Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cr/33/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX T., zastúpeného: Advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s.,r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému: SULKA, s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 333 816, o zrušenie Rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Všeobecného Rozhodcovského súdu SR ako stáleho rozhodcovského súdu, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 37 814 681 zo dňa 03.11.2016 sp. zn. 584/ OB/2408016.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2016 domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku Všeobecného Rozhodcovského súdu SR ako stáleho rozhodcovského súdu, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 37 814 681 zo dňa 03.11.2016 sp. zn. 584/OB/2408016 s uvedením skutkového stavu:

2. Dňa 11.11.2016 bol žalobcovi doručený dokument, nazvaný ako Rozhodcovský rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu SR ako stáleho rozhodcovského súdu Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 37 814 681 zo dňa 03.11.2016 sp. zn. 584/OB/2408016, v právnej veci žalovaného proti žalobcovi o náhradu škody vo výške 130.980,30 Eur s príslušenstvom, ktorým Rozhodcovský súd zaviazal žalobcu zaplatiť 130.980,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 98.037,- Eur odo dňa 21.06.2016 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 7.860,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.082,21 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2016.

3. Podľa názoru žalobcu rozhodcovský rozsudok trpí absenciou akéhokoľvek dvojstranného právneho úkonu a konsenzu, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver prijatý rozhodcovským súdom v napadnutom rozhodcovskom rozsudku o existencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca namietal predmetnú skutočnosť v Žalobnej odpovedi zo dňa 14.09.2016. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku stručne na strane 2 rozsudku bez ďalšieho konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie tohto sporu je daná rozhodcovskou doložkou, ktorú obsahuje predložený dokument zo dňa 16.09.2016 podpísaný sporovými stranami,. Rozhodcovský súd mal, vychádzajúc z dokumentov, ktoré má žalobca v tejto právnej veci k dispozícii, v najväčšej pravdepodobnosti na mysli faktúru žalovaného číslo XXXXXXXX zo dňa 16.09.2015 vystavenú spoločnosti FORGI, s.r.o., IČO: 36 847 267 na úhradu tovaru - I. XXXXxXXXxXX v celkovej fakturovanej sume vo výške 6,60 Eur. V rámci tejto faktúry došlo podľa názoru rozhodcovského súdu k dohode žalobcu a žalovaného o tom, že všetky spory, ktoré vznikli, alebo vzniknú s firmou SULKA, s.r.o., sa rozhodnú pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR zriadeným pri záujmovom združení Asociácia pre rozvoj podnikania, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 45 745 862 s konečnou platnosťou jedným rozhodcom ustanoveným rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu s možnosťou ustanovenia § 22a ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s čím dolupodpísaní súhlasia“

4. Rozhodcovská doložka, špecifikovaná vo faktúre nepredstavuje dohodu strán o právomoci rozhodcovského súdu v rozsahu, ako si ju určil žalovaný, je nepochybne zrejmé, že táto rozhodcovská doložka predstavuje vôľu strán podriadiť jurisdikcii rozhodcu riešenie výlučne len tých sporov, ktoré vznikli, prípadne vzniknú medzi žalobcom a spoločnosťou FORGI, s.r.o. v zmluvnom vzťahu vyplývajúcom z faktúry. V žiadnom prípade, ani extenzívnym výkladom rozhodcovskej doložky, nie je možné dospieť k záveru, že by oprávnenie rozhodcu rozhodovať spor o náhradu škody voči žalovanému, ako konateľovi spoločnosti FORGI, s.r.o. v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka na základe skutkového stavu, ako ho uzavrel rozhodcovský súd v rozsudku, vyplývalo priamo zo znenia rozhodcovskej doložky uvedenej vo faktúre.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný napriek riadnemu predvolaniu neustanovil, súd prejednal vec v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 180 CSP.

6. Žalobca na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone, Oznámenie o začatí rozhodcovského konania mu bolo doručené dňa 09.09.2016, žalovaný v žalobnej odpovedi zo dňa 14.09.2016 uplatnil námietku nedostatku právomoci Všeobecného rozhodcovského súdu SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a v súlade s článkom 9, bod 2. Rokovacieho poriadku Všeobecného rozhodcovského súdu SR. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy: Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 584/OB/2408016 zo dňa 03.11.2016, Žalobnú odpoveď zo dňa 14.09.2016, faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 16.09.2015, Výzvu Všeobecného Rozhodcovského súdu SR zo dňa 25.08.2016, obálku s podacím číslom O. XXX XXX X SK s odtlačeným dátumom prevzatia Výzvy dňa 09.09.2016.

7. Rozhodcovský súd sa námietkou žalobcu o nedostatku právomoci vysporiadal v odôvodnení rozsudku sp. zn. 584/OB/2408016, kde na str. 2 konštatoval: „Rozhodcovský súd pri príprave prejednávania sporu na základe čl. 13 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu skúmal najmä v zmysle ust. §161 splnené zákonné podmienky rozhodcovského konania, kde konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie tohto sporu je daná rozhodcovskou doložkou, ktorú obsahuje predložený písomný dokument zo dňa 16.09.2016, podpísaný sporovými stranami. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že dolupodpísaní súhlasia, že všetky spory s firmou SULKA, s.r.o. budú riešené pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR zriadeným pri záujmovom združení Asociácie pre rozvoj podnikania, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 45 745 862, s konečnou platnosťou jediným rozhodcom ustanoveným súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu s možnosťou ust. § 22 a ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s čím dolupodpísaní súhlasia“. 8. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) : "Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní".

9. Podľa § 4 ZoRK: "(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy."

10. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo, že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

11. Súd uzatvára: konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových, alebo právnych záverov rozhodcovského súdu.

12. Zo žiadneho listinného dôkazu strán sporu nevyplýva uzavretie rozhodcovskej doložky medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca, ako fyzická osoba, nebol zmluvnou stranou právneho úkonu, od ktorého odvodzuje žalovaný svoj nárok, vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 16.09.2015, obsahujúcej „údajnú rozhodcovskú doložku“ na základe ktorej založil Všeobecný Rozhodcovský súd SR svoju právomoc.

13. V uznesení Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo245/2010 sa konštatuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Podľa úvah Najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí, nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluvy pred podpismi strán odkazuje. Uvedené by malo platiť tak pre rozhodcovské doložky k spotrebiteľským zmluvám ako aj pre rozhodcovské doložky k bežným obchodným zmluvám medzi podnikateľmi.

14. Podľa právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 483/2014 -12 (str. 13 -14) a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObDo/5/2013 (str. 9), ak namietajúci účastník proti rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc nepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku rozhodcovskej právomoci domáhať v neskoršej žalobe podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. má podobné prekluzívne účinky, ako namietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. a bude sa potom rozhodcovská zmluva považovať za uzatvorenú podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z., Rozhodcovské uznesenie o právomoci, ktoré nebolo napadnuté podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. má medzi účastníkmi rozhodcovského konania účinky res iudicata a už nie je možné túto otázku znovu otvárať v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

15. Žalobca namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone, ktorý mu patril, túto skutočnosť osvedčil predložením Výzvy Všeobecného rozhodcovského súdu SR zo dňa 25.08.2016, predložením listovej obálky, v ktorej bola predmetná výzva doručovaná (podacie číslo O.XX XXX XSK), z ktorej je zrejmý dátum doručenia Výzvy žalobcovi dňa 09.09.2016, predložením Vyjadrenia žalovaného k žalobe (žalobnej odpovede) zo dňa 14.09.2016, pričom doručenie žalobnej odpovede Všeobecnému Rozhodcovskému súdu SR vyplýva zo samotného odôvodnenia rozsudku (str. 2 odsek prvý). Rozhodcovský súd sa námietkou zaoberal výlučne v rozsudku, nerozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovským uznesením, preto má súd za to, že v danom prípade je možné skúmať otázku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej prekluzívnej lehote, súd sa stotožnil s jeho argumentáciou o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý Rozhodcovský rozsudok zrušil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.