Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-67-2021.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného K. U. za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.4.2021, č.k. 4T/61/2020-77, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.3.2022 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný :
K. U., nar. XX.XX.XXXX v S. G., trvalé bydlisko W. T. B., I. W. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou odsudzuje Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d) , ods. 4 Trestného zákona per analogiam, a podľa § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:
- 1 ks predmet podobajúci sa na krátku strelnú zbraň čiernej farby s nápisom Taurus bez výrobného čísla
- 1 ks zásobník bez streliva
- 1 ks pletená čiapka s otvorom čiernej farby
- 1 pár taktické rukavice čiernej farby s bielym nápisom Sparco
- 1 ks šiltovka z látky čiernej farby (tmavosivej) značky F&F veľkosti S/M
- 1 ks textilná nákupná taška bez nápisu s dvoma ramienkami fialovej farby s čiernobielym vzorovaním
- 1 ks teplákové nohavice sivočiernej farby s bielym nápisom GRAFFITI
- 3 ks tmavomodré tričká bez nápisu
- 1 pár športovej obuvi značky F&F čiernej farby s bielou podošvou.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.2.2020 sp. zn. 18T/11/2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda, rozsudkom zo dňa dňa 21.4.2021, č.k. 4T/61/2020-77 uznal obžalovaného K. U. za vinného, že dňa 28.8.2019 v čase o 14.30 hod. v obci W. T. B., časť malá W., okres Dunajská Streda, vo dvore rodinného domu č. XX v zadnej miestnosti budovy letnej kuchyne neoprávnene prechovával 1 plastové vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom IKEA a papierovú obálku, ktoré si v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zadovážil od neznámej osoby, pričom uvedené vrecko obsahovalo sušené konope s hmotnosťou 3463 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,3 % hmotnostných, obsahujúce 357 mg tetrahydrokanabinolu a papierová obálka obsahovala sušené konope s hmotnosťou 246 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9 % hmotnostných, obsahujúce 22 mg tetrahydrokanabinolu, ktorá účinná látka je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok a ktoré množstvo zodpovedá minimálne 13 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom hodnota psychotropných látok je najmenej 38,2 Eur, teda neoprávnene si zadovážil a prechovával psychotropnú látku, čím spáchal zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/11/2020 zo dňa 26.02.2020, právoplatným dňa 26.02.2020. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to proti výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu, ktoré odôvodnil písomným podaním zo dňa 26.4.2021. 3. V písomnom odôvodnení podaného odvolania prokurátor uviedol: 4. Rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o trest považujem za nezákonné. Okresný súd pri rozhodovaní pochybil, keď nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že v danom prípade rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/11/2020 zo dňa 26.2.2020, ktorý toho dňa nadobudol právoplatnosť, bol obžalovaný uznaný vinným za zločin lúpeže podľa 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a pri použití § 36 písm. 1, § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov. Súd upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák. odôvodnil iba konštatovaním, že v osobe obžalovaného ide o človeka v podstate mladého, narodeného 24.2.1995 a trest uložený mu skorším rozsudkom je na jeho nápravu postačujúci. 5. Domnievam sa, že táto právna úvaha súdu nedostatočne zohľadňuje skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch zločinov a to iba za jeden mu bol uložený trest a aj to za použitia mimoriadneho zníženia trestnej sadzby. Táto skutočnosť je preto v rozpore s § 34 ods. 4 Tr. zák., keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na jeho osobu, jeho pomery a možnosť nápravy. Z odôvodnenia rozsudku, okrem už uvedených skutočnosti (vek) nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami sa súd riadil pri zvolenom postupe. A aj uvedená skutočnosť sa javí byt' nepodstatná, pretože nejde ani o osobu, ktorá je vekom blízka veku mladistvých, ale o dospelú osobu. Teda súd mal po zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/11/2020 zo dňa 26.2.2020, ktorý toho dňa nadobudol právoplatnosť za použitia § 188 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. 1), 38 ods. 2 Tr. zák. uložiť trest v zákonnej sadzbe § 188 ods. 2 Tr. zák. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trestu pre obžalovaného. 7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, resp. o upustení od uloženia súhrnného trestu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 9. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné. 10. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam uvedeného zločinu podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Prvostupňový súd správne zistil, že táto jeho trestná činnosť sa časovo zbieha s jeho inou trestnou činnosťou, za ktorú bol skôr právoplatne odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.2.2020 sp. zn. 18T/11/2020. Za zbiehajúce sa trestné činy tak bolo možné uložiť obžalovanému súhrnný trest, v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona a to podľa zásady na uloženie úhrnného trestu, v tomto prípade podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. 11. Prvostupňový súd nepostupoval podľa ustanovení Trestného zákona citovaných v predchádzajúcom odseku a postupoval podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona, podľa ktorého „súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný“. 12. Odvolací súd úplne súhlasí s názorom prokurátora, že odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré sa týka jeho rozhodnutia o aplikácii § 44 Trestného zákona je absolútne nedostatočné, pretože obsahuje iba jednu veľmi stručnú zmienku o nízkom veku obžalovaného, bez podrobnejšej úvahy, ako má táto skutočnosť vplyv na uloženie trestu a aký má vzťah k ostatným kritériám, ktoré je potrebné brať pri rozhodovaní o treste do úvahy. Napadnutý rozsudok je v tejto časti odôvodnený veľmi povrchne a vôbec nezodpovedá požiadavkám, ktoré naň kladie ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku. 13. Rovnako odvolací súd súhlasí s názorom prokurátora vysloveným v odvolaní, že rozhodnutie súdu upustiť od uloženia súhrnného trestu, je v tomto prípade neadekvátne mierne, v rozpore so zásadami, ktoré definujú účel trestu (§ 34 Trestného zákona). Zo skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania nevyplýva nič, čo by odôvodňovalo rozhodnúť, že obžalovaný ako páchateľ dvoch zločinov, z ktorých jeden spáchal spôsobom, napĺňajúcim kvalifikovanú skutkovú podstatu, by mal byť potrestaný iba uložením trestu, ktorý mu bol uložený skôr (iba za spáchanie jedného zločinu lúpeže podľa 188 ods.
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.), ktorý bol naviac mimoriadne znížený použitím ustanovení § 39 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona, konkrétne na výmeru 4 roky a 8 mesiacov. 14. Z pôvodnej trestnej sadzby za spáchanie zločinu podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona vo výške 7
- 12 rokov, ktorú súd upravil podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona na sadbu vo výške 7 rokov - 10 rokov a 4 mesiace, znížil súd trest, pomocou ustanovení § 39 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona na výmeru 4 roky a 8 mesiacov. Ak bol takýto postup na mieste v prípade ukladania trestu obžalovanému za spáchanie jedného zločinu, nie je na mieste nevšímať si (nebrať pri rozhodovaní o treste do úvahy) to, že súbežne spáchal i ďalší zločin, za ktorý mu zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 3 - 10 rokov. 15. Zohľadniac skutočnosť, že obžalovaný v prípade oboch zločinov, ktorých spáchanie je v časovom súbehu, urobil vyhlásenie o vine, ktoré súdy prijali, ako aj to, že predtým nebol súdne trestaný, je potrebné na naplnenie účelu trestu, ktorý spočíva najmä v tzv. individuálnej prevencii, ale sekundárne i v tzv. generálnej prevencii, uložiť obžalovanému trest súhrnný, podľa zásad uvedených ustanovení § 42 ods. 2 Trestného zákona, teda trest prísnejší ako trest uložený skorším rozsudkom; na druhej strane však za použitia ustanovení § 39 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona. Takýmto spôsobom dôjde k vyváženiu na jednej strane benefitu, poskytnutému obžalovanému ako prvopáchateľovi trestnej činnosti, ktorý sa k nej v plnom rozsahu priznal urobil vyhlásenie o vine a na druhej strane potrebe uloženia trestu adekvátneho za spáchanie dvoch úmyselných zločinov, teda trestných činov vysokej spoločenskej závažnosti. Pri rozhodnutí o zrušení napadnutého výroku a uložení trestu súhrnného, bral odvolací súd do úvahy nielen vek obžalovaného, ale aj reálnu možnosť dosiahnuť účely trestu, uvádzané vyššie v tomto odseku. 16. Dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste, bolo zo strany prvostupňového súdu vykonané dostatočne, preto mohol odvolací súd, po zrušení napadnutého výroku, rozhodnúť sám, postupom podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Obžalovanému uložil trest podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona (teda podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich trestných činov najprísnejšie trestný) s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, a podľa § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona. Výška uloženého súhrnného trestu odňatia slobody je mierne zvýšená oproti pôvodnému trestu, konkrétne o 8 mesiacov, čo dostatočne zohľadňuje rovnováhu medzi kritériami, uvádzanými v predchádzajúcom odseku. 17. Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody vychádza zo zistenia, že boli naplnené predpoklady uvedené v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Pri novom, súhrnnom treste súd prevzal z pôvodného (zrušeného výroku), tžrest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. 18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátora a namietanú chybu napravil tak, že zrušil napadnutý výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu a sám rozhodol o uložení súhrnného trestu tak, ako je to uvedené vo výrokov časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.