Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/377/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.ro., Pribinova 25, 82496 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: E. H., F.. XX.XX.XXXX, 044 20 T. Č.. XXX, (obchodné meno: E. H., IČO XXXXXXXX, J.: XXXXX T. Č.. XXX) na vymoženie 20.281,80 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Marianna Vargová, sídlo: Hviezdoslavova 1234/4, 07501 Trebišov, IČO: 35 530 791, pod sp. zn. 190EX 137/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 100% , ktoré budú predmetom osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.2.2018, (prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ján Harvan, Mierová 88, 066 01 Humenné, ,formou určeného elektronického formulára) domáhal od povinného vymoženia 20.281,80 EUR istiny s príslušenstvom na základe exekučného titulu: rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56 821 08 Bratislava, rozhodcom JUDr. Marek Morochovič, sp.zn. 337/11/16 zo dňa 19.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2016 a vykonateľnosť dňa 03.01.2017 (ďalej aj ako „návrh na vykonanie exekúcie“ a „exekučný titul“).

2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Marianna Vargová, sídlo: Hviezdoslavova 1234/4, 07501 Trebišov, IČO: 35530791 poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 05.04.2018, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou 190EX 137/18; doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa v súlade s ust. §57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku začala exekúcia.

3. Povinná podala dňa 13.07.2018 cestou povereného súdneho exekútora, (na pošte podané dňa: 12.07.2018): „Žiadosť o zrušenie poverenia na vykonanie exekúcie č. 6118235534 zo dňa 05.04.201 (2018)“, v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. a ); § 57 Zákona č. 233/1995 Z.z., zastavenie exekúcie“. Ako prílohy boli súdu od súdneho exekútora podané: upovedomenie o začatí exekúcie, doručenka o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie spolu s obálkou - dátum odoslania, 4. vyjadrenie druhého účastníka k návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná odôvodnila žiadosť o zrušenie poverenia...nasledovne:

- Povinná podala dňa 22.05.2018 na Okresný súd Košice - okolie žalobu na zrušenie zmluvy o úvere č. 226102-72676 zo dňa 31.07.2015 vo výške 2.600 Eur a zrušenie úverovej zmluvy č. 229654, zo dňa 25.11.2015 vo výške 4.000,- Eur. Podľa vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti, odbor ochrany spotrebiteľa, uvedené zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky:

- 1. Riešenie sporu rozhodcovským súdom: dojednanie riešenia sporu medzi stranami v rozhodcovskom konaní bez splnenia zákonných podmienok je neprijateľná zmluvná podmienka, čo znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak poskytovateľ úveru ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde (poukazuje na uznesenie Krajského súdu Nitra z 31. mája 2013, sp.zn. 9CoE/95/2013). Preto nemôže byť povolená exekúcia.

- 2. Odplata: Podľa § 53 Občianskeho zákonníka nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú hranicu, ktorú stanovuje nar. vl. č. 87/1995 Z.z. platné a účinné v čase podpísania zmluvy, § 1 ods. 4: na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu (2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; § 1a ods. 4: odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN; v roku 2015 bol priemer z úverov 10,05%, dvojnásobok je 20,10% a nie ako u zmluvy č. 226102-72676 pri úvere 2.600,- Eur: 184,91% a u zmluvy č. 229654: 114,73%. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce dobrým mravom, s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatný právny úkon je úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie (úroky a poplatky). Ak zákonu, alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úroky), je nutné tento dôvod neplatnosti vzťahovať na celú zmluvu a neplatnou je zmluva o úvere ako celok. Ďalej povinná uvádza priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre rok 2015, pre domácnosti „(S.14 + S.15)“ s rozdelením pre úvery na nehnuteľnosti - začiatočná fixácia úrokovej sadzby: do 1 roka (od 2,70 do 3,96), od 1 do 5 rokov (od 2, 36 do 2,74), nad 5 rokov (od 4,51 do 5,19) a pre spotrebiteľské a ostatné úvery - začiatočná fixácia úrokovej sadzby: do 1 roka (od 5,58 do 8,51), od 1 do 5 rokov (od 8,90 do 10,75) - tu celkom: 10,05%, nad 5 rokov (od 10,91 do 12,43). Príslušné RPMN teda vysoko prekračujú povolenú hranicu dvojnásobku úroku v bankách stanovených zákonom: § 1 ods. 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.;

- Povinná teda žiada: I. aby súd po preskúmaní jej žaloby v súlade s ustanovením § 49 Občianskeho zákonníka od počiatku zrušil úverové zmluvy: č. 226102-72676, úver 2.600,- Eur, č. 229654, úver 4.000,- Eur a nariadil, že každá zmluvná strana si je povinná vrátiť vzájomné plnenia. Uvedené zmluvy sú v rozpore s ust. §39 občianskeho zákonníka, ako úžernícke zmluvy. II. Povinná žiada, aby v súlade s ust. § 57 ods. 1) zákona č. 233/1995 Z.z. súd exekúciu zastavil: a) exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Neplatné zmluvy nemôžu byť právnym podkladom na vykonanie exekúcie, rozhodnutie rozhodcovského súdu nemá oporu v zákone, pretože len riadny súd môže rozhodovať o právoplatnosti úverových zmlúv, upozornila na to aj JUDr. Ida Takáčová, riaditeľka odboru ochrany spotrebiteľa Ministerstva spravodlivosti. (ďalej len: „návrh na zastavenie exekúcie“).

4. K návrhu na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený prostredníctvom právneho zástupu: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho č. 16, 81104 Bratislava, (zo dňa 25.07.2018), ako „Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ v ktorom sa k argumentácii povinnej uvádza:

- Podľa „vyjadrenia MSSR, odbor ochrany spotrebiteľa, uvedené zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky“; Ministerstvo spravodlivosti SR (MSSR) nie je orgánom oprávneným rozhodnúť o platnosti určitého právneho úkonu, túto právomoc má len všeobecný súd; akékoľvek vyjadrenia majú len odporúčací charakter. K podnetu povinnej, ktorý bol zrejme doručený MS SR, oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť, a teda vyjadrenie MSSR, ktoré povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepriložil, nie je možné považovať ani za výsledok konania, v ktorom je zachované ústavné právo subjektu vyjadriť sa k vlastnej veci.

- V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom, napr. v podobe riešenia otázky záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základom konaní zákonným spôsobom (žalobná odpoveď, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku), čo povinný v základnom konaní nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu.

- Povinným uvádzané skutočnosti nie je možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie“. Podľa tejto dôvodovej správy k § 61k Exekučného poriadku: „Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť.

- V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015: „Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné.“

- aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16Er/5381/2014 - 56, zo dňa 01.12. 2015 uvádza: „... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu.“

- Oprávnený poukazuje na to, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 229654-72676 zo dňa 25.11. 2015 (ďalej aj Zmluva) nie je spotrebiteľskou zmluvou. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Je nereálne, aby povinný vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasil a nebol stotožnený. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt, konajúci pod obchodným menom: E. H., sídlo T. XXX, XXX XX, IČO: XXXXXXXX, zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu P. - Z., reg. č. XXX-XXXXX. Zo Zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka sa uvádza aj jeho IČO. Ďalej oprávnený poukazuje na zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike; ust. § 27 a nasl.

- Fyzická osoba môže mať, v zmysle uvedených zákonných ustanovení, pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa (keďže v prípade právnických osôb sa prideľuje bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský subjekt alebo nie...). Poukazuje na ust. § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, t.j. že na zmluve je uvedené IČO, preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní. Rovnako aj to, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany, sa uvádza aj adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri.

- Ďalej oprávnený poukazuje na znenie Zmluvy, z ktorého teda vyplýva, že jednal s povinnou, ako s podnikateľským subjektom. (článok 1., ods. 1.1; článok 14., ods. 14.1 písm. a), b) ; článok 14. ods. 14.2; článok 17, ods. 17.1, písmeno b).

- Oprávnený popiera tvrdenia povinného o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu založeného Zmluvou. Takéto tvrdenia nemajú oporu v žiadnom skutkovom tvrdení a ani označenom dôkaze. Povinný vo vzťahu k oprávnenému od začiatku vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi.

- Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy tiež musí vyplývať jej nepodnikateľský -

spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne, hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týkajú povinností podnikateľa, nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel.

- Povinný uzavrel zmluvu nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzavretím vyplnil žiadosť o PROFI úver, kde vyplnil všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol „reklama, marketing“. Pri podaní žiadosti zároveň predložil oprávnenému výpis zo živnostenského registra a daňové priznanie typu „B“ za rok 2014 určené pre podnikajúce fyzické osoby, z ktorého vyplývajú príjmy zo živnosti (str. 3). Uvedené dokumenty mohol oprávnený získať len od povinného pri rokovaní o uzavretí zmluvy s ním ako podnikateľom, t.j. len na základe súčinnosti a vedomého konania povinného.

- Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04).

- Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) v tom čase účinného Obchodného zákonníka: Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných): zmluvy o úvere (§497). Povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje; pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa § 497 Obchodného zákonníka, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. V článku 21., ods. 21.9. uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere povinný vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok.

- Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Pokiaľ by teraz s odstupom času mal povinný tvrdiť, že uzatvoril Zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu a je irelevantné, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí), alebo pre účely tohto konania. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa malo uprednostniť súčasné tvrdenie povinného oproti jeho skoršiemu pri uzatváraní Zmluvy, teda v čom má súčasné tvrdenie „pravdivejšiu“ hodnotu ako skoršie vyjadrenie povinného.

- Konanie povinného pri uzatváraní zmluvy je potrebné posudzovať z hľadiska príslušných zákonných ustanovení, ktoré určujú ako sa má vykladať písomný právny úkon, teda najmä na ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď. Vôľa konajúcej osoby predstavuje vnútorný, psychický stav, odraz psychického vnútra danej osoby k určitému následku, ktorý sa sleduje, alebo môže nastať. Jej zisťovanie je možné teda len na základe jej vonkajšieho prejavu, teda v konkrétnom konaní, opomenutí, nekonaní, teda v okolnostiach spojených s jej prejavom.

- V súvislosti s výkladom právneho úkonu oprávnený poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011 podľa ktorého : Ustanovenie § 35 ods. 2 predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.

- Tvrdenia povinného o výške odplaty, RPMN, rozhodcovskej zmluve s poukazom na ustanovenia právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa sú vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvy o revolvingovom úvere irelevantné.

- Povinný zo sumy poskytnutého úveru 13.248,- EUR k dnešnému dňu splatil len 915,- Eur. Oprávnenému nie je zrejmé, aké vzájomné plnenie by mal oprávnený povinnému vrátiť, keď povinný do dnešného dňa nevrátil oprávnenému ani len istinu poskytnutého úveru a vráteniu prevzatého plnenia od oprávneného sa vyhýba. Povinný sa svojím konaním a podaným návrhom na zastavenie exekúcie zjavne snaží zbaviť akejkoľvek povinnosti, hoci sa k nej dobrovoľne zaviazal. Súdne rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok), ktoré je právoplatné a vykonateľné, nie je možné meniť inak, ako určuje zákon. Návrh na zastavenie exekúcie nie je spôsobom, aký sa mení alebo ruší právoplatné rozhodnutie, a ani akým sa povinný môže zbaviť svojej povinnosti. Oprávnený poukazuje na doložené dôkazy: Zmluva o revolvingovom úvere č. 229654-72676 zo dňa 25.11.2015, Žiadosť o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 24.11.2015, Výpis so živnostenského registra, Daňové priznanie za rok 2014.

- Oprávnený je toho názoru, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Taktiež navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 466,26 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 20.281,80 EUR vo výške 222,08 EUR vrátane DPH /185,07 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 EUR vrátane DPH /9,21 EUR + 20% DPH, (ďalej len „vyjadrenie oprávneného“).

5. Keďže oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, súdny exekútor podaním zo dňa 26.7.2018, označeným ako „návrh na zastavenie exekúcie“, predložil súdu v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie aj s prílohami (ďalej len „postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie“).

6. Podľa § 45 ods. 1) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2)Exekučného poriadku: Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3) Exekučného poriadku: V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej i druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4) Exekučného poriadku: Návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

11. Podľa § 61k ods. 5) Exekučného poriadku: Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3) prvá veta Exekučného poriadku: Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. V danej veci súd zistil, že návrhom na zastavenie exekúcie sa povinný domáhal zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) a podľa § 57, ods. 1 písm. a), b) Exekučného poriadku (v znení zákona účinného do 31.03.2017). Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku). Upovedomenie o začatí exekúcie povinná prevzala do vlastných rúk dňa 18.05.2018; návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštu dňa: 12.07.2018, exekútorskému úradu bol doručený dňa 13.07.2018.

14. Povinná navrhuje exekúciu zastaviť v zmysle § 61k, ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017: po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (v spojení s ust. § 57 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017: písm. a) exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, písm. b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným). Povinná sa odvoláva na žalobu podanú Okresnému súdu Košice -okolie. Je toho názoru, že neplatné zmluvy nemôžu byť právnym podkladom na vykonanie exekúcie, rozhodnutie rozhodcovského súdu nemá oporu v zákone, len „riadny súd“ môže rozhodovať o právoplatnosti úverových zmlúv; na ktorú skutočnosť upozornila aj JUDr. Ida Takáčová, riaditeľka odboru ochrany spotrebiteľa ministerstva spravodlivosti. Povinná namieta neprijateľné zmluvné podmienky a neprimeranú odplatu za poskytnutie úveru - vysoké úroky nad prípustnú hranicu, ktorá je daná nar. vl. č. 87/1995 Z.z., čo odporuje zákonu a dobrým mravom, zmluvu o úvere je treba považovať za neplatnú ako celok, s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Jedná sa o úžeru. Povinná navrhuje, aby súd v súlade s ust. § 49 Občianskeho zákonníka od počiatku zrušil úverové zmluvy (č. 226102-72676 s výškou úveru: 2.600,- Eur a zmluvu č. 229654 s úverom 4.000,- Eur) a aby súd určil, že každá strana si je povinná vrátiť vzájomné plnenia.

15. Povinná teda zrejme uvádza právne skutočnosti, ktoré sa týkajú okolnosti uzatvorenia úverových zmlúv, konkrétne predmetnej exekúcie sa týka úverová zmluva č. 229654-72676 uzavretá dňa 25.11.2015, ďalšia úverová zmluva, ktorú povinná v návrhu na zastavenie exekúcie navrhuje zrušiť: č. 226102-72676 vo výške úveru: 2.600,- Eur sa predmetnej exekúcie netýka (exekučný súd túto neeviduje, ako podklad k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, a ani touto zmluvou nedisponuje). Povinná v tejto súvislosti exekučnému súdu nedoložila žiadny podnet podaný Ministerstvu spravodlivosti a ani žiadny výsledok konania, (upozornenie JUDr. Idy Takáčovej, riaditeľky odboru ochrany spotrebiteľa ministerstva spravodlivosti). Povinná (mimo návrhu na zastavenie exekúcie) nedoložila exekučnému súdu žiadnu osobitnú žalobu, na ktorú sa odvoláva. Jedná sa teda o skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu (exekučný titul vydaný dňa: 19.12.2016), ktoré v exekučnom konaní nemôžu byť preskúmavané; osobitne tieto skutkové okolnosti nemôžu byť namietané v neskôr podanom návrhu na zastavenie exekúcie (§61k ods. 3) Exekučného poriadku), t.j. v návrhu podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; iba ak by povinná preukázala, že ide o skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohla skôr uplatniť. Povinná žiadne takéto skutočnosti nepreukázala - v návrhu na zastavenie exekúcie tieto neuvádza a ani exekučný súd v rámci preskúmavania návrhu na zastavenie exekúcie nezistil skutočnosti, ktoré by povinná bez vlastnej viny nemohla skôr uplatniť.

16. Exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o platnosti, či neplatnosti právneho úkonu podľa prísl. ustanovení zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ani v rámci návrhu na zastavenie exekúcie v rozsahu podľa §61k Exekučného poriadku); o tomto môže rozhodnúť len všeobecný súd, čo sama povinná uvádza; (tvrdí, že podala žalobu na Okresný súd Košice - okolie).

17. Oprávnený najmä poukazuje na to, že Ministerstvo spravodlivosti SR (MSSR) nie je orgánom oprávneným rozhodnúť o platnosti určitého právneho úkonu; jeho vyjadrenia majú len odporúčací charakter. Oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k podnetu doručenému MSSR, povinný ani nijaké (konkrétne) vyjadrenie MSSR exekučnému súdu nepredložil. V rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu; nie okolnosti, ktoré možno uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní). Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Oprávnený v tomto smere poukazuje na právne závery v ním uvádzaných súdnych rozhodnutiach, poukazuje aj na závery súdneho dvora Európskej únie. Oprávnený má za to, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, povinná od začiatku jednala s oprávneným ako podnikateľský subjekt, s identifikačnými údajmi podnikateľa, (pod príslušným IČO) a výslovne žiadala o úver ako podnikateľský subjekt na podnikateľské účely, t.j. „reklama a marketing“, čoho si bola plne vedomá. Tvrdenia povinnej týkajúce sa odplaty, RPMN, je treba vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvy o revolvingovom úvere považovať za irelevantné. Povinná do dnešného dňa zaplatila len časť dlžnej sumy: 915,- Eur, v ďalšej časti sa vyhýba svojej zodpovednosti, nevrátila oprávnenému ani istinu poskytnutého úveru. Rozhodcovský rozsudok možno meniť iba zákonom ustanoveným spôsobom, čo povinná nevyužila. Oprávnený navrhuje návrh na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietnuť a priznať oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, a ktoré predstavujú sumu 466,26 Eur (vrátane DPH).

18. Súd má za to, že pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Uvedené vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde v náleze pod sp. zn. III ÚS 41/2011-31 vyslovil: „Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie...., tiež prípadnú námietku povinného proti exekúcii...ako aj prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie...Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. (napr. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016 z 05.08.2016). Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. Súd je pri exekučnom titule oprávnený skúmať len formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd sa v plnom rozsahu v tomto smere stotožňuje s tvrdením oprávneného.

19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

20. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je riadne vykonateľné, (formálna a materiálna vykonateľnosť - napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 191/2011, 5Cdo 193/2011 zo dňa 15.11.2011). Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 46 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí skutočne individualizovaní....a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Súd má doložený riadne formálne a materiálne vykonateľný exekučný titul v súlade s ust. § 45 ods.1, § 46 Exekučného poriadku (s vyznačením vykonateľnosti), v exekučnom titule je jednoznačne určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Povinná dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť riadne nesplnila, povinná nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený (§61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu.

22. Súd v danej veci nezistil ani iné dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu; najmä po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie).

23. Súd zároveň konštatuje, že bol plne zachovaný procesný postup na základe návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2) a 5) Exekučného poriadku, k návrhu na zastavenie exekúcie podal nesúhlasné stanovisko oprávnený, preto exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie aj s vyjadrením oprávneného.

24. Z uvedených dôvodov súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, pričom sa nejedná o dôvod zamietnutia v dôsledku toho, že návrh bol podaný oneskorene.

25. Podľa § 199a ods. 1 a 2 Exekučného poriadku: Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199b Exekučného poriadku: Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

27. Podľa § 199d ods.1) Exekučného poriadku: Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 28. Podľa § 13a ods. 2 odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 29. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 30. Oprávnený uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 466,26 eur (vrátane DPH). Súd oprávnenému priznal nárok v plnej výške 100%, za dva úkony právnej služby z hodnoty vymáhaného nároku 20.281,80 Eur, teda 1. prevzatie a prípravu zastúpenia, 2. vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky, (aj v spojení s ust. §10 ods. 1 Vyhlášky), t.j. 466,26 eur (2x polovičný úkon: 185,07 eur + 2x režijný paušál za rok 2018: 9,21 eur + 20%DPH: 185,07 x 2 =370,14; 9,21 x 2 = 18,42 + 20% DPH v sume: 77,71. Súčet: 370,14+18,42+77,71=466,27, oprávnený uplatnil sumu: 466,26 Eur). 31. Nárok v sume 466,26 Eur (vrátane DPH) na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, bude predmetom osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.