Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/129/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Z. M., členov JUDr. I. G. a JUDr. M. S., PhD., v právnej veci žalobcu: V. G., bytom K. XXX/X, XXX XX C. H., právne zastúpeného: Mgr. D. Y., advokát so sídlom G. XX/XX, XX7 XX C. H., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Považskej Bystrici, Kukučínova 189/1, 017 23 Považská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B.-PB-B.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 07.09.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici č. B.- PB-B.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 07. septembra 2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 07.11.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici č. B.-PB-B.-XXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho disciplinárny rozkaz riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Považská Bystrica odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici (ďalej aj „disciplinárny rozkaz“), ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že nevykonával štátnu službu osobne riadne a včas a to tak, že v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. dňa 08.06.2017 a v čase od 22.00 hod. dňa 10.06.2017 do 05.00 hod. dňa 11.06.2017 nenastúpil do riadne plánovaného výkonu služby, s ktorým bol oboznámený dňa 30.05.2017, pričom napriek tomu, že bol dňa 25.05.2017 pod č. B.-PB-B upovedomený o tom, že nemá nárok na udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. zákona č. 73/1998 Z.z., toto nerešpektoval a predložil nadriadenému žiadosť o ošetrovné č. tlačiva: X vystaveného na meno dieťaťa C. G., nar. XX.XX.XXXX a do plánovaných služieb nenastúpil, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.

2. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správne orgány zistili skutkový stav nedostatočne na riadne a objektívne posúdenie veci, resp. ho zistili len do takej miery, aby mohli trestať žalobcu, pričom dôkazy produkované žalobcom žalovaný nielenže odignoroval, no ani ich len nespomenul a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, t.j. nevysvetlil, prečo tieto nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní a z akých dôvodov. Rovnako pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nebolo zohľadnené to,

že konaním, kladeným mu za vinu, nezískal žalobca žiaden osobný prospech, pričom skutočne sa staral o chorého syna, teda zo strany správnych orgánov nebolo prihliadnuté ani na samotné okolnosti konania. Napadnuté rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, keďže toto vychádza z nesprávneho a účelového výkladu pojmu spoločná domácnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je stručné a strohé a žiadnym spôsobom sa nevysporiadalo s dôkazmi a tvrdeniami žalobcu, čím sa stalo nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. S poukazom na uvedené navrhol žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

3. Žalobca ďalej dôvodil, že správnymi orgánmi vyžiadané stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, personálny odbor, zo dňa 23.05.2017, číslo: G.-C od ktorého sa odvíja právna argumentácia správnych orgánov, sa podľa žalobcu opiera o definíciu domácnosti podľa § 115 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje domácnosť ako fyzické osoby, ktoré trvalo spolu žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Toto stanovisko však žiadnym spôsobom nedáva odpoveď na to, či žalobca so svojim synom tvorí spoločnú domácnosť alebo nie. Ďalej je v tomto stanovisku uvedená bližšia konkretizácia domácnosti, ktorá uvádza, že ide o skutočné a trvalé spolužitie ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb. Ďalej že nie je rozhodujúce, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt s tým, že takúto podmienku zákonodarca neurčuje. Žalobca vyjadril názor, že v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, už dlhšiu dobu tvoril spoločnú domácnosť so synom C.. Pojem rodina, ktorý sa vyskytuje v § 130 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. a ktorú tvoria manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu, jednoznačne spĺňa, čo nebolo pre žalovaného sporné. Podľa žalobcu sporné a hlavným dôvodom pre uloženie mu disciplinárneho opatrenia je, či so synom tvorí spoločnú domácnosť, ktorá sa uvádza v § 81 ods. 1 písm. d) bod 3 zákona a či bolo možné zo strany žalovaného neposkytnúť žalobcovi služobné voľno a z tohto dôvodu ho trestať uložením disciplinárneho opatrenia.

4. Žalobca zdôraznil, že v žiadnom zákone nie je definovaná spoločná domácnosť, pričom nie je možné tento pojem stotožňovať jednak s definíciou domácnosti podľa § 115 Občianskeho zákonníka a ani podporne poukazovať na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. XP/XX/XXXX-XX zo 28.02.2013, ktorým boli deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Takéto zjednodušovanie a subsumovanie pojmu domácnosť na pojem spoločná domácnosť nemá podľa žalobcu oporu v zákone a je len účelové pre potreby jeho trestania zo strany žalovaného. Žalobca zastáva názor, že pojem spoločná domácnosť je oveľa širší ako domácnosť definovaná v § 115 Občianskeho zákonníka. Rovnako nemožno stotožňovať spoločnú domácnosť s výrokom rozvodového rozsudku, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, teda nemožno stotožňovať pojem osobná starostlivosť s pojmom spoločná domácnosť. Označenie spoločná domácnosť, ako je táto v tejto forme uvedená v § 81 ods. 1 písm. d) bod 3 zákona č. 73/1998 Z.z., je oveľa širší pojem ako všetky vyššie uvedené pojmy (domácnosť, osobná starostlivosť) a žalobca má za to, že spoločnú domácnosť v čase, keď bol disciplinárne potrestaný, tvoril so synom C. už dlhšiu dobu.

5. Žalobca správnym orgánom vytkol, že sa vôbec nevysporiadali s obranou žalobcu a ním predkladanými dôkazmi, ktoré ani neboli slovom spomenuté v oboch rozhodnutiach, i keď žalobcom boli riadne predložené, a to čestné vyhlásenie syna C. G., ako aj čestné vyhlásenie otca žalovaného D. G., pričom bývalá manželka C.. R. G. bola k tejto veci osobne vypočutá žalovaným. Tieto dôkazy ostali úplne odignorované, hoci majú zásadný vplyv na výklad pojmu spoločná domácnosť. Pojem spoločná domácnosť treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie (M.. Táto podmienka a teda existencia spoločnej domácnosti bola u žalobcu jednoznačne splnená. Taktiež rozhodnutie M., ktoré sa v inej súvislosti zaoberalo obdobnou vecou, uvádza, že v prípadoch, v ktorých ide o spolužitie maloletého s užívateľom bytu, je na splnenie podmienok potrebné, aby dieťa žilo s užívateľom bytu ako príslušník jeho domácnosti so súhlasom zákonných zástupcov alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Z uvedeného vyplýva, a je to možné dovodiť aj pre tento prípad, teda to, že maloleté dieťa sa stáva príslušníkom domácnosti žalobcu so súhlasom druhého rodičia. Tieto skutočnosti boli preukázané práve čestnými vyhláseniami syna žalobcu a otca žalobcu a výpoveďou bývalej manželky žalobcu, ktoré dôkazy boli žalobcom riadne predložené a označené.

6. Žalobca pripomenul, že hoci podľa ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby, nie je trvalé

spolužitie v žiadnom prípade bezvýnimočná podmienka. Trvalé spolužitie tiež nie je viazané na trvanie manželstva. V rámci predložených dôkazov, t.j. čestných vyhlásení syna žalobcu a otca žalobcu, bolo preukázané, že žalobca tvorí so synom spoločnú domácnosť a že sa tento trvalo zdržuje na adrese K. XXX/X, C. H.. Rozhodujúci pre posúdenie spoločnej domácnosti je úmysel fyzických osôb spolu žiť, teda tvoriť spoločnú domácnosť, čo z dôkazov žalobcu vyplýva. Dĺžka trvania spolužitia nie je podstatná ani rozhodujúca, ak sa nepochybne preukáže, že fyzická osoba po určitý čas žije s inou osobou a tvoria spoločnú domácnosť. Toto bolo nepochybne preukázané jednak výpoveďou žalobcu, čestnými vyhláseniami syna a otca žalobcu a nepochybne aj výpoveďou bývalej manželky C.. R. G..

7. Podľa žalobcu nie je rozhodujúce, komu boli deti, pochádzajúce z bývalého manželstva žalobcu, zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti. Žalobca nemá styk s deťmi upravený, čo znamená, že s týmito sa môže stýkať bez obmedzení. Podstatné je to, že podľa vyjadrení žalobcu a bývalej manželky žalobcu ako rodičov oboch detí je bezpečne preukázané, že žalobca žije v spoločnej domácnosti so synom C.. Spoločná domácnosť nevzniká a nikdy nemôže vzniknúť na podklade žiadneho rozhodnutia, ale výlučne a len v prípade faktického vzniku a trvania spolužitia. Spoločnú domácnosť môže tvoriť aj rozvedený rodič s dieťaťom. Práva a povinnosti k obom deťom majú rodičia rovnaké, pričom tieto sa dohodou rodičom môžu modifikovať, upravovať i bez rozhodnutia súdu podľa najlepšieho záujmu detí, keďže práve stretávanie s deťmi nebolo v žiadnom smere rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 28.02.2013 dotknuté. Preto aj syn C. môže bývať so žalobcom v spoločnej domácnosti, pričom spolu tvoria spoločnú domácnosť a žiadnym spôsobom toto nemodifikuje citovaný rozsudok.

8. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie sa vôbec nevysporiadalo so skutočnosťami uvádzanými v žalobcovom odvolaní zo dňa 29.08.2017, t.j. že syn C. bol žalobcom po ošetrení odvezený do bydliska žalobcu, pričom na druhý deň bol žalobcom odvezený na kontrolu a následne mu bolo doktorom vypísané ošetrovné, pričom aj tieto skutočnosti preukazujú existenciu a trvanie spoločnej domácnosti. V neposlednom rade je tiež nutné poukázať na to, že syn C. má prechodný pobyt u žalobcu cca dva roky a teda aj toto je ďalší z podporných dôkazov o tom, že spolu so žalobcom tvoria spoločnú domácnosť. Spoločnú domácnosť žalobcu je nutné posudzovať nielen na základe formálnych definícií, ako to urobil žalovaný, ale je nutné ju posudzovať najmä podľa skutočného stavu, na ktorý poukazoval žalobca od počiatku vo svojom vyjadrení pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj vo svojom odvolaní zo dňa 29.08.2017 a ktorý preukazoval svojím postojom, čestnými vyhláseniami otca a syna a tiež výpoveďou bývalej manželky. Žalobca v správnej žalobe záverom sumarizoval, že mu bola poskytnutá len formálna možnosť vyjadriť sa k veci pred uložením disciplinárneho opatrenia, keďže v napadnutom rozhodnutí sa ani nespomínajú dôkazy, ktoré predložil žalobca a nie sú ani slovom spomenuté vyjadrenia a argumenty žalobcu k veci obsiahnuté v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému. V nadväznosti na to žalovaný zdôraznil, že napriek tomu, že nadriadený žalobcu nariadil žalobcovi výkon štátnej služby písomne a podľa predpisov, žalobca k výkonu štátnej služby nenastúpil, hoci bol písomne na povinnosť nástupu výkonu štátnej služby písomne upozornený už predtým, a to dňa 25.05.2017, nakoľko práve s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. žiadal písomne potvrdiť rozhodnutie nadriadeného vo veci neudelenia služobného voľna podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. zákona č. 73/1998 Z.z. na deň 26.05.2017, tiež z dôvodu dôležitých osobných prekážok - pre ošetrovanie iného chorého člena rodiny, žijúceho s policajtom v spoločnej domácnosti, kedy žalobca predložil nadriadenému žiadosť o ošetrovné na dieťa I. G..

10. Podľa žalovaného v kontexte nároku na služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe podľa § 81 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zákona zákonodarca rozlišuje, či ide dieťa príslušníka Policajného zboru mladšie ako 10 rokov, pri ktorom nie je obligatórne vyžadované splnenie aj podmienky

spolužitia v spoločnej domácnosti s rodičom - policajtom, na rozdiel od dieťaťa staršieho ako 10 rokov, kde pre uplatnenie benefitov citovaného ustanovenia policajtom (možnosť udelenia služobného voľna s nárokom na služobný plat) sa vyžaduje súčasné splnenie podmienky spolužitia dieťaťa s policajtom v spoločnej domácnosti. A práve preto je podľa žalovaného pre rozhodnutie podstatná skutočnosť, či fyzická osoba (tu dieťa žalobcu) môže byť príslušníkom len jednej domácnosti. Skutočnosť, že matka nebráni deťom v tom, aby žalobcu navštevovali, aby u neho občas aj prespali, nemôže zakladať nárok žalobcu na služobné voľno najmä s ohľadom na civilný rozsudok, ktorým boli deti žalobcu zverené do osobnej starostlivosti matky.

11. Žalobca a žalovaný sa následne pred nariadením pojednávania vyjadrovali k veci písomne aj v rámci repliky a dupliky, avšak po vyhodnotení obsahovej stránky ich podaní možno skonštatovať, že právny diskurz tohto konania pred správnym súdom neobohatili o novú argumentáciu.

12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Zistil, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalobca, síce až dodatočne, avšak vzhľadom na predmet konania považoval správny súd prejednanie veci na pojednávaní za potrebné.

17. Predmetom súdneho prieskumu sú správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. B.-PB- B.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 07.09.2017 zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho disciplinárny rozkaz riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Považská Bystrica odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.

18. Z administratívneho spisu vyplýva, že v predchádzajúcom bode uvedeného disciplinárneho previnenia sa žalobca mal dopustiť tým, že nevykonával štátnu službu osobne riadne a včas a to tak, že v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. dňa 08.06.2017 a v čase od 22.00 hod. dňa 10.06.2017 do 05.00 hod. dňa 11.06.2017 nenastúpil do riadne plánovaného výkonu služby, s ktorým bol oboznámený dňa 30.05.2017, pričom napriek tomu, že bol dňa 25.05.2017 pod č. B.-PB-B upovedomený o tom, že nemá

nárok na udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. zákona č. 73/1998 Z.z., toto nerešpektoval a predložil nadriadenému žiadosť o ošetrovné č. tlačiva: X vystaveného na meno dieťaťa C. G., nar. XX.XX.XXXX a do plánovaných služieb nenastúpil, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.

19. Z odôvodnenia disciplinárneho rozkazu vyplýva, že dňa 25.05.2017 nadriadený žalobcu zistil skutočnosti, že žalobca nemá nárok na poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. zákona č. 73/1998 Z.z. na deti C. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G., nar. XX.XX.XXXX. Podľa uvedeného ustanovenia má policajt nárok na poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrovanie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici. O uvedenom bol žalobca upovedomený dňa 25.05.2017, kedy mu bola zaslaná pod č. B.-PB-B výzva k nastúpeniu výkonu štátnej služby v súvislosti s čerpaním služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. zákona č. 73/1998 Z.z. Napriek tomu dňa 08.06.2017 predložil nadriadenému žiadosť o ošetrovné č. tlačiva: X.,vystavené na meno dieťaťa C. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorým deklaroval, že jeho dieťa ochorelo a jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie od 08.06.2017 do 11.06.2017. Žalobca mal podľa plánu služieb vedeného pod č. B.-PB-BXXX/XXXX nastúpiť do riadne plánovaných služieb v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod. dňa 08.06.2017 a v čase od 22.00 hod. dňa 10.06.2017 do 05.00 hod. dňa 11.06.2017. Do výkonu štátnej služby riadne nenastúpil, v pláne služieb mu vyznačená neospravedlnená absencia - „ABS“ a zároveň bolo žalobcovi pod č. B.-PB-BXXX/XXXX zaslané oznámenie o vyznačení neospravedlnenej absencie a žiadosť o vyjadrenie v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré si prevzal dňa 15.06.2017.

20. Vo vyjadrení podanom v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. žalobca okrem iného uviedol: „Dňa 07.06.2017 som žiadal o služobné voľno v čase od 12:30 - 16:00 v zmysle § 81 ods. 1 písm. c) bod 1. zákona č. 73/1998 Z.z., k čomu som priložil aj priepustku opečiatkovanú lekárom. Toto som žiadal na základe, že v daný deň bol z hospitalizácie v NsP PB detské oddelenie prepustený môj syn C. G. narodený XX.XX.XXXX. Ja som si teda syna z nemocnice vyzdvihol, zaviezol ho na adresu môjho trvalého pobytu, a to K. XXX/X C.. H., kde môj syn C. G. má takisto nahlásený prechodný pobyt a v tejto domácnosti býva, žije, zdržiava sa. Po vybavení nevyhnutných náležitých vecí, som opäť nastúpil do služby v daný deň a službu som normálne doslúžil. Dňa 08.06.2017 som so synom C. G. v doobedňajších hodinách navštívil jeho obvodnú lekárku MUDr. U. F. v NsP PB. Návšteva lekára bola potrebná z dôvodu, že to určil prepúšťajúci lekár detského oddelenia, keď bol C. hospitalizovaný a z hospitalizácie prepustený. Ošetrujúca obvodná lekárka určila, že C. má v blízkej dobe vykonať náležité vyšetrenia a odporučila, aby od dňa 08.06.2017 do konca týždňa a to 11.06.2017 ostal doma v domácom ošetrení. Mne ako jeho otcovi vystavila listinu OČR na moje meno V. G. a pacienta C. G.. Ja som túto skutočnosť dňa 08.06.2017 osobne išiel oznámiť zástupcovi oddelenia I.. I.. I. R.. V poobedňajších hodinách som doniesol riadne vypísanú OČR aj tzv. dovolenkový lístok o služobné voľno a toto som mu odovzdal v jeho kancelárií. Povedal som mu, že syn má zdravotný stav taký, že nie je možné, aby chodil do školy a do konca týždňa musí byť v domácom ošetrení. Zástupca oddelenia Mjr. I.. I. R., povedal, že v poriadku a len sa ma opýtal, či syn C. so mnou býva. Ja som mu odpovedal, že áno a následne som odišiel domov. K predmetnej veci týkajúcej sa absencie mne neuviedol nič a ja chcem uviesť ďalšie podstatné veci, a to je, že moje deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a mne s nimi nebol nijak obmedzený alebo obmedzením upravený styk. To znamená, že styk s mojím synom C. je neobmedzený, nestratil som žiadne z práv a povinností voči synovi a na základe dohody medzi mnou a bývalou manželkou C.. R. G. je styk s dieťaťom neobmedzený. Túto skutočnosť o styku s dieťaťom na základe rozhodnutia súdu o zverení detí mi potvrdila aj vedúca pracovníčka sociálnej kurately ÚPSVaR v Považskej Bystrici, ktorá uviedla, že môj styk s deťmi, konkrétne uvádzam C., je neobmedzený. Ďalej uvádzam, že podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. mám nárok na poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat pri ošetrení iného člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti. V tomto prípade sa jedná o môjho syna C.. Môj syn C. má riadne nahlásený na mestskom úrade v C.. Bystrici prechodný pobyt, ktorý je zaevidovaný na adrese K. XXX/X v Pov. Bystrici. Na tejto adrese so mnou syn riadne žije, býva a ja ako otec riadne platím a uhrádzam náklady na naše potreby. K tomuto vyjadreniu prikladám aj čestné prehlásenie môjho syna C. G., čestné prehlásenie môjho otca D. G., ktorý vlastní bytovú jednotku na adrese K. XXX/X v C.. H., čo je môj trvalý pobyt, otcov trvalý pobyt a môjho syna C. G. prechodný pobyt.“

21. K vyjadreniu žalobca do administratívneho konania predložil „čestné prehlásenie“ podpísané jeho synom C. G., z ktorého vyplýva, že C. G. býva na adrese svojho prechodného pobytu so žalobcom býva, žije a trávi s ním čas, pričom žalobca sa o neho stará a uhrádza náklady na jeho potreby. Taktiež žalobca predložil „čestné prehlásenie“ podpísané D. G. - žalobcovým otcom, ktorý sa vyjadril, že jeho vnuk C. G. po prepustení z nemocnice bol v opatere svojho otca a býval na adrese pobytu žalobcu.

22. K právnemu zhodnoteniu skutkového stavu prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého má policajt nárok na poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrovanie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici. Služobné voľno sa poskytuje najviac po dobu prvých deväť (štrnásť) po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Posúdenie, kto je členom rodiny, vychádza z ustanovenia § 130 ods. 5 zákona. Rodinou policajta je manžel, manželka a deti odkázané výživou na policajta. Služobné voľno podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. sa teda poskytuje z dôvodu ošetrovania manželky, manžela alebo dieťaťa policajta, ktoré má 10 a viac rokov, pričom sa vyžaduje splnenie podmienky, že tento člen rodiny žije s policajtom v spoločnej domácnosti. Pojem domácnosť vychádza z ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Ide o skutočné a trvalé spolužitie ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb. Nie je rozhodujúce, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Deti C. a I. G. boli pri rozvode rozsudkom súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, u ktorej aj žijú v spoločnej domácnosti. Ich otec - žalobca - prispieva na ich výživu matke, to znamená, že deti v skutočnosti bývajú, žijú v spoločnej domácnosti so svojou matkou, čo podľa žalobcovho nadriadeného bolo potvrdené aj vyjadrením matky zo dňa 20.06.2017.

23. Z odôvodnenia disciplinárneho rozkazu vyplýva, že nadriadený žalobcu pri rozhodovaní vychádzal z viacerých dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise, medzi inými aj z vysvetlenia, ktoré dňa 20.06.2017 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Považská Bystrica podala C.. R. G., keď uviedla: „Uvádzam, že bývam v mieste trvalého bydliska spoločne so svojimi deťmi C. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G., nar. XX.XX.XXXX, ktoré mi boli po rozvode zverené do mojej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici pod č. XP/XX/XXXX-XX. Ďalej uvádzam, že mám vedomosť o tom, že deti majú nahlásený prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu svojho otca V. G.. Neviem presne uviesť, od kedy tam deti tento pobyt majú, po rozvode mi V. G. spomenul, že ho tam chce deťom nahlásiť. Kedy to konkrétne bolo, presne uviesť neviem. V. G. má rozsudkom súdu určenú vyživovaciu povinnosť, ktorú si pravidelne plní. Okrem platenia vyživovacej povinnosti deťom pri zmene ročného obdobia kupuje oblečenie, topánky atď.., platí C. vstup do posilňovne a v čase, keď sú detí u neho, ich stravuje. Deti pravidelne navštevujú svojho otca, niekedy aj viackrát do týždňa a prespávajú tam cez víkend podľa svojho rozhodnutia. Ja styku detí so svojím otcom nezabraňujem. Celkovo sa dá ale povedať, že deti trávia väčšinu času doma, teda v mieste môjho trvalého bydliska.“

24. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že nadriadený žalobcu pri právnom posúdení veci vychádzal z ním vyžiadaného stanoviska Ministerstva vnútra, sekcie personálnych a sociálnych činností, č. G.-C zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom dopytovaný ústredný orgán štátnej správy prezentoval nasledovný výklad dotknutých ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z.: „Podmienky poskytovania služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe sú podrobne upravené v § 81 zákona. Ak policajt spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia, je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v stanovenom rozsahu. Policajt má nárok podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 1. zákona na služobné voľno pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako 10 rokov najviac po dobu prvých deväť (štrnásť) po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá. Podmienku potreby celodenného ošetrovania a dĺžku jej trvania posudzuje výlučne ošetrujúci lekár. Pokiaľ dôjde k záveru, že takáto potreba je, potvrdí túto skutočnosť na tlačive, ktoré je určené pre nadriadeného. Na jeho podklade nadriadený služobné voľno poskytne. Z dikcie ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že nadriadený nemá kompetenciu rozhodovať, či služobné voľno poskytne, v ktorých dňoch resp. požadovať ďalšie doplnenia a prehlásenia. G. voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a v tom istom prípade ošetrovania sa služobné voľno poskytne len raz. Nie je teda možné, aby sa počas toho istého prípadu ošetrovania dieťaťa vystriedali s nárokom na služobné voľno obaja rodičia, bez ohľadu na to, či sú zamestnaní v jednej alebo vo viacerých organizáciách. Oprávnenou osobou je policajt, ktorý je rodič dieťaťa a dieťa má menej ako 10 rokov. Nárok na služobné voľno v takomto prípade patrí aj rozvedenému

policajtovi, ak ošetruje vlastné dieťa, aj keď s ním nežije v spoločnej domácnosti. Voči nadriadenému má však policajt povinnosti vyplývajúce z § 81 ods. 3 zákona. Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna. V prípade, že ide o prekážku náhlu, je policajt povinný nadriadeného vyrozumieť o nej a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne. Ďalej podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. zákona má policajt nárok na poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrovanie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici. Služobné voľno sa poskytuje najviac po dobu prvých deväť (štrnásť) po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Posúdenie, kto je členom rodiny, vychádza z ustanovenia § 130 ods. 5 zákona. Rodinou policajta je manžel, manželka a deti odkázané výživou na policajta. Služobné voľno podľa § 81 ods. 1 písm. d) bod 3. sa teda poskytuje z dôvodu ošetrovania manželky, manžela alebo dieťaťa policajta, ktoré má 10 a viac rokov, pričom sa vyžaduje splnenie podmienky, že tento člen rodiny žije s policajtom v spoločnej domácnosti. Pojem domácnosť vychádza z ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Ide o skutočné a trvalé spolužitie ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb. Nie je rozhodujúce, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Takúto podmienku zákonodarca neurčuje.“

25. Z ďalších dôkazov, ktoré mal prvostupňový správny orgán k dispozícii pred vydaním disciplinárneho rozkazu, možno poukázať na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 28.02.2013, právoplatný dňa 20.03.2013, ktorým bolo manželstvo žalobcu a PhDr. R. G. rozvedené a mal deti C. a I. pochádzajúce z manželstva zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že rodičia úpravu styku otca s maloletými deťmi žiadali neupraviť.

26. Konaním opísaným v skutkovej vete disciplinárneho rozkazu žalobca podľa jeho nadriadeného porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný plniť si svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a taktiež v ustanovení § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. podľa ktorého policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami a pokynmi nadriadených. Táto vyššia miera zodpovednosti sa premietla v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. zakotvením základných povinností policajta. Žalobca bol so zákonom oboznámený dňa 22.02.2017, čo potvrdil na prezenčnej listine vedenej pod číslom B.-PB-B svojím podpisom. S plánom služieb evidovaným pod č. B.-PB-B a so službami od 07.00 hod. do 19.00 hod. dňa 08.06.2017 a v čase od 22.00 hod. dňa 10.06.2017 do 05.00 hod. dňa 11.06.2017 bol oboznámený dňa 30.05.2017, čo potvrdil svojím podpisom v prílohe č. 3 k č. B.-PB-B Porušením základných povinností sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods. 2 zákona prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

27. Proti disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie. Disciplinárne opatrenie, ktoré mu bolo uložené, označil za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne presne a úplne zisteného skutkového stavu veci. Neboli dôkladne posúdené všetky rozhodujúce okolnosti, najmä tie, ktoré svedčia v prospech žalobcu, pričom do úvahy ako podklad disciplinárneho opatrenia boli zobraté iba tie, ktoré svedčia v jeho neprospech. Vyjadril názor, že si splnil všetky povinnosti uložené mu zákonom ohľadom nahlásenia zdravotného stavu syna nadriadenému a ďalšieho postupu vo veci, t.j. predloženie príslušného tlačiva - žiadosti o ošetrovné. Napadnuté disciplinárne opatrenie sa výlučne dotýka výkladu pojmu spoločnej domácnosti ako podmienky pre poskytnutie služobného voľna podľa § 81 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z., avšak ide o nesprávny výklad príslušného ustanovenia za použitia § 115 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje domácnosť. Výklad pojmu domácnosť použitý správnym orgánom je účelový a vychádzajúci z doslovného znenia príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka. V napadnutom disciplinárnom rozkaze sa podľa

žalobcu vôbec neuvádzajú ostatné ním predložené dôkazy (čestné vyhlásenia otca a syna žalobcu), resp. tieto neboli správnym orgánom vyhodnotené.

28. Napadnutým rozhodnutím č. B.-PB-B.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 07.09.2017 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatácie a právne závery prvostupňového správneho orgánu vyhodnotil ako správne. Stotožnil sa s názorom, že u žalobcu a jeho syna C. nebola splnená podmienka spolužitia v spoločnej domácnosti, čo vyplýva z dôkazov, najmä rozsudku, ktorým boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a vyjadrenia matky detí o tom, že deti s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Každá fyzická osoba pritom podľa žalovaného môže byť príslušníkom len jednej domácnosti. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán (riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Považská Bystrica) vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy správne vyhodnotil a ním vydané rozhodnutie náležite odôvodnil.

29. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas.

30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

31. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

32. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

33. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

34. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok takto:

d) pri ošetrovaní člena rodiny, starostlivosti o dieťa 1. pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov, 3. pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici, sa služobné voľno poskytne najviac po dobu prvých deväť po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Policajtovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených.

35. Spornou otázkou je, či maloletý syn žalobcu C. v období júna 2017 pre účely poskytnutia služobného voľna žalobcovi podľa § 81 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. žil so žalobcom v spoločnej domácnosti

alebo nie, resp. či vôbec mohol byť považovaný za súčasť domácnosti žalobcu v čase trvajúcej platnosti výroku súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti matky.

36. Po preskúmaní správnej žaloby, obsahu písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba je dôvodná.

37. Z dôkazov, predložených žalobcom, na ktoré žalovaný aj podľa názoru správneho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nereflektoval, čím napadnuté rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, vyplýva, že syn žalobcu C. G. na adrese svojho prechodného pobytu, t.j. u žalobcu, býva, žije a trávi tam čas. Žalobca sa o neho riadne stará a uhrádza náklady na jeho potreby. V prípade, že správne orgány mali k dispozícii takýto dôkaz, ktorý žalobca predložil ešte pred vydaním disciplinárneho rozkazu a na ktorý upozornil aj v odvolaní, nestačilo len odkazovať na ustanovenie § 115 Občianskeho zákonníka, ale bolo ich povinnosťou sa s dôkazom vyporiadať, najmä poskytnúť v rámci správnej úvahy právnu argumentáciu, v rámci ktorej by vyhodnotili dôkaznú silu informácií obsiahnutých v dôkazných prostriedkoch predložených žalobcom a ich hodnovernosť. Správny súd tiež v napadnutom rozhodnutí nenašiel vysvetlenie právneho záveru žalovaného, podľa ktorého „fyzická osoba môže byť príslušníkom len jednej domácnosti,“ čo je žalovaným použitá konštatácia, ktorou uzavrel otázku toho, do akej domácnosti patria deti žalobcu. Správne orgány mali možnosť informácie z čestného vyhlásenia C. G. a čestného vyhlásenia D. G. verifikovať výsluchom C.. R. G., ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Mali tiež možnosť zistiť, aké boli dôvody, pre ktoré v prvej polovici júna 2017 zabezpečoval nepretržitú starostlivosť o syna C. počas jeho choroby žalobca a nie C.. R. G., ktorá sa vyjadrila, že v čase, keď sú deti u žalobcu, im poskytuje stravu, deti svojho otca pravidelne navštevujú, niekedy aj viackrát do týždňa a prespávajú tam cez víkend podľa svojho rozhodnutia. Správne orgány však dokazovanie týmto smerom neviedli a od C.. R. G. nezistili ani dôvody ani dĺžku ani charakter pobytu C. G. u žalobcu v súvislosti s jeho hospitalizáciou a chorobou v júni 2017, čím správne konanie zaťažili aj vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci, na čo nadviazala predčasná právna kvalifikácia konania žalobcu majúca svoj odraz v nesprávnom právnom posúdení veci.

38. V ostatných rokoch je rozširujúcim sa fenoménom tzv. striedavá starostlivosť o deti pochádzajúce z manželstva rozvedených rodičov. Táto podľa názoru správneho súdu môže mať podobu nielen formálnu, stanovenú výrokom súdu, ale môže spočívať aj vo faktickom časovo obmedzenom spolužití dieťaťa s druhým rodičom, pre ktorú vytvára priestor výrok súdu, v rámci ktorého sa výslovne neupravuje styk dieťaťa s druhým rodičom, t.j. tým, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, ale sa ponecháva na dohode rozvedených rodičov dieťaťa, ako často a na ako dlho bude dieťa prebývať aj v domácnosti druhého rodiča. Spravidla sa tak okrem víkendových alebo prázdninových pobytov bude diať aj v prípadoch, kedy rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pre dlhodobú práceneschopnosť, pre neprítomnosť v mieste bydliska z dôvodu dlhodobých pracovných povinností, alebo z iných dôvodov nie je dočasne schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, napr. aj formou využitia inštitútu ošetrovania člena rodiny v prípade ochorenia dieťaťa. V takom prípade nie je možné akceptovať formalistický názor, ku ktorému svorne dospeli správne orgány na čele s ich ústredným orgánom štátnej správy, že fyzická osoba môže byť „príslušníkom len jednej domácnosti,“ resp. že žalobcove deti sú nepretržite súčasťou len domácnosti ich matky a kým nedôjde k zmene výroku súdu o tom, komu sú deti zverené do osobnej starostlivosti, že sa nemôžu stať súčasťou aj domácnosti, ktorej základom je žalobca. Správny súd zastáva názor, že dieťa až do dosiahnutia spôsobilosti samo sa živiť je vždy súčasťou domácnosti svojich rodičov, a to bez ohľadu na to, či sa v tejto domácnosti zdržiava alebo nezdržiava trvale napr. z dôvodu dočasného pobytu na internáte počas školského roka, štúdia v zahraničí alebo letnej brigády. Ak sa rodičia rozvedú a dôjde k fyzickej separácii miesta ich pobytu vytvorením samostatných domácností, tak popri tom, že zostáva súčasťou domácnosti rodiča, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti, stáva sa dieťa ipso iure funkčnou a časovo obmedzenou súčasťou domácnosti aj druhého rodiča, a to v závislosti od toho, kedy sa u tohto rodiča nachádza (napr. prázdninový pobyt, ošetrovanie chorého dieťaťa a pod.), nakoľko v takýchto situáciách rodič uhrádza potreby dieťaťa poskytovaním stravy, ubytovania, prípadne saturáciou iných potrieb (vreckové), trávi s dieťaťom čas, preberá nad ním výchovný dohľad. Na uvedený prípad nie je možné bez ďalšieho aplikovať ustanovenie § 115 Občianskeho zákonníka v zmysle výkladu poskytnutého správnymi orgánmi, čomu bráni najmä fakt, že maloleté dieťa spravidla nie je zárobkovo činné a preto nie je možné od neho očakávať, že aj

ono bude „spoločne“ s ostatnými dospelými a zárobkovo činnými osobami uhrádzať náklady na potreby členov domácnosti, ktorej je súčasťou. Už len táto skutočnosť neumožňuje bezvýhradnú formalistickú subsumpciu skutkového stavu pod text právnej normy upravujúcej to, kto tvorí a kto (a contrario) už netvorí domácnosť a preto je potrebné k tejto otázke pristupovať z pozície hľadania účelu a zmyslu normatívneho textu (ratio legis), majúc na pamäti, že právo ako normatívny systém tu nie je samo pre seba, ale je určené ľuďom ako jeho finálnym adresátom (hominum causa omne ius constitutum est).

39. S poukazom na uvedené úvahy správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. e) SSP. Po vrátení veci bude úlohou správnych orgánov doplniť informácie poskytnuté PhDr. R. G. jej opätovným výsluchom alebo opätovným vyžiadaním vysvetlenia k okolnostiam súvisiacim s hospitalizáciou a ošetrovaním C. G. žalobcom a následne v zmysle právneho názoru poskytnutého správnym súdom vec opätovne právne posúdiť a o nej rozhodnúť, za súčasného vyporiadania sa aj s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, ktoré žalobca už v administratívnom konaní predložil, resp. ktoré v doplnenom konaní predloží.

40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

41. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.