich návrate na územie SR. Tvrdenie žalobkyne v žalobe však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaní v 1. až 4. rade opakovane tvrdili, že kúpna cena za odpredaj členského podielu predstavovala celkom 42.000,- Eur a z tejto sumy mali byť vyplatené dlhy žalobkyne na BD Prešov a po návrate žalovaných v 3. až 4. rade mal byť doplatený zvyšok do sumy 42.000,- Eur. Napriek tomu, že žalobkyňa vo výpovedi uvádzala množstvo rozporuplných tvrdení keď hneď úvodom výpovede tvrdila, že „prišla za mnou pani E. s pani K., že našli pani čo zaplatí dlh, no
nejednalo sa o prevod bytu. Išlo len o dlh“. Žalobkyňa údajne vôbec nevedela, že sa jedná o prevod bytu, malo ísť len o vyplatenie dlhu a len o formálny podpis dohody. Žalobkyňa vysvetliť, prečo by niekto uhrádzal jej dlhy a to bezdôvodne, už nevedela. Neskôr pripustila, že bola oslovená pani K., ktorá hľadala byt pre svojho kamaráta za sumu 42.000,- Eur. Túto sumu žalobkyňa považovala za nízku, napriek tomu sa dostavila dňa 28.11.2012 na BD Prešov a podpísala dohodu. Tomuto súdu tvrdila, že za 42.000,- Eur byt predať nechcela, nakoľko jej pán M. sľúbil za byt 50.000,- Eur. V tomto smere je potrebné poukázať na výpoveď žalobkyne pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 12.3.2013, teda necelé 4 mesiace po podpise dohody, keď žalobkyňa jasne potvrdila, že vedomosť o predaji za sumu 42.000,- Eur mala a z výsluchu žalobkyne dňa 5.4.2013 vyplýva, že sa jednalo o ústnu dohodu o predaji bytu za sumu 42.000,- Eur. Zhodne vypovedal pred OČTK aj syn žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že Dohoda o prevode členských práv a povinností uzatvorená dňa 28.11.2012 je nepochybne platným právnym úkonom, nakoľko obsahuje zákonom vyžadované náležitosti a tiež je zrejmé, že účastníci dohody vedeli, za akú sumu sa realizuje prevod členského podielu. To, že sa následne žalobkyňa nestotožnila s dohodnutou cenou potom, ako došlo k úhrade jej dlhov a nečelila hrozbe, že bude musieť sporný byt opustiť a tento bude predmetom dobrovoľnej dražby aby boli uspokojené záväzky bytového družstva, bez ďalšieho neznamená neplatnosť dohody z 28.11.2012. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že zo strany žalovaných 1.-4. rade nedošlo k úhrade zvyšku kúpnej ceny stalo sa tak z dôvodu, že žalobkyňa zmarila nasledovné dohody medzi ňou a žalovanými 3.-4. rade. Na strane žalovaných v 3. a 4. rade bola prejavená dobrá vôľa zvrátiť existujúci stav. Keďže zo strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo k prevodu členských práv a povinností na žalovaných v 3. a 4. rade dňa 4.1.2013, už dňa 5.1.2013 došlo k uzavretiu Dohody o vzájomnom majetkovom a finančnom vyporiadaní členských práv a povinností uzavretej medzi žalovanými v 3. a 4. rade ako prevodcov a žalobkyňou ako nadobúdateľom za splnenia dohodnutých podmienok. Predmetom bol prevod členských práv a povinností k spornému bytu na ulici A. za predpokladu, že zo strany žalobkyne dôjde k úhrade sumy vo výške 8.923,09 Eur do 17.1.2013. Dohoda je okrem zmluvných strán podpísaná aj svedkami. Žalovaný v 5. rade ako vlastník bytu v uvedenom období nepovažoval túto dohodu za platnú z dôvodu, že nebolo podstupované v súlade so zákonom, keď v dohode nie je jednoznačný prejav vôle smerujúci k prevodu členských práv a povinností v Bytovom družstve Prešov v prospech žalobkyne a predovšetkým nebolo postupované v súlade s ust. § 230 Obchodného zákonníka, keď dohoda nebola doručená BD Prešov. Podľa uvedenej dohody z 5.1.2013 účastníci dohody neplnili, keď zo strany žalobkyne nedošlo k úhrade sumy 8.923,09 Eur a následne zo strany prevodcov žalovaných v 3. a 4. rade nedošlo k prevodu členských práv a povinností na žalobkyňu. Právny zástupca za žalovaných 1-4 tvrdí, že uvedený právny úkon je napriek tomu platný, len nespôsobil právne účinky. Podľa názoru právneho zástupcu za žalovaných 1.-4. rade by sa malo jednať o dohodu o urovnaní, resp. o dohodu ceny za tento byt. Súd sa s tvrdením právneho zástupcu za žalovaných 1.-4. rade nestotožňuje. Jeho tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní keď je nepochybné, že cena bytu (správne cena za odkúpenie členského podielu) bola dohodnutá na sumu 42.000,- Eur. Tiež je zrejmé, čo účastníci dohody sledovali právnym úkonom zo dňa 5.1.2013, k realizácii ktorého nedošlo. S výnimkou tvrdenia právneho zástupcu za žalovaných 1.-4. rade v jeho záverečnom prednese, nikto z vypočutých a to tak žalobkyňa, ako aj žalovaní 1.-4. rade netvrdili, žeby dohodou dňa 5.1.2013 urovnali sporné záväzky spôsobom, že si dohodli cenu za byt na 8.923,- Eur. Takúto hodnotu byt rozhodne nemal a dohodu nie je možné považovať za platný právny úkon už aj s poukázaním na to, že nebola doručená BD Prešov ako vlastníkovi sporného bytu. Súd nespochybňuje, že konanie žalobkyne bolo absolútne nekorektné, zavádzajúce a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie žalobkyňa bola podvedená a uvedená do omylu naopak, práve žalobkyňa vystavila predovšetkým žalovaných 1.-4. rade veľmi nepríjemnej, stresovej situácii. Žalobkyňa konala skratovo, neuvedomujúc si dopad svojho konania. Aj keď žalobkyňa bola v rizikovej situácii keď čelila hrozbe, že o byt príde a bolo potrebné operatívne riešiť dlh na BD Prešov, následne sa nechala opantať vidinou atraktívnejšej ceny než bola tá, za ktorú bola ochotná byt predať v čase, keď bolo potrebné vyplatiť dlhy a začala sa správať neseriózne. Súd vníma maximálnu ústretovosť tak žalovaných v 1. a 2., ako aj v 3. a 4. rade, keď ponúkli žalobkyni opakovane možnosť navrátiť pôvodný stav. Žalobkyňa síce bola presvedčená, že byt môže predať za vyššiu sumu podľa jej predstáv 50.000,- Eur, no kupujúceho sa jej a ani pánovi M. v konečnom dôsledku nájsť nepodarilo. Keď sa nerealizovali jej predstavy a pán M., na ktorého sa s dôverou obracala nenachádzal kupca za vyššiu cenu, tak so žalovanými v 1.-4. rade nekomunikovala, zatajovala sa, situáciu neriešila. Žalobkyňa tak nemôže tvrdiť, že žalovaní neboli ochotní uhradiť sumu podľa ich prvotnej dohody, nakoľko to bola práve žalobkyňa, ktorá to znemožnila. Súd verí žalovaným v 1.-4. rade, že ich vzniknutá situácia už aj s poukázaním na trestné oznámenie dostala do veľmi nepríjemnej situácie a ich následné konanie vyznieva možno nepochopiteľne, keď členské práva a povinností k predmetnému bytu previedli za mimoriadne nízku cenu na pána C.. Nech boli ich dôvody akékoľvek,
nič to nemení na tom, že žalobkyňa má nárok na úhradu ceny za prevod členských práv a povinností k spornému bytu za sumu, aká bola pôvodne dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovanými v 1.-4. rade za účasti sprostredkovateľky P.. K., teda za sumu 42.000,- Eur po odpočítaní nákladov spojených s úhradou dlhu na BD Prešov. Súd sa nestotožňuje s návrhom právneho zástupcu za žalovaných v 1.-4. rade o potrebe zamietnutia žaloby, nakoľko takéto rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko len medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade existuje platný právny úkon Dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá dňa 28.11.2012. Medzi žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade neexistuje platný právny úkon, na základe ktorého by si žalobkyňa mohla nárokovať na úhradu dlžnej sumy. Je bez významu, aké boli úmysly žalovaných 1-4 vo vzťahu k spornému bytu.
37. Súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie sumy vo výške 33.076,91 Eur (42.000 - 8.923,09 Eur), nakoľko túto sumu považoval za dôvodnú a preukázanú. Vychádzal pritom z dohodnutej ceny za odkúpenie členského podielu vo výške 42.000,- Eur po odpočítaní sumy z dohody zo dňa 5.1.2013 vo výške 8.923,09 Eur, ktorú sporové strany nerozporovali, inú sumu neuvádzali a nenamietali. V prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
38. K petitu žaloby o určenie, že žalovaný v 5. rade je výlučným vlastníkom sporného družstevného bytu súd uvádza, že na takomto určení žalovaná nepreukázala naliehavý právny záujem, ani prípadným určením vlastníctva svedčiacemu žalovanému v 5. rade by sa postavenie žalobkyne nijako nezmenilo. Žalovaný v 5. rade sa navyše ako vlastník sporného bytu necíti, nakoľko uzavrel s pánom C. dňa 2.4.2013 Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu a jeho vlastníkom sa stal pán C.. Aktuálne sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti žalovaní v 6. a 7. rade. Žalobkyňa nepreukázala dôkazmi existenciu dôvodov, pre ktoré by súd ustálil, že vlastníkom sporného bytu na A. je žalovaný v 5. rade. Ani vo vzťahu k určeniu, že žalobkyňa ako členka žalovaného v 5. rade je užívateľkou 3-izbového bytu č. XX na A. V. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd ustálil, že Dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 28.11.2012 je platným právnym úkonom, teda žalobkyňa členské práva a povinnosti previedla na žalovaných v 1. a 2. rade, následne sa realizovali ďalšie prevody, ktoré súd s výnimkou dohody zo dňa 1.1.2013 považoval za platné právne úkony. Dohoda zo dňa 5.1.2013 nemala vplyv na ďalšie prevody týkajúce sa prevodu členských práv a povinností družstevného bytu, resp. k prevodu vlastníckeho práva. Súd preto žalobu v prevyšujúcej časti čo do určenia zamietol.
39. Podľa § 365 ods. 1,4 Obchodného zákonníka, (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (4) Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
40. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
41. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
42. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania vo výške nepresahujúcej zákonnú. Súd považoval za dôvodné priznať úrok z omeškania v požadovanej výške 5 % ročne deň nasledujúci po doručení žaloby žalovaným v 1. a 2. rade (žaloba doručená žalovanému v 1. rade 6.2.2015 a žalovanej v 2. rade 12.2.2015), teda od 13.2.2015 do budúcna, nakoľko podľa názoru súdu až týmto dátumom sa žalovaní dostali do omeškania. V tom čase už mali vedomosť o podanej žalobe a o tom, že žalobkyňa sa domáha plnenia za odpredaj členského podielu. Dovtedy žalovaní v 1. a 2. rade v omeškaní byť nemohli, pretože žalobkyňa im neposkytla potrebnú súčinnosť.
43. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
46. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu a okolnosť prípadu. Vo vzťahu k výroku I. o povinnosti zaplatiť sumu vo výške 33.076,91 Eur súd rozhodol spôsobom, že žalobkyni a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, keď prevažne úspešná bola žalobkyňa, ale súd zohľadnil aj okolnosti prípadu, správanie žalobkyne, ktorá v konečnom dôsledku toto súdne konanie zavinila, keď nerešpektovala dohodu medzi ňou a žalovanými, im znemožnila splniť svoje povinnosti a dohodu rešpektovať.
48. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby medzi žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade o plnenie súd uložil žalobkyni nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % žalobkyňou žalovaným v 3. a 4. rade, nakoľko vychádzal z pomeru úspechu. Vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby o určenie, že žalovaný v 5. rade je výlučným vlastníkom sporného bytu na Jurkovičovej ulici bola plne neúspešná žalobkyňa, preto je povinná nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % žalovanému v 5. rade. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o určenie, že žalobkyňa ako členka žalovaného v 5. rade je užívateľkou sporného bytu na ul. Jurkovičovej bola plne neúspešná žalobkyňa, preto je povinná nahradiť žalovanému v 5. rade trovy konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovaným v 6. a 7. rade bola žalobkyňa neúspešná, nakoľko sa jej nepodarilo preukázať vlastníctvo iného subjektu ako aktuálne sú žalovaní v 6. a 7. rade, preto je povinná nahradiť im trovy konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.