Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-232-2017.pdf
PDF · 81.15 KB
No categories available
26Ek/232/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Q.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/ XX, XXX XX O. proti povinnému Q.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 24.000,- eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom, Exekútorský úrad Svit, Okružná 17, 059 21 Svit, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/232/2017 zo dňa 30.01.2018 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/232/2017 zo dňa 30.01.2018 tak, že exekúciu v celosti zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 26Ek/232/2017 zo dňa 30.01.2018, ktoré vydal vyšší súdny úradník, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že podľa exekučného titulu sa oprávnený zaviazal povinnému požičať sumu 24.000,- eur, ktorá mu bola odovzdaná v hotovosti pred podpisom notárskej zápisnice, čo potvrdil svojím podpisom na nej. Povinný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť najneskôr do 30.06.2017 v hotovosti odovzdaním do vlastných rúk oprávneného. Nakoľko povinný do 30.06.2017 požičanú sumu nevrátil, dňa 21.11.2017 oprávnený podal návrhu na vykonanie exekúcie v rozsahu 24.000,- eur. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal povinný návrh na zastavenie exekúcie. Tvrdil, že vymáhanú pohľadávku v sume 20.000,- eur uhradil oprávnenému ešte pred začatím exekučného konania (júl 2017), a to v hotovosti, avšak túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Zvyšnú časť dlhu v sume 4.000,- eur previedol na účet oprávneného dňa 29.08.2017, o uvedenej skutočnosti predložil súdu bankový prevod zo dňa 29.08.2017. Oprávnený vo svojom vyjadrení poprel odovzdanie sumy 20.000,- eur v hotovosti a uviedol, že po kontrole pohybov a obratov na svojom účte zistil prevod 4.000,- eur dňa 01.08.2017 a ďalších 4.000,- eur na svoj účet zo strany povinného, o čom súdu predložil výpis z účtu. Súčasne uviedol, že trvá na pokračovaní exekúcie voči povinnému vo výške 16.000,- eur. Na uvedenú skutočnosť bezodkladne reagoval aj súdny exekútor, ktorý dňa 17.01.2018 vydal upovedomenie o čiastočnom ukončení exekúcie, a to do výšky povinným uhradenej sumy 8.000,- eur, ktorú oprávnený nepopieral, tzn. exekúcia je vedená odo dňa 17.01.2018 na sumu 16.000,- eur. Na základe uvedeného a na základe toho, že povinný v podanom návrhu nijakým spôsobom nepreukázal, že by povinnosť v sume 16.000,- eur vymáhanú v predmetnom exekučnom konaní pred začatím exekúcie splnil, súd nemal inú možnosť než návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku ako aj iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť. Uviedol, že súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie ·v celom rozsahu s poukazom na to, že z vymáhanej sumy 24.000,- eur uhradil dňa 01.08.2017 sumu 4.000,- eur, dňa 29.08.2017 sumu 4.000,- eur, teda zostatok vymáhaného nároku je vo výške 16.000,- eur, pričom poverený súdny exekútor vydal dňa 17.01.2018 Upovedomenie o čiastočnom ukončení exekúcie do výšky uhradenej sumy 8.000,- eur. Povinný má za to, že za daných okolnosti a na základe predložených dôkazov o úhradách nebol dôvod len na vydanie upovedomenia o čiastočnom ukončení exekúcie a nebolo správne celkom zamietnuť návrh na zastavenie exekúcie, ktorý podal. Konštatoval, že je nepochybné a preukázané, že 8.000,- eur bolo splnené takmer 3 mesiace pred podaním návrhu na začatie exekúcie, teda nárok bol v danom rozsahu zaniknutý a teda nebol dôvod na aplikáciu§ 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale na aplikáciu §61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Naďalej povinný v sťažnosti tvrdí, že vymáhaný nárok bol oprávnenému uspokojený ešte pred tým, ako začalo exekučné konanie, zaplatil mu dokonca viac, k čomu predložil potvrdenia o bezhotovostných platbách oprávnenému zo dňa 03.10.2017 na sumu 4.000,- eur, zo dňa 31.10.2017 rovnako na sumu 4.000,- eur a nakoniec zo dňa 03.11.2017 na sumu 10.000,- eur. Oprávnený tak nemal vôbec dôvod podať návrh na začatie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené za daných okolnosti by ani nemal povinný znášať akékoľvek trovy exekúcie, odmenu súdneho exekútora. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby sudca uznesením zmenil napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak, že vyhovie jeho návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu a exekúciu zastaví podľa ust. § 61l v spojení s ust. 66k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení ku sťažnosti a predloženým dôkazom povinného zo dňa 13.06.2018 uviedol, že tvrdenia povinného sú tendenčné a nepravdivé. Poukázal na to, že povinnému opakovane požičal v rokoch 2015, 2016, 2017 finančné prostriedky. K niektorým pôžičkám urobili aj notárske zápisnice, no v roku 2017 viackrát sa opakovala situácia, že súrne potreboval financie a následne sa ponáhľal a tak zmluva o pôžičke bola uzavretá len ústne. Potvrdil, že povinný sprvoti vracal pôžičky v dohodnutých termínoch, no v roku 2017 povinný s plnením začal meškať a postupne niektoré záväzky začal splácať. Vo vyjadrení uviedol, že povinnému poskytol dňa 03.10.2017 pôžičku na sumu 20.000,- eur, uzavretú ústne s tým sa vráti dňa 11.10.2017. Oprávnený uviedol, že povinný splatil jej časť dňa 03.10.2017 vo výške 4.000,- eur, dňa 16.10.2017 vo výške 10.000,- eur, dňa 31.10.2017 vo výške - 4.000,- eur a dňa 02.11.2017 vo výške 2.000,- eur. Ďalej oprávnený poskytol povinnému dňa 20.10.2017 pôžičku na sumu 10.000,- eur uzavretá tiež ústne s tým, že povinný ju vráti do týždňa, splatil dňa 02.11.2017 v sume 2.000,- eur a dňa 10.11.2017 v sume 8.000,- eur. Nakoniec oprávnený poskytol povinnému pôžičku dňa 07.11.2017 sumu 9.900,- eur uzavretá tiež ústne s tým, že povinný ju vráti do týždňa. Suma bola vyplatená v banke ČSOB, pobočka Bardejov do rúk v hotovosti, kde bol pri výbere osobne prítomný povinný. Povinný ju splatil dňa 16.11.2017 v sume 5.000,- eur, dňa 10.11.2017 v sume 2.000,- eur a nakoniec dňa 02.11.2017 v sume 2.900,- eur. O jednotlivých platbách predložil oprávnený svoj výpis z účtu. Oprávnený vo vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na pokračovaní exekučného konania voči povinnému a žiada súd, aby návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj sťažnosti proti uzneseniu nevyhovel, nakoľko ako už uviedol, sú tendenčné, účelové a zavádzajúce a z uvedených dôvodov zvažuje podanie trestného oznámenia na povinného.
5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
12. Podľa 330 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Podľa odseku 2 cit §-u, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Podľa odseku 3 cit §-u, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná. Z tvrdení účastníkov exekúcie uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, z vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, zo sťažnosti povinného proti napadnutému uzneseniu ako aj z vyjadrenia oprávneného k podanej sťažnosti a k tomu predložených dôkazov vyplýva a zo strany povinného nebolo spochybnené, že povinný realizoval oprávnenému platby vo výške 4.000,- eur dňa 03.10.2017, vo výške 4.000,- eur dňa 31.10.2017 a vo výške 10.000,- eur dňa 03.11.2017. Podstata sporu v danej veci medzi účastníkmi exekúcie spočíva v tom, že na plnenie akého dlhu mali byť uvedené platby započítané, keďže povinný tvrdí, že plnil dlh z exekučného titulu a oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že povinnému ešte požičal na základe ústne uzavretých pôžičiek dňa 03.10.2017 v sume 20.000 ,- eur, dňa 20.10.2017 v sume 10.000 eur,- a dňa 07.11.2017 v sume 9.900,- eur s tým, že platbu povinného vo výške 4.000,- eur zo dňa 03.10.2017 oprávnený započítal na úhradu pôžičky 20.000,- eur z toho istého dňa. Platbu povinného vo výške 4.000,- eur zo dňa 31.10.2017 oprávnený započítal na úhradu pôžičky tej istej pôžičky. K platbe povinného zo dňa 03.11.2017 vo výške 10.000,- eur, ku ktorej prijatiu oprávnený sám doložil výpis zo svojho ČSOB účtu, sa oprávnený nevyjadril a neuviedol načo uvedenú platbu započítal.
14. Po prvé súd musí skonštatovať, že existencia ústne uzavretých pôžičiek nebola v danej veci preukázaná. Z listinných dôkazov z výpisov účtov účastníkov exekúcie nemožno ustáliť, na aký dlh bolo plnené, nakoľko z popisných informácií pri transakciách nie je možné okrem prijímateľa, resp. odovzdávateľa finančných prostriedkov nič zistiť. O ich existencii má navyše súd pochybnosť, vzhľadom na výšku týchto ústnych pôžičiek, z ktorých jedna činila dokonca 20.000,- eur, pričom zaužívaná prax (doložená a preukázaná viacerými notárskymi zápisnicami z rokov 2015 až 2017) medzi účastníkmi exekúcie bola v rokoch 2015 až 2017 taká, že pri poskytovaní i oveľa nižších súm (ako napr. 3.500.- eur z notárskej zápisnice 286/2016 zo dňa 19.05.2016) sa spisovala na dlh notárska zápisnica ako exekučný titul. Oprávnený v podaní zo dňa 15.08.2018 k preukázaniu týchto zmlúv navrhol ako dôkaz okrem výpisov z účtov k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2017 i kamerový záznam z budovy ČSOB zo dňa 07.11.2017, resp. svedecké výpovede personálu banky. Súd však uvedené dôkazy nevykonal, nakoľko sporné platby povinného potvrdené i z vyjadrenia povinného neboli započítané na túto možnú pôžičku.
15. Po druhé exekučný súd chce nezávisle od toho skonštatovať, že aj keby bola v konaní preukázaná existencia oprávneným tvrdených ústne uzavretých pôžičiek, stále by tu zostávala pochybnosť o tom, ktorá z pôžičiek bola povinným uhradená, nakoľko z predložených výpisov z účtov (predložených tak oprávneným i povinným) nie je možné určiť, ktorý dlh bol plnený. Za takejto procesnej a dôkaznej situácie musí exekučný súd analogicky na daný prípad aplikovať vyššie uvedené ustanovenie § 330 ObZ, ktorý rieši situácie plnenia viacerých dlhov medzi tými istými účastníkmi záväzku, ak z plnenia dlžníka nie je zrejmé načo sa má dané plnenie započítať, t. j. že daný výber neučinil dlžník. Podľa uvedeného
ustanovenia neprechádza toto právo na veriteľa, ktorý sám určí, na čo si plnenie dlžníka započíta, ale má sa postupovať podľa nižšie uvedených kritérií. Podľa ustanovenie § 330 ObZ má byť neurčené plnenie dlhu započítané prioritne podľa zabezpečovacieho kritéria uvedené v ods. 3 daného ustanovenia, čo v danom prípade neprichádza úvahu, keďže dlhy neboli zabezpečené. Toto kritérium je nasledované časovým kritériom v odseku 1, ktoré je v danom prípade nutné použiť. Keďže dlh z exekučného titulu bol splatný 30.06.2017, teda ešte pred vznikom nepreukázaných pôžičiek zo dňa 03.10.2017, dňa 20.10.2017 a dňa 07.11.2017, platby povinného oprávnenému vo výške 4.000,- eur dňa 03.10.2017, vo výške 4.000,- eur dňa 31.10.2017 a vo výške 10.000,- eur dňa 03.11.2017 musia byť započítané na plnenie daného dlhu. Keďže tieto platby boli realizované pred začatím exekúcie, exekučný súd musí skonštatovať že exekúcia nebola začatá dôvodne a musí byť zastavená.
16. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/232/2017 zo dňa 30.01.2018 zmenil v zmysle § 250 ods. 2 CSP tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v celej časti. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie vyšší súdny úradník rozhodne o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.