Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Medzitýmny_rozsudok_4C-18-2012.pdf
PDF · 147.38 KB
No categories available
4C/18/2012
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcov 1/ R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, XXX XX E. a 2/ M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Vladislav Sisák, advokát, Skladná 14, Košice proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Nám. slobody 6, Bratislava, IČO: 30416094, zast. AKMG, s.r.o., advokátska kancelária, Dolná 6A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, o náhradu škody vo výške 1.075.917,10 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Právny základ nároku žalobcov je d a n n ý . II. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou podanou na súd dňa 31. 01. 2012 žiadali, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 1.075 917,10 Eur za obdobie od 01. 07. 2006 do 12. 01. 2011 a to spolu s príslušenstvom v podobe zákonného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.075 917,10 Eur za obdobie od 01. 07. 2006 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania. V žalobe uviedli, že dňa 02. 02. 2005 vydalo Mesto Rožňava ako miestne príslušný stavebný úrad (ďalej "stavený úrad") stavebné povolenie č.XXXX/XXXX-XX, ktorým bola povolená stavba - "Oprava budovy na Š. XX v E.R." (ďalej aj "stavba 1") a to na základe žiadosti M. M. R. R. M.. Stavba, na ktorej sa predmetná oprava vykonala stojí na pozemkoch parc.č. KN XXX/ X, X, X v k. ú. E.. Toto stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 02. 2005. Rozhodnutím Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX z 30. 12. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 01. 2006 bola povolená zmena predmetnej stavby pred jej dokončením. Kolaudačným rozhodnutím č. XXXX/XXXX/XXXX-XX vydaným mestom Rožňava dňa 16. 02. 2006 a právoplatným 17. 02. 2006 bolo povolené užívanie časti predmetnej stavby - reštaurácie a plynovej kotolne na prízemí na pozemkoch parc.č. KN XXX/X a M. XXX/X, predajne a plynovej kotolne na prízemí na pozemkoch parc. Č. KN XXX/ X, KN 263/11 v k. ú. Rožňava. V roku 2006 sa na pozemku parc.č. XXX/X susediacom so stavbou 1 začalo so stavbou "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba" (ďalej aj "stavba 2"). Do konca roka 2006 bola táto stavba postavená do výške 2,5 m a to bez stavebného povolenia. Stavebníci stavby 2 - P. L. R. E. P. podali dňa 30. 12. 2008 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia k predmetnej stavbe. Na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa vo veci konalo dňa 17.04. 2009 žalobcovia vzniesli námietky proti susednej stavbe 2. Upozornili najmä na skutočnosť, že medzi stavbou 1 a stavbou 2 nie je dodržaná predpísaná odstupová vzdialenosť. V dôsledku toho dokončením stavby 2 bude stavba 1 neprimerane tienená, čím dôjde k jej znehodnoteniu a zároveň sa žalobcom znemožní jej užívanie na plánovaný účel, t. j. na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia (penziónu). Dňa 27. 04. 2009 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. X/XXXX-XX-I., ktorým konanie o dodatočnom stavebnom povolení prerušil a stavebníkov stavby 2 vyzval na predloženie svetlo-technickej štúdie. Túto štúdiu si stavebný úrad vyžiadal na základe stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave zo dňa 24. 04. 2009, v ktorom konštatuje, že realizáciou stavby 2 môže dôjsť k zhoršeniu podmienok denného osvetlenia vnútorných priestorov stavby 1, t. j. k jej zatieneniu.
Rozhodnutím č. X/XXXX-XX-I. z 25. 08. 2009 stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby 2 zastavil. Urobil tak z dôvodu, že stavebníci stavby 2 ani v dodatočne stanovenej lehote nedoplnili požadované dokumenty. Dňa 02. 09. 2009 žalobcovia požiadali stavebný úrad o predĺženie termínu dokončenia stavby 1 do 30. 10. 2012 a to z dôvodu pokračujúcej realizácie susednej stavby 2 bez stavebného povolenia, u ktorej je odôvodnený predpoklad, že bude zatieňovať stavbu 1. Na základe tejto skutočnosti sa žalobcovia rozhodli počkať s dokončením svojej stavby a to až do vyriešenia situácie so susediacou nepovolenou stavbou. Tejto žiadosti stavebný úrad vyhovel a zobral nový termín ukončenia stavby na vedomie prípisom zo dňa 14. 09. 2009. Dňa 18. 11. 2009 P. L. R. E. P. opätovne podali na stavebnom úrade žiadosť o dodatočné povolenie stavby - "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba". Stavebný úrad žiadateľov vyzval na doplnenie žiadosti, okrem iného aj o svetlo-technický posudok. Dňa 23. 11. 2009 znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika - prof. Ing. Dušan Katunský, CSc. vyhotovil odborný posudok č. 03/2009 - svetlo-technické posúdenie. Z tohto posudku vyplynulo, že ekvivalentný uhol tienenia pre zvolenú najnepriaznivejšie osvetlenú miestnosť je 28, 9 stupňov čo je menej ako 30 stupňov, ktoré povoľuje príslušná STN. Dňa 28. 01. 2010 sa vo veci konalo pojednávanie a miestne zisťovanie, na ktorom žalobcovia vzniesli tieto námietky: 1. Žiadali zastavenie stavebného konania z dôvodu nečinnosti stavebného úradu ohľadne odstránenia stavby v zmysle jeho rozhodnutia č. X/XXXX-XX-I. z 27. 04. 2009 o prerušení konania a na základe rozhodnutia č. X/XXXX-XXFa z 25. 08. 2009 o zastavení konania. Z dôvodu neopodstatnenosti konania o dodatočnom povolení stavby, žiadali stavebný úrd, aby nariadil odstránenie stavby 2. 2. Odborný posudok č. 03/2009 - svetlo-technické posúdenie považovali za jednostranný a nepresný. Mali za to, že tento posudok vychádza z nesprávnych vstupných údajov potrebných na výpočet uhla tienenia a preto žiadali o vypracovanie ďalšieho posudku, ktorý by zohľadňoval správne údaje. 3. Tvrdili, že pri stavbe 2 nie je dodržaná zákonom stanovená minimálna vzdialenosť od hranice susedného pozemku čo je 4 m. Údržba a opravy predmetnej stavby sa majú vykonávať z pozemku žalobcov, čo je pri prevádzkovaní reštaurácie nepredstaviteľné. Dodatočným stavebným povolením stavby 2 sa žalobcom znemožní vykonávanie doterajšej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v prevádzkovaní penziónu, reštaurácie a denného baru. 4. Povolením stavby 2 sa znehodnotí stavba žalobcov. 5. Povolením stavby 2 nebude tiež dostatočne zabezpečená požiarna ochrana oboch susediacich stavieb. Dňa 01. 02. 2010 stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie č. XXXX/XXXX-XX-I. k stavbe - "Penzión na M. H. Č.. X E.
- prístavba" nachádzajúcej sa na pozemku parc. Č. KN - C XXX/X M.. Ú.. E.. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia včas odvolanie. Dňa 23. 04. 2010 vydal Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutie č. XXXX/XXXXX (ďalej len "rozhodnutie krajského stavebného úradu"), ktorým rozhodol o odvolaní žalobcov tak, že napadnuté rozhodnutie čiastočne zmenil a jeho zvyšnú časť potvrdil. Napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že z neho vypustil bod 10 výrokovej časti, v ktorom bolo žalobcom ako vlastníkom pozemku parc.č. XXX/X k.ú. E. uložené strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov. Dňa 07. 06. 2010 bol vypracovaný "Svetlo-technický posudok ovplyvnenia polyfunkčného objektu prístavbou penziónu na susednom pozemku", ktorý si žalobcovia nechali vyhotoviť u autorizovaného stavebného inžiniera Ing. Ladislava Rajczyho (ďalej "nový posudok"). Z tohto nového posudku vyplýva, že vplyvom existencie stavby 2 dôjde v susednej stavbe 1 k prekročeniu najvyššej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla tienenia 30 stupňov podľa príslušnej STN a to konkrétne v priestoroch denného baru na prvom poschodí a v 4 izbách ubytovacích priestorov na druhom poschodí stavby 1. Žalobcovia podali na Krajskom súde v Košiciach žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia krajského stavebného úradu v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p. Nový posudok bol prílohou žaloby. Dňa 21. 10. 2010 vydal Krajský súd v Košiciach vo veci meritórny rozsudok č.k. XS/XXXXX/XXXX-XX , ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie krajského stavebného úradu ako aj rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-I. z 01. 02. 2010 a vec vrátil krajskému stavebnému úradu na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok sa stal právoplatným dňa 12. 01. 2011 a vykonateľným dňa 16. 01. 2011. Nepovolená stavba 2 bola kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu v decembri 2010 skolaudovaná, naďalej teda stojí, je v plnej prevádzke a jej stavebníkom produkuje zisk. Tento stav považujú za absurdný a očividne protiprávny. Dochádza ním totiž k poškodzovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcov. Existujúca stavba 2 im totiž bráni v riadnom a účelnom užívaní ich stavby. Dňa 01. 07. 2011 podali žalobcovia na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Potom, čo bola vec krajským súdom vrátená na ďalšie konanie, bolo dňa 19. 08. 2011 vo veci vydané nové rozhodnutie U. E. č. XXXX/XXXX-XX-M., ktorým bola opätovne dodatočne povolená stavba - "Penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba" (stavba 2).Žalobcovia aj proti tomuto rozhodnutiu podali na krajskom stavebnom úrade odvolanie. Dňa 12. 01. 2012 krajský stavebný úrad rozhodol o tomto odvolaní tak, že rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie. Z rozsudku krajského súdu nepochybne vyplýva, že rozhodnutie krajského stavebného úradu, ako aj rozhodnutie stavebného úradu ako prvostupňového orgánu je nezákonné. Krajský súd najmä konštatoval, že v predmetnom konaní o dodatočnom povolení stavby došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy a zásady rovnosti účastníkov konania a to tým, že žalobcom ako účastníkom tohto konania bola odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ako aj možnosť navrhnúť doplnenie dôkazov na rozhodnutie vo veci. V roku 2006 bola stavba 2 v štádiu rozostavanosti s výškou obvodových múrov siahajúcich do 2,5 m. Časť stavby žalobcov bola právoplatne skolaudovaná dňa 17. 02. 2006. Žalobcovia nemohli vplyvom rozostavanej susednej stavby bez stavebného povolenia nerušene a riadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania ubytovacích a reštauračných služieb. Ako vyplýva z ich námietok proti žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, susediaca stavba 2 je voči stavbe 1 situovaná tak, že v nej prakticky absolútne znemožňuje výkon tej činnosti, na ktorú je určená. Žalobcom tak od začatia výstavby susediacej stavby 2, na ktorú sa žiadalo vydanie dodatočného stavebného povolenia, vznikla a postupne narastala škoda v podobe ušlého zisku. Z ďalšieho svetlo- technického posudku, ktorý nechali vypracovať žalobcovia vyplýva, že stavba 2 skutočne neprípustným spôsobom zatieňuje stavbu 1, t. j. u stavby 1 dochádza k prekročeniu najvyššej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla tienenia 30 stupňov. Z toho vyplýva, že jedinou možnosťou ako navrátiť súčasný stav do stavu pôvodného je nariadenie odstránenia nepovolenej stavby 2. Škoda v podobe ušlého zisku žalobcom vznikla od momentu začatia výstavby stavby 2, čím táto stavba bola vyššia kontinuálne narastal aj ušlý zisk a bude sa kumulovať prakticky až do odstránenia stavby 2, keďže iné riešenie predmetnej situácie nie je vzhľadom na dispozičné riešenie oboch stavieb a pozemkov, na ktorých stoja, možné. Krajský súd v Košiciach ako súd miestne a vecne príslušný na konanie o žalobe proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu podanej v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p., vo svojom rozsudku č.k. XS/XXXXX/XXXX-XX jednoznačne rozhodol, že tak rozhodnutie príslušného stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby ako aj zmeňujúce rozhodnutie krajského stavebného úradu ako orgánu druhého stupňa, sú nezákonné. V dôsledku tejto skutočnosti boli obe tieto rozhodnutie zrušené a vrátené príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V zmysle § 6 os. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. XS/XXXXX/XXXX-XX zakladá splnenie podmienky uvedenej v citovanom ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobcom vznikla titulom nezákonných rozhodnutí vydaných príslušnými správnymi orgánmi na oboch stupňoch škoda v podobe ušlého zisku v predpokladanej výške 871.493,44 Eur. V zmysle § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vplyvom existencie susediacej stavby 2, vznikol a naďalej pretrváva protiprávny stav, v dôsledku ktorého sú žalobcovia neoprávnene obmedzovaní vo vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, t.j. poskytovaní ubytovacích služieb v stavbe 1. Je tým znížená ich konkurencieschopnosť na trhu poskytovania týchto služieb v okolí mesta Rožňava. Tento stav je dôsledkom neprimeraného zatienenia stavby 1, v ktorej sa nachádza penzión, reštaurácia a bar. V zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. V zmysle § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého čím nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, ... Majú za to, že trvaním vyššie opísaného protiprávneho stavu došlo zo strany stavebníkov stavby 2 a zo strany príslušných štátnych orgánov naďalej dochádza k porušovaniu čl. 35 ods. 1 ústavy a ust. § 127 OZ. Tento stav nepochybne narušuje férovú hospodársku súťaž a to tak, že stavebníkom stavby 2 poskytuje neoprávnenú konkurenčnú výhodu na úkor žalobcov
- vlastníkov stavby 1. "Základom trhového hospodárstva a sním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 na trhu." (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 z 16.06. 1998, In: Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky, Komentár, Heuréka 2004, Šamorín, s. 279). Sú toho názoru, že predmetnú škodu bolo možné vzhľadom na priestorovú dispozíciu okolitých stavieb a pozemkov susediacich so stavbou žalobcov predpokladať už pri vytyčovaní základov stavby 2. Túto skutočnosť napokon potvrdzuje i svetlo-technický posudok vypracovaný Ing. Ladislavom Rajczym. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ stavba 2 neexistovala, mohli
žalobcovia nerušene využívať svoju nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza penzión, reštaurácia a denný bar na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania ubytovacích služieb. Tým, že príslušný stavebný úrad dodatočne svojim rozhodnutím stavbu 2 zlegalizoval, znemožnil žalobcom do budúcna nerušený výkon podnikateľskej činnosti, resp. ju minimálne neoprávnene značne obmedzil. Vydaním nezákonných rozhodnutí taktiež došlo k znehodnoteniu stavby žalobcov. Je napokon viac ako isté, že sa vplyvom nevyhovujúceho stavu budovy určenej na prechodné ubytovania ľudí, nepodarilo žalobcom získať všetky príslušnými právnymi predpismi ustanovené povolenia na oprávnený výkon predmetnej podnikateľskej činnosti v zatienenej stavbe. Krajne nezodpovedným prístupom stavebníkov stavby 2 - P. L. R. E. P., ktorý oba stavebné úrady svojimi rozhodnutiami podporili a právne "posvätili" sa uvedené osoby dopustili tiež hrubého a neoprávneného zásahu do vlastníckych práv žalobcov. Z povahy veci je pritom zrejmé, že tento protiprávny stav bude pretrvávať prakticky až dovtedy, kým bude stavba 2 stáť. V zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Žalobcovia odoslali príslušnému ministerstvu návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K uspokojeniu žalobcov nedošlo.
2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe tak, že žalovanému bola doručená žiadosť žalobcov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "žiadosť"). Žalobcovia sa v žiadosti domáhali náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Škoda v návrhu bola vyčíslená v celkovej výške 1.020.000,- Eur, čo podľa názoru žalobcov predstavuje výšku ušlého zisku. Výška náhrady škody, na ktorú si v žalobe nárokujú žalobcovia, pozostáva podľa ich názoru z ušlého zisku v celkovej výške 1 075 917,10 Eur za znemožnenie užívania vlastnej stavby (penziónu, reštaurácie a denného baru) a to susednou stavbou, ktorej dodatočné stavebné povolenie bolo rozhodnutím súdu zrušené. Podstatou inštitútu náhrady škody je poskytnúť zadosťučinenie (satisfakciu) za vzniknutú majetkovú, príp. nemajetkovú ujmu. Pod pojmom škoda sa rozumie taká ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody pôsobenej pri výkone verejnej moci sa vyžaduje, aby uvedené podmienky boli kumulatívne splnené: - nezákonné rozhodnutie/nesprávne úradný postup, t. j. rozhodnutie/postup, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, vznik škody (skutočná škoda, ušlý zisk) ako majetkovej/nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodu a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom. Za skutočnú škodu sa pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného, pričom predstavuje také majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z to, že navrátenie do predošlého stav nebolo dobre možné alebo účelné. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a škodou je predpokladom na úspešné vymoženie si náhrady škody. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného. Žalovaný po preštudovaní žaloby ako aj spisového materiálu dospel k právnemu názoru, že nárok na náhradu škody je neopodstatnený z viacerých nasledujúcich dôvodov. Žalobcovia si zakladajú svoj nárok na súdom zrušených rozhodnutí: rozhodnutia KSÚ a rozhodnutia stavebného úradu, ktoré sa týkali susednej stavby stavebníkov P. L. R. E. P., ktorá stojí vedľa nedokončenej stavby žalobcov - podotýka, že dobrovoľne nedokončenej, keďže predmetná stavba žalobcov "Oprava budovy na Š. XX X. E." je riadne povolenou stavbou stavebným úradom. Zo stavebného povolenia vydaného žalobcom vyplýva, že navrhovaná "rekonštrukcia" stavby sa týka: predajní (na prízemí v prednej časti), denný bar a pohostinstvo (na prízemí v zadnej časti) a v podkroví malo byť ubytovanie formu penziónu, t. j. malo ísť o štyri samostatné prevádzky (viď. stavebné povolenie mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX zo dňa 02. 02. 2005). Podľa vyjadrení žalobcov majú skolaudovanú reštauráciu, predajňu a plynové kotolne na prízemí. Žalobcovia požiadali stavebný úrad o predĺženie stavebného polenia, v čom im bolo vyhovené a to s platnosťou do 30. 10. 2012. Svoje počínanie odôvodnili tým, že v súvislosti s pokračujúcou realizáciou susednej stavby (stavebníkov P. L. R. E. P.) bez stavebného povolenia, je podľa ich názoru odôvodnený predpoklad, že bude zatieňovať ich stavbu. Penzión, o ktorý predovšetkým opierajú žalobcovia svoj nárok skolaudovaný nie je, keďže nie je dostavaný a žalobcovia požiadali o predĺženie stavebného povolenia. Žalobcovia si nárokujú na náhradu škody z niečoho čo nie je dostavané ani nie je povolené jeho užívanie (teda reálne neexistuje), t. j. z prevádzky penziónu (v podkroví stavby) a teda ani nemožno pripustiť existenciu nároku na ušlý zisk. Je absurdné požadovať ušlý zisk z niečoho, čo je právoplatne povolené, ale sami stavebníci to doposiaľ nedokončili, a preto nikdy neslúžilo na účely, na ktoré by sa
mal vzťahovať nárok žalobcov. Ipso facto žalobcovia nemajú stavbu dokončenú z vlastného rozhodnutia tak, aby ju mohli využívať plne k svojim podnikateľským aktivitám, resp. na účely, ktoré uvádzajú, že ich neuskutočňovaním im vznikla/vzniká škoda. Nie je zrejmé, z akého logického dôvodu žalobcovia napriek im vydanému právoplatnému stavebnému povoleniu neuskutočnili svoj stavebný zámer týkajúci sa predovšetkým ich podnikateľských aktivít (penziónu). Prekážky, o ktorých hovoria žalobcovia v súvislosti s prístavbou susednej stavby, sú predovšetkým prekážkami pre stavebníkov susednej stavby P. L. R. E. P. (týmto stavebníkom bolo zrušené stavebné povolenie), čo nemá a ani nemôže mať vplyv na súčasnú podnikateľskú činnosť žalobcov, resp. na nedokončenie ich právoplatne povolenej stavby. Na priznanie nároku na náhradu škody musí byť jednoznačne preukázané, že medzi nezákonnosťou rozhodnutia/nesprávnym úradným postupom a škodou spôsobenou správnym orgánom je príčinná súvislosť. Povinnosť vierohodne preukázať vznik škody majú predovšetkým žalobcovia, ktorí tvrdia, že škoda im vznikla nepovolenou prístavbou susednej stavby, ktorú nijako nepodložili a je iba v rovine ničím nepodložených tvrdení. Zo žaloby ako aj žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zrejmé, že žalobcovia subjektívne zhodnotili, bez akýchkoľvek relevantných podkladov výšku svojho nároku, ktorý ničím nepodložili a ani ničím nepreukázali príčinnú súvislosť medzi rozhodnutiami KSÚ a stavebného úradu, ktoré boli zrušené stavebníkom susednej stavby a ich nárokom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný nemôže uznať uplatnený nárok žalobcov na náhradu škody v celom rozsahu. V danom prípade je zrejmá absencia príčinnej súvislosti medzi konaním správneho orgánu a vznikom škody. Vzhľadom na to, že zákonné predpoklady na úspešné vymáhanie nároku na náhradu škody neboli splnené žalovaný môže skonštatovať, že nárok na náhradu škody je neopodstatnený.
3. Súd 1. inštancie medzitýmnym rozsudkom č.k. 4C/18/2012 - 373 zo dňa 04.09. 2014 rozhodol, že právny základ nároku žalobcov je daný a o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Co/33/2015 - 420 zo dňa 19.01. 2017 rozsudok súdu 1. inštancie potvrdil.
5. Žalovaný podal dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Cdo/194/2017 - 499 zo dňa 11.12. 2017 rozsudok KS v Košiciach a medzitýmny rozsudok OS Rožňava zrušil a vec vrátil OS Rožňava na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutia súdu 1. inštancie takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania. Súdu 1. inštancie vytkol, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal otázkou vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, nevysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa existencie škody a príčinnej súvislosti, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že z celkovej štruktúry a obsahu odôvodnenia rozsudku súdu 1. inštancie vyplýva, že súd 1. inštancie vzhliadol príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ odvolací súd za takéhoto stavu uvedené rozhodnutie súdu 1. inštancie potvrdil a v celom rozsahu sa s jeho odôvodnením stotožnil, nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu 1. inštancie sám neodstránil a nevysporiadal sa so zásadnými odvolacími dôvodmi žalovanej aj v tom čase vedľajšieho účastníka, jeho rozhodnutie je postihnuté rovnakou procesnou vadou a treba ho považovať za nepreskúmateľné.
6. Po zrušení veci, v ďalšom konaní, žalovaný naďalej tvrdil, že k nedostavaniu stavby žalobcami došlo na základe dobrovoľného rozhodnutia samotných žalobcov o ukončení výstavby, ktorí sa rozhodli počkať s dokončením svojej stavby a to až do vyriešenia situácie so susediacou stavbou. Ich neskoršie tvrdenia, že stavba sa nedala dokončiť sú zjavne účelové a ničím nepodložené, pretože nepreukázali akúkoľvek objektívnu skutočnosť, ktorá by im v dokončení stavby bránila. Súd tiež neskúmal ďalšie súvislosti akou bola napr. finančná pripravenosť žalobcov na realizáciu stavby. Žalovaný má teda zato, že nie je naplnená príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vzniknutou škodou, pretože žalobcovia sa dobrovoľne rozhodli stavbu nerealizovať. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a to rozsudok NS SR zo dňa 31.05. 2011, sp.zn. 6Cdo/115/2010, 6MCdo/16/2012 zo dňa 30.10. 2013, 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.06. 2010, 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03. 2007, uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04. 2010, uznesenie ÚS SR sp.zn. IV.ÚS/602/2013 zo dňa 03.10. 2013, nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS/177/08 zo dňa 29.01. 2009.
7. Žalobcovia naďalej tvrdili, že prerušili práce na svojej stavbe z dôvodov, ktoré uviedli v žalobe. Postupovali by úplne iracionálne ak by napriek skutočnostiam prezentovaným v konaní a to že predmetná „čierna stavba“ neprípustne zatieňovala susediacu riadne povolenú realizovanú stavbu žalobcov, ale zároveň predstavovala a naďalej stále predstavuje aj priame ohrozenie stavby žalobcov, nakoľko pri nej neboli zachované ani také nevyhnutné požiadavky, akými je napr. dodržanie predpísaných odstupových vzdialeností medzi stavbami v súvislosti s požiarnou ochranou, v stavbe pokračovali. Z takéhoto stavu zákonite plynie nielen riziko poškodenia majetku, ale aj riziko vo vzťahu k bezpečnosti, zdraviu či životu osôb. Žalobcovia teda ak by aj v realizácii svojej stavby pokračovali a investovali do nej ďalšie finančné prostriedky, za tejto situácie a za predpokladu, ak by ju aj dokončili, bola by v dôsledku existencie susednej „čiernej stavby“ celkove zjavne neupotrebiteľná na určený podnikateľský účel a dosahovanie zisku. Je preto nepodstatné tvrdenie žalovaného, podľa ktorého k dokončeniu stavby žalobcov došlo len na základe dobrovoľného rozhodnutia samotných žalobcov. Vzniku nároku na náhradu škody, ktorý si žalobcovia uplatňujú, teda v žiadnom prípade nepredchádzal stav, ktorý by bol zapríčinený žalobcami a ich dobrovoľnou či dokonca svojvoľnou pasivitou.
8. Žalobcovia predložili znalecký posudok č. 52 zo dňa 21.03. 2018 vypracovaný SK ACTIVE, s.r.o., znaleckou organizáciou v odboroch ekonomika a riadenie podnikov a ekonómia a manažment na výšku škody a ušlého zisku, pretože doposiaľ požadovaná výška uplatňovaného nároku bola žalobcami určená na základe odhadu. Výška ušlého zisku vyčísleného v tomto ZP je 916.280,- Eur.
9. Žalovaný naďalej nesúhlasil ani so vznikom škody a ušlého zisku, ani s ich výškou a naďalej zastáva názor, že v tomto konaní neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, pretože žalobcovia sa rozhodli ukončiť výstavbu penziónu dobrovoľne a počas celého konania nepreukázali akúkoľvek objektívnu skutočnosť brániacu im v dokončení stavby. Aby mohli žalobcovia penzión ďalej prevádzkovať, museli by ho v prvom rade dostavať a skolaudovať, teda získať kladné kolaudačné rozhodnutie, pričom nie je zrejmé a súd to v konaní ani neskúmal, či mali žalobcovia dostatok finančných prostriedkov na dostavanie stavby a či by stavbu dostavali včas a splnili podmienky na získanie kladného kolaudačného rozhodnutia, či by získali ostatné potrebné úradné doklady nevyhnutné na to, aby mohli spustiť prevádzku ubytovacieho zariadenia a mohli začať penzión, reštauráciu a denný bar prevádzkovať s odbornou starostlivosťou a náležite vyškoleným personálom.
10. Súd za preukázané skutkové okolnosti považoval existenciu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci a to rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-Fa zo dňa 01.02. 2010 a rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04. 2010, ďalej skutočnosť, že pred podaním žaloby na súd podali žalobcovia návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : stavebné povolenie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX vydaným dňa 02.02. 2005, právoplatným 25.02. 2005, rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX - XX zo dňa 30.12. 2005, kolaudačné rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/ XXXX/XXXX-XX zo dňa 16.02. 2006, rozhodnutie Mesta Rožňava o prerušení konania č. X/XXXX/ XX- Fa zo dňa 27.04. 2009, penzión na M. H. Č.. X E. - stanovisko k stavebnému konaniu č. XXXX/ XXXXX - X-XXX-XXX zo dňa 24.04. 2009, rozhodnutie Mesta Rožňava o zastavení konania č. X/ XXXX-XX-I. zo dňa 25.08. 2009, situačný plán - penzión na M. H. Č.. X E., prístavba, odborný posudok č. 3/2009 - rozšírenie - prístavba a oprava stavby Š. XX E., penzión na M. H. Č.. X E. - prístavba z 23.11. 2009, námietky, žiadosti o dodatočné stavebné povolenie - penzión na M. H. Č.. X E. - prístavby zo dňa 28.01. 2010, rozhodnutie Mesta Rožňava o dodatočnom povolení stavby č. XXXX/XXXX - X -Fa zo dňa 01.02. 2010, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 20.02. 2010, rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. XXXX/XXXXX zo dňa 23.04. 2010, svetlo technický posudok ovplyvnenia polyfunkčného objektu prístavbou penziónu na susednom pozemku z júna 2010, žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXXX zo dňa 15.06. 2010, rozsudok KS v Košiciach č.k. 6S/13422/2010- 51 zo dňa 21.10. 2010, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 01.07. 2011, rozhodnutie Mesta Rožňava - stavebný úrad č. XXXX/XXXX-XX-M. zo dňa 19.08. 2011, rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2012/0014 zo dňa 12.01. 2012.
12. Podľa § 3 ods. 1, 2, zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci
1)Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. 2)Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
13. Podľa § 5 ods. 1/ zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
14. Podľa § 6 ods. 1/ zák.č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
15. Medzi stranami sporu nie je sporná skutočnosť existencie nezákonného rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o žalobe proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu vo svojom rozsudku č.k. 6S/13422/2010-51 zo dňa 21.10. 2010 rozhodol, že jednak rozhodnutie príslušného stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby ako aj zmeňujúce rozhodnutie Krajského stavebného úradu ako orgánu druhého stupňa, sú nezákonné, pričom v dôsledku tejto skutočnosti boli obe tieto rozhodnutia zrušené a vrátené príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Je splnená aj podmienka zákona č. 214/2003 Z.z. § 6 ods. 1/ uplatniť si právo na náhradu škody iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V tomto prípade to bolo právoplatným rozsudkom KS v Košiciach č.k. 6S/13422/2101- 51.
16. Medzi stranami sporu zostáva spornou skutočnosťou vznik škody (aj výška škody) a príčinná súvislosť medzi existenciou nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.
17. Súd je toho názoru, že vznik škody bol žalobcami počas konania preukázaný. Súd tu vykonal dokazovanie výsluchom samotných žalobcov, kde popísali priebeh udalostí vedúcich k samotnému vzniku škody. Aj v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že škoda môže vzniknúť v dvoch formách a to vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku (§ 17 ods. 1 zákona). V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sa ušlým ziskom rozumie to, čo poškodenému ušlo. Aplikačná prax súdov i právna náuka definuje túto kategóriu tak, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný (normálny) beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Škoda v podobe ušlého zisku, ktorej náhrady sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní sa zakladá na tom, že žalobcom bolo v dôsledku existencie „čiernej stavby“, legalizovanej nezákonnými rozhodnutiami konajúcich orgánov verejnej moci znemožnené riadne užívanie ich stavby a to jej dokončením a následnej kolaudácie za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Vzniknutá škoda v podobe ušlého zisku teda predstavuje dôvodne očakávaný zisk, ktorý by žalobcovia boli dosiahli, ak by konajúce úrady dodatočne nelegalizovali „čiernu stavbu“ svojimi nezákonnými rozhodnutiami. Pravdepodobnosť výkonu podnikateľskej činnosti žalobcov je treba hodnotiť ako vysoko pravdepodobnú ba až istú, pretože neexistuje žiaden dôvod a v konaní ani žiaden dôvod nebol preukázaný, že okrem škodnej udalosti spôsobenej žalovaným mala žalobcom brániť v dokončení, skolaudovaní a podnikateľskom využití ich stavby akákoľvek iná okolnosť. Žalovaný síce tvrdil, no nijakým spôsobom bližšie nekonkretizoval a nepreukazoval iný dôvod nedokončenia stavby žalobcov (napr. nedostatok finančných prostriedkov).
18. Súd pri skúmaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom sa zaoberal tvrdeniami žalovaného o tom, že táto príčinná súvislosť neexistuje. Žalovaný dôvodil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím jednak tým, že žalobcovia sa rozhodli ukončiť výstavbu penziónu dobrovoľne a počas celého konania nepreukázali akúkoľvek objektívnu skutočnosť brániacu im v dokončení stavby (vyjadrenie z 19.04. 2018). Súd s týmto
názorom žalovaného nemôže súhlasiť, pretože práve nezákonné rozhodnutia vedúce k dokončeniu susednej stavby s následnými dôsledkami na stavbu žalobcov boli tou objektívnou skutočnosťou, ktorá zakladá príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/513/2014, kde je vyslovený názor, že existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha je skutočne iba fikciou. Ďalej poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/319/2008, 1Cdo/74/2008, podľa ktorých ušlý zisk je stratou konkrétnej reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Pokiaľ nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.
19. Nezákonne povolená dostavba susednej stavby je tiež stavbou, ktorá slúži na podnikanie v oblasti ubytovania osôb. Žalobcovia ale začali s výstavbou svojej stavby skôr, ako došlo k dodatočnému povoleniu stavby susednej, nezákonnej stavby, ktorá doteraz nie je zlegalizovaná najmä z dôvodov, ktoré majú bezprostredný dopad na stavbu žalobcov.
20. Žalovaný počas celého konania tvrdil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Vo svojich vyjadreniach poukázal napr. na rozsudok KS v Košiciach sp.zn. 6Co/237/2017 zo dňa 14.11. 2017, kde je uvedené, že príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, teda ak protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu, prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná) sa zisťuje príčinná súvislosť.
21. Súd tu poukazuje na to, že v konaní práve bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody ako aj to, že škoda by bez tejto príčiny (nezákonných rozhodnutí) nebola žalobcom vznikla. Iná skutočnosť, ak aj bola žalovaným tvrdená, v konaní preukázaná nebola.
22. Žalovaný ďalej poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného s poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 5MCdo/5/2015 zo dňa 31.07. 2017 kde je uvedené, že v postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Žalovaný teda dôvodil, že v prejednávanom prípade žalobcovia aby mohli penzión prevádzkovať museli by ho v prvom rade dostavať a skolaudovať, pričom nie je zrejmé, či mali dostatok finančných prostriedkov na dostavanie stavby, či by ho dostavali včas a či by splnili všetky predpoklady na získanie kolaudačného rozhodnutia.
23. Žalovaný poukázal aj na rozsudok NS SR z 31.05. 2011 sp.zn. 6Cdo/115/2010 kde je uvedené, že o vzťah priamej príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikla následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Podľa uznesenia ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 602/2013 zo dňa 03.10. 2013 existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi protiprávnym konaním a vznikom škody
je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii protiprávneho konania nevznikla, teda musí ísť o priamu, nielen sprostredkovanú príčinu vzniku škody. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin a to príčinu podstatnú. Ďalej poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6MCdo/16/2012 zo dňa 30.10. 2013, podľa ktorého nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej existencie. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať, pričom vecnú súvislosť príčiny a následku nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania škodcu, škodlivý následok by nenastal. Poukázal ďalej na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.06. 2010, podľa ktorého atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť spôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho, na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04. 2010, podľa ktorého ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný bez vecí dalo očakávať. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03. 2007, podľa ktorého ak bola príčina vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný a na nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 177/08 zo dňa 29.01. 2009, podľa ktorého predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané.
24. Súd je toho názoru, že všetky predpoklady vzniku a tiež preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného boli v konaní preukázané a to aj v zmysle rozhodnutí NS SR a ÚS SR, na ktoré poukázal v konaní žalovaný.
25. Súd tu znovu zdôrazňuje na sled udalostí: žalobcovia získali stavebné povolenie na stavbu penziónu s tým, že si zrejme jeho stavbu dobre rozmysleli, ináč by s touto výstavbou ani nezačali, u žalobcov nebol tvrdený ani preukazovaný akýkoľvek sklon k riskantnému správaniu, teda penzión začali stavať s úmyslom, že doňho vložia finančné prostriedky a tieto finančné prostriedky sa im vrátia pri jeho prevádzkovaní a dosahovaní zisku. Konanie a zámer žalobcov a tu je potrebné zdôrazniť „odobrené“ aj príslušnými orgánmi (vydaním platného stavebného povolenia) však bolo zmarené konaním susedného stavebníka, ktorý v bezprostrednej blízkosti stavby ich penziónu postavil dostavbu už existujúcej nehnuteľnosti na základe neprávoplatného a nezákonného stavebného rozhodnutia s takými následkami na dokončenie stavby žalobcov, že v nej nemohli pokračovať. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z tvrdení žalobcov uvedených v žalobe, v ich ďalších podaniach, z ich výpovedí na pojednávaní, z predložených listinných dôkazov aj z fotodokumentácie, ktorú obsahuje spis. Súd tu poukazuje aj na to, že hoci nevykonal obhliadku predmetného miesta, tieto stavby sa nachádzajú v centre mesta, kde súd sídli a tvrdenia žalobcov o umiestnení susednej stavby sú zrejmé aj bežným pozorovaním.
26. Súd je po vykonanom dokazovaní toho názoru, že všetky predpoklady zodpovednosti za škodu boli v konaní preukázané. Bol preukázaný vznik škody, protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a tiež zavinenie. Súd tu poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/24/2011 zo dňa 19.04. 2011, kde Najvyšší súd vyslovil, že existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu príčinu vzniku škody. Otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencie jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento
právny záver je samozrejme závislým na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľala na nepriaznivom následku, o ktoré odškodnenie ide, a to príčinu podstatnú.
27. Súd popísal skutkové zistenia v predchádzajúcich odsekoch, pričom z dôkaznej situácie zistil, že príčinou vzniku škody nie je žiadna iná skutočnosť, ako skutočnosť tvrdená žalobcami (nezákonné rozhodnutia), teda žiadna iná skutočnosť nie je ani ďalšou resp. jednou z príčin, ktorá by sa podieľala na nepriaznivom následku o odškodnenie ktorého ide, teda neexistuje iná podstatná príčina ani žiadna iná príčina ako bola v konaní preukázaná.
28. Podľa § 214 ods. 1/ CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
29. V zmysle konštantnej judikatúry súd medzitýmnym rozsudkom rozhoduje v otázkach premlčania, preklúzie, spoluzavinenia poškodeného, či v otázke samotného vzniku škody a kto za škodu zodpovedá. Dôvod uplatneného procesného nároku predstavuje naopak právny dôvod vzniku subjektívneho materiálneho práva, ochranu ktorého žalobca žiada. Tento druh medzitýmneho rozsudku podlieha jedine kritériu účelnosti, teda princípu procesnej ekonómie. Možno ho teda vydať aj bez návrhu sporovej strany.
30. Súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe uplatneného nároku. Dôvodnosť základu nároku súd vidí v tom, že žalobcovia sa domáhajú náhrady škody v zmysle z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom nezákonné rozhodnutie v zmysle tohto zákona je rozhodnutie Mesta Rožňava č. XXXX/XXXX-XX-I. zo dňa 01. 02. 2010. Toto rozhodnutie vyhlásil za nezákonné Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/13422/2010-51 zo dňa 21. 10. 2010, ktorým rozhodol o jeho zrušení a vec vrátil krajskému stavebnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
31. V zmysle § 6 ods. 2, prvej vety z.č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.
32. Z predložených listinných dôkazov k žalobe o náhradu škody vyplýva, že právnym titulom nároku žalobcov na uplatnenú náhradu škody je nezákonné Rozhodnutie Mesta Rožňava o dodatočnom povolení stavby č. XXXX/XXXX-D.-I. zo dňa 01. 02. 2010 a tiež Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2010/00494 zo dňa 23. 04. 2010. Obe tieto rozhodnutia boli totiž ako nezákonné zrušené rozhodnutím krajského súdu, čím je splnená dôvodnosť žaloby (jej právny základ).
33. V konečnom rozhodnutí súd rozhodne o výške škody žalobcov a tiež o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).