Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/44/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, XXX XX P., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, proti žalovaným 1/ Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O., 2/ P. M., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX O., právne zastúpený: Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štôla 44, 059 37 Štôla, za účasti intervenienta Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, zastúpený Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, o zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 10C/721/2015-66 zo dňa 8.12.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/167/2011-45 zo dňa 7.4.2014 v časti, v ktorej boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne platiť pozostalostnú úrazovú rentu žalobcovi vo výške 207 eur mesačne tak, že zaviazal žalovaných 1/ a 2/ platiť spoločne a nerozdielne žalobcovi pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 280 eur mesačne počnúc od 1.12.2015 do 30.6.2016. Dlh na pozostalostnej úrazovej rente za dobu od 1.12.2015 do 30.6.2016 vo výške 511,- eur, uložil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán, ani intervenient nemá právo na náhradu trov konania. Uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 30,50 eura na účet Okresného súdu Kežmarok vedený v Štátnej pokladnici Bratislava a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval § 163 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, § 231 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, § 448 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 1-4, § 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C/258/2001-351 zo dňa 17.4.2017 s právoplatnosťou od 11.7.2017, boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní k povinnosti platiť žalobcovi spoločne a nerozdielne peňažný dôchodok od 1.9.2006 vo výške 3.000 Sk a zároveň platiť mu dlh na peňažnom dôchodku od 1.6.1997 do 31.3.2007. Nárok vychádza zo zistenia o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti oboch žalovaných za škodu na zdraví u nebohého P. U. - otca žalobcu s následkom smrti, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode dňa 1.6.1997. Nárok na peňažný dôchodok okrem žalobcovi bol priznaný aj ďalším štyrom osobám a to matke žalobcu a trom jeho súrodencom. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č. k. 8C 184/2010-48 zo dňa 30.6.2011 bol rozsudok zmenený tak, že žalovaní 1/ a 2/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne platiť žalobcovi peňažný dôchodok vo výške 139,41 eura mesačne od 1.7.2010 vždy k 15.dňu v mesiaci vopred. Okrem žalobcu sa zmena (zvýšenie) týkala aj ďalších dvoch jeho súrodencov. K ďalšej nateraz poslednej úprave došlo rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/167/2011-45 zo dňa 7.4.2014, ktorým bol rozsudok zmenený tak, že žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne platiť žalobcovi peňažný dôchodok vo výške 207 eur mesačne od 1.10.2011 do každého 15. dňa v mesiaci až do zmeny pomerov. Okrem žalobcu sa zmena (zvýšenie) týkala aj jeho brata X.. Súd prvej inštancie poukázal na zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia s tým, že žalobca mal zvýšené výdavky v súvislosti s ukončením strednej školy t.j. maturitou, skladal záverečné skúšky s čím bola spojená stužková slávnosť, príprava, náklady spojené so skúškami, posedenie pre učiteľov, častejšie musel cestovať do školy. Žalobca najprv ukončil trojročné štúdium odbor kuchár - čašník, ktoré štúdium bolo bez maturity, skončené výučným listom a potom nastúpil na dvojročné nadstavbové štúdium, kde bola možnosť vykonania maturitnej skúšky, a preto na nadstavbové štúdium nastúpil v septembri v roku 2014. V súvislosti s ukončením tohto štúdia mal zvýšené náklady spojené s oblečením na stužkovú slávnosť, koncoročným občerstvením pre učiteľov, všetky spojené výdavky boli vo výške cca 600,- až 700,- eur. Ďalej mal zvýšené náklady spojené s cestovaním na maturitné skúšky aj viackrát za deň, ďalej mal výdavky na športovú činnosť, lebo rekreačne posilňuje, k tomu užíva špeciálne prípravky, s ktorými má náklady 50,- až 60,- eur na dva týždne, ďalej má náklady spojené s návštevou fitness centra, ako aj spojené s dodržiavaním diétneho stravovania. Ďalej preukázal náklady týkajúce sa zariadenia si vlastnej izby, pretože predtým ich bývalo v jednej izbe viac súrodencov, keďže pochádza z 5 detí. Izbu si zariaďoval v neobývanej časti domu, preto bolo potrebné urobiť v podstate všetko, podlahu, strop, omietky, s čím mal zvýšené náklady vo výške 1.500,- eur. Ďalej si zakúpil novú posteľ vo výške 500,- eur. Okrem sirotského dôchodku a renty, iný pravidelný príjem v rozhodnom období nemal, príležitostne si privyrobil na brigádach, kde za jednu dostal 100,- eur, ale brigádovať mohol len v prvom ročníku nadstavbového štúdia, lebo v druhom ročníku sa už pripravoval na maturitné skúšky. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 2.9.2015 a z dodatku k osvedčeniu o maturitnej skúške predloženého žalobcom vyplýva, že žalobca v školskom roku 2015/2016 navštevoval na X. E.O., L. 1, O. druhý ročník študijného odboru spoločné stravovanie, jednalo sa o denné dvojročné štúdium ukončené maturitnou skúškou. Podľa dodatku k osvedčeniu o maturitnej skúške uvedený odbor slúži na prehĺbenie a rozšírenie vedomostí a zručností získaných v trojročnom študijnom odbore hostinský. Súd prvej inštancie poukázal na to, že špecifikum posudzovaného sporu je v tom, že otec žalobcu, ktorý mal voči žalobcovi zákonnú vyživovaciu povinnosť zomrel pred 20. rokmi. Súd prvej inštancie porovnával okolnosti rozhodujúce pre určenie výživného u pozostalostnej úrazovej renty v čase posledného rozhodovania o nej a v čase od podania žaloby na zvýšenie renty do 30.6.2016, kedy súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej čiastočné zvýšenie výživného a tým aj renty pre žalobcu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného 2/ a intervenienta, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov. K podstatnej zmene pomerov došlo a to na strane žalobcu, ako aj povinnej osoby avšak nie takej, ktorá by odôvodňovala zvýšenie renty až o 143,- eur mesačne tak, ako to žiadal žalobca. Súd poukázal ďalej na to, že na rozdiel od stavu v čase posledného rozhodnutia je žalobca nielen starší, ale nastúpil na nadstavbové štúdium. Jedná sa o vyšší stupeň štúdia, ktorý podľa ustálenej súdnej praxe je považovaný za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nastúpil na nadstavbové štúdium v septembri v roku 2014, teda až po poslednej úprave pomerov v apríli v roku 2014 a riadne pokračoval v danom štúdiu dennou formou so štandardnou dĺžkou štúdia. Do školy dochádzal z H., pričom štúdium ukončil maturitnou skúškou a absolvoval stužkovú. Je všeobecne známe, že posledný rok maturitného štúdia je u každého študenta spojený so zvýšenými výdavkami spojenými s maturitou, stužkovou slávnosťou a prípravami na ne. Žalobca zmenu pomerov odôvodňoval aj denným dochádzaním do školy v O.. Vo vzťahu k tomu súd prvej inštancie uznal obranu žalovaného 2/ a intervenienta v tom, že táto skutočnosť bola zohľadnená aj pri poslednom rozhodovaní o výške renty v roku 2014, a preto nemôže opätovne odôvodňovať takto výrazné navýšenie renty. Na druhej strane však určité zvýšenie cestovných výdavkov s tým spojených je vzhľadom na rast cien zrejmé, keď navyše z výpovede žalobcu vyplýva, že po nadobudnutí plnoletosti v auguste v roku 2014, t.j. po poslednom rozhodovaní o rente kvôli školským povinnostiam a k frekvencii spojov verejnej dopravy musel na cestu do školy niekedy využiť aj auto, čo indikuje vyššie výdavky na takého cesty. Za podstatnú zmenu pomerov súd považoval aj počet osôb voči ktorým by zomretý otec žalobcu bol povinný platiť vyživovaciu povinnosť. Od doby posledného rozhodnutia, ktoré sa týkalo žalobcu, ako aj jeho brata X., sa jeho brat X. stal schopným sám sa živiť, čím došlo k zániku vyživovacej povinnosti voči nemu a teda, otec žalobcu ako osoba povinná poskytovať výživné by plnil vyživovaciu povinnosť len voči žalobcovi a bolo by nutné a plne súladné aj s bežnou súdnou praxou prihliadnuť aj na tú skutočnosť spočívajúcu v znížení počtu vyživovacích povinností odôvodňujúcu čiastočné zvýšenie výživného a to renty pre žalobcu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov a preukázaniu odôvodnených potrieb žalobcu zodpovedá a primeraná všetkým zisteným skutočnostiam je výška pozostalostnej úrazovej renty za dobu od 1.12.2015 do 30.6.2016 v sume 280,- eur. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a zvýšil pozostalostnú rentu pre žalobcu za dobu od 1.12.2015 do 30.6.2016 zo sumy 207,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne. Keďže z tvrdených strán a intervenienta vyplýva, že v čase po 1.12.2015, od ktorého súd zvýšil pozostalostnú rentu nad sumu určenej renty 207,- eur bola plná renta len doteraz v určenej výške 207,- eur, vznikol dlh na zvýšenej rente, ktorý zodpovedá rozdielu medzi doteraz určenou rentou a zvýšenou rentou t.j. za obdobie od 1.12.2015 do 30.6.2016 vo výške 511,- eur (7 mesiacov x 73,- eur) ako suma zvýšenia renty. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť dlh na zvýšenej pozostalostnej úrazovej rente uhradiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 232 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že vyslovil, že žiadna zo strán, ani intervenient nemá nárok na náhradu trov konania porovnaním pomeru úspechu a neúspechu v spore. O povinnosti žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za žalobu vo výške 30,50 eura, súd rozhodol v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania žaloby, t.j. k 30.11.2015 v súlade s položkou 1/a sadzobníka súdnych poplatkov zo základu 511 eur, t.j. vo výške 30,50 eura.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného 2/ proti výrokom I., II., IV. a V. . Namietal nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa posúdenia či došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o rente. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného 2/, nadstavbové štúdium, ktoré žalobca absolvoval je štúdium stredoškolským a na tento typ štúdia bolo prihliadané i pri predchádzajúcom rozhodovaní. Z tohto dôvodu posúdenie podstatnej zmeny pomerov nepovažoval za správne. Pokiaľ žalobca poukázal na zvýšené výdavky, ako aj na výdavky spojené s prestavbou nehnuteľnosti za účelom zariadenia vlastnej izby, k tomu žalovaný 2/ uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky svojho nároku, čo konštatoval aj súd v bode 35. odôvodnenia. Logickým procesným záverom by malo byť podľa názoru žalovaného zamietnutie žaloby v celom rozsahu pre nepreukázanie výšky nároku žalobcu a to z dôvodu, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o rente. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Intervenient v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ sa stotožnil s podaným odvolaním. Uviedol, že od posledného rozhodnutia, kedy bola preukázaná zmena okolností na strane žalobcu súvisiaca s vekom, so športom, ako aj školskými povinnosťami a s tým spojenými zvýšenými nárokmi bola dôvodom pre zmenu rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2C 167/2011 zo dňa 7.4.2014.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktoré považoval za správne s tým, že súd vo veci rozhodol aj zákonne. Výška určeného nároku na rentu závisí od úvahy súdu.

Žalovaný 1/ sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Právny zástupca žalovaného 2/ v rámci odvolacej repliky k vyjadreniam právneho zástupcu žalobcu k odvolaniu žalovaného 2/, ani k vyjadreniu intervenienta k odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky začaté i prebiehajúce konania v súlade s princípom justifikácie účinkov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, ktorého následky úkonov sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci v dôsledku, čoho vec nesprávne právne posúdil. Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia bola dôvodná.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu na zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty z dôvodu, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zvýšení pozostalostnej úrazovej renty v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C 167/2011. Z obsahu spisu nevyplýva a skutkové tvrdenia nie sú preukázané k akej podstatnej zmene pomerov na strane žalobcu došlo z dôvodu, že súd prvej inštancie túto podstatnú zmenu pomerov pre dôvodnú aplikáciu ust. § 231 v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine nedostatočne zistil. Pri posudzovaní zmeny pomerov je potrebné vychádzať z porovnania pomerov v čase predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/167/2011 a v čase podania návrhu na zmenu výšky pozostalostnej úrazovej renty. Z obsahu spisu len vyplýva potvrdenie o návšteve školy pre žalobcu, ktoré potvrdenie bolo vydané pre potreby SAD a pre úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, nevyplýva doklad o ukončení X. E. J.alobcom, t.j. vysvedčenie o záverečnej skúške. Žalobca v konaní preukázal len dodatok k vysvedčeniu o maturitnej skúške (č.l. 32 spisu). Z predloženého dokladu však nebolo možné zistiť, kedy žalobca maturitnú skúšku vykonal. Z uvedeného dodatku vyplýva, že bez vysvedčenia o maturitnej skúške je tento dodatok neplatný. Odvolaciu námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa nepreukázania podstatnej zmeny pomerov, ku ktorým odvolacím dôvodom sa pripojil aj intervenient na strane žalovaných, odvolací súd uvádza, že túto námietku považoval za dôvodnú. Len na základe všeobecnej konštatácie o zvýšených nákladov spojených s cvičením, cestovaním, s posilňovaním a zvýšenými nákladmi na stravu v súvislosti so športovou aktivitou, bez preukázania týchto výdavkov a porovnania s tvrdenými zvýšenými výdavkami v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. 2C/167/2011, nebolo možné dospieť k záveru o dôvodnosti zvýšenia pozostalostnej úrazovej renty zo sumy 207,- eur na sumu 280,- eur, pokiaľ predchádzajúca právna úprava výšky pozostalostnej úrazovej renty rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/167/2011-45 zo dňa 7.4.2014, nadobudla právoplatnosť dňa 14.7.2014. Následne nový návrh na zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty bol podaný dňa 30.11.2015.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného 2/ za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okrem zamietavého výroku t.j. vrátane súvisiacich výrokoch o trovách konania, súdnom poplatku a dlhu vyčísleného za obdobie od 1.12.2015 do 30.6.2016, zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vrátane nesprávneho právneho posúdenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia okrem zamietavého výroku bolo nedostatočné zistenie podstatnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúcej úpravy výšky pozostalostnej úrazovej renty, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne vykonať dokazovanie za účelom posúdenia dôvodnosti uplatneného návrhu na zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty z dôvodu zmeny pomerov v zmysle ust. § 231 v spojení s § 78 Zákona o rodine a v spojení s § 62 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. skúmať, či ukončením stredného odborného učilišťa na strane žalobcu nedošlo k nadobudnutiu schopnosti sám sa živiť. V konaní je potrebné preukázať skutkové tvrdenia týkajúce sa podstatnej zmeny pomerov a najmä zvýšenia výdavkov na strane žalobcu vrátane ukončenia prípravy na budúce povolanie a to vysvedčením o záverečnej skúške, vysvedčením o maturitnej skúške. Zároveň je potrebné sa oboznámiť aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2C/167/2011, t.j. najmä porovnať pomery a tvrdené skutočnosti žalobcom v konaní týkajúce sa zvýšených výdavkoch spojených s prípravou na budúce povolanie vo vzťahu k novému návrhu na zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty v tomto konaní podaného dňa 30.11.2015. S poukazom na rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/167/2011-45 zo dňa 7.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2014 je potrebné skúmať, či od poslednej úpravy pomerov došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výšky pozostalostnej úrazovej renty.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaným právnym názorom odvolacieho súdu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci v zmysle ust. § 396 ods. 1,3 v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. 255 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.