Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Csp/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: S. banka K., a.s., so sídlom D. XX, T., P.: XX XXX XXX, proti žalovanej: S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/X, K., o zaplatenie 1000,16 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 000,16 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku, čo do uplatneného úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 1 000,16 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2017, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1000,16 eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 26.05.2017 do zaplatenia, titulom nesplateného nepovoleného prečerpania na účte. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 04.09.2012 zmluvu č. 763001001, na základe zriadil a viedol účet žalovanej č. K. Žalobca zároveň poukázal na bod 3.8 všeobecných obchodných podmienok (VOP), podľa ktorého je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Nakoľko sa žalovaná dostala na účte do nepovoleného prečerpania a dlh nevyrovnala, žalobca jej účet uzavrel, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. Pred uzavretím účtu vykonal žalobca internú účtovnú transakciu, na základe ktorej debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte žalovanej po uzavretí účtu predstavuje sumu 1000,16 eur, zaplatenia ktorej spolu s príslušenstvom sa podanou žalobou domáha.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol dňa 31.10.2017 (v poradí prvým) rozsudkom č.k. 8Csp/25/2017-112, ktorým podanú žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol s poukazom na aplikáciu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa. V dôsledku podaného odvolania žalobcu proti uvedenému rozsudku vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre (súd druhej inštancie), ktorý uznesením č.k. 25Co/15/2018-137 zo dňa 22.05.2017 uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie, keď okrem iného dospel k záveru o tom, že je potrebné odstrániť vady žaloby a zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, v ktorom ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/207 Z. z. nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Tunajší súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, riadiac sa pokynom odvolacieho súdu, uznesením č.k. 8Csp/25/2017-165 zo dňa 02.10.2018 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, ktoré žalobca odstránil doplnením žaloby, doručeným súdu dňa 22.10.2018 (č.l. 170 a nasl.).

5. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

6. Riadne a včas predvolané stany sporu sa na pojednávanie nedostavili, pričom žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

6.1. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 04.09.2012, zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 27.03.2017, výpismi z účtu žalovanej, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (ďalej len VOP), špecifikáciou žalovanej sumy a zistil nasledovný skutkový stav:

6.2. Dňa 04.09.2012 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom, ktorej bolo zriadenie osobného účtu č. 0763001001. Žalovanej bola súčasne vydaná platobná karta s denným limitom 1 000 eur (č.l. 3).

6.3. Dňa 27.03.2013 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o povolenom, prečerpaní na predmetnom účte do výšky limitu 300 eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne, v zmysle VOP banky (č.l. 4).

6.4. Podľa časti T - povolené prečerpanie na účte - občania, bod 13 VOP žalobcu, zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, zmluvný vzťah zaniká a) doručením odstúpenia od zmluvy bankou alebo klientom druhej zmluvnej strane, za splnenia podmienok v bode 14. a 15. tejto časti článku III. VOP.

6.5. Podľa bodu 15 vyššie uvedenej časti VOP, banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade ak a) klient poruší podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP.

6.6. Podľa bodu 16 vyššie uvedenej časti VOP, nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy, je banka oprávnená sankcionovať rovnakým úrokom ako pri nepovolenom prečerpaní účtu, ktorého výška je zverejnená v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky.

6.7. Podľa bodu 3.12. VOP (č.l. 67), pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom , ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečrpanie je automatický prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečrpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného dokladu vyrovnať.

6.8. Písomným podaním zo dňa 11.05.2017 (č.l. 105) žalobca od zmluvy odstúpil v zmysle VOP dňom doručenia oznámenia s tým, účet žalovanej je v nepovolenom prečerpaní vo výške 975,95 eur. Podľa pripojeného podacieho hárku (č.l. 106) uvedené odstúpenie od zmluvy bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 11.05.2017.

6.9. Podľa bodu 36. VOP žalobcu účinných od 15.12.2012 (č.l. 184), banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou ho nevyrovnal.

6.10. Podľa časti T, bod 13, písm. a) VOP (povolené prečrpanie) zmluvný vzťah zaniká doručením odstúpenia od zmluvy bankou alebo klientom druhej zmluvnej strane, za splnenia ďalších podmienok uvedených v bode 14. A 4 tejto časti článku III VOP.

6.11. Nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy, je banka oprávnená sankcionovať rovnakým úrokom ako pri nepovolenom prečerpaní účtu, ktorého výška je zverejnená v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky.

6.12. V rámci špecifikácie žalovanej sumy (č.l. 170) žalobca poukázal na to, že žalovaná mala poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 19,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP čl. III. písm. T. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0 eur (VOP čl. 8.9. účinné ku dňu zníženia limitu PP na 0 eur). Žalovaná opakovane porušovala zmluvu tým, že prekračovala povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle VOP ČI. 8.9 a znížil jej limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 04.05.2015. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0 eur sa dlh žalovanej navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje § 2 písm. f), § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaná suma 1000,16 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Účet klienta je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu (prevod), ktorou debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet banky; ide o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta, t. j. neznamená úhradu dlžnej sumy zo strany klienta. Žalobca zároveň uviedol, že na účte žalovanej, od jeho otvorenia až do jeho uzatvorenia boli realizované nasledovné transakcie: kredit 17 670,52 eur, prijatá platba 12 194,93 eur, vklad v hotovosti 258,80 eur, odmena za platby kartou 4,38 eur, poskytnutý úver 5 090 eur, prevod zo sporenia 122,37 eur, debet 18 670,68 eur, platba cez portál POS 917,51 eur, poplatky za transakcie 134,60 eur, poplatok za balík služieb 218,40 eur, poplatok za upozornenie - debet 30 eur, úroky 466,28 eur, výber v hotovosti (z bankomatu S.) 9 500 eur, výber v hotovosti (z bankomatu inej banky) 2 100 eur, zisťovanie zostatkov na ATM inej banky SR 1,50 eur, poplatok za avízo o nezrealizovaní príkazu 11 eur, platba z externého trvalého príkazu 315,60 eur, výber v hotovosti 2 550 eur, odchádzajúca platba 1 41,31 eur, poplatok za výzvu - debet 30 eur, poplatok za vedenie exekúcie 85 eur, splátka úveru 1 961,27 eur, úroky 1 18,21 eur, prevod na sporenie 120 eur, výber hotovosti na cudz. POS 170 eur. Celá žalovaná suma bola nepovoleným debetom predstavujúcim (záporný) rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte, ktorý vznikol na základe omeškania žalovanej s úhradou peňažnej sumy poskytnutej mu v rámci služby povolené prečerpanie. Poplatky boli žalovanej účtované na základe čl. IV. bod 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorej je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku poplatkov. V zmysle sadzobníka žalobcu účinného ku dňu uzatvorenia účtu žalovanej, predstavoval poplatok za osobný účet 3,90 eur/ balík služieb. Vo vzťahu k uplatňovaným úrokom žalobca uviedol, že sadzba úroku 19,9% ročne je platná počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 1. a z VOP čl. III. písm. T. bod 6 VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP ČI. 3.12 (účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur) v spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18). Žalobca zároveň poukázal na to, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ale podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické: Chyba! Neplatné hypertextové prepojenie. <https://www.primabanka.sl</urokove-sadzby/ produkty-v-ponuke> <https://www.primabanka.sk/urokove-sadzby/produkty-mimo-ponuky> Uvedené sú dostupné aj na pobočkách banky a nedodržanie povinnosti podľa § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nedodržanie tejto povinnosti zákon nesankcionuje bezúročnosťou prekročenia. K úroku 28% ročne žalobca uviedol, že v dôsledku toho, že sa žalovaná dostala prečerpaním finančných prostriedkov na jej osobnom účte do stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté zmluvne vo VOP, a to v bode 3.8 VOP a 3.12 s odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením Zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Z ustanovení VOP, ktoré obsahujú dojednania o úroku pre prípad nepovoleného debetu vyplýva, že kopírujú zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom úprava nároku na úrok pri nepovolenom debete vo VOP nie je žiadnou špecifickou zmluvnou podmienkou zavedenou výlučne žalobcom, ale vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj zo Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podstatné je, že debetný zostatok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie s poukazom na § 18 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania. Samotnú dohodu zmluvných strán o platení debetných úrokov pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte spotrebiteľa nie je možné považovať za obchádzanie zákona.

7. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.1. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

7.2. Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

7.3. V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

7.4. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

7.5. Podľa § 2, písm. a), písm. b), písm. f), písm. m) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, (f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, (m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.

7.6. Podľa § 18 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

7.7. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd záveru, že podaná žaloba je v časti uplatnenej istiny dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu dňa 04.09.2002 platne uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a dňa 27.03.2013 zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Povahou sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, kedy žalobca v rámci výkonu svojej podnikateľskej a obchodnej činnosti poskytol žalovanej ako fyzickej osobe - spotrebiteľke, spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania. Z výpisu z uvedeného účtu žalovanej súd zistil, že ku dňu 01.02.2016 bol zostatok na účte žalovanej - 1006,16 eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi kreditnými operáciami v celkovej sume 17 670,50 eur (ako sú špecifikované v bode 6.12. tohto odôvodnenia) a debetnými operáciami v celkovej sume 18 670,68 eur. Z dôvodu, že žalovaná neuhradila debetný zostatok, žalobca jej účet uzatvoril a zároveň dňa 11.05.2017 od zmluvy odstúpil s účinnosťou od doručenia odstúpenia žalovanej. Uvedené odstúpenie sa v zmysle článku IX, časť A, bod 3 (č.l. 1 rub) považuje za doručené 12.05.2017 t.j. druhý deň po jeho odoslaní poštou. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania sumu 1000,16 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na predmetnom účte žalovanej, ako sú špecifikované vyššie.

9. V časti požadovaného úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 100,16 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nemožno totiž prehliadnuť, že je to žalobca ako dodávateľ, ktorý zmluvu naformuloval ako štandartnú typovú zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy resp. VOP o odstúpení. Po uvedenom odstúpení sa zmluva zrušila v zmysle VOP s účinkom od doručenia uvedeného odstúpenia t.j. od 12.05.2017. Úrok z úveru predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však v prípade zániku zmluvy, keď už veriteľovi vzniklo právo požadovať vrátenie celého nesplatného úveru naraz, ako v tomto prípade. Pokiaľ nastúpi stav, v ktorom má veriteľ právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Fakticky by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú takú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti (úrokov ako príslušenstva pohľadávky) priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.