Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-14-2018.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/14/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu jUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu v 1. rade C. A., nar. XX.X.XXXX a žalobkyne v 2. rade J. A., nar. XX.X.XXXX, obidvaja bytom K. F. R. XXX proti žalovanej V.. F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Č. XXX, zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Legényovou so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. februára 2016 č.k. 6C/120/2015- 61 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti -v katastrálnom území K. F. R. zapísanej na LV č. XXX parcely registra „C“, parc. č. KN X/XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. K., zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo X/XX. Zároveň žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 382,38 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 8.9.2009 a jej dodatku zo dňa 21.10.2009 označenú nehnuteľnosť žalobcovia bezodplatne previedli do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a jej bývalého manžela R. A. s tým, že v jej článku II. určili kúpnu cenu nehnuteľnosti na sumu 40.000 eur a v článku III. si uplatnili právo na polovičné vyrovnanie z ceny nehnuteľnosti v prípade jej predaja v prospech K. A.. Dodatkom k Zmluve o prevode nehnuteľnosti zo dňa 21.10.2009 bola zmluva o prevode nehnuteľnosti zmenená tak, že v článku II. bola vypustená kúpna cena nehnuteľnosti a v článku III. bolo vynechané právo na polovičné vyrovnanie z ceny nehnuteľnosti a predmetné nehnuteľnosti boli prevedené nadobúdateľom do ich podielového spoluvlastníctva, každému z nich v podiele 1/2 k celku. Ostatné časti zmluvy ostali nedotknuté.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c), § 90, § 91 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) súd prvej inštancie poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 192/2004, 2Cdo 205/2009, 6Cdo 214/2011 konštatoval, že v danom spore sa jednalo o prípad núteného procesného spoločenstva, keď stranami sporu zo zákona musia byť všetci účastníci právneho úkonu, a nakoľko ňou nebol aj druhý z nadobúdateľov - obdarovaných, ďalšie dokazovanie v merite sporu nevykonal a žalobu zamietol.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..
5. Proti výroku o trovách konania rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali zmeniť napadnutý výrok o trovách konania a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznať. Mali pritom za to, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p.. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovia označili ich majetkovú situáciu, keď spoločný príjem žalobcov činí len 245,40 eur a okrem rodinného domu nemajú žiadny iný majetok a ani úspory. Podčiarkli, že výdavky na domácnosť, stravu, ošatenie a bežné životné náklady dokážu uhrádzať len s veľkými ťažkosťami, pričom sa starajú o hendikepovanú dcéru.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla ako vecne správny potvrdiť napadnutý výrok o trovách konania a priznať žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení veci nedopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, použil správny právny predpis, správne ho interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Podčiarkla, že žije od miesta súdu viac ako 100 km, musela vynaložiť nemalé náklady na uvedené konanie, pričom žalobcovia sa mali možnosť informovať, aké prípadné následky bude mať ich neúspech v danom spore.
7. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovanej k ich odvolaniu nesúhlasili s argumentáciou žalovanej a navrhli nepriznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.
8. Žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobcov navrhla potvrdiť odvolaním napadnutý výrok o trovách konania. Upozornila, že žalobcovia nemôžu po lehote na podanie odvolania dopĺňať odvolanie v merite veci, pretože sa odvolali len voči trovám konania.
9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. V intenciách uvedeného odvolací súd (§ 34 CSP) na základe včas podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné.
11. Rozsudok je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Súd prvej inštancie totiž založil rozhodnutie o trovách konania sporových strán na správnom ustanovení právneho predpisu a aj v tejto časti správne rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu odvolací súd vyhodnotil aj dôvody napadnutého výroku o trovách konania, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcov, považuje za potrebné k týmto dodať:
12. Z obsahu odvolania žalobcov plynie, že obsah ich odvolacích námietok smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Tento odvolací dôvod nie je v danom prípade naplnený.
14. Otázku náhrad trov konania upravuje Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 255 CSP a nasledujúcich. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.6.2016) v ustanoveniach § 142 až § 150 O.s.p. ustanovoval pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania a zásadu, podľa ktorej mohla (môže) byť účastníkovi konania priznaná náhrada trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, vyplývajúcu zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci, tak ako je tomu v prejednávanom spore, bola táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 O.s.p.. Zároveň v ustanovení § 150 ods. 1 vety prvej O.s.p. stanovil, že súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného výroku o trovách konania vyplýva, že súd postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a rovnako správne uzavrel, že v posudzovanej veci podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. splnené neboli. Právne závery prvoinštančného súdu zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a zákonu.
16. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že v danom spore sa nejedná o prípad, kedy je dôvod hodný osobitného zreteľa daný charakterom procesnej situácie, a to v situácii, ak žalobcovia boli v konaní procesne neúspešní z dôvodu, že v danom spore sa jednalo o prípad núteného procesného spoločenstva, keď stranami sporu zo zákona musia byť všetci účastníci právneho úkonu, a nakoľko ňou nebol aj druhý z nadobúdateľov - obdarovaných, čo bolo jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby bez toho, aby došlo k jej vecnému prejednaniu. Či je tento záver súdu správny, nie je predmetom odvolacieho prieskumu. Za takýchto okolností nemá potom oporu v zákone požiadavka žalobcov, aby súd na danú vec aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p. a nemožno ako opodstatnenú vyhodnotiť námietku žalobcov v odvolaní, že v danej veci sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. V citovanom ustanovení § 257 CSP je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Ustanovenie § 257 CSP tak predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, ktoré sa nesmie vykladatˇ tak, že možno kedykolˇvek bez ohlˇadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznatˇ náhradu trov úspešnej strane sporu. Jeho aplikácia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať skutočne výnimočný charakter, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
18. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že na použitie tohto ustanovenia neboli splnené podmienky, keďže žalobcovia nepreukázali a ani vo svojom odvolaní netvrdili žiadne také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, ak za také označili len okolnosti (pohnútky), ktoré ich viedli k podaniu žaloby a fakt, že je osobou v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalovanou. Na uvedenom nemôže podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť bez ďalšieho ani poukaz žalobcov, že požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorej žiadosti súd prvej inštancie vyhovel a uznesením zo dňa 28.5.2015 č.k. 6C/120/201- 46 priznal žalobcom oslobodenie od súdnych poplatkov.
19. Poukazom na uvedené odvolací súd preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, a teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemajú.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).