Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-35-2018.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, K. R., o zaplatenie 6 899,72 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 774,26 eura s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 02. 09. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie 60,- eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 01. 09. 2015 do zaplatenia sa konanie z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou), doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš(ďalej len „súd“) elektronicky dňa 05. 06. 2018, uplatnila L. Ú. P., a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „pôvodný žalobca“) pohľadávku voči žalovanému vo výške 6 899,72 eura s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 01. 09. 2015 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, z titulu zlúčenia pokračuje v prevádzkovaní ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Žalobca a žalovaný uzatvorili 23. 01. 2014 Zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 5020751, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 7 347,26 eura (ďalej len „Zmluva o pôžičke“). Žalovaný mal pôžičku splatiť v pravidelných 73 mesačných splátkach v sume 210,93 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky 15 397,89 eura. Žalovaný do podania žaloby uhradil sumu 3 575,02 eura. Žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19. 08. 2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26. 08. 2015. Celkovú výšku dlžnej sumy tvorí podľa žalobcu istina 10 412,74 eura (suma, ktorú mal žalovaný uhradiť ku dňu podania žaloby), náklady na vymáhanie 60,- eur, takže po odpočítaní plnenia žalovaného 3 575,02 eura dlh predstavuje 6 899,72 eura. Uviedol, že predmetom uplatneného nároku nie je zmluvná pokuta 914,17 eura, ktorú si v konaní neuplatňuje.
2. V priebehu konania pôvodný žalobca oznámil súdu, že pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, postúpil spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok - o pripustení
zmeny žalobcu rozhodol súd uznesením zo dňa 15. 10. 2018, č. k. 6Csp35/2015-96, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19. 10. 2018.
3. Žaloba, spolu s prílohami, bola doručená žalovanému dňa 23. 07. 2018, kedy mu zároveň bolo doručené aj všeobecné poučenie spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uznesenie zo dňa 04. 07. 2018, č. k. 6Csp/35/2018-49, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa k žalobe písomne vyjadril do 10 dní. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20. 11. 2018, na ktoré boli strany sporu riadne a včas predvolané, pričom ani jedna zo strán sa na pojednávanie neustanovila. Žalobca prostredníctvom advokáta ospravedlnil svoju neprítomnosť pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania, pričom súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil predložením dokladu o práceneschopnosti, ale telefonicky (v deň pojednávania) oznámil súdu, že súhlasí s uskutočnením pojednávania aj v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 CSP preto súd vec prejednal aj v neprítomnosti strán sporu.
5. Elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 16. 11. 2018, žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 60,- eur s príslušenstvom a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.
6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobcu zobrať bez súhlasu žalovaného žalobu späť celkom alebo čiastočne dovtedy, kým sa nezačne predbežné prejednanie sporu, alebo pojednávanie. V predmetnej veci žalobca toto právo využil, keď žalobu v časti, pokiaľ sa titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky domáhal priznania sumy 60,- eur s príslušenstvom, zobral späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie. Súd preto v časti o zaplatenie sumy 60,- eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 01. 09. 2015 do zaplatenia, konanie zastavil. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zostala predmetom konania pohľadávka 6 839,72 eura s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 01. 09. 2015 do zaplatenia.
10. Listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, obsah ktorých žalovaný nespochybnil, bolo preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzatvorili písomnú Zmluvu o poskytnutí pôžičky. Návrh tejto zmluvy podpísal žalovaný v Liptovskom Mikuláši dňa 13. 01. 2014 a poskytovateľ pôžičky ju podpísal v Poprade dňa 23. 01. 2014 - zmluva bola teda uzatvorená dňom 23. 01. 2014 ďalej aj „Zmluva o pôžičke“). Nakoľko žalovaný nenamietal obsah tejto listiny, súd vychádzal z predpokladu, že všetky tam uvedené údaje boli vyplnené už v čase, keď listinu podpisoval žalovaný. Touto zmluvou bola žalovanému schválená pôžička vo výške 7 347,28 eura, dojednaných bolo 73 splátok, výška mesačnej splátky 210,93 eura, termín konečnej splatnosti 2/2020, celková suma pôžičky bola vyčíslená na 15 379,89 eura, celkové náklady spotrebiteľa na 8 050,61 eura, RPMN aj ročná úroková sadzba boli uvedené v rovnakej výške, t. j. 32 %, a priemerná hodnota RPMN 13,88 %. Pôžička bola žalovanému poskytnutá za účelom uhradenia iných pôžičiek, a to v Slovenskej požičovni vo výške 5 636,49 eura, Quatro vo výške 410,79 eura a „HT“ 1 300,- eur. Táto listina je typickou formulárovou zmluvou, pripravenou veriteľom, v ktorej okrem vyššie uvedených údajov, ostatné časti boli nepochybne vopred pripravené veriteľom a žalovaný, ako dlžník, tieto podmienky nemal možnosť ovplyvniť. Z listiny s názvom „Prehľad splátok a úhrad, meno klienta: H. P., Evid. č../VS: 5020751“ (ďalej len „Prehľad splátok“) vyplýva, že žalovaný poukazoval splátky 210,93 eura od februára 2014 do augusta 2014, následne poukazoval splátky, ale v rôznych sumách. Ku dňu 19. 08. 2015 veriteľ uviedol v kolónke „splátka“ sumu 6 616,- eur z čoho vyplýva, že k tomuto dňu vykonal zosplatnenie úveru. Žalovaný následne poukazoval splátky v rôznych nižších sumách a poslednú v marci 2018, pričom za celú dobu zaplatil sumu 3 573,02
eura. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27. 06. 2015, doručenou žalovanému dňa 03. 07. 2015, veriteľ upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach, ktorý v tom čase predstavoval sumu 885,90 eura a upozornil ho, že ak do 05. 08. 2015 nedôjde k úhrade splátky, splatnej v mesiaci apríl 2015, Consumer Finance Holding, a.s. bude oprávnená úver zosplatniť. Oznámením zo dňa 26. 08. 2015 Consumer Finance Holding, a.s. informovala žalovaného o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru s tým, že dlh ku dňu 26. 08. 2015 vyčíslil na sumu 7 529,23 eura, z čoho istina predstavovala 7 459,72 eura.
11. Z označenia žalovaného v Zmluve o pôžičke vyplýva, že ju uzatvoril ako fyzická osoba, nepodnikateľ, pričom poskytovateľ úveru, Consumer Finance Holding, a.s., v tomto zmluvnom vzťahu konal v rámci predmetu svojho podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, takže na právne strany strán sporu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. 23. 01. 2014. Nakoľko žalovaný v konaní nebol zastúpený advokátom, súd v súlade s platnou právnou úpravou zisťoval, či zmluva, z ktorej odvodzuje žalobca nárok uplatnený v tomto konaní, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré je súd povinný prihliadať.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení účinnom do 31. 05. 2014, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Obč. zák. v znení účinnom do 31. 05. 2014 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom do 30. 04. 2014 (ďalej len „ZSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 9 ods. 6, 9 ZSÚ (6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
18. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že Zmluva o pôžičke je platná, ale neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ZSÚ. Konkrétne v Zmluve o pôžičke nebol dojednaný termín splatnosti splátok tak, ako je to stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ - zmluva neobsahuje určitý údaj o splatnosti prvej splátky, ani o termíne splatnosti ostatných splátok. V časti V. ods. 3. formulárovej zmluvy je síce údaj o tom, že žalovaný súhlasil s výškou a počtom splátok uvedených v zmluve, ktoré sa zaviazal uhradiť „pravidelnými splátkami v termíne a výške uvedenej zmluvou“, ale Zmluva o pôžičke takýto údaj neobsahuje. Zmluvnými stranami nebola písomne dojednaná ani doba trvania zmluvy tak, ako je to upravené v § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ, pričom konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy sú dve samostatné podmienky, ktoré musia byť písomne dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia sa v zmysle § 11 písm. a), b) ZSÚ úver, poskytnutý žalovanému, považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. V konaní bolo nesporené, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 7 347,28 eura, pričom žalovaný zaplatil veriteľovi spolu sumu 3 575,02 eura. Potom v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal rozdielu, t. j. istiny 3 774,26 eura, bol návrh dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať vyššiu sumu, svoj nárok nepreukázal, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
20. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. V bode 12.4 zmluvných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov, ktoré, ako listinný dôkaz, predložil žalobca a žalovaný ich obsah nespochybnil, veriteľ mal právo vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu, ako 3 mesiace. Toto dojednanie je v súlade s ustanovením § 565 Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák. Z predžalobnej upomienky, doručenej žalovanému dňa 03. 07. 2015 vyplýva, že veriteľ pred zosplatnením úveru upozornil dlžníka na nedoplatok a aj nato, že ak nezaplatí do 05. 08. 2015 splátky splatnej v mesiaci 04/2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Podľa údajov vyznačených v „Prehľade splátok a úhrad“, žalovaný dlžné splátky neuhradil, takže veriteľ bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky ku dňu 26. 08. 2015. Žalobca nepredložil dôkaz o doručení písomného oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému, preto súd vychádzal z predpokladu, že táto písomnosť bola žalovanému odoslaná poštou nasledujúci deň po vyhotovení, t. j. 27. 08. 2015 a v takom prípade predpokladaným dňom doručenia by bol 31. 08. 2015 (pondelok). Potom žalovaný bol povinný zaplatiť dlžnú sumu nasledujúci deň, t. j. 01. 09. 2015 a keď tak neurobil, do omeškania sa dostal dňom 02: 09. 2015.
23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
24. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba F. A. P. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Ku dňu vzniku omeškania, t. j. 02. 09. 2015, bola F. A. P. určená základná úroková sadzba 0,05 % a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 02. 09. 2015. V časti, pokiaľ žalobca uplatnil úroky z omeškania z vyššej sumy a za dlhšie obdobie, nárok nepreukázal, a preto vo zvyšku súd žalobu zamietol.
27. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
28. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť istinu, spolu s úrokmi z omeškania, v zákonnej lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.
29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku 6 899,72 eura. Priznaním istiny 3 774,26 eura bolo žalobe vyhovené v rozsahu 55 %. Ako procesný neúspech súd vyhodnotil aj čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne sumy 60,- eur, nakoľko v tejto časti žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Potom úspech žalovaného predstavoval z uplatneného nároku 45 %, takže po započítaní súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.