Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-89-2016.pdf
PDF · 96.97 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-36Cb/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcov: 1. Ferona, a.s., sídlo: Havlíčkova č. 1043/11, Praha, Česká republika, IČO: 26440181, 2. FERONA Slovakia, a.s., sídlo: Bytčická č. 12, Žilina, IČO : 36 401 137 a 3. Ferona Polska S.A., sídlo: Mikolowska č. 31, Myslowice, Poľsko, IČO: 240569429, všetci žalobcovia zastúpení advokátskou kanceláriou: PIHORŇA & PARTNERS s.r.o., sídlo: Hrnčiarska č. 29, Košice, IČO: 50453 785, proti žalovaným: 1. U. S. Steel Košice, s.r.o., sídlo: Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222 a 2. Železara Smederevo d.o.o., sídlo: Izletnička 6/1, Smederevo, Srbsko, IČO: 07342691, zastúpený advokátskou kanceláriou: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, sídlo: Žižkova č. 7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584, v konaní o zaplatenie 295.026,89 eur istiny s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu zamieta.
II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu zamieta.
III. Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania žalovaného v 1. rade v plnom rozsahu.
IV. Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania žalovaného v 2. rade v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.5.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 295.026,89 eur titulom nároku na vyplatenie dohodnutej zľavy za predaj tovaru, ktorý žalovaní v priebehu roka 2011 predali žalobcom a to podľa dohody o dodávke materiálu označenej ako General Agreement 2011. Ako príslušenstvo si žalobcovia uplatnili nárok na úrok z omeškania vo výške 9,05% z dlžnej sumy ročne od 15.7.2012 do zaplatenia a tiež si uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.
2. Svoju žalobu odôvodnili dohodou strán o tom, že v prípade odberu určitého množstva tovaru podľa dohody o dodávke materiálu označenej ako General Agreement 2011 im žalovaní poskytnú v zmysle výpočtu podľa dohodnutého vzorca zľavu. Žalobcovia uviedli, že si svoje povinnosti odobrať a riadne zaplatiť tovar podľa dohody splnili, za čo im vznikol nárok na zaplatenie zľavy za rok 2011 v celkovej sume 1.616.692,73 eur. Tiež uviedli, že si túto zľavu uplatnili u oboch žalovaných, avšak doposiaľ im bola uhradená iba suma vo výške 1.321.665,- eur. Podľa žalobcov žalovaný v 1. rade im odmietol uhradiť žalobcami uplatnený nárok v tomto konaní, čo odôvodnil stanoviskom, že svoju časť záväzku splnil a odporučil žalobcom vymáhať si uplatnený nárok výlučne voči žalovanému v 2. rade. Žalobcovia v súvislosti so stanoviskom žalovaného v 1. rade uviedli, že uplatnený nárok ohľadom solidarity žalovaných vyplýva zo znenia § 293 Obchodného zákonníka a tiež z jeho presvedčenia, že predmetný záväzok nie je možné rozdeliť samostatne na jednotlivých žalovaných, čo vyplýva aj zo samotného obsahu uzavretej dohody. Ohľadom solidarity záväzku tiež poukázali na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy boli žalovaní personálne prepojení v osobách vlastníkov.
3. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení použili a predložili ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Zmluvu General Agreement 2011 (č.l. 9-13 - preklad na č.l. 127-131); Listy právneho zástupcu žalobcov zo dňa 8.9.2015 a 23.10.2015 adresované žalovaným (č.l. 14-21); zoznam faktúr žalovaných uhradených žalobcom (č.l. 22-38); Doklad na množstevnú zľavu (č.l. 39); Zmluvu General Agreement 2010 (č.l. 40-44); prehľad úrokových sadzieb ECB (č.l. 49) a faktúry žalovaných za obdobie 2011, dobropisy za obdobie roka 2011 a výpisy z účtu žalobcov za obdobie roka 2011 (č.l. 142-1539).
4. Žalovaný v 1. rade sa k veci vyjadril tak, že žalobu voči svojej osobe navrhol zamietnuť v plnom rozsahu a že uplatnený nárok voči svojej osobe neuznáva. Svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: 1. žalovaný v 1. rade nie je vecne pasívne legitimovaný, pretože vo veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 293 Obchodného zákonníka a to práve s ohľadom na dohodu strán v článku 5 Zmluvy General Agreement 2011, podľa ktorého každý dodávateľ (USSK a USSS) samostatne vystaví dobropis pre každého zákazníka; 2. predchádzajúca prax medzi stranami sporu, konkrétne poskytnutie zľavy za rok 2010 samostatne žalovanými potvrdzuje, že predmetný vzťah nie je spoločný, resp. solidárny; 3. žalovaný v 1. rade svoju povinnosť dohodnutú v zmluve poskytnúť zľavu za rok 2011 včas a riadne v mesiaci jún 2012 splnil tak, že na základe svojho dobropisu uhradil dohodnutú zľavu v celkovej výške 1.321.665,84 eur.
5. Žalovaný v 1. rade na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny konkrétny dôkaz, iba poukázal na obsah dôkazov predložených samotnými žalobcami.
6. Žalovaný v 2. rade sa k veci vyjadril tak, že žalobu navrhuje v plnom rozsahu ako neoprávnenú zamietnuť a žalobcov zaviazať na nahradenie jeho trov konania. Svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: 1. žalobcovia nepreukázali dostatočne súdu a ani samotnému žalovanému v 2. rade uzavretie príslušnej zmluvy (Zmluva General Agreement 2011), pretože žalobcovia predložili žalovanému v 2. rade viacero verzií tejto zmluvy, niektoré bez dátumu, avšak žiadna z nich nebola riadne podpísaná žalovaným v 2. rade, pretože na zmluve chýba oficiálna pečiatka žalovaného, ktorá je podľa srbského práva nepostrádateľnou náležitosťou zmluvy; 2. predmetný vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade sa podľa čl. 4 Nariadenia ES 593/2008 (Rím I) riadi srbským právnym poriadkom, pričom podľa srbského práva, konkrétne podľa článku 374 srbského zákona o zmluvách je premlčacia lehota 3-ročná. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade vzniesol na svoju obranu námietku premlčania.
7. Žalovaný v 2. rade na podporu svojich tvrdení použil a predložil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu (č.l. 1561-1591); časť (§ 374) srbského Zákona o obligačných vzťahoch (č.l. 1593-1595) a Odborné vyjadrenie Profesora Dr. Miloša Živkoviča (č.l. 1657-1668).
8. Nespornými v tomto konaní boli nasledovné skutočnosti: 1. medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva nazvaná ako General Agreement 2011, v ktorej sa žalobcovia a tento žalovaný dohodli na poskytnutí zľavy za predaný tovar v roku 2011 a to v hodnote uvedenej v citovanej zmluve; 2. žalovaný v 1. rade v zmysle zmluvy na základe svojho dobropisu poskytol (resp. zaplatil) žalobcom dohodnutú zľavu zodpovedajúcu predaju svojho tovaru žalobcom za rok 2011 v plnom rozsahu (1.321.665,84 eur); 3. nárok uplatnený žalobcami 295.026,89 eur predstavuje zľavu, ktorá zodpovedá predaju tovaru žalovaného v 2. rade žalobcom za obdobie roka 2011 a táto zľava nebola žalobcom doposiaľ uhradená.
9. Spornými boli nasledovné skutočnosti: 1. akým právnym poriadkom sa riadia vzťahy podľa zmluvy General Agreement 2011?; 2. bola predmetná zmluva General Agreement 2011 uzavretá platne aj žalovaným v 2. rade?; 3. ak bola zmluva uzavretá platne aj žalovaným v 2. rade, ide ohľadom povinnosti poskytnúť zľavu o samostatné záväzky žalovaných alebo ide o ich spoločný záväzok? a 4. došlo ku premlčaniu uplatneného nároku na zľavu?.
10. V danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, konkrétne žalobca v 1. a 3. rade ako aj žalovaný v 2. rade nemajú sídlo na území Slovenskej republiky. Žalovaný v 2. rade nie je súčasťou Európskej únie, preto je potrebné na príslušné vzťahy (ako aj na procesnú stránku konania) aplikovať Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
11. Vychádzajúc z obsahu spornej zmluvy General Agreement 2011 (bod 7.2) sa strany sporu dohodli na výlučnej právomoci Okresného súdu Košice II, t.j. dohodli sa na právomoci slovenského súdu. Takáto dohoda je možná, čo vyplýva zo znenia § 37e ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
12. Podľa § 48 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom: „Súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností, ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutočností, právomoc súdu zostáva zachovaná.“
13. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade neuzavrel zmluvu General Agreement 2011 platne namietal tento žalovaný až v priebehu tohto súdneho konania. Prípadné následné (po začatí konania vo veci samej) zistenie neplatnosti zmluvy a teda aj dohody o právomoci slovenského súdu už neskôr podľa vyššie citovaného § 48 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. nemá vplyv na právomoc slovenského súdu konať vo veci samej.
14. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade súd konštatuje, že žaloba je voči tomuto žalovanému v plnom rozsahu neoprávnená a to z dôvodov uvedených v nasledujúcich odsekoch 15 až 23.
15. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) Zákona č. 97/1963 Zb.: „Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy.“ Podľa odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia: „Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.“
16. Žalovaný v 1. rade má sídlo na území Slovenskej republiky. S ohľadom na znenie § 10 ods. 2 písm. a) Zákona č. 97/1963 Zb. vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade sa príslušný zmluvný vzťah riadi ustanoveniami slovenského právneho poriadku, čo vyplýva z obsahu týchto vzťahov, kde tento žalovaný vystupuje ako predajca a žalovaní sú kupujúcimi.
17. Podľa § 293 Obchodného zákonníka: „Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.“
18. Podľa § 294 Obchodného zákonníka: „Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.“
19. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.“
20. Z obsahu vyššie uvedených zákonných ustanovení v ods. 17 až 19 tohto odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že spoločné záväzky môžu vzniknúť buď zo zákona alebo na základe zmluvnej dohody alebo ak to vyplýva z povahy záväzku.
21. Žalobcovia tvrdili, že spoločný a nerozdielny charakter uplatneného záväzku vyplýva priamo z obsahu zmluvy o General Agreemente 2011. Toto jeho stanovisko je mylné, pretože z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva práve opak tohto tvrdenia t.j., že nároky žalobcov na zaplatenie dohodnutej zľavy sú samostatným nárokom jednak voči žalovanému v 1. rade (podľa zmluvy USSK) a tiež samostatným nárokom voči žalovanému v 2. rade (USSS). Uvedené je zrejmé najmä z obsahu bodu 5.3 zmluvy General Agreement 2011, ktorý bližšie upravuje spôsob vyplatenia zľavy a kde je konkrétne uvedené: „Každý dodávateľ (USSK a USSS) samostatne vystaví dobropis na ročnú zľavu pre obdobie od 1. januára 2011 do 31.12.2011 ...“.
22. V predchádzajúcom odseku je vysvetlené, že samostatnosť nárokov na zľavy bola priamo dohodnutá v uzavretej zmluve. Spoločný a nerozdielny charakter nevyplýva zo žiadneho špeciálneho zákonného ustanovenia a z povahy záväzku to taktiež nevyplýva, preto je túto spornú otázku potrebné uzavrieť tak, že ide o samostatné záväzky.
23. Žalovaný v 1. rade nesporne v plnom rozsahu splnil svoj vlastný samostatný záväzok poskytnúť na základe dobropisu (zaplatiť) žalobcom zľavu v sume 1.321.665,84 eur za predaj tovaru v priebehu roka 2011. Z predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia vyplýva, že záväzok žalovaného v 2. rade poskytnúť žalobcom zľavu vo výške 295.026,89 eur (predmet sporu) nie je spoločným záväzkom aj žalovaného v 1. rade. Tvrdenie žalobcov o personálnom prepojení žalovaných, čo by malo spôsobovať spoločný a nerozdielny charakter vzťahov, nemá žiadnu oporu v zákone a je v rozpore s obsahom uzavretej zmluvy, t.j. nemá žiadny vplyv na záver ohľadom samostatnosti záväzkov zo zmluvy General Agreement 2011.
24. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade súd konštatuje, že žaloba je voči tomuto žalovanému taktiež neoprávnená a to z dôvodov uvedených v nasledujúcich odsekoch 25 až 34.
25. Žalovaný v 2. rade na svoju obranu namietal, že predmetná zmluva nie je platne uzavretá, pretože na zmluve chýba oficiálna pečiatka žalovaného, ktorá je podľa srbského práva nepostrádateľnou a tiež namietal premlčanie záväzku. Na vyriešenie týchto zásadných námietok je v prvom rade potrebné určiť právny poriadok, ktorým sa tento zmluvný vzťah riadi.
26. Vychádzajúc z obsahu predmetného zmluvného vzťahu (samostatnosť záväzkov žalovaných v 1. a 2. rade) a tiež z obsahu § 10 ods. 2 písm. a) Zákona č. 97/1963 Zb. (viď ods. 15), má súd za to, že predmetný vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade sa riadi srbským právnym poriadkom. Takýto záver vyplýva z jednoduchej skutočnosti, že sídlo predajcu (žalovaného v 2. rade) sa nachádza v Srbsku.
27. Stanovisko žalobcov ohľadom nutnosti aplikovania slovenského práva na tento vzťah, čo odôvodnili dohodou o právomoci slovenského súdu a tiež skutočnosťou, že 3 zo 6 zmluvných strán zmluvy General Agreement 2011 majú sídlo na území Slovenskej republiky, nepovažuje súd za opodstatnené.
28. K tomuto záveru (ods. 27) súd dospel práve s ohľadom na obsah príslušného zákonného ustanovenia (§ 10 ods. 2 písm. a) Z.č. 97/1963 Zb.), podľa ktorého pokiaľ osobitný predpis neurčuje inak, tak kúpne zmluvy sa spravujú právom miesta, kde je sídlo predávajúceho. V tejto súvislosti súd poznamenáva aj, že žiadny iný osobitný predpis danú situáciu neupravuje inak.
29. Aj prípadnou aplikáciou § 10 ods. 1 Z.č. 97/1963 Zb. má súd za to, že právnym poriadkom, ktorého použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu je práve právny poriadok Srbska. Je nelogické, aby sa kúpne zmluvy srbského predajcu vo vzťahu ku 4 subjektom, ktoré majú sídlo v 3 rozličných štátoch (2x Slovensko, Česká republika a Poľsko) spravovali slovenským právnym poriadkom. Táto nelogickosť podľa názoru súdu vyplýva zo skutočnosti, že v danom prípade boli uzatvárané 4 druhy kúpnych zmlúv, z ktorých v každom jednom prípade je predajcom srbská právnická osoba a kupujúcim sú vo 2 prípadoch slovenské subjekty, v jednom prípade český subjekt a v jednom prípade poľský subjekt. Jednotiacim prvkom je teda srbský predajca a teda za najrozumnejšie usporiadanie súd považuje aplikáciu práve srbského právneho poriadku.
30. Podľa § 360 ods. 1 a 2 srbského Zákona o obligačných vzťahoch: „(1) Premlčaním zaniká právo žiadať plnenie záväzkov. (2) Premlčanie vzniká po uplynutí zákonom stanovenej doby, počas ktorej veriteľ mohol žiadať výkon.“
31. Podľa § 374 srbského Zákona o obligačných vzťahoch (Vzájomné pohľadávky podľa zmlúv o obchode s tovarom a službami): „(1) Vzájomné pohľadávky právnických osôb zo zmlúv o obchode s tovarom a službami ako aj pohľadávky na uhradenie výdavkov spojených s týmito zmluvami, bývajú premlčané po troch rokoch. Premlčacia doba plynie oddelene pre každú dodávku tovaru, vykonanú prácu alebo poskytnutú službu.“
32. Podľa bodu 5.5 zmluvy General Agreement 2011 mal byť dobropis za účelom poskytnutia zľavy vystavený dodávateľom (žalovaným v 2. rade) v lehote najneskôr do konca mája 2012 a tento mal byť splatný do 40 dní po jeho vystavení. Z obsahu tohto zmluvného ustanovenia je zrejmý ten záver, že zľava mala byť uhradená (splatnosť dobropisu) v lehote do 11.7.2012 (40 dní od 31.5.2012).
33. Počínajúc dňom 11.7.2012 mali žalobcovia možnosť domáhať sa výkonu svojho práva na zaplatenie dohodnutej zľavy. Márnym uplynutím 3 rokov od 11.7.2012, t.j. dňom 12.7.2015 došlo k premlčaniu záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobcom, čo malo za následok zánik práva žalobcov domáhať sa uhradenia tohto záväzku. To podľa vyššie citovaného znenia § 360 v spojení s § 374 srbského Zákona o obligačných vzťahoch.
34. S ohľadom na premlčanie a teda zánik práva žalobcov domáhať sa uhradenia záväzku voči žalovanému v 2. rade v súvislosti so zmluvou General Agreement 2011, už súd ďalej neskúmal platnosť uzavretej zmluvy namietanú žalovaným v 2. rade. Zisťovanie neplatnosti zmluvy nemá žiadny právny význam pre rozhodnutie vo veci samej, pretože v prípade zistenia neplatnosti tejto zmluvy by bol výsledok sporu voči žalovanému v 2. rade rovnaký (t.j. zamietnutie žaloby), pretože ak nebola vo vzťahu medzi týmito stranami sporu zmluva uzavretá platne, tak z tejto zmluvy nemohol žalobcom vzniknúť nimi uplatnený nárok na zaplatenie zľavy.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
36. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalovaní boli úspešní v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. T.j. obidvom žalovaným voči žalobcom priznal právo na nahradenie ich trov konania v plnom rozsahu.
37. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
38. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.