Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/123/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: B&B Business Group SK, s.r.o., so sídlom Panská 234/18, 811 01 Bratislava, IČO: 48 131 881, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mikita s.r.o., so sídlom 1. mája 11, 911 01 Trenčín, IČO: 36 861 901, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 041 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/4742 O-466/2017 zo dňa 04.09.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce zo dňa 04.09.2017 č. PO/BEZ/2017/4742 O-466/2017 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 25.04.2017, č.k. 393/2016/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2017/359 a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.10.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/4742 O-466/2017 zo dňa 04.09.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 393/2016/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2017/359 zo dňa 25.04.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) bola žalobcovi uložená pokuta v sume 3.000,- Eur

- za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 58 ods. 4 Zákonníka práce v nadväznosti na § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce, spočívajúce v tom, že žalobca na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia, s.r.o. v Čachticiach sa v pracovných zmluvách so 4 zamestnancami nezaviazal zabezpečiť zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a nedohodol podmienky zamestnania aj napriek tomu, že nepreukázal, že dočasným pridelením nie je výkon práce zamestnancami, prostredníctvom ktorých zamestnávateľ vykonáva činnosť pre právnickú osobu na základe dohodnutej rámcovej zmluvy o dielo;

- za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 58 ods. 9 Zákonníka práce v nadväznosti na § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce, spočívajúce v tom, že žalobca na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia, s.r.o. neposkytol dočasne prideleným zamestnancom najmenej rovnako priaznivé mzdové podmienky ako majú porovnateľní zamestnanci užívateľského zamestnávateľa, nakoľko neposkytol na základe prezumpcie dočasného pridelenia dočasne prideleným 4 zamestnancom najmenej rovnako priaznivé mzdové podmienky ako majú porovnateľní zamestnanci užívateľského zamestnávateľa;

- a za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, spočívajúce v neposkytnutí 2 zamestnancom časti náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, avšak proti tejto časti konštatujúcej uvedené porušenie správna žaloba nesmerovala z dôvodu stotožnenia sa žalobcu s ním.

2. Podľa žalovaného zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pričom rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobca poukázal na to, že za dočasné pridelenie zamestnanca podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce sa považuje taký výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre iný subjekt za súčasného splnenia 3 kumulatívnych podmienok, a to, že (1) tento iný subjekt ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, (2) činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch tohto iného subjektu a prevažne jeho pracovnými prostriedkami, alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach tohto iného subjektu, a (3) ide o činnosť, ktorú má tento iný subjekt ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri. Vychádzajúc z uvedeného vyjadril žalobca názor, že v prejednávanej veci nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých troch podmienok, a preto tento vzťah nie je možné označiť ako dočasne pridelenie.

4. Žalobca pripomenul, že správne konanie je okrem iných zásad ovládané aj zásadou materiálnej pravdy, požadujúcej, aby správny orgán pred vydaním rozhodnutia zistil úplný a presný stav veci. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Uvedenou zásadou sa však správne orgány neriadili. Inšpektorát práce Trenčín založil prezumpciu dočasného pridelenia zamestnancov v podstate iba na základe výpovede O. T. - montážnika spoločnosti žalobcu a výpovede I. S. - HR špecialistu spoločnosti Nissens Slovakia, s.r.o., pričom u ďalších pracovníkov (W., W., E.) je tiež konštatované ich dočasné pridelenie, avšak bez toho, aby boli vypočutí. Žalobca tiež správnym orgánom vytkol, prečo nekonštatovali dočasné pridelenie aj pri ďalších troch zamestnancoch, pracujúcich za obdobných podmienok.

5. Žalobca namietol, že Inšpektorát práce Trenčín sa pri vykonávaní dokazovania uspokojil iba s dôkazmi svedčiacimi v neprospech žalobcu a nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, čím mu bolo znemožnené vyvrátiť prezumovanú existenciu dočasného pridelenia. Vyvodzovanie právnych záverov iba z tej sumy dôkazov, ktoré si zabezpečili správne orgány, nie je podľa žalobcu v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci.

6. K porušeniu povinnosti ustanovenej § 58 ods. 9 Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce (neposkytnutie najmenej rovnako priaznivých mzdových podmienok) žalobca uviedol, že túto požiadavku správneho orgánu považuje za predčasnú. Až v okamihu, keď bude právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu definitívne ustálené, že ide o dočasné pridelenie, bude namieste vyvodzovať všetky dôsledky, ktoré spája s existenciou dočasného pridelenia. Nemôže k tomu dôjsť iba na základe prezumpcie dočasného pridelenia.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Vyjadril názor, že správne orgány postupovali v predmetnej veci v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, žalobcu ako účastníka konania nijakým spôsobom neukrátili na jeho procesných právach, rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení § 3 ods. 1 až 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Pokuta bola uložená v medziach ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. s prihliadnutím na všetky zákonné kritériá vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.

8. Žalovaný poukázal na to, že Inšpektorát práce Trenčín pri ustaľovaní skutkového stavu vychádzal z viacerých, najmä listinných dôkazov, a to z výpisu z Obchodného registra žalobcu a právnickej osoby Nissens Slovakia s.r.o., z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnankyňou R. W. a žalobcom zo dňa 02.06.2016, z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnancom O. T. a žalobcom zo dňa 02.06.2016, z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnancom E. W. a žalobcom zo dňa 19.07.2016, z dohody o vykonaní práce uzavretej medzi zamestnancom R. E. a žalobcom zo dňa 02.06.2016, z dohody o skončení pracovnej zmluvy zo dňa 21.06.2016 R. W. ku dňu 21.06.2016, z dochádzkového listu R. W. za obdobie jún 2016, z mzdového listu R. W. za rok 2016 a výplatného lístku R. W. za obdobie jún 2016, z dohody o skončení pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2016 zamestnanca E. W., dochádzkového listu E. W. za obdobie júl 2016, z mzdového listu E. W. za rok 2016 a výplatného lístku E. W. za obdobie júl 2016, z rámcovej zmluvy o dielo medzi zmluvnými stranami Nissens Slovakia, s.r.o. a žalobcom zo dňa 25.05.2016, zo záväznej objednávky diela medzi žalobcom a spoločnosťou Nissens Slovakia, s.r.o. zo dňa 21.07.2016, zo zápisnice o podaní informácie spísanej so zamestnancom O. T. zo dňa 31.08.2016, zo zápisnice o podaní informácie spísanej so zamestnancom I. S. zo dňa 31.08.2016, z prerokovaného protokolu a vyjadrení žalobcu k predmetnej veci.

9. Z výpisu z Obchodného registra je podľa žalovaného zrejmý predmet hlavnej činnosti žalobcu, a to sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb a iné činnosti tam uvedené. Žalobca ďalej predložil zoznam zamestnancov, ktorí ku dňu začatia výkonu inšpekcie práce na predmetnej prevádzke pracovali, vrátane zoznamu zamestnancov, ktorí pracovali na prevádzke a ukončili pracovnoprávny vzťah v roku 2016. Z výsledkov inšpekcie práce vyplýva, že žalobca na vyššie uvedenej prevádzke v čase výkonu inšpekcie práce vykonával svoju činnosť prostredníctvom pätnástich zamestnancov, z toho boli dve ženy. Preskúmaním obsahu pracovných zmlúv vyplýva, že žalobca dohodol so zamestnancami O. T., R. W., E. W. a R. E. druh práce - montážne práce, pracovnú náplň špecifikovanú ako montáž chladičov a ich jadier, s miestom výkonu práce na prevádzke B&B Business Group SK, OD Máj Dubnica nad Váhom a partneri spoločnosti, špecifikovaní v pracovnej zmluve uzavretej so zamestnancom O. T. ako spoločnosť Nissens Slovakia, s.r.o. a jej prevádzka na adrese Malinovského 1275, 916 21 Čachtice. Z bezprostredných vysvetlení zamestnanca O. T. je zrejmé, že výkon závislej práce na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. sa uskutočňoval za pracovných pokynov, riadenia a kontroly vedúceho zamestnanca, ktorým je majster a vedúci, v prípade problémov koordinátor. Podľa informácii podaných vypočutým zamestnancom pracovné úlohy ukladal: vedúci po dohode s majstrom - prípadne po kontakte s koordinátorom, ktorý sa pravidelne informuje o vykonanej práci. S ostatnými tromi zamestnancami, s ktorými mal žalobca uzavretý pracovnoprávny vzťah na základe vyššie uvedených pracovných zmlúv a dohody o vykonaní práce, neboli v zmysle ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. vyžiadané informácie, nakoľko sa jednalo o zamestnancov, ktorí ukončili pracovnoprávny vzťah so žalobcom a nenachádzali sa v čase inšpekcie práce na prevádzke, o čom svedčia dohody o skončení pracovnej zmluvy priložené v odvolacom spise. Za účelom zistenia skutočného stavu veci bola spísaná zápisnica o podaní informácie aj so zamestnancom I. S. pracujúcim na pozícii „HR špecialista“ zo dňa 31. 08. 2016. Z bezprostredných vysvetlení podaných týmto zamestnanca je zrejmé, že zamestnanci žalobcu vykonávali závislú prácu v priestoroch spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. s pracovnými nástrojmi a zaradeniami tejto spoločnosti, zamestnancom žalobcu zadával pracovné pokyny, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu zamestnanec spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., pričom výkon závislej práce zamestnancov žalobcu v priestoroch uvedenej právnickej osoby sa uskutočňoval na základe zmluvy o dielo, predmetom ktorej je dodávka služieb žalobcu na základe požiadaviek spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. pre výrobné oddelenia auto a priemyselnej divízie. Vypočutý zamestnanec ďalej spresnil, že úlohou koordinátora žalobcu je riešiť vzniknuté problémy, popr. otázky zamestnancov žalobcu pre lepšiu synchronizáciu procesu, avšak priamo pracovné úlohy zadeľuje supervízor alebo teamleader spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. Dotazovaní zamestnanci boli poučení o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce a o úmyselnom podaní nepravdivých alebo neúplných vysvetleniach a celý obsah zápisníc potvrdili svojimi podpismi.

10. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu rámcovej zmluvy o dielo uzavretej medzi spoločnosťou Nissens Slovakia s.r.o. a žalobcom zo dňa 25.05.2016 a záväznej objednávky diela medzi žalobcom a spoločnosťou Nissens Slovakia s.r.o. a výpisu z Obchodného registra subjektu Nissens Slovakia s.r.o. vyplýva, že predmet uvedenej záväznej objednávky prevažne korešponduje s predmetom činnosti spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. Žalovaný preskúmaním listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii, ustálil záver, že právnická osoba Nissens Slovakia s.r.o. ukladala zamestnancom žalobcu pracovné úlohy bez dočasného pridelenia zamestnancov, nakoľko pracovné úlohy boli vybraným zamestnancom ukladané, organizované, riadené a kontrolované prostredníctvom takzvaných supervízorov - teamleadrov, ktorí sú zamestnancami právnickej osoby Nissens Slovakia s.r.o. ako objednávateľa diela podľa rámcovej zmluvy o dielo. Činnosti vykonávané vybranými zamestnancami sa vykonávali prevažne v priestoroch objednávateľa, prevažne jeho pracovnými prostriedkami a prevažne na jeho zariadeniach. Ďalej v zmysle záväznej objednávky diela išlo prevažne o činnosti ako napríklad pomoc na montáž komponentov kompletizácia výrobkov, chladiaceho ústrojenstva, kompletizácia výrobkov jadier chladičov a manipulačné práce s materiálom a výrobkami v zmysle objednávky a teda súčasť činností, ktoré má právnická osoba Nissens Slovakia, s.r.o. zapísané ako predmet svojej činnosti v Obchodnom registri.

11. Podľa žalovaného v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce. Z prerokovaného protokolu taktiež vyplýva, že žalobca nepredložil povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, aj napriek tomu, že to bolo od neho žiadané a ani počas správneho konania žalobca nepreukázal, že daný vzťah medzi žalobcom a uvedenou právnickou osobou nie je dočasným prideleným. Na základe toho žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán po úplnom a spoľahlivom zistení skutkového stavu veci správne uplatnil prezumpciu dočasného pridelenia explicitne ustanovenú v ustanovení § 58 ods. 2 Zákonníka práce, v nadväznosti na ktorú konštatuje porušenie ustanovenia § 58 ods. 4 Zákonníka práce žalobcom, ktoré spočíva v tom, že žalobca sa nezaviazal v pracovných zmluvách so zamestnancami identifikovanými ako O. T., E. W., R. W. a R. E. zabezpečiť týmto zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa na prevádzke v Čachticiach a nedohodol podmienky zamestnania aj napriek tomu, že nepreukázal, že dočasným pridelením nie je výkon práce zamestnancami, prostredníctvom ktorých žalobca ako zamestnávateľ vykonáva činnosť pre právnickú osobu na základe dohodnutej rámcovej zmluvy o dielo. Z pokladov pre vydanie rozhodnutia je zrejmé, že žalobca na základe vyššie uvedenej rámcovej zmluvy o dielo a záväznej objednávky diela cez uvedenú právnickú osobu Nissens Slovakia s.r.o. poskytoval vymedzené služby len fiktívne, no v skutočnosti predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie zamestnancov žalobcu, ktorí vykonávali činnosť pre právnickú osobu. Išlo teda podľa žalovaného o zastreté dočasné pridelenie zamestnancov, kedy týchto zamestnancov riadila právnická osoba ako zastretý užívateľský zamestnávateľ.

12. Žalovaný považuje za nedôvodnú námietkou žalobcu, podľa ktorej správny orgán založil prezumpciu dočasného pridelenia len na základe výpovede zamestnancov I. S. a O. T., pričom nevypočul zamestnancov R. W., E. W. a R. E. a pri ostatných troch kontrolovaných zamestnancoch dočasné pridelenie neskonštatoval a súčasne nerešpektoval zásady, na ktorých je postavené správne konanie. Nakoľko dočasné pridelenie zamestnancov vo vzťahu ku zamestnancom T., M. a T., ktorí boli pribratí len ku kontrole dodržiavania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, nebolo z uvedeného dôvodu vôbec posudzované, táto námietka žalobcu je podľa žalovaného právne irelevantná. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a kompletného listinného materiálu je evidentné, že prvostupňový správny orgán počas správneho konania postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, umožnil mu v plnej miere uplatniť jeho procesné práva v zmysle ustanovenia § 33 správneho poriadku a nahliadať do spisov, robiť si z nich kópie, výpisy, odpisy. Návrh na vypočutie navrhovaných osôb prvostupňový správny orgán vyhodnotil v súlade s podmienkami ustanovenia § 21 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektorát práce disponoval v tomto prípade všetkými potrebnými dôkaznými materiálmi, na základe ktorých presne a úplne zistil skutočný stav veci, a teda nariadenie ústneho pojednávania si povaha veci nevyžadovala. Správny orgán by ústne pojednávanie nariadil v prípade, že by sa dostal do dôkaznej núdze a jeho nariadením by prispel k objasneniu skutkového stavu. Je potrebné navyše zdôrazniť, že účastníci správneho konania nemajú podľa správneho poriadku na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/387/2015, ktorým vyslovil názor, že tým, že správny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie, nemohlo dôjsť k takej procesnej vade, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okrem toho v zmysle uvedeného rozsudku osobitný zákon, v tomto prípade zákon č. 125/2006 Z.z., nariadenie ústneho pojednávania neukladá. Z uvedeného rozsudku tiež vyplýva, že neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred správnymi orgánmi nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci v prípade, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom.

13. K porušeniu ustanovenia § 58 ods. 9 Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce, podľa ktorého pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok majú byť rovnaké, žalovaný uviedol, že z predložených pracovných zmlúv zamestnancov O. T., R. W., E. W. a R. Marka je zrejmé, že základná mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 410 Eur brutto, t. j. bez vykonaných zákonných zrážok. Z pracovných zmlúv porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa - právnickej osoby Nissens Slovakia, s.r.o., ktorí nastúpili do pracovného pomeru užívateľského zamestnávateľa v mesiaci jún, júl 2016, vyplýva, že ich pracovná náplň je montáž chladičov a jadier s dohodnutou mzdou pri 150 hodinovom pracovnom čase vo výške približne 463 Eur brutto, čo predstavuje v porovnaní so mzdou dohodnutou a poskytnutou dočasne prideleným zamestnancom rozdiel 53 Eur brutto.

14. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe skonštatoval, že právo žalobcu ako účastníka správneho konania v zmysle § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku navrhovať dôkazy a ich doplnenie nebolo správnym orgánom opomenuté, žalobca mal možnosť vyjadriť sa a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ustanovenia § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku nemožno vykladať tak, že by bol správny orgán povinný vždy vyhovieť každej žiadosti účastníka konania o akceptáciu námietok účastníka konania alebo o vykonanie dôkazov. Správny orgán v tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku zaobstaral všetky potrebné dôkazy, pritom nebol viazaný len návrhmi účastníka konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku správny orgán. Ako je zrejmé z oboch rozhodnutí vydaných v správnom konaní, správne orgány disponovali v tomto prípade dostatočnými dôkazmi, ktoré podrobne skúmali a posudzovali nielen jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 správneho poriadku a na základe ktorých jednoznačne dospeli k názoru, že žalobca porušil vytýkané povinností.

15. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.

19. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na obsahu svojich písomných podaní. Právny zástupca žalobcu zdôraznil nesprávne a nedostatočne vykonané dokazovanie, na čo poukázal už v odvolaní podanom v správnom konaní. Zástupkyňa žalobcu poukázala na dostatočne zistený skutkový stav a na skutočnosť, že žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach účastníka správneho konania. Prezumpcia dočasného pridelenia zamestnancov bola dostatočne preukázaná. Na otázku, prečo nedošlo k vypočutiu aj ďalších troch zamestnancov v zmysle dôkazných návrhov žalobcu, poukázala na výpoveď zamestnanca spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., z ktorej výpovede vyplýva, že on prideľoval prácu aj týmto zamestnancom žalobcu. Po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel správny orgán k záveru, že nie je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom aj ostatných zamestnancov, ktorí už u žalobcu nepracujú.

20. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Inšpektorát práce Trenčín vykonal v dňoch 31.08.2016 a 07.11.2016 inšpekciu práce u žalobcu na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia, s.r.o., Malinovského 1275, 916 21 Čachtice. Inšpekcia bola zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. O výsledku výkonu inšpekcie bol spísaný protokol č. ITN-14-48-2.3/P-E24,A25-16 zo dňa 07.11.2016, ktorý bol dňa 07.11.2016 prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu. Zistené nedostatky opísané v protokole celkom v deviatich bodoch spočívali vo viacerých porušeniach právnych predpisov, najmä v tom, že žalobca ako zamestnávateľ nedodržal ustanovenie § 58 ods. 4 Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c), že žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenie § 58 ods. 9 Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce, tiež v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce, § 142 ods. 3 Zákonníka práce, § 223 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce. K protokolu podal žalobca písomné vyjadrenie, v nadväznosti na čo Inšpektorát práce Trenčín dňa 16.11.2016 vyhotovil Dodatok č. 1 k protokolu.

21. Dňa 25.02.2017 bolo žalobcovi doručené oznámenie Inšpektorátu práce Trenčín o začatí správneho konania o uložení pokuty, s poučením žalobcovi ako účastníkovi správneho konania o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj možnosti podať návrhy na doplnenie dokazovania.

22. K oznámeniu o začatí správneho konania sa písomne vyjadril žalobca. Uvedený vzťah nie je možné označiť ako dočasné pridelenie, nakoľko nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých troch podmienok v zmysle § 58 ods. 2 Zákonníka práce. Namietal, že správny orgán založil prezumpciu dočasného pridelenia iba na výpovediach zamestnancov I. S. a O. T., pričom nevypočul R. W., E. W. a R. E. a navyše pri ďalších troch zamestnancoch, vykonávajúcich totožnú pracovnú náplň, nebolo dočasné pridelenie vôbec konštatované. Žalobca požadoval výsluch konateľa žalobcu, koordinátorov žalobcu, riaditeľa spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., opätovné vypočutie I. S., pričom z obsahu jeho vyjadrenia vyplýva implicitná požiadavka na výsluch bývalých zamestnancov spoločnosti, u ktorých sa tiež konštatovalo dočasné pridelenie.

23. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím č.k. 393/2016/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2017/359 zo dňa 25.04.2017 podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu v sume 3.000,- Eur

- za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 58 ods. 4 Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce, spočívajúce v tom, že žalobca na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., Malinovského 1275, 916 21 Čachtice, sa v pracovnej zmluve so zamestnancami Igor Brád, nar. 26.01.1967, pracovná zmluva zo dňa 02.06.2016, Viera Zubajová, nar. 30.10.1963, pracovná zmluva zo dňa 02.06.2016, E. W., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 19.07.2016 a R. E., nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 02.06.2016, nezaviazal zabezpečiť zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a nedohodol podmienky zamestnania aj napriek tomu, že dočasným pridelením nie je výkon práce zamestnancami, prostredníctvom ktorých zamestnávateľ vykonáva činnosť pre právnickú osobu na základe dohodnutej rámcovej zmluvy o dielo;

- za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a), b), c) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov spočívajúce v tom, že žalobca na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., neposkytol dočasne prideleným zamestnancom najmenej rovnako priaznivé mzdové podmienky ako majú porovnateľní zamestnanci užívateľského zamestnávateľa, nakoľko neposkytol na základe prezumpcie dočasného pridelenia dočasne prideleným zamestnancom - montážnym pracovníkom O. T., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 02.06.2016, R. W., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 02.06.2016, E. W., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 19.07.2016 a R. E., nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 02.06.2016 najmenej rovnako priaznivé mzdové podmienky ako majú porovnateľní zamestnanci užívateľského zamestnávateľa. Na základe predložených pracovných zmlúv je zrejmé, že základná mesačná mzda vybraných zamestnancov bola dohodnutá vo výške 410,- Eur brutto, t.j. bez vykonaných zákonných zrážok, pričom mzda porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, ktorého pracovnou náplňou je montáž chladičov a jadier a ktorý nastúpil do pracovného pomeru u užívateľského zamestnávateľa v mesiaci jún

- júl 2016 pri 150 hodinovom pracovnom čase je vo výške približne 463,- Eur brutto, t.j. bez vykonaných zákonných zrážok, čo predstavuje rozdiel 53,- Eur brutto, t.j. bez vykonaných zákonných zrážok,

- za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že žalobca na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia, s.r.o. neposkytol zamestnancovi časť náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa v sume jeho priemerného zárobku, nakoľko neposkytol zamestnancovi R. W., nar. XX.XX.XXXX, ukončenie pracovného pomeru k 21.06.2016 na základe „Dohody o skončení pracovnej zmluvy zo dňa 21.06.2016“, časť náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa (dočasný nedostatok práce na mieste výkonu práce) v sume jeho priemerného zárobku. Z predložených dokladov „Dochádzkový list za obdobie Jún 2016“, „Mzdový list za rok 2016“ a „Výplatný lístok za obdobie jún 2016“, je zrejmé, že v mesiaci jún 2016 poskytol zamestnancovi za 2 pracovné dni (20.06.2016 a 21.06.2016), t.j. 15 hodín, iba 60% jeho priemerného zárobku v celkovej sume 22,63 Eur brutto, t.j. bez vykonaných zákonných zrážok, pričom zamestnancovi patrí náhrada mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa v sume jeho priemerného zárobku za 2 pracovné dni, t.j. 15 hodín v celkovej sume 37,7184 Eur brutto, t.j. bez vykonaných zákonných zrážok, a to z toho dôvodu, že 60% priemerného zárobku pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa môže zamestnávateľ poskytnúť iba po vymedzení vážnych prevádzkových dôvodov v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, čo neurobil vzhľadom na skutočnosť, že u zamestnávateľa žiaden zástupca zamestnancov pre pracovnoprávne vzťahy nepôsobí. Túto skutočnosť zamestnávateľ potvrdil v „Sprievodnom liste zo dňa 06.10.2016“ a taktiež, že neposkytol zamestnancovi E. W., nar. XX.XX. XXXX, ukončenie pracovného pomeru k 31.07.2016 na základe „Dohody o skončení pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2016“, časť náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa (dočasný nedostatok práce na mieste výkonu práce) v sume jeho priemerného zárobku. Zo zamestnávateľom predložených dokladov „Dochádzkový list za obdobie Júl 2016“, „Mzdový list za rok 2016“ a „Výplatný lístok za obdobie júl 2016“, je zrejmé, že zamestnávateľ v mesiaci júl 2016 poskytol zamestnancovi za 6 pracovných dní (od 22.07.2016 do 29.07.2016), t.j. 45 hodín iba 60% jeho priemerného zárobku v celkovej sume 67,89 Eur brutto, t j. bez vykonaných zákonných zrážok, pričom zamestnancovi patrí náhrada mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa v sume jeho priemerného zárobku za 6 pracovných dní, t.j. 45 hodín v sume 113,1552 Eur brutto, t.j. bez vykonaných zákonných zrážok, a to z toho dôvodu, že 60% priemerného zárobku pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa môže zamestnávateľ poskytnúť iba po vymedzení vážnych prevádzkových dôvodov v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, čo neurobil vzhľadom na skutočnosť, že u zamestnávateľa žiaden zástupca zamestnancov pre pracovnoprávne vzťahy nepôsobí. Túto skutočnosť zamestnávateľ potvrdil v „Sprievodnom liste zo dňa 06.10.2016.“

24. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ustanovenie § 58 ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. fikciu dočasného pridelenia v prípade splnenia podmienok uvedených v písm. a), b) a c) tohto ustanovenia, pričom je na zamestnávateľovi, aby preukázal, že činnosť dotknutých zamestnancov nie je dočasným pridelením. Správny orgán skonštatoval, že kumulatívne splnenie znakov dočasného pridelenia bolo v priebehu inšpekcie práce preukázané, nakoľko:

- právnická osoba Nissens Slovakia s.r.o. ukladal uvedeným zamestnancom pracovné úlohy, organizoval, riadil a plnenie pracovných úloh kontroloval prostredníctvom tzv. supervízorov (teamleaderov), ktorí sú zamestnancami objednávateľa,

- činnosti vykonávané uvedenými zamestnancami sa vykonávali prevažne v priestoroch objednávateľa, prevažne jeho pracovnými prostriedkami a prevažne na jeho zariadeniach,

- v zmysle predloženého dokladu, ktorým bola Záväzná objednávka diela medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou Nissens Slovakia s.r.o. ako objednávateľom išlo prevažne o činnosti ako napr. pomocná montáž komponentov, kompletizácia výrobkov chladiaceho ústrojenstva, kompletizácia výrobkov jadier chladičov a manipulačné práce s materiálom a výrobkami v zmysle objednávky, a teda súčasť činností, ktoré má právnická osoba Nissens Slovakia s.r.o. zapísané ako predmet svojej činnosti v obchodnom registri.

25. Inšpektorát práce Trenčín v prvostupňovom rozhodnutí zaujal stanovisko aj k vyjadreniam žalobcu. So zamestnancami R. W., E. W. a R. E. neboli spísané zápisnice o podaní informácie, nakoľko títo už ukončili pracovnoprávny vzťah s kontrolovaným subjektom a v čase začatia výkonu inšpekcie sa nenachádzali v prevádzke kontrolovaného subjektu. U ďalších 3 zamestnancov nebolo dočasné pridelenie zamestnancov konštatované, nakoľko títo boli vybraní iba ku kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Opätovné vypočutie I. S. a ďalších svedkov správny orgán nepovažoval za potrebné, nakoľko konštatované porušenia boli objektívne zistené a opätovným výsluchom tohto zamestnanca, prípadne ostatných zamestnancov, by sa neprispelo k lepšiemu objasneniu.

26. Pri ukladaní pokuty správny orgán zohľadnil aj preventívne pôsobenie, prihliadol na závažnosť zistených porušení povinností a závažnosť ich následkov a na počet zamestnancov, vo vzťahu ku ktorým k porušeniu zákona došlo. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistených celkom 9 nedostatkov. Pokiaľ ide o závažnosť a následky predmetného správneho deliktu, Inšpektorát práce Trenčín pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že sa v tomto prípade jednalo o dočasné pridelenie zamestnancami, ktorí túto skutočnosť nemali uvedenú v pracovnej zmluve. Tým, že žalobca nezabezpečil dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, dočasne pridelení zamestnanci nemali rovnaké podmienky ako zamestnanci užívateľského zamestnanca a tým boli ukrátení na svojich nárokoch. Inšpektorát práce Trenčín ďalej vysvetlil, že cieľom ustanovenia § 58 Zákonníka práce je riešiť otázku obchádzania ustanovení o porovnateľných pracovných a mzdových podmienkach pre dočasne pridelených zamestnancov v porovnaní s tzv. kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa cez fiktívne poskytovanie služieb prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá podľa uzatvorenej zmluvy neposkytuje zamestnancov, ale službu, no v skutočnosti je predmetom zmluvy poskytnutie zamestnancov na činnosť, ktorá tvorí predmet činnosti zastretého užívateľského zamestnávateľa a týchto zamestnancov nebude riadiť právnická alebo fyzická osoba, ale zastretý užívateľský zamestnávateľ a práca sa bude vykonávať prevažne v priestoroch, na zariadeniach alebo pracovnými prostriedkami inej právnickej alebo fyzickej osoby. V tejto súvislosti nie je dôležité, či má iná právnická alebo fyzická osoba tieto zariadenia vo vlastníctve alebo v prenájme. Samotný cieľ ustanovenia sa nezameriava len na ochranu zamestnancov, ale aj na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi zamestnávateľmi za rovnakých podmienok z pohľadu konkurencieschopnosti v situácii, ak zamestnávateľ A má zamestnancov od agentúry dočasného zamestnávania, ktorá dodržiava ustanovenia § 58 Zákonníka práce a zamestnávateľ B má zamestnancov od inej právnickej alebo fyzickej osoby (ktorá dočasne neprideľuje zamestnanca), ktorá obchádza ustanovenia § 58 Zákonníka práce (nedodržiava zákon), čím môže poskytovať zamestnancov za nižšie náklady, čo má následný dopad aj na spravodlivo vedenú hospodársku súťaž. Subjekt A, ktorý zákon dodržiava, je následne, z hľadiska svojich nákladov na pracovnú silu, znevýhodnený voči subjektu B, čo má dopad napríklad aj na celkovú cenu jeho výrobkov (služieb).

27. Proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín podal žalobca odvolanie, v ktorom zopakoval svoje argumenty prezentované už v písomnom vyjadrení k začatiu správneho konania, doplniac, že odopretím výsluchu navrhovaných osôb mu správny orgán zamedzil preukázanie vecnej opodstatnenosti jeho tvrdení.

28. Napadnutým rozhodnutím č. PO/BEZ/2017/4742 O-466/2017 zo dňa 04.09.2017 žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s rozsahom zistenia skutkového stavu, ako ho ustálil Inšpektorát práce Trenčín, ako aj s jeho právnym posúdením. Vymenoval dôkazy, ktoré si prvostupňový správny orgán zabezpečil počas výkonu inšpekcie práce. Poukázal na obsah zápisnice spísanej s O. T.. Z bezprostredných vysvetlení tohto zamestnanca je zrejmé, že výkon závislej práce na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. sa uskutočňoval za pracovných pokynov, riadenia a kontroly vedúceho zamestnanca, ktorým je majster a vedúci, v prípade problémov koordinátor. Podľa informácií poskytnutých O. T. pracovné úlohy ukladal „vedúci po dohode s majstrom, prípadne po kontakte s koordinátorom, ktorý sa pravidelne informuje o vykonanej práci.“ Žalovaný ďalej poukázal na zápisnicu o podaní informácie spísanú so zamestnancom I. S., pracujúcim na pozícii „HR špecialista“. Tento uviedol, že zamestnanci žalobcu vykonávali závislú prácu v priestoroch Nissens Slovakia s.r.o. s pracovnými nástrojmi a zariadeniami tejto spoločnosti, zamestnancom žalobcu zadával pracovné pokyny, organizoval, riadil a kontroloval ich prácu zamestnanec spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., pričom výkon závislej práce zamestnancov žalobcu v priestoroch Nissens Slovakia s.r.o. sa uskutočňoval na základe zmluvy o dielo, predmetom ktorej je dodávka služieb žalobcu na základe požiadaviek spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. pre výrobné oddelenia auto a priemyselnej divízie. I. S. tiež spresnil, že úlohou koordinátora žalobcu je riešiť vzniknuté problémy, popr. Otázky zamestnancov žalobcu pre lepšiu synchronizáciu procesu, avšak priamo pracovné úlohy prideľuje supervízor alebo teamleader spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. Žalovaný, poukážuc na obsah ďalších dôkazov, skonštatoval, že právnická osoba Nissens Slovakia s.r.o. ukladala zamestnancom žalobcu pracovné úlohy bez dočasného pridelenia zamestnancov, nakoľko pracovné úlohy boli vybraným zamestnancom ukladané, organizované, riadené a kontrolované prostredníctvom takzvaných supervízorov - teamleadrov, ktorí sú zamestnancami právnické osoby Nissens Slovakia s.r.o. ako objednávateľa diela podľa rámcovej zmluvy o dielo. Činnosti vykonávané vybranými zamestnancami sa vykonávali prevažne v priestoroch objednávateľa, prevažne jeho pracovnými prostriedkami a prevažne na jeho zariadeniach. Ďalej v zmysle záväznej objednávky diela išlo prevažne o činnosti ako napríklad pomoc na montáž komponentov kompletizácia výrobkov, chladiaceho ústrojenstva, kompletizácia výrobkov jadier chladičov a manipulačné práce s materiálom a výrobkami v zmysle objednávky a teda súčasť činností, ktoré má právnická osoba Nissens Slovakia, s.r.o. zapísané ako predmet svojej činnosti v Obchodnom registri.

29. Podľa žalovaného zabezpečenými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce. Žalobca nepredložil povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, aj napriek tomu, že to bolo od neho žiadané a ani počas správneho konania žalobca nepreukázal, že daný vzťah medzi žalobcom a uvedenou právnickou osobou nie je dočasným prideleným. Prvostupňový správny orgán po úplnom a spoľahlivom zistení skutkového stavu veci správne uplatnil prezumpciu dočasného pridelenia ustanovenú v § 58 ods. 2 Zákonníka práce, v nadväznosti na ktorú konštatuje porušenie ustanovenia § 58 ods. 4 Zákonníka práce žalobcom, ktoré spočíva v tom, že žalobca sa nezaviazal v pracovných zmluvách so zamestnancami O. T., E. W., R. W. a R. E. zabezpečiť týmto zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa Nissens Slovakia s.r.o. na prevádzke v Čachticiach a nedohodol podmienky zamestnania aj napriek tomu, že nepreukázal, že dočasným pridelením nie je výkon práce zamestnancami, prostredníctvom ktorých žalobca ako zamestnávateľ vykonáva činnosť pre právnickú osobu na základe dohodnutej rámcovej zmluvy o dielo. Z dôkazov vyplýva, že žalobca na základe rámcovej zmluvy o dielo a záväznej objednávky diela cez právnickú osobu Nissens Slovakia s.r.o. poskytoval vymedzené služby len fiktívne, no v skutočnosti predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie zamestnancov žalobcu, ktorí vykonávali činnosť pre právnickú osobu. Išlo teda podľa žalovaného o zastreté dočasné pridelenie zamestnancov, kedy týchto zamestnancov riadila právnická osoba ako zastretý užívateľský zamestnávateľ.

30. K návrhu na opätovné vypočutie I. S. a ostatných zamestnancov spoločnosti žalovaný, stotožniac sa s postupom Inšpektorátu práce Trenčín, uviedol, že tento bol vyhodnotený v súlade s ustanovením § 21 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým, prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Inšpektorát práce disponoval všetkými potrebnými dôkazmi, na základne ktorých presne a úplne zistil skutočný stav veci a preto si povaha veci nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania.

31. Žalovaný sa ako odvolací orgán zaoberal aj výškou uloženej pokuty. Dospel k záveru, že pri určovaní jej výšky prvostupňový správny orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky kritériá v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku. Predovšetkým prihliadol na závažnosť porušenia právneho predpisu a závažnosť jeho následkov, ktorým je nesplnenie si povinností spojených so zamestnávaním zamestnancov, nakoľko dočasne pridelení zamestnanci nemali rovnaké podmienky ako zamestnanci užívateľského zamestnávateľa a tým boli ukrátení na svojich nárokoch, ďalej na počet zamestnancov žalobcu (15) a na počet zamestnancov, pri ktorých bolo zistené dočasné pridelenie (4), na celkový vyšší počet zistených nedostatkov (9), t.j. že v predmetnej veci sa nejednalo o výskyt ojedinelého nedostatku. Opakované zistenie toho istého nedostatku však nebolo skonštatované. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri hodnotení jednotlivých kritérií použil myšlienkový proces v súlade so zásadami logického uvažovania.

32. Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak

a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,

b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a

c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.

34. Podľa § 58 ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.

35. Podľa § 58 ods. 9 Zákonníka práce počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.

36. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní (ďalej len „“) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

37. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku právne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

38. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku prvej vety rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

39. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

40. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

41. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

42. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

43. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, ich prednesov na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba je dôvodná a že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP. Dôvodnosť správnej žaloby je zjavná v prvom rade vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z výrokov rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňoch je zrejmé, že mali za preukázanú prezumpciu dočasného pridelenia (§ 58 ods. 2 Zákonníka práce) u štyroch zamestnancov žalobcu, konkrétne u O. T., R. W., E. W. a R. E., avšak iba od O. T. boli bezprostredne jeho vyťažovaním formou zápisnice o podaní informácie zisťované relevantné skutočnosti týkajúce sa detailných špecifík výkonu jeho práce na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o. tak, aby bolo možné realizovať ich následnú subsumpciu s ustanovením § 58 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Zákonníka práce. Je síce pravda, že počas výkonu inšpekcie práce nemohla byť s R. W., E. W. a R. E. spísaná zápisnica o podaní informácie z dôvodu ich nedostupnosti pre inšpektorov práce, nakoľko uvedení traja zamestnanci už pre žalobcu nepracovali, nič však nebránilo správnym orgánom v následne začatom správnom konaní výsluch týchto svedkov vykonať, navyše za situácie, keď od počiatku správneho konania žalobca uvedené výsluchy považoval za dôležité dôkazné prostriedky umožňujúce dospieť k spoľahlivo zistenému skutkovému stavu veci. Aj podľa názoru správneho súdu bolo potrebné dôsledne a spoľahlivo výsluchom R. W., E. W. a R. E. zistiť, či aj u nich boli naplnené tie okolnosti výkonu ich práce na prevádzke spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., na základe ktorých došlo ku konštatácii prezumpcie dočasného pridelenia u O. T.. Keďže takéto dokazovanie nebolo vykonané, zaťažili správne orgány administratívne konanie vadou nezákonnosti majúcou svoje špecifické vyjadrenie v § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keď zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci potom treba považovať naň nadväzujúce právne posúdenie vo vzťahu k zvyšným trom zamestnancom za predčasné, t.j. nesprávne, čím možno považovať za dôvodnú aj ďalšiu žalobnú námietku žalobcu namietajúcu nesprávne právne posúdenie veci. Keďže vytýkané nedostatky je možné identifikovať už v prvostupňovom rozhodnutí Inšpektorátu práce Trenčín, dospel správny súd k záveru o potrebe zrušenia nielen napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

44. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom, dokazovanie doplniť za dodržania zásady súčinnosti s účastníkmi konania (žalobcom), opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

46. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.