Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/193/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci manželky: G.. P. Š., rod. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. X, W., zastúpená advokátkou JUDr. Norou Víglaskou, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, proti manželovi: G.. P. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, W., t.č. bytom F. X, W., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Slovákom, so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská Streda, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom Q. Š., nar. XX.X.XXXX a Y. Š., nar. XX.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov Ing. P. Š., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a Ing. P. Š., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - X. P. vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

II. Súd zveruje maloletého Viktora Šubu, nar. XX.X.XXXX a maloletého Y. Š. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. Š., nar. XX.X.XXXX sumou 170,- eur mesačne a na výživu maloletého Y. Š., nar. XX.X.XXXX sumou 130,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Súd upravuje styk otca s maloletým Q. Š., nar. XX.X.XXXX a maloletým Y. Š., nar. XX.X.XXXX nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod a každý nepárny týždeň utorok od 15.00 hod do 19.00 hod. a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.. s výnimkou školských prázdnin

Počas zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 22.12. od 10.00 hod do 25.12. do 18.00 hod. , v nepárnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 18.00 hod do 2.1. do 18.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka a od 2.1. od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.

Počas jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 13.00 hod do prvého dňa vyučovania po skončení jarných prázdnin do 8.00 hod..

Počas veľkonočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 13.00 hod do prvého dňa vyučovania po skončení veľkonočných prázdnin do 8.00 hod.

Počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 1.7.od 10.00 hod. do 14.7.do 18.00 hod. a od 1.8.od 10.00 hod do 14.8.do 18.00 hod..

Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude počas pracovných dní školské zariadenie, ktoré navštevujú a počas prázdnin miesto bydliska matky. Otec zabezpečí účasť maloletých detí na mimoškolských aktivitách, pokiaľ sa uskutočňujú čo i len v časti v čase určeného styku..

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Obe maloleté deti navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov zastupovať ich a spravovať ich majetok, pričom otec by bol povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 150,- eur a na výživu maloletého Y. sumou 100,- eur mesačne, vopred k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi pôvodne navrhovala upraviť v každom párnom kalendárnom týždni v roku v sobotu v čase od 08.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 08.00 hod do 18.00 hod, v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku v utorok od 13.00 hod do 19.00 hod a v stredu od 13.00 hod do 19.00 hod, a to s výnimkou sviatkov a školských prázdnin, keby by platila osobitná úprava styku. V priebehu konania upravila navrhovanú výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému Q. na sumu 200,- eur a k maloletému Y. na sumu 160,- eur mesačne a styk otca s deťmi navrhovala upraviť zvlášť ku každému synovi.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom sa spoznali v roku 2000 počas vysokoškolských štúdií. Brali sa z lásky, avšak krátko po uzavretí manželstva sa začali prejavovať násilnícke sklony manžela, kedy ju opakovane udrel. Jeho správanie sa nezmenilo ani po narodení detí. V roku 2003 začal manžel navštevovať psychiatrickú ambulanciu z dôvodu jeho opakovaných paranoidných psychických stavov, ale absolvoval len tri sedenia a potom v liečbe nepokračoval. Správanie manžela je veľmi nevyspytateľné, bez zjavných príčin sa nahnevá a v návale nekontrolovanej zlosti na manželku kričí, neváha ju dokonca aj udrieť či sotiť. Manžel opakovane niekoľkokrát fyzicky napadol manželku. Často sa veľmi vulgárne a nevhodne vyjadruje nielen na adresu manželky, ale kričí aj na maloleté deti, trieska dverami či nábytkom. Manželka sa sústavne prispôsobuje želaniam, no najmä náladám manžela, ktorý ju neváha, pokiaľ nie je niečo podľa jeho priania, aj fyzicky napadnúť. Manželku si neváži a z jeho správania sa voči nej cítiť, že ňou pohŕda. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemožno očakávať obnovenie slušného manželského spolužitia. Manželstvo navyše prestalo vytvárať vhodné výchovné prostredie pre maloleté deti. Deti sú konfrontované nevyspytateľným správaním svojho otca, no najmä psychickou a fyzickou dehonestáciou svojej matky. Deti sú pravidelne svedkami nevhodných verbálnych prejavov otca, ktorý používa na adresu matky veľmi hrubé vulgarizmy, sú svedkami jeho hnevu a opakovane videli, ako otec buchol ich matku rukou či iným predmetom, strčil do nej alebo na ňu zaútočil opaskom, ktorým ju opakovane pred deťmi šľahol. Otcova agresivita je však mnohokrát nasmerovaná aj voči samotným maloletým deťom, kedy ich neváha chytiť silno do rúk a triasť s nimi alebo im silno strčiť hlavu do jedla, keď už nevládzu jesť. Otec tak svojim správaním maloletým synom od malička vštepuje veľmi nevhodný spôsob partnerského spolužitia a veľmi nevhodný spôsob výchovy. Od narodenia oboch detí sa o ne stará výlučne matka. Otec sa o maloleté deti nestará, nevenuje sa im vo voľnom čase, nepodporuje deti v ich športových aktivitách a ako výchovný model často uprednostňuje najmä podceňovanie, vyhrážky, príkazy aj hrubú silu. Deti vnímajú otca ako agresívneho a neslušného človeka, odmietajú ho a nechcú sa s ním stretávať. Matka musí deti nabádať, aby s otcom niekam išli, ak on o stretnutie so synmi prejaví záujem. Matka nechce otca zo života maloletých detí vytesňovať, no tiež nepovažuje za správne cez plač a vnútorný stres deti nútiť ku kontaktu s otcom, ak to oni tak necítia. Otec by mal v prvom rade začať tráviť čas s maloletými deťmi počas ich voľnočasových aktivít a zaujímať sa o športy, ktorým sa deti venujú. Vychádzajúc predovšetkým zo súčasných postojov detí k otcovi, k jeho správaniu a tiež z rozvrhu športových aktivít detí preto navrhovala takú úpravu styku, aby sa otec na športových aktivitách synov mohol zúčastňovať a takto si prípadne získať ich dôveru.

3. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že má záujem na zachovaní manželstva, ktoré podľa neho nie je trvalo rozvrátené. Manželstvo bolo donedávna harmonické, bez vážnejších problémov. Tvrdenia manželky, že mal voči nej nejaké násilnícke sklony a bol k nej agresívny, označil

za klamlivé. Nikdy nebol voči manželke vulgárny, nikdy jej nenadával, neurážal ju ani ju nijako fyzicky nenapadol. Manželku si vždy vážil ako svoju ženu, celoživotnú partnerku a matku svojich detí. K manželke sa vždy správal slušne a vždy spolu aj slušne komunikovali, čo možno usúdiť aj na základe vzájomnej mailovej komunikácie. Rovnako poprel tvrdenia, že by nejako negatívne vplýval na maloleté deti alebo že by sa k nim správal agresívne a nevyspytateľne. Vzťahy medzi ním a maloletými deťmi boli vždy veľmi dobré. Od malička sa o deti vždy vzorne staral, brával ich do škôlky a neskôr do školy, trávil s nimi veľa času a oboch synov postupne prihlásil na judo a na hokej. Mladšiemu synovi Y.i zaplatil tiež hodiny spevu, tanca a plávania v škôlke, brával ho aj na hodiny klavíru. Vzťah s mladším synom Y. je podľa otca bezproblémový, na zhoršení vzťahov so starším synom Q. má podstatný podiel vplyv svokrovcov a manželky. O deti sa vždy zaujímal a to aj po tom, ako musel opustiť spoločnú domácnosť. Vzniknuté problémy sa otec snažil riešiť aj za pomoci kolízneho opatrovníka detí. Deti nevnímajú svojho otca ako agresívneho a neslušného človeka. Naďalej totiž spolu komunikujú, stretávajú sa a trávia spolu čas. Potvrdil, že v minulosti navštívil psychiatria, avšak bolo to z úplne iného dôvodu, ako uviedla manželka vo svojom návrhu. Pomoc psychiatria totiž vyhľadal z dôvodu, aby zvládol náročné situácie v súvislosti s postupovými a štátnymi skúškami na vysokej škole a návšteva odborníka mu v jeho štúdiu aj skutočne pomohla. Skutočným dôvodom podania návrhu na rozvod je podľa neho konfliktná situácia, ktorá nastala na rodinnej oslave synových narodenín dňa 29.09.2017, na ktorej sa zúčastnili aj rodičia oboch manželov. Na tejto oslave došlo k názorovému konfliktu medzi svokrovcami a manželkou na jednej strane a manželom na druhej strane, po ktorom manželka vyhodila manžela z bytu, v ktorom ako rodina viedli spoločnú domácnosť a následne na byte vymenila zámky. Svoje veci si manžel musel odniesť vo večerných hodinách za asistencie polície. Dôvodom celého konfliktu bolo neustále zasahovanie do osobných vecí rodiny a do výchovy maloletých detí zo strany manželkiných rodičov a ich majetnícke záujmy. Svokrovci dlhodobo vplývali a aj vplývajú na manželku vo veciach týkajúcich sa rodiny a hlavne pomocou peňazí by sa chceli vtesnať do ich rodiny, čo manžel nechcel dovoliť. Manželka sa v tomto smere snažila svojim rodičom vždy vyhovieť a riadila sa ich pokynmi, v dôsledku tohto ich vplyvu vznikali medzi manželmi aj hádky. Svokrovci sa začali stavať medzi manžela a maloleté deti a momentálne mu bránia v kontakte s nimi, ovplyvňujú mienku maloletých detí o otcovi. Nehovoriac o tom, že svokrovci si doslova kupujú priazeň maloletých detí tým, že im kúpia všetko, na čo si deti zmyslia. Návrh na rozvod považoval manžel za predčasný, keďže nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a mal za to, že v danej veci by sa mali manželia pokúsiť o riešenie problémov prostredníctvom manželskej poradne. Ak by však nedošlo k urovnaniu sporu medzi manželmi, žiadal, aby s prihliadnutím na záujem maloletých detí súd na čas po rozvode zveril obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

4. Manželka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že sa dokáže o deti a domácnosť vzorne postarať. Rodičia manželky, ktorí jej vypomáhajú s vodením maloletých detí na krúžky len suplujú otca, ktorý o deti nejaví skutočný záujem. Manžel svoj záujem o deti len predstiera. Snaží sa, aby mal každý svoj krok zdokumentovaný a aby mal vždy dostatok svedkov, ktorí by potvrdili, že je starostlivým otcom. Starší syn Q. odmieta s otcom na stretnutia chodiť aj z toho dôvodu, že si ho otec počas spoločne stráveného času nahrával na mobil, čo mu bolo veľmi nepríjemné. Nahrával si ho, aj keď ho išiel navštíviť počas vyučovania do školy, z čoho bol maloletý vždy vystresovaný a bolo mu to pred spolužiakmi nepríjemné. To isté robí otec aj pri mladšom synovi. Ak aj synovia žiadali otca, aby s nahrávaním prestal, neurobil tak. Otcovi žiaľ nejde o to, aby so synmi trávil pekné chvíle, aby sa im naozaj venoval a zaujímal sa o nich samotných, ide mu len o to, aby sa pred súdom mohol odprezentovať, ako veľmi sa o synov zaujíma. Napriek tomu, že otcovi sú známe všetky voľnočasové aktivity maloletých detí, za deťmi nechodí a neprejavuje záujem o ich tréningy. Nie je ani ochotný prispievať na výživu maloletých detí žiadnou sumou či iným vedľajším plnením. Počas spolužitia rodiny v jednej domácnosti boli deti svedkami hrubého správania sa otca k matke a taktiež sami majú s otcom negatívne zážitky, kedy sa k nim správal hrubo a agresívne. Otec sa nesnaží nájsť si cestu k zblíženiu so svojimi synmi. So zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželov, maloletých detí, kolízneho opatrovníka detí, oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjme oboch manželov, mailovou komunikáciou medzi manželmi, fotodokumentáciou, úradnými záznamami kolízneho opatrovníka a správami s pohovorov s maloletými deťmi, čestnými vyhláseniami a písomnými vyjadreniami niektorých susedov z bytového domu, výpismi z listov vlastníctva, inzerovanými ponukami prenájmu nehnuteľností, lekárskymi správami, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento stav veci:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Manželia sú spoločne rodičmi maloletých detí: Q. Š., nar. XX.X.XXXX a Y. Š., nar. XX.X.XXXX. Okrem nich nemajú žiadne iné vyživovacie povinnosti.

7. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: J. X, W., kde manželka spolu s maloletými deťmi naďalej býva, čím bola založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 2.7.2018 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. XXCoP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX, súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým Q. Š., nar. XX.X.XXXX a s maloletým Y. Š., nar. XX.X.XXXX počas školského roka každý párny týždeň v roku od soboty od 10:00 hod do nedele do 19:00 hod. a počas letných prázdnin od 16.7.2018 od 8.00 hod. do 22.7.2018 do 19.00 hod. a od 13.8.2018 od 8.00 hod. do 19.8.2018 do 19.00 hod.. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na úpravu styku zamietol, rovnako zamietol aj jeho návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti.

9. Manželka je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.021,80 eur netto. Na obe deti poberá prídavky na deti. Spoločne s maloletými deťmi býva v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a v ktorom rodina predtým viedla spoločnú domácnosť. Je tiež vlastníčkou ďalšieho 2-izbového bytu v Bratislave, ktorý prenajíma, z čoho má príjem vo výške 400 eur mesačne. Vo výlučnom vlastníctve má tiež garáž v Ružinove, ktorú prenajíma. Manželia majú okrem toho spoločne v bezpodielovom spoluvlastníctve ďalšie 2 garáže. Medzi svoje mesačné výdavky zahrnula: náklady na bývanie 100 eur, výdavky na druhý byt 100 eur, oblečenie 60 eur, stravovanie 100 eur, hygiena 40 eur, vitamíny, lieky a lekárske ošetrenia 30 eur, benzín 80 eur, dovolenka 100 eur, voľnočasové aktivity 50 eur.

10. Manžel je zamestnaný. Úhrn jeho zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti za rok 2017 bol vo výške 10.848,24 eur. V roku 2015 bol uznaný za invalidného, nakoľko pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má v rozsahu 45 % a bol mu priznaný invalidný dôchodok v sume 187,80 eur. Vo výlučnom vlastníctve má 2 samostatné garáže, ktoré sú zaťažené vecným bremenom v prospech jeho rodičov. Medzi svoje mesačné výdavky zahrnul: náklady na bývanie 200 eur, strava 200 eur, hygienické potreby 33 eur, oblečenie a obuv 93 eur, náklady na pohonné hmoty a údržbu vozidla 200 eur, rehabilitačné cvičenia 450 eur, výdavky súvisiace so zdravotným stavom, doplatky za lieky a návšteva plavárne 138 eur.

11. Maloletý Q. je momentálne žiakom X. ročníka a maloletý Y. je žiakom X. ročníka základnej školy. Ich zdravotný stav je dobrý. Obaja hrajú hokej a niekoľkokrát do týždňa chodia na hokejové tréningy. Matka vyčíslila náklady na maloletého Q. na sumu 557,- eur a na Y. na 538,- eur. Medzi mesačné náklady na každého syna matka zahrnula: bývanie 75 eur, stravovanie doma 80 eur, strava v škole 35 eur, hygiena 15 eur, školská družina 16 eur, školské potreby 15 eur, hokejový klub (Q. 40 eur, Y. 21 eur), hokejová výstroj 25 eur, obuv 15 eur, oblečenie 15 eur, vitamíny, lieky a lekárske ošetrenia 10 eur, benzín 20 eur, dovolenka 56 eur, voľnočasové aktivity 140 eur.

12. Z písomného vyjadrenia triednej učiteľky a riaditeľky základnej školy, ktorú maloletý Q. navštevuje, bolo zistené, že maloletý dosahuje výborné výchovno-vzdelávacie výsledky, do školy chodí pripravený, na hodinách je pozorný a aktívny. V kolektíve nemá problém vychádzať s chlapcami aj dievčatami, zapája sa do spoločných aktivít. V minulosti mával často šarvátky so spolužiakmi, vyhlasoval, že otec mu radí vždy všetko každému vrátiť. Býval taktiež prchký, podráždený, popudlivý. Teraz sa ukľudnil, je rozvážnejší, s deťmi vychádza dobre. Veľmi zle však naňho pôsobia občasné otcove návštevy v škole. Chodí ho pozrieť asi raz za 1-2 mesiace do školy, počas hodiny alebo prestávky a na Q. to nepôsobí dobre. Musí potom odpovedať na zvedavé otázky spolužiakov. Je veľmi citlivý a vnímavý. V poslednom čase Q. odmieta chodiť s otcom domov, je naňho veľmi nahnevaný. Matka dieťaťa chodí na všetky triedne aktívy, o Q. sa vzorne stará a zaujíma sa o jeho výchovno-vzdelávacie výsledky. Otec maloletého sa raz zúčastnil na triednom aktíve a raz si dohodol s triednou učiteľkou individuálne stretnutie.

13. Z potvrdenia materskej školy, ktorú navštevoval maloletý Y. a predtým aj maloletý Q., bolo zistené, že otec sa o deti vždy zaujímal, pre deti chodieval 4-5 krát do týždňa. Od októbra 2017 sa intenzita znížila, maloletého Y. odvtedy vyzdvihoval 1-2 krát do týždňa. Otec sa osobne informoval o dianie v triede, o

správanie maloletého. Maloletého prihlásil na spevácky, tanečný krúžok a kurz plávania. Vzťah otca so synom bol dobrý, maloletý Y. sa na otca tešil.

14. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru vykonaného s maloletými deťmi dňa 23.4.2018 bolo zistené, že maloletý Q. je žiakom základnej školy. Zo školy ho vyzdvihuje väčšinou mama, ale keď má hokej, tak ho vyzdvihuje babka. Hokej ho veľmi baví, má tam veľa kamarátov. Maloletý Q. sa vyjadril, že s otcom nechce tráviť voľný čas, lebo sa mu viac krát stalo, že keď nechcel jesť, otec ho škaredo nútil a dal mu aj viac krát po zadku, dokonca niekedy aj s opaskom. Keď ešte otec býval spolu s nimi, tak s deťmi čas netrávil, vždy pozeral TV a veľmi sa mu nechcelo s deťmi hrať. V domácnosti kde otec teraz býva, maloletý Q. nebol a nemá moc záujem tam ísť. Maloletý si pamätá, že otec sa k nemu a k jeho mame škaredo správal, napr. že mamu odstrčil v kúpeľni, búchal s nábytkom, často sa hneval a často vulgárne nadával. So starými rodičmi z otcovej strany sa nestretáva, tiež ho nútia všetko jesť a jemu aj bratovi dali starí rodičia po zadku. So starými rodičmi z maminej strany sa stretáva a má ich rád. Maloletý Y. sa vtedy vyjadril, že rád chodí do svojej škôlky. S bratom spia sami v izbe, ale občas aj s mamou keď sa im chce. Keď je maloletý s otcom, trávia čas tak, že chodievajú do kútika, 1 krát sa boli spolu bicyklovať a tiež spolu navštívili Zoo. Y. uviedol, že sa bol pozrieť aj na miesto, kde otec býva, pričom sa mu tam páčilo. Spať by tam však nechcel, iba v tom prípade, keby tam išiel spať aj brat. Y. by chcel, aby stretávanie s otcom zostalo tak ako doteraz, to znamená, že by býval s bratom a s mamou a občas by sa stretol s otcom. Maloletí majú vytvorený pevný citový vzťah a väzby s matkou a jej rodinou, pričom vzťah s otcom majú deti vybudovaný tiež, i keď u Q. prevláda v spojení s otcom a jeho rodinou viac negatívnych zážitkov.

15. Pri opätovnom pohovore vykonanom s maloletými deťmi dňa 2.6.2018 sa maloletý Q. vyjadril, že naposledy bol s otcom dávno. Vadí mu, že ho otec chodí pozerať do školy cez vyučovanie. Na otca sa hnevá a nechce sa s ním ani veľmi rozprávať za to čo robil, keď ešte býval s nimi. Otec sa z ničoho nič nahneval na neho aj na mladšieho brata, bil maloletého po zadku, strčil mu hlavu do jedla, keď niečo nechcel jesť. Mama sa maloletého niekedy za takéto veci aj zastávala, pričom raz ju otec kvôli tomu udrel tyčou do nohy. Bál sa otcovi vtedy niečo povedať. Keď ešte bývali všetci spolu, otec bežne pil alkohol a vytiahol ho tiež vždy, keď k nim niekto prišiel na návštevu. Maloletý sa vyjadril, že už otcovi neverí, nechce sa s ním stretávať ani na krátky čas a nechce k nemu ísť ani vtedy, keď k otcovi ide jeho brat. Maloletý si už nevie predstaviť, že by s otcom trávil nejaký čas, ani keby sa mu otec ospravedlnil. Otcovi nechce dať ani svoje telefónne číslo, lebo sa s ním nechce vôbec baviť. Na vysvedčenie sa ho otec neopýtal, nechodí za nimi ani na hokej. Maloletý Y. sa vyjadril, že keď je u otca, páči sa mu tam iba trošku, lebo mu chýba mama a brat. Najviac sa mu páči hranie sa so psíkom. U otca vydrží byť chvíľku, ale nechce byť u neho moc dlho. Bojí sa mu povedať, že u neho nechce spať veľa dní, aby mu otec nevynadal. Keď bol totiž malý, tak ho otec niekedy bil a aj mu vynadal. Keď je maloletý s otcom, tak sa spoločne starajú o psa, chodia sa kúpať a občas aj na nejaké výlety. Večer pred spaním si púšťajú pesničky, pozerajú veľa rozprávok. Maloletý sa vyjadril, že s otcom by chcel byť iba niekedy, iba občas u neho prespať, ale nie dlho. Ani cez prázdniny nechce byť stále v kuse s otcom, aby mu nebolo tak smutno za mamou.

16. Manželka vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom návrhu na rozvod manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené, nie je možné očakávať obnovu manželského spolužitia. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva považovala psychický nátlak manžela počas celého manželstva, ktorý neskôr vyústil aj do fyzických útokov. Maloletý Q. sa s otcom nechce stretávať, nakoľko si pamätá jeho agresívne správanie. On sa snažil byť vždy pred otcom ten dobrý a súhlasiť s ním, lebo pokiaľ by otcovi odporoval, tak by bol z toho krik. Maloletý Y. otcovi neodporuje. Q. vníma to, že ho otec ignoruje a to ich vzájomný vzťah ešte zhoršuje. Stáva sa, že otec si ide vyzdvihnúť mladšieho Y. a Q., ktorý je v tom čase na školskom dvore, si ani nevšimne. Dokonca došlo k takej udalosti, že pri futbale niekto hodil maloletému Q.G. loptu do tváre, tiekla mu krv z nosa a plakal a otec, ktorý bol vtedy prítomný na školskom dvore, nešiel za synom a nesnažil sa ho utešiť. Otec si s Q. nepestuje vzťah, tento je narušený. Možno by sa ich vzťah zlepšil, pokiaľ by otec prejavil úprimný záujem o syna. Maloletý Q. vôbec nechce chodiť k otcovi. Otec si nahráva na telefón každé stretnutie s deťmi. Deťom sa to nepáči, ale boja sa mu to povedať. To, že obe deti chodia na hokej, bolo spoločné rozhodnutie, pričom náklady na hokej sa budú stále zvyšovať. Počas letných prázdnin bol Y. s otcom v Chorvátsku. Matka trvala na tom, aby bol styk otca s deťmi počas školského roka upravený rozdielne pre Y. a pre Q.. Styk počas pracovného týždňa navrhovala upraviť od piatku, neskôr bolo ochotná rozšíriť styk s deťmi už od štvrtku od 15.30 hod. Počas nepárneho týždňa navrhovala stretávanie v utorok a vo štvrtok v čase od 13.00 do 18.00 hod., a to kvôli

učeniu detí. Striedavú osobnú starostlivosť u maloletého Y. považovala za nevhodnú, a to aj s ohľadom na vzájomnú komunikáciu rodičov a vek maloletého, ktorý začal navštevovať základnú školu a potrebuje stabilitu a jednotný režim. Platenie ňou požadovaného výživného je plne v možnostiach otca. Počas spolužitia nespozorovala u manžela žiadne výrazné zdravotné problémy, preto spochybňovala výšku jeho výdavky na zdravotnú starostlivosť. Zároveň poukázala na to, že manžel má tiež ďalší príjem z prenájmu garáže. Manželka ďalej uviedla, že cca pred 9 rokmi zdedila po babke asi 5 tisíc eur, ktoré však už boli minuté, keďže bola 5 rokov na materskej a rodičovskej dovolenke. Pred narodením druhého syna nadobudla byt, ktorý sa prenajíma. Zisk z prenájmu tohto bytu išiel na vybudovanie záhrady, nakoľko príjem manžela na to nestačil.

17. Manžel pred súdom vypovedal, že súhlasí s rozvodom manželstva. Za hlavnú príčinu rozvratu považoval svojho svokra, ktorý sa snaží ovplyvňovať deti a ktorý mu rozbil rodinu. Svokor je teraz na dôchodku, tak potreboval nejakú činnosť, preto mu ukradol deti. On vozí deti aj na krúžky. Manžel ďalej uviedol, že o maloleté deti sa v minulosti staral viac ako manželka, ktorá si na deti nevedela nájsť čas. Keď sa narodil Y., staršieho Q. začala odstrkovať. Súčasné správanie Q. je podľa neho ovplyvnené manželkou a jej rodičmi. Nevie, čo má robiť, keď ho syn odmieta. V konaní trval na zverení obidvoch detí do striedavej osobnej starostlivosti, alternatívne na zverení maloletého Y. do striedavej osobnej starostlivosti a úprave styku s maloletým Q. od štvrtka do nedele. Maloletý Y. sa podľa neho bojí pred matkou povedať svoj názor, ale pred ním a pred kolíznym opatrovníkom sa maloletý vyjadril, že by chcel s otcom tráviť viacej času. Pokiaľ by bol maloletý Y. zverený do striedavej osobnej starostlivosti, výživné žiadal neurčovať. Na maloletého Q. by bol otec schopný prispievať najviac sumou 100,- eur mesačne. Otec v konaní nesúhlasil s tým, že majetkové možnosti oboch rodičov sú rovnaké ani s tým, že ich príjmy sú rovnaké. Matka má vyšší príjem ako otec, ktorého príjem zo zamestnania je 904,- eur mesačne. Výživné, ktoré požaduje matka, predstavuje 40 % z príjmov otca, čo je v rozpore so súdnou praxou, podľa ktorej výživné povinného rodiča má predstavovať 20 - 25% jeho čistého príjmu. Matka má ďalší príjem aj z prenájmu bytu, ktorý by bolo pritom možné prenajať aj za vyššiu sumu, ako je 400 eur. Okrem toho má matka tiež značné finančné prostriedky uložené na bankových účtoch. Manžel uviedol, že má zdravotné problémy, má pokročilú skoliózu. V roku 2015 bol uznaný za invalidného a odvtedy vykonáva všetky rehabilitácie, s čím sú spojené náklady. Predtým chodil dva krát do týždňa plávať. Poberá invalidný dôchodok, ale tento slúži výlučne na zmiernenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a vynakladá ho na výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom. Vo výlučnom vlastníctve má dve garáže, ktoré mu darovali jeho rodičia a ku ktorým majú oni právo doživotného užívania. Tieto garáže preto nemôže prenajímať, nakoľko tam jeho rodičia majú uskladnené svoje veci. Okrem toho spoločne s manželkou vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ďalšie 2 garáže, v jednej z nich má otec uložené svoje veci a druhá je v bezplatnej výpožičke. Príjem z prenájmu preto nemá. Po rozvode si navyše bude musieť zabezpečiť vlastné bývanie

18. Pri výsluchu maloletých detí, ktorý bol vykonaný zákonnou sudkyňou bez prítomnosti rodičov dňa 24.10.2018, sa maloletý Q. vyjadril, že už 3 roky hráva hokej, tréningy má pondelok, utorok, stredu a piatok o pol druhej. Na hokej ho vodí mama, dedko alebo rodičia spolužiakov. Každý víkend majú zápasy. Chodil aj na karate, vybral to otec, ale to ho nebavilo. Svojho otca vidí maloletý vždy, keď príde pre jeho mladšieho brata, ale tato ho vtedy nepozdraví a ani sa na neho nepozrie. Maloletý sa na tata hnevá, lebo robil zle mame a bratovi strčil hlavu do jedla. Raz keď nechcel jesť, tak ho tato vytiahol zo stoličky a buchol ho o stenu. So starými rodičmi z otcovej strany sa maloletý nestretáva. Keď prišiel otec pre brata, niekedy sa otec maloletého spýtal, či pôjde s nimi, ale on to odmietol. Otec ho nikdy neprehovára, aby s ním šiel, nikdy to neskúsil. Keď je Y.U. u otca, tak je mu za ním smutno. On však už nikdy nechce ísť za tatom. Nepamätá si, že by v minulosti trávil čas len s otcom alebo že by otec chodil pre neho do škôlky. Keď sa s ním chcel ísť bicyklovať, tak tato pozeral telku a keď sa chcel s tatom hrať, tak ten upratoval izbu. Y. sa na otca sťažuje, lebo mu nikdy nič nekúpil, nechce chodiť k otcovi, ale bojí sa mu to povedať, aby mu otec nevynadal. Q. sa tiež bojí otca, ale nakoniec mu to povie. Maloletý Y. sa pri výsluchu vyjadril, že tiež hráva hokej, ale tréningy nemá tak často ako jeho brat. Niekedy chodí k tatovi, aj tam prespí. Má u neho psa, o ktorého sa stará. S otcom boli cez leto na dovolenke v Chorvátsku, chodí sa s ním aj kúpať na tobogány. Maloletý by si želal, aby Q. išiel s ním, ale on nechce ísť s otcom. Obidvaja rodičia sa s Y. učia, s obidvomi sa mu učí dobre. Maloletý sa vyjadril, že by si chcel vyskúšať byť týždeň s otcom a týždeň s mamou. Za Q. by mu bolo smutno. Keby bol s otcom, bolo by mu trochu smutno za mamou, a naopak. Zatiaľ to tak nevyskúšal, od tata ešte nešiel rovno do školy. Víkend pred výsluchom strávil u tata. Aj Y. v minulosti chodil na karate, ale viac sa mu páči hokej.

19. Kolízny opatrovník maloletých detí vypovedal, že maloleté deti vypočúval 4 krát, z toho tri krát iniciovala výsluch matka a jeden krát otec. Maloletý Y. sa vyjadroval rôzne, spočiatku chcel, aby stretávanie s otcom bolo tak, ako to bolo doteraz. Pri poslednom pohovore sa maloletý vyjadril, že by chcel byť viacej s otcom. Kolízny opatrovník navrhoval na čas po rozvode manželstva zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a rozšíriť styk otca s deťmi od štvrtka. U maloletého Q. navrhoval upraviť styk v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia alebo zhodne ako u mladšieho Y.. Výšku vyživovacej povinnosti otca k deťom navrhoval určiť v sume 200,- eur na maloletého Q. a v sume 160,- eur na maloletého Y..

20. Súd nevykonal ďalšie manželmi navrhnuté dôkazy, spočívajúce vo výsluchu svedkov z radov rodiny, susedov a známych, ktorí sa mali vyjadriť k skutočnostiam týkajúcim sa vzťahov medzi manželmi a vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vykonaním znaleckého dokazovania na posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti či skúmaním stavov finančných prostriedkov na bankových účtoch manželky, nakoľko skutočný stav veci bol preukázaný už vykonanými dôkazmi a vykonávanie ďalších dôkazov by bolo neúčelné a nehospodárne.

21. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

22. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

23. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

24. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 26. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

27. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

30. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, nakoľko spolužitie rodičov nevytvárali vhodné prostredie pre zdravý vývoj maloletých detí.

33. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Súd v prvom rade skúmal, či zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletých detí a či touto úpravou budú lepšie zabezpečené ich potreby. Súd skúmal tieto podmienky jednak pre prípad zverenia obidvoch deti do striedavej osobnej starostlivosti ako aj pre prípad zverenia do striedavej starostlivosti len jedného z detí a to maloletého Y.. Vzťah maloletého Q. k otcovi je aktuálne narušený, Q. sa odmieta s otcom stretávať, o otcovi sa vyjadruje negatívne, spomína len na negatívne zážitky s otcom. Bez ohľadu na to, kto sa na tomto stave podieľal, otec nezaujal správny postoj k tejto situácii. Ako vyplynulo z dokazovania, otec v podstate rezignoval a nastávajú tak situácie kedy otec prichádza do školy a za prítomnosti Q., s ktorým sa otec nerozpráva ( maximálne sa pozdravia), otec s Y. odchádzajú. Zverenie maloletého Q. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, by v tejto chvíli závažným spôsobom zasiahlo do jeho psychického stavu. Čo sa týka maloletého Y. ten nemá k otcovi odmietavý postoj, jeho vyjadrenia o striedavej starostlivosti však neboli také jednoznačne, ako to podáva otec. Podľa názoru súdu je Y. vo veku, kedy si nie celkom uvedomuje, čo znamená striedavá osobná starostlivosť. Y. pri výsluchu „odrecitoval“, že by chcel byť u otca „pondelok, utorok, streda, atď.“, čo vyvolávalo

pochybnosti o tom, že ide o jeho ničím neovplyvnené vyjadrenie. Ďalšou zásadou, ktorou sa súd zaoberal, je zverenie súrodencov spoločne jednému rodičovi. Súdy zásadne zverujú súrodencov do osobnej starostlivosti spoločne jednému rodičovi. Táto zásada sa však nemôže uplatňovať mechanicky. Niekedy aj keď výnimočne, bude oddelená výchova vhodnejším opatrením pre maloleté deti , najmä s ohľadom na citové väzby k tomu rodičovi, s ktorým už pred rozvodom dieťa žilo dlhší čas. Súd posudzoval starostlivo aj túto zásadu a dospel k názoru, že oddelená výchova by nebola vhodná pre maloleté deti. Prihliadal na vek maloletých detí, malý vekový rozdiel medzi nimi, ktorý predpokladá aj spoločné záujmy a spoločné trávenie času. Prihliadal aj na tú skutočnosť, že takéto oddelenie deti, by neprispelo k ich psychickej pohode, dokonca by mohlo vzbudiť u maloletého Q. aj pocity nechceného dieťaťa. Podľa názoru súdu je matka k potrebám maloletých detí citlivejšia ako otec, je rovnako vnímavá a starostlivá k obom maloletým deťom, na rozdiel od otca , ktorý uprednostňuje maloletého Y. a zameriava sa na vlastný cieľ a to získanie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Z týchto dôvodov súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.

34. Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom.

35. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca, pričom odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Otec dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje, aby prispieval na výživu maloletých detí sumou, aká je uvedená v rozhodnutí. Výživné, ktoré navrhoval otec ( 100,- eur na maloletého Q. ) nezodpovedalo ani odôvodneným výdavkov maloletého ani príjmom otca. Na druhej strane aj výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané. Matka vyčíslila výdavky na maloletého Y. vo výške 557,- eur mesačne a na maloletého Y. vo výške 538,- eur mesačne. Súd nezohľadnil výdavky na dovolenku a voľnočasové aktivity, podľa názoru súde nejde o nevyhnutné výdavky, navyše ich má aj druhý rodič počas realizácie styku s maloletými deťmi. Súd sa ustálil na výdavkoch maloletého Y. vo výške cca 350 eur mesačne a maloletého Y. vo výške 280,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má i matka a pokiaľ obidvaja rodičia prispejú na výživu maloletých detí sumou aká bola určená v tomto rozhodnutí, mesačné výdavky detí budú z tejto výslednej sumy pokryté, pričom bral súd do úvahy aj sociálnu dávku- prídavky na deti. Sumu výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú príjmom otca, nakoľko predstavuje z príjmu otca cca 25%. Do príjmu otca súd započítal aj invalidný dôchodok, nestotožnil sa s názorom právneho zástupcu otca, že ho nie je možné považovať za príjem, ktorý by sa mal započítať do základu na vymeriavanie výživného. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorej účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a nemožno si ho zamieňať s príspevkami na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Súd bral do úvahy aj možnosti otca, ktoré mu poskytujú nehnuteľnosti, ktoré vlastní - garáže. Pokiaľ by ich prenajal čo i len za minimálnu cenu, dokázal by získať príjem cca 100,- eur mesačne. Spolu s príjmom zo zamestnania a invalidným dôchodkom, by tak otec dosahoval príjem cca 1.200.- eur mesačne. Otec namietal, že matka dosahuje vyšší príjem ako on, teda by sa mala podieľať na výdavkoch maloletých detí vo vyššej miere ako otec. K tomu je potrebné uviesť, že matka čiastočne kompenzuje vyživovaciu povinnosť svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti.

36. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí , aj keď len v obmedzenom rozsahu. Stretávanie maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi v rovnakom rozsahu pre obidve deti, nakoľko podľa názoru súdu nie je správne súrodencov v tomto veku oddeľovať. Otec by sa mal začať správať ako zrelý, dospelý človek, uvedomiť si, že Q. je dieťa, nedokáže spracovať svoje pocity tak ako dospelá osoba. Otec by mal začať hľadať cestu k svojmu staršiemu synovi a pokiaľ to nedokáže, mal by sa obrátiť na odborníka. To samozrejme znamená úlohu aj pre matku, ktorá by mala pomôcť Q. nájsť si cestu k otcovi, nakoľko je to v jeho ( Q.) najlepšom záujme. Pokračovanie

rozdielneho prístupu k deťom a ich rozdeľovanie neprospeje ani jednému z chlapcov a obzvlášť Q., ktorý napriek tomu, že vystupuje suverénne, citlivo vníma odlišné správanie otca, resp. jeho zvýšený záujem o mladšieho súrodenca.

37. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).