Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-91-2018.pdf
PDF · 158.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu : LATTA SN, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Prof. Sáru 5, IČO: 47 251 433, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, proti žalovanému: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v X. A. Q., T. XXXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, o zaplatenie 53.250 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. októbra 2017 sp.zn. 9C 186/2011
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 19.10.2017 č.k. 9C 186/2011-274 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.953,44 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 19.1.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok). Zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania (III. výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (IV. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (LATTA, s.r.o.) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 53.250 € s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o. Bratislava, pre ktorú vykonával funkciu vedúceho prevádzky v herniach tejto spoločnosti, pričom medzi jeho pracovné povinnosti patrila aj povinnosť kontrolovať peňažné prostriedky vo výherných automatoch a v pokladniach prevádzky a z týchto prostriedkov odvádzať na účet spoločnosti zisk. S touto spoločnosťou mal žalovaný uzatvorenú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný vykonával niektoré práce týkajúce sa kontroly a výberu peňažných prostriedkov z herní aj pre spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.. Vykonanou kontrolou bolo zistené v spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o. manko vo výške 5.877,66 € a v spoločnosti SLOV MATIC LOTTERY, s.r.o. vo výške 47.372,34 €. Žalovaný túto škodu nevysvetlil ani neuhradil. Pretože prácu v týchto spoločnostiach získal a vykonával na základe odporúčania spoločníka spoločnosti LATTA, s.r.o. a z dôvodu zachovania dobrých obchodných vzťahov, táto spoločnosť pristúpila k záväzku žalovaného na základe zmluvy zo dňa 17.2.2010 a uhradila celý záväzok obom spoločnostiam. Žalobca (ako právny nástupca LATTA, s.r.o.) tak má právo regresu voči žalovanému.
3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že dňa 21.5.2007 bola medzi zamestnávateľom, spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., Bratislava a žalovaným ako zamestnancom uzavretá pracovná zmluva s dohodnutým nástupom do práce dňa 1.6.2007 a druhom práce obsluha výherných prístrojov
- vedúci prevádzky. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V ten istý deň bola uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej zamestnanec prevzal hmotnú zodpovednosť za hospodárske prostriedky, ktoré mu zamestnávateľ zveril. Podľa článku II. dohody o hmotnej zodpovednosti, veta druhá, ak bude zamestnanec pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedá s nimi za prípadne vyčíslený schodok spoločne.
4. Dňa 17.2.2010 bola medzi spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., ako veriteľom a spoločnosťou LATTA, s.r.o., ako pristupujúcim dlžníkom uzavretá zmluva o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa článku I. tejto zmluvy, jej predmetom bolo pristúpenie k záväzku dlžníka H. W. vo výške 5.877,66 €, ktorý vznikol titulom škody spôsobenej dlžníkom na majetku veriteľa. Podľa bodu 3. uvedeného článku veriteľ pri podpise zmluvy predložil pristupujúcemu dlžníkovi všetky listiny, ktoré preukazujú jeho nárok na pohľadávku dlžníka a ktoré tvoria prílohu zmluvy a jej neoddeliteľnú časť.
5. Dňa 17.2.2010 bola uzavretá aj zmluva o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., Bratislava ako veriteľom a spoločnosťou LATTA, s.r.o. Banská Bystrica ako pristupujúcim dlžníkom. Podľa článku I. tejto zmluvy, jej predmetom bolo pristúpenie k záväzku dlžníka H. W. vo výške 47.372,34 €, ktorý vznikol titulom škody spôsobenej dlžníkom na majetku veriteľa. Podľa bodu 3. uvedeného článku, veriteľ pri podpise zmluvy predložil pristupujúcemu dlžníkovi všetky listiny, ktoré preukazujú jeho nárok na pohľadávku dlžníka a ktoré tvoria prílohu zmluvy a jej neoddeliteľnú časť.
6. Z čestných vyhlásení spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o. a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. mal súd preukázané, že spoločnosť LATTA, s.r.o. uhradila dlžné čiastky v sume 5.627,66 € spoločnosti SLOV- MATIC, spol. s r.o. a v sume 47.372,34 € spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.
7. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/61/2011-1400, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2016, mal preukázané, že H. W. bol uznaný vinným preto, že v období pravdepodobne najskôr od 1.1.2009 do 31.1.2010 ako hmotne zodpovedný zamestnanec obchodnej spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o., Bratislava vo funkcii obsluhy výherných prístrojov - vedúci prevádzky na rôznych prevádzkach obchodných spoločností WIN, s.r.o. a LATTA, s.r.o. nachádzajúcich sa v Spišskej Novej Vsi a okolí, v rozpore s náplňou práce a povinnosťami vyplývajúcimi pre neho z pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti, a súčasne ako osoba oprávnená pre obchodnú spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., Bratislava preberať tržby, peniaze z tržby z výherných hracích automatov patriacich obchodným spoločnostiam SLOV-MATIC, s.r.o., Bratislava a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., Bratislava, neodviedol za spoločnosť LATTA na bankové účty uvedených spoločností, ale si ju prisvojil, a ďalej s nimi nakladal nezisteným spôsobom, čím takto svojím konaním spôsobil poškodeným - obchodným spoločnostiam SLOV-MATIC, s.r.o., Bratislava škodu vo výške 4.276,74 € a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., Bratislava vo výške 3.676,70 €, spolu vo výške 7.953,44 €. Menovaný si tak prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona.
8. V trestnom konaní bol znalkyňou z odboru ekonómia, manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling G.. T. D. vypracovaný znalecký posudok č. 4/2014. Podľa záverov tohto znaleckého posudku pre spoločnosť SLOV-MATIC, spol. s r.o., za obdobie od január 2009 až január 2010 na prevádzke Kromax a Smimax nebol zistený žiadny schodok. Na prevádzke Tarmax bol zistený schodok 1.359,34 €, na prevádzke Ratta 3.676,70 € a Win Madaras 6.406,62 €, t.j. spolu 11.442,66 €. Pre spoločnosť SLOV-MATIC-LOTTERY, s.r.o., na prevádzke Kromax a Smimax nebol zistený žiadny schodok od januára 2009 do januára 2010 vrátane, v prevádzke Tarmax bol vo výške 5.129,40 €, na prevádzke Ratta bol zistený schodok 4.276,74 €, na prevádzke Demax 7.836,80 €, na prevádzke Win Madaras 30.273,40 €, t.j. spolu schodok bol celkom 47.372,34 €. V konečnom riešení výšky schodku bola zohľadnená suma schodku spôsobená krupiermi v mesiaci január 2010 v prevádzke Smimax, ktoré konečnú výšku schodku znižovala o 5.565 €.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 4, § 20 ods. 1 až 3 Zákonníka práce spolu s § 533, § 39, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 454 Obč. zák. a dokazovaním mal za preukázané, že v čase, kedy došlo ku škode, t.j. v období roka 2009 do konca januára roku 2010, bol žalovaný zamestnancom spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o., a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.5.2007. Zároveň s touto spoločnosťou mal uzatvorenú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Z dokazovania považoval za zrejmé, že vo vyššie uvedenom období žalovaný vykonával práce ako prevádzkar aj pre spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.. Z oboznámeného rozhodnutia v trestnom konaní vedenom proti žalovanému bolo preukázané, že medzi spoločnosťami SLOV-MATIC, spol. s r.o. a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. bola uzavretá dňa 20.10.2008 mandátna zmluva, ktorou sa mandatár
- spoločnosť SLOV-MATIC, spol. s r.o. zaviazala pre mandanta - spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. vyvíjať činnosť v určených prevádzkových jednotkách a tým mandatár prevzal plnú zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami na príslušných prevádzkach. Škodu mal teda žalovaný spôsobiť ako zamestnanec prvej z uvedených spoločností a súčasne ako osoba oprávnená pre druhú z uvedených spoločností. Aj samotný žalovaný potvrdil, že finančné prostriedky z prevádzok odvádzal na dva rôzne účty. Ku škode malo dôjsť titulom schodku na zverených hodnotách tým, že žalovaný po prevzatí finančných prostriedkov z jednotlivých prevádzok - herní, tieto finančné prostriedky neodviedol na účet uvádzaných spoločností.
10. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie sa venoval posúdeniu tejto otázky, pričom ako prvé zohľadnil to, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmlúv o pristúpení k záväzku uzavretých so spoločnosťami SLOV-MATIC, s.r.o. a SLOV- MATIC-LOTTERY, s.r.o. dňa 17.2.2010. Tieto zmluvy boli uzavreté podľa § 533 OZ a podľa týchto zmlúv pôvodný žalobca pristúpil k záväzkom dlžníka - žalovaného vo výške uvedenej v článku 1 týchto zmlúv s tým, že pohľadávky vznikli titulom škody. Pri podpise zmlúv pristupujúcemu dlžníkovi mali byť predložené všetky listiny preukazujúce nárok veriteľa na predmetné pohľadávky a mali tvoriť prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmlúv.
11. V odôvodnení súd ďalej poukázal na to, že škoda mala vzniknúť pôvodne poškodeným spoločnostiam titulom schodku. Medzi pôvodne poškodenou spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. a žalovaným bol pracovnoprávny vzťah na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy. Súd vychádzal z úvahy, že na pracovnoprávne vzťahy nemožno aplikovať ustanovenia osobitných časti Občianskeho zákonníka, t.j. ani ustanovenia jeho ôsmej časti, týkajúce sa záväzkového práva. Uvedené vyplýva z § 1 ods. 4 Zákonníka práce, v zmysle ktorého v prípadoch, kde konkrétna úprava v prvej časti Zákonníka práce chýba, platí subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka, avšak iba jeho všeobecných ustanovení. Uvedené ustanovenie je účinné od 1.1.2009 a jeho zámerom bolo vylúčiť subsidiárnu pôsobnosť osobitnej časti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce. Inštitút pristúpenia k záväzku je upravený v štvrtom oddieli ôsmej časti Občianskeho zákonníka pod názvom zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka. Jeho dôsledkom je, že pristupujúci dlžník sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú veriteľovi zaviazaní subsidiárne, a teda veriteľ môže požadovať celé plnenie alebo jeho časť od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov. Z uvedeného dôvodu je teda možné pristúpenie k záväzku považovať aj za inštitút s určitými zabezpečovacími účinkami, ktoré sú do istej miery príbuzné ručeniu. Konštatoval, že zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov upravuje Zákonník práce v ustanovení § 20, kde zakotvuje len tri druhy zmluvných zabezpečovacích prostriedkov, a to dohodu o zrážkach zo mzdy, ručenie a zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že z uvedeného ustanovenia vyplýva aj možnosť splnenia dlhu treťou osobou, k tomu je potrebné uviesť, že sa jedná len o splnenie záväzku ručiteľom, ktorý pohľadávku uspokojí až potom, ak tak neurobí dlžník, a to na rozdiel od inštitútu pristúpenia k záväzku, kde pristupujúci a pôvodný dlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
12. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že zmluva o pristúpení k záväzku zo dňa 17.2.2010, uzavretá medzi veriteľom spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. a pristupujúcim dlžníkom spoločnosťou LATTA, s.r.o., je neplatnou podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. pre rozpor so zákonom.
13. Vo vzťahu k zmluvnému pristúpeniu záväzku medzi veriteľom - spoločnosťou SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. (medzi ktorým veriteľom a žalovaným nebol uzatvorený pracovný pomer) a pristupujúcim dlžníkom spoločnosťou LATTA, s.r.o. súd prvej inštancie dospel k záveru, že z tejto zmluvy nie je jednoznačne zrejmé, za aké obdobie, akým titulom a na akom majetku mala vzniknúť škoda, t.j.
pohľadávka vo výške 47.372,34 €, a preto nemožno jednoznačne identifikovať záväzok, ku ktorému pôvodný žalobca ako pristupujúci dlžník pristúpil. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že listiny, ktoré podľa čl. 1 bod 3 mali preukazovať nárok veriteľa na pohľadávku dlžníka a ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súdu predložené neboli. Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že táto neurčitosť obsahu sa týka aj zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., ktorá je však neplatnou aj z iného dôvodu tak, ako je to vyššie uvedené.
14. Na základe vyššie uvedených úvah súd prvej inštancie uzavrel, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu odvodená od zmlúv o pristúpení záväzku.
15. Následne súd prvej inštancie poukázal na to, že súd v konaní nie je viazaný právnym posúdením veci stranami sporu. Z dokazovania v tomto spore považoval za jednoznačné, že žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/61/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2016, uznaný vinným z prečinu sprenevery preto, že v období od 1.1.2009 do 31.1.2010 ako hmotne zodpovedný zamestnanec obchodnej spoločnosti SLOV-MATIC, s.r.o., Bratislava v rozpore s náplňou práce a povinnosťami vyplývajúcimi pre neho z pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti, a súčasne ako osoba oprávnená pre obchodnú spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. preberať tržby, peniaze z tržby z výherných hracích automatov patriacich obchodným spoločnostiam SLOV-MATIC, s.r.o. a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. neodviedol za spoločnosť LATTA na bankové účty uvedených spoločností, ale si ju prisvojil, čím takto spôsobil poškodeným - obchodným spoločnostiam SLOV-MATIC, s.r.o., Bratislava škodu vo výške 4.276,74 Eur a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. vo výške 3.676,70 Eur, spolu vo výške 7.953,44 Eur.
16. S poukazom na § 193 Civilného sporového poriadku (v zmysle ktorého je súd viazaný tým, že bol spáchaný trestný čin a tiež tým, že sa ho dopustil žalovaný v tomto konaní, pričom z výroku o vine je potrebné vychádzať ako z celku, t.j. brať do úvahy nielen jeho právnu, ale aj skutkovú časť, ktorá vychádza z konkrétneho konania páchateľa) súd konštatoval, že zo skutkového stavu popísaného vo výrokovej časti trestného rozsudku je zrejmé, že žalovaný svojím konaním spôsobil škodu poškodeným spoločnostiam SLOV - MATIC, s.r.o. vo výške 4.276,74 Eur a SLOV - MATIC - LOTTERY, s.r.o. vo výške 3.676,70 Eur, t.j. spolu vo výške 7.953,44 Eur.
17. Poukazujúc na rozhodnutie v trestnej veci mal za preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného voči uvedeným spoločnostiam, t.j. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ako aj zavinenie. Porušenie právnej povinnosti, t.j. protiprávny úkon žalovaného jednoznačne vyplýva z rozhodnutia v trestnej veci. Žalovaný ako zamestnanec jednej z poškodených spoločnosti a osoba oprávnená konať pre druhú z poškodených spoločnosti neodviedol tržby z hracích automatov na účet spoločností, čím na strane spoločností vznikla škoda, spočívajúca v zmenšení ich majetkového stavu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou je daný vtedy, ak je medzi protiprávnym úkonom a škodou vzťah príčiny a následku, t.j. ak konanie resp. opomenutie je práve tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. V danej veci nebyť protiprávneho konania žalovaného, t.j. ak by žalovaný riadne odviedol tržby na účet poškodených spoločností, ku škode by nedošlo. Medzi protiprávnym úkonom žalovaného a škodou je tak nepochybne preukázaná príčinná súvislosť. Vzhľadom na rozhodnutie v trestnej veci je preukázaný aj posledný predpoklad náhrady škody, a to zavinenie žalovaného.
18. V prípade, že škodu, ktorá bola žalovaným spôsobená uvedeným spoločnostiam SLOV - MATIC, s.r.o. a SLOV - MATIC - LOTTERY, s.r.o. plnil pôvodný žalobca, mal súd za to, že na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu sa, a to z dôvodu, že pôvodný žalobca plnil za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť sám, a teda v takomto prípade je daná aktívna vecná legitimácie žalobcu v tomto spore. Dôvodil, že nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je, aby medzi tým, kto plnil za dlžníka a veriteľom bolo zrejmé, že je plnené za iného, t.j. za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré za neho poskytol niekto iný, jeho dlh zanikol splnením. Uzavrel, že poškodené spoločnosti mali vedomosť o tom, že zo strany pôvodného žalobcu, t.j. spoločnosti LATTA, s.r.o. je im plnené za dlžníka - žalovaného v tomto konaní, čo je z vykonaného dokazovania zrejmé (z výpovedí svedkov nielen v tomto, ale aj trestnom konaní, ďalej z toho, že žalované spoločnosti sa k trestnému konaniu nepripojili s nárokom na náhradu škody s vyjadrením, že táto bola uhradená zo strany spoločnosti LATTA, s.r.o.).
19. Ako dôkaz, že pôvodný žalobca (spoločnosť LATTA, s.r.o.) plnil za žalovaného poškodeným spoločnostiam, žalobca predložil súdu čestné vyhlásenia uvedených spoločnosti, z ktorých však vyplýva len to, že uvedená spoločnosť uhradila dňa 31.3.2010 spoločnosti SLOV - MATIC, s.r.o. dlžnú čiastku (manko) vo výške 5.627,66 Eur a dňa 13.4.2010 spoločnosti SLOV - MATIC - LOTTERY, s.r.o. dlžnú čiastku (manko) vo výške 47.372,34 Eur.
20. Podľa súdu z predložených čestných prehlásení je síce zrejmá výška uhradená poškodeným spoločnostiam pôvodným žalobcom, nie je z nich však zrejmé, z akého dôvodu boli tieto sumy uhradené. Pre identifikáciu dôvodu je podľa názoru súdu nedostačujúce označenie, že sa jedná o manko bez bližšej špecifikácie, za aké obdobie toto manko vzniklo, kto je za toto manko zodpovedný, t.j. za koho sa plnilo, a spôsobu určenia jeho výšky. Okrem toho súd upriamil pozornosť na to, že predložené čestné vyhlásenia sú v rozpore s tvrdením žalobcu v podanej žalobe, podľa ktorého poškodené spoločnosti SLOV - MATIC, s.r.o. a SLOV - MATIC LOTTERY,s.r.o. si započítali celý záväzok žalovaného voči svojmu záväzku, ktorý vyplýva z úhrady nájmu za obchodné priestory (kým z čestných vyhlásení vyplýva, že dlžné sumy mali byť uhradené naraz v jeden deň).
21. Čo sa týka výšky škody, súd uzavrel, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby žalovaným bola poškodeným spoločnostiam spôsobená vyššia škoda, než ktorá bola konštatovaná v trestnom konaní. Dôvodil, že iná výška škody by nebola preukázaná ani výpoveďami svedkov - znalkyne a krupiérov zo všetkých prevádzok herní, ktorých vypočutie navrhol žalobca. Títo svedkovia boli už vypočutí v trestnom konaní a ani jeden z nich, okrem svedka L. L., nevedel uviesť kde ani kým boli z jednotlivých prevádzok vzaté knihy obsahujúce záznamy o preberaní tržieb zo strany žalovaného. Uvedené potvrdil aj svedok F. O., ktorý uviedol, že osobne rozprával so všetkými krupiérmi a títo nevideli, aby prevádzkové knihy vzal práve žalovaný. Dokazovanie navrhované žalobcom na vypočutie týchto krupiérov, vypočutím znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok v trestnom konaní a oboznámením obsahu celého trestného spisu súd vzhľadom na uvedené zamietol. Týmito dôkazmi chcel žalobca preukazovať skutočnosti týkajúce sa zmiznutia účtovných kníh z jednotlivých prevádzok herní, ich výmeny za nové. Preukázanie, že tieto knihy vzal žalovaný, by však nepreukázalo výšku škody vo forme schodku. Čo sa týka výsluchu znalkyne, súd mal za to, že predloženie ďalších účtovných dokladov by malo vplyv na určenie výšky škody, avšak pokiaľ takéto doklady neboli predložené, nepovažoval na zodpovedanie uvedenej otázky výsluch znalkyne za nevyhnutný.
22. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd vyhovel žalobe len čiastočne a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 7.953,44 Eur, t.j. sumu vo výške škody, ktorá bola preukázaná v trestnom konaní. V prevyšujúcej časti, čo do uplatnenej istiny, súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania vyššej škody, ktorá mala byť spôsobená žalovaným poškodeným spoločnostiam.
23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013 boli žalobcovi priznané aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané odo dňa nasledujúceho po dni prevzatia žaloby žalovaným, t.j. od 19.1.2012, keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané skoršie doručenie výzvy na úhradu žalovanej istiny.
24. Aplikujúc § 162 ods. 3 a § 164 Civilného sporového poriadku súd zamietol návrh na prerušenie konania podaný zo strany žalovaného poukazujúc na hospodárnosť konania, ako aj nevyhovenie podnetu žalovaného na podanie dovolania zo strany ministerky spravodlivosti.
25. V odôvodnení súd vysvetlil aj to, prečo nariadené predbežné opatrenie vydané pod č.k. 8C/31/2010-13 bolo dňa 16.3.2010 nezrušil (z dôvodu, že žalobe bolo čiastočne vyhovené).
26. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, s tým, že v spore bol úspešnejší žalovaný, a to v rozsahu 70 %. Žalobca bol v konaní úspešný čo do zaplatenia istiny 7.953,44 Eur, ktorá predstavuje 15 % zo žalovanej istiny Neúspech mal čo do úhrady sumy 45.296,56 Eur, ktorá predstavuje 85 % žalovanej istiny. Žalovaný bol tak v spore úspešnejší v rozsahu 70 % (85 % mínus 15 %), a teda vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Súd však posudzoval aj možnosť aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhrada trov úspešnejšiemu žalovanému priznaná nebola. Dôvody hodné
osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého došlo ku škode, a teda v konaní bol preukázaný základ nároku žalobcu na žalovanú istinu. Žalobca bol čiastočne neúspešný len z dôvodu nemožnosti preukázať, že škoda konštatovaná v znaleckom posudku G.. D. bola spôsobená práve žalovaným.
27. Proti II. výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti IV. výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o pristúpení k záväzku medzi veriteľom SLOV-MATIC, spol. s r.o. a pristupujúcim dlžníkom spoločnosťou LATTA, s.r.o. je neplatná podľa § 39 v nadväznosti na § 20 Zák. práce, pretože táto zmluva bola uzatvorená v čase, kedy žalovaný nebol v pracovnom pomere so spoločnosťou SLOV-MATIC, s.r.o.. Ďalej žalovaný nesúhlasil ani s konštatovaním súdu o neurčitosti definovaného záväzku a od toho vyvodenej neplatnosti zmluvy o pristúpení k záväzku. Podľa jeho názoru uvedenie výšky sumy a titul záväzku je dostatočne určitým vymedzením podmienok zmluvy pre platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku. Namietal aj záver súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané spôsobenie vyššej škody poškodeným spoločnostiam. Žalobca má za to, že táto vyššia škoda mohla byť preukázaná, ak by bol rešpektovaný návrh žalobcu na vypočutie krupiérov pracujúcich v rozhodnom období v prevádzkach žalobcu, konkrétne svedkyne G.. T. D. a krupiéra L. L.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na časť odôvodnenia rozsudku sp.zn. 3T/61/2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves, týkajúcej sa chýbajúcich kníh prevádzok. Vyjadril názor, že v zmysle § 193 CSP súdu nič nebránilo, aby zisťoval výšku škody nad rámec minimálnej výšky škody, ustálenej v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní. Zdôraznil, že z doterajších zistení vyplýva dôvodné podozrenie, že knihy z jednotlivých prevádzok zobral žalovaný, a toto podozrenie mohlo byť v tomto konaní preukazované navrhovaným spôsobom.
29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žiaden z argumentov obsiahnutých v podanom odvolaní nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia a všetky námietky žalobcu v podanom odvolaní možno považovať za irelevantné. Opakovane poukázal na to, že medzi spoločnosťou SLOV- MATIC, spol. s r.o. a žalovaným bol uzatvorený pracovný pomer a aj keď zmluva o pristúpení k záväzku bola uzatvorená v čase, keď už pracovný pomer so žalovaným netrval, je stále potrebné považovať ju za neplatnú pre rozpor so zákonom, pretože išlo o zabezpečenie pracovnoprávnych nárokov. Zároveň žalovaný zdôraznil, že žalobca má nárok len na polovicu toho, čo plnil na základe dohody o pristúpení k záväzku (ak by bola platná), pričom súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia žalobcovi priznal sumu, ktorá už teraz prevyšuje jeho nárok, ktorý by mu prináležal v rámci postihového regresu vo vzťahu k záväzku spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o.. Vo vzťahu k pohľadávke vzťahujúcej sa na spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal pre vec rozhodujúcou otázkou - zodpovednosťou žalovaného ako zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh tretej osobe, kde poukázal na ust. § 420 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. S poukazom na uvedené žalovaný má za to, že spoločnosť SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. ako tretia osoba nemá priamo voči žalovanému ako zamestnancovi spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o. nárok na náhradu škody. Takýto nárok má táto poškodená osoba výlučne voči zamestnávateľovi, ktorý následne takto mu spôsobenú škodu môže od zamestnanca vymáhať. S poukazom na uvedené, teda pri plnení škody spôsobenej spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, ale jeho zamestnávateľa, ktorý zodpovedal za škodu, t.j. spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2600/2007 zo dňa 29.5.2008, ako aj uznesenie NS ČR sp. zn. 7 Tdo/736/2003 zo dňa 30.7.2003. V zmysle uvedenej judikatúry ust. § 420 ods. 2 OZ sa uplatní vtedy, keď je priamy škodca v zamestnaneckom alebo obdobnom právnom vzťahu voči právnickej, prípadne fyzickej osobe a škodu spôsobil pri činnosti, ktorú vykonával pre túto osobu podľa jej príkazov a pokynov, nie teda vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom tretej osobe alebo cudzej právnickej
osobe zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, môže v adhéznom konaní uplatniť len právnická osoba alebo fyzická osoba (zamestnávateľ), u ktorých je zamestnanec v dobe spôsobenia škody v pracovnom pomere. Poškodenej tretej osobe nepatrí nárok na náhradu škody voči zamestnancovi. Svoje nároky môže uplatňovať len voči zamestnávateľovi, u ktorého bol páchateľ v dobe činu zamestnancom. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nie je v tejto časti žalovaný pasívne legitimovaným a nárok žalobcu nebol v tejto časti uplatnený voči správnemu subjektu, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, t.j. aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (tu poukázal na Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 266/2014). Zároveň vyjadril názor o nesprávnosti rozhodnutia o trovách konania, keď súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, pretože len samotná skutočnosť, že existuje rozhodnutie trestného súdu, v rámci ktorého bol žalovaný uznaný vinným, nemôže byť podkladom pre nepriznanie trov v civilnom konaní. Vo vzťahu k určeniu o výške škody žalovaný vyjadril názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
30. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení opakoval dôvody, ktoré uvádzal aj v priebehu konania. Zdôraznil, že pri priznaní nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce, či žalovaný bol alebo nebol zamestnancom spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o.. Zdôraznil, že škodu vyplývajúcu zo spáchaného trestného činu sprenevery nahradil bez právneho dôvodu za žalovaného niekto iný.
31. Žalovaný v duplike opakovane vyjadril názor, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť, pričom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku č. 2 a 4 potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
32. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
33. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku (II. výrok) a vo výroku o trovách konania (IV. výrok) vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
34. Výrok I., ktorým súd žalobe v časti vyhovel a výrok III., ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, nadobudli právoplatnosť, keďže proti týmto výrokom rozsudku odvolanie nebolo podané (a proti III. výroku ani nie je odvolanie prípustné), preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu.
35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. novembra 2018 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13. novembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
36. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
37. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
39. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
40. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
41. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
42. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
43. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
44. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
45. Súd svoje úvahy, ako dospel k týmto záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu.
46. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
47. Súd prvej inštancie správne ako prvú skúmal platnosť zmlúv o pristúpení k záväzku, uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťami SLOV-MATIC, spol. s r.o. a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., pričom aplikoval správne zákonné ustanovenia a realizoval ich správny výklad, ako aj správnu interpretáciu na daný prípad.
48. Vychádzajúc zo zásady preferencie špeciálneho právneho predpisu (lex specialis) pred všeobecnou právnou úpravou (lex generalis) je potrebné zohľadniť to, že Zákonník práce ako špeciálny právny predpis pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov (na rozdiel od možností upravených Občianskym zákonníkom) pripúšťa iba tri spôsoby zabezpečenia práv a povinností, a to formou uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, ručenia a formou písomnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
ktorej vlastníkom je zamestnanec (ak ide o zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa, ktorá mu vznikla v súvislosti so vznikom práva na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec podľa písomnej zmluvy povinný vyúčtovať, alebo v dôsledku úmyselného konania zamestnanca), pričom ide o kogentnú úpravu. Z toho treba vyvodiť, že iné formy zabezpečenia sú zakázané. Pri zabezpečení práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch preto neprichádza do úvahy aplikácia tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zabezpečenie záväzku, t.j. ani ustanovenie § 533 OZ o pristúpení k záväzku.
49. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. zmluvu o pristúpení k záväzku , táto však nie je podľa Zákonníka práce povoleným druhom zabezpečovacích prostriedkov (tie sú upravené taxatívne v § 20 ods. 1), z tohto dôvodu dohodu aj odvolací súd považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ako úkon, ktorý je v rozpore so zákonom. Odvolací súd tu vychádza z úvahy, že pre účely pracovnoprávnych vzťahov možno aplikovať iba všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka uvedené v § 1 až 122. Inštitút pristúpenia k záväzku je obsiahnutý v prvej hlave ôsmej časti Občianskeho zákonníka, t. j. v úprave záväzkového práva, na ktoré subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje.
50. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o neplatnosti zmluvy o pristúpení k záväzku uzatvorenej so spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá nebola medzi stranami sporu sporná, a to že pohľadávka, ku ktorej mal žalobca pristúpiť, vznikla titulom schodku v čase, keď žalovaný bol zamestnancom tejto spoločnosti, t.j. v čase, keď existoval pracovnoprávny vzťah žalovaného a spoločnosti SLOV-MATIC, spol. s r.o.. Na tomto závere nič nemení ani žalobcom namietaná skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o pristúpení k záväzku došlo už v čase, kedy žalovaný nebol v pracovnom pomere so spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. (práve z dôvodu, že pohľadávka vznikla za trvania pracovnoprávneho vzťahu a išlo o zabezpečenie pracovnoprávnych nárokov).
51. Následne súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou SLOV-MATIC LOTTERY, s. r.o. o pristúpení k záväzku zo dňa 17.2.2010 ako neplatnú z dôvodu neurčitosti obsahu.
52. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že pristúpiť možno iba k existujúcemu peňažnému záväzku, preto podstatnou náležitosťou zmluvy o pristúpení k záväzku je jednoznačne a nezameniteľne označený právny dôvod pohľadávky veriteľa (záväzok dlžníka), ktorá má byť predmetom zmluvy. Bez takejto jednoznačnej a nezameniteľnej špecifikácie záväzku nemôže súd preskúmať, či tento záväzok v čase pristúpenia existoval. 53. Zmluvu o pristúpení k záväzku, ktorá neobsahuje jasnú identifikáciu pohľadávky veriteľa (nemožno jednoznačne identifikovať záväzok dlžníka, ku ktorému pôvodný žalobca ako pristupujúci dlžník pristúpil), je preto nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
54. Správne teda súd prvej inštancie poukázal na to, že v preskúmavanej zmluve je uvedená iba výška pohľadávky a titul, ktorým mala pohľadávka vzniknúť (škoda spôsobená na majetku veriteľa),je uvedený iba všeobecne, preto z tejto zmluvy nie je možné žiadnym spôsobom identifikovať kedy a akým spôsobom škoda vznikla. V zmluve nie je vôbec špecifikované obdobie ani dôvod vzniku škody, t.j. akým konaním žalovaného a na akom majetku mala byť táto škoda spôsobená. Škoda (pohľadávka) teda nie je špecifikovaná tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene. Správne súd zohľadnil, že k predmetnej zmluve mali byť (v zmysle článku I bod 3 tejto zmluvy) pripojené listiny preukazujúce nárok veriteľa (záväzok dlžníka) ako neoddeliteľná súčasť zmluvy, avšak tieto súdu predložené neboli, t.j. pohľadávku nebolo možné identifikovať ani na základe listín, ktoré mali byť pripojené.
55. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že pokiaľ došlo k plneniu žalobcu, nejednalo sa o plnenie na základe platne uzatvorených zmlúv o pristúpení k záväzku, ale mohlo sa jednať iba o plnenie bez právneho titulu.
56. Súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca predmet konania vymedzil, pričom vymedzením predmetu konania v žalobe sa rozumie opísanie skutočností ( skutkových tvrdení) , z ktorých je odvodený žalobný nárok. Právna charakteristika uvedených skutkových tvrdení nie je súčasťou vymedzenia
predmetu konania a žalobca nie je povinný ju uvádzať , preto v žalobe uvedená právna kvalifikácia nie je pre súd záväzná. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.
57. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Súd tak na základe skutkových zistení môže urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.
58. So zreteľom na uvedené bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobcom tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu inej právnej normy (či skutkové tvrdenia v žalobe o peňažné plnenie umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem) a či z hypotéz týchto noriem je možné vyvodiť vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobca v konaní právne kvalifikoval rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo.
59. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že mohlo dôjsť prípadne k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, pokiaľ zaňho žalobca plnil záväzky voči tretím osobám. Tu však žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie existencie pohľadávky veriteľov, v prospech ktorých poskytol plnenie, a tomu zodpovedajúceho záväzku žalovaného. Prípad bezdôvodného obohatenia vo forme plnenia za toho, kto mal právnu povinnosť plniť sám, prichádza totiž do úvahy len vtedy, keď ten, za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil, sám túto povinnosť nemal.
60. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ bral zreteľ na konanie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 3T 61/2011 a vychádzal z rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu sprenevery, pričom spôsobil poškodeným - obchodným spoločnostiam SLOV- MATIC, s.r.o., Bratislava škodu vo výške 4.276,74 € a spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o., Bratislava škodu vo výške 3.676,70 €.
61. Civilný súd je viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku, ktorý obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Je teda nevyhnutné brať do úvahy aj jeho skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Súd je povinný z výroku trestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016, R 12/2017).
62. Poukazujúc na rozhodnutie v trestnej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď mal za preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného voči uvedeným spoločnostiam, t.j. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ako aj zavinenie. Porušenie právnej povinnosti, t.j. protiprávny úkon žalovaného jednoznačne vyplýva z rozhodnutia v trestnej veci.
63. Škodu, ktorá bola žalovaným spôsobená spoločnosti SLOV - MATIC, s.r.o. plnil pôvodný žalobca, preto súd správne uzavrel, že na strane žalovaného tak došlo v tejto časti uplatneného nároku k bezdôvodnému obohateniu sa a to z dôvodu, že pôvodný žalobca plnil za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť sám, a teda v takomto prípade je daná aktívna vecná legitimácie žalobcu v tomto spore.
64. Z rozhodnutia v trestnom konaní však okrem iného vyplynulo, že dňa 20.10.2008 bola medzi spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o., Bratislava ako mandatárom a SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o.,
Bratislava ako mandantom uzatvorená mandátna zmluva. Mandatár sa v zmluve zaviazal, že bude pre mandanta a v jeho mene počas trvania zmluvy vyvíjať činnosť v prevádzkových jednotkách Smimax, Demax, Ratta, Tarmax, Kromax, Barmax a Madaras. Mandatár sa podľa zmluvy zaviazal prebrať plnú zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami na príslušnej prevádzke.
65. Odvolací súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý poukázal na nedostatok vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k pohľadávke vyplatenej spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. vzhľadom na skutočnosť, že škodu tejto spoločnosti mal žalovaný spôsobiť v rámci plnenia pracovných povinností ako zamestnanec spoločnosti SLOV-MATIC, s.r.o. (za trvania pracovného pomeru). Jednalo sa teda o škodu spôsobenú spoločnosťou SLOV-MATIC, spol. s r.o. , nakoľko bola spôsobená činnosťou žalovaného ako zamestnanca tejto spoločnosti. Preto za takto spôsobenú škodu nemôže zodpovedať žalovaný priamo (ako zamestnanec). Poškodená spoločnosť SLOV-MATIC, s.r.o. ako tretia osoba si môže uplatňovať nárok na náhradu škody len voči zamestnávateľovi, u ktorého bol páchateľ v dobe činu zamestnancom tak, ako na to správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu.
66. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu vzťahujúcu sa na nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie pri určení výšky spôsobenej škody (nerešpektovaním návrhu žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov vo vzťahu k stanoveniu výšky škody). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré nevykonal ďalšie dokazovanie, vo svojom rozhodnutí jasne vysvetlil (preukázaním okolností zmiznutia účtovných kníh, resp. preukázaním, že tieto knihy vzal žalovaný, by samo osobe ešte nepreukázalo výšku škody vo forme schodku), odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje a zároveň zdôrazňuje, že vykonanie ďalšieho dokazovanie zameraného na preukázanie vzniku vyššej škody u spoločnosti SLOV-MATIC LOTTERY, s.r.o. by vzhľadom na vyššie uvedené úvahy nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalobcu.
67. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaný (vo vyjadrení k odvolaniu) poukázal na tú skutočnosť, že ako pristupujúci dlžník by mal žalobca regresný nárok len na polovicu toho, čo plnil za spoločnosť SLOV-MATIC, spol. s r.o., odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok titulom zmlúv o pristúpení k záväzku (pretože tieto vyhodnotil ako neplatné), ale nárok priznal titulom bezdôvodného obohatenia.
68. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska žalobcom namietaných odvolacích dôvodov odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
69. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný, aj keď vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril názor o nesprávnosti výroku o trovách konania, odvolanie proti tomuto výroku nepodal.
70. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešným, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).