Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27Csp-8-2022.pdf
PDF · 72.82 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/8/2022
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci žalobkyne: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: V. F., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan B. I., o zaplatenie 1 632,23 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 01. 02. 2022 z Okresného súdu Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1 632,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy1 632,23 € za obdobie od 03. 12. 2019 do zaplatenia a trovy konania. Žalobkyňa označila aktuálnu adresu pobytu žalovaného v Slovenskej republike, a to I. XXX/X, V. P..
X. Platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní sa nepodarilo žalovanému doručiť na uvedenú adresu, spis tak bol postúpený okresnému súdu v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
3. Okresný súd zisťoval pred ďalším postupom vo veci adresu pobytu žalovaného, pričom zistil, že žalovaný na území Slovenskej republiky nemá žiaden pobyt, na adrese uvedenej žalobkyňou je neznámy, pričom je štátnym občanom B. I.. Zo správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že žalovaný nemá hlásený trvalý, ani prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, pričom posledný trvalý pobyt na adrese I. XXX/X, V. P., mu skončil 29. 07. 2019, t. j. ešte v čase pred podaním žalobného návrhu. Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovni a Zboru justičnej a väzenskej stráže súd zistil, že žalovaný nemá na území Slovenskej republiky iný pobyt, nie je zárobkovo činný a nenachádza sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Obvodné oddelenie Policajného zboru V. P., odbor poriadkovej polície, oznámilo súdu, že žalovaný na adrese I. XXX/X, V. P. nie je zastihnuteľný, pričom sa ho opakovane viackrát snažili zastihnúť, avšak s negatívnym výsledkom. Z údajov z katastra nehnuteľností vyplýva, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
4. Podľa § 161 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
8. Podľa § 37a písm. c) zákona o MPS, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
9. V konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Cudzí prvok je daný tým, že žalovaný je štátnym príslušníkom B. I.. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
10. Zmluva č. D., na ktorú sa v žalobe žalobkyňa odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mala postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 OZ. Žalovaný je štátnym príslušníkom B. I., čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného. Súd tiež má za preukázanú skutočnosť, že žalovaný nemá evidovaný pobyt na území Slovenskej republiky a podľa správy Obvodného oddelenia policajného zboru V. P. z 31. 12. 2021 sa žalovaný v súčasnosti a ani v čase podania žaloby nezdržiaval na adrese I. XXX/X, V. P., iný pobyt na území Slovenskej republiky súdu nie je známy. V danom prípade nie je upravená právomoc slovenských súdov vo vzťahu k občanovi B. I. bilaterálnou alebo multilaterálnou zmluvou, a keďže ide o príslušníka tzv. tretej krajiny, nevzťahuje sa na danú vec právo Európskej únie, preto súd aplikoval ustanovenia zákona o MPS.
11. Ustanovenie § 37a písm. c) zákona o MPS však v danom prípade aplikovať nemožno, aj keď ide o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá postavenie žalobcu, ale žalovaného, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Rovnako nie je možné aplikovať ust. § 37e ods. 5 zákona o MPS, pretože nebola súdu predložená žiadna dohoda medzi zmluvnými stranami, ktorá by bola uzavretá po vzniku sporu a ktorou by zmluvné strany založili právomoc slovenských súdov.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že nemá právomoc konať a rozhodnúť o predloženej veci, keďže žalovaný ako spotrebiteľ je štátny príslušník Tuniskej republiky a v čase podania žaloby až doposiaľ nemal bydlisko (miesto, kde sa osoba skutočne zdržiava), ani majetok na území Slovenskej republiky. Nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou podmienkou konania, preto súd konanie v súlade s § 9 CSP zastavil.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Nárok na náhradu trov konania súd žiadnej zo strán sporu nepriznal z dôvodu zastavenia konania pre absencia právomoci slovenských súdov na konanie o predmetnej žalobe, čím nie sú dané podmienky pre posudzovanie procesného zavinenia na zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.