Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-417-2017.pdf
PDF · 102.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/417/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom Ulica 29. Augusta 8 a 10, 913 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému R. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX Y., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Andrea Lengényová, advokátka, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava I, zastúpená Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 1.666,81 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C 428/2015-87 zo dňa 08. 06. 2017 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/428/2015-87 zo dňa 08. 06. 2017 z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu proti žalovanému zamietol (výrok I.). Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 1.666,81 eur na tom skutkovom základe, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/12/2007-209 zo dňa 06.03.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 06.03.2007, uznaný vinným, že dňa 27.12.2005 o 15.15 hodine pri jazde po štátnej ceste I/71 v smere od štátnej hranice s Maďarskom k obci šiatorská Bukovinka, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a poveternostným podmienkam, kde pri prechádzaní ostrej pravotočivej zákruty dostal s vozidlom šmyk, následne prešiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Wartburg, ktoré v smere do Fiľakova riadil iný vodič. Spolujazdkyňa vo vozidle Wartburg, p. O. Y., utrpela zranenia, následkom ktorých bola dňa 08.11.2006 uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461,2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následkom zavineného protiprávneho konania žalovaného, žalobca vyplatil poškodenej p. Y. dôchodkové dávky formou invalidného dôchodku za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v celkovej sume 1.666,81 eur. V zmysle § 238 od. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má žalobca právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 1.666,81 eur výzvou č. 13/2015 zo dňa 08.04.2015, avšak dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil.“
3. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu. V čase spáchania trestného činu ublíženia na zdraví bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Kooperatíva a. s. mal uzatvorenú poistnú zmluvu - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetnú pohľadávku je povinná
v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. zaplatiť Kooperatíva poisťovňa a. s., žalovaný túto povinnosť nemá. Kooperatíva poisťovňa, a. s. porušila svoju zákonnú povinnosť plniť. Účinnosťou zákona č. 430/2003 Z .z., ktorým došlo k zmene zák. č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný nahradiť poškodenému nároky na náhradu dávok zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s protiprávnym konaním poisteného. Žalovaný uviedol, že cieľom civilného sporového konania by malo byť riešenie sporu, a preto ak by sa v tomto konaní zaviazal žalovaný na povinnosť plnenia voči žalobcovi, tým by k vyriešeniu sporu nedošlo, nakoľko by vznikol ďalší spor medzi žalovaným a intervenientom o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže by žalovaný plnil to, čo by mal plniť intervenient v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení. Keby sa žalovaný zaviazal na úhradu pohľadávky žalobcovi, súd by zároveň priznal súdnu ochranu nesprávnemu a zároveň aj nelogickému výkladu zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý podal intervenient.
4. Kooperatíva poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, v postavení intervenienta v konaní uviedla, že žalovaný mal, ako poistník v čase poistnej udalosti uzavretú poistnú zmluvu č. 562097932 na povinné zmluvné poistenie motorového vozidla. V čase vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehody, t. j. 27. 12. 2005 z obsahu § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej „Zákon o PZP“) účinného od 01. 04. 2005 nevyplýva poisťovni povinnosť nahradiť za poistenú osobu predmetný nárok, nakoľko k dátumu vzniku dopravnej nehody uvedená povinnosť zakotvená v § 4 ods. 2 Zákona o PZP účinného k 01. 04. 2005 bola poisťovateľovi stanovená iba zo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k žalobcovi (Sociálnej poisťovni), ktorý nikdy nemal ani nemá postavenie poškodeného v zmysle zákona o PZP, keďže prevádzkou motorového vozila žiadnu škodu neutrpel.
5. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1,2 CSP, tak že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
6. V súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podala proti rozsudku odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie mal za to, že žaloba mala smerovať proti intervenientovi ako poisťovateľovi, preto žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 1 666,81 € a rozhodne aj o náhrade trov konania.
7. Odvolateľ uviedol, že v súlade s § 238 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z. z., podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu, má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Treťou osobou podľa § 238 zákona je fyzická alebo právnická osoba, ktorá porušila niektorú zo zákonov ustanovených právnych povinností, resp. sa dopustila konania, ktoré odporuje právnym predpisom. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania v dôsledku ktorého utrpela zranenia poškodená. Žalobca poškodenej vypláca dôchodkové dávky. Protiprávne konanie žalovaného mal súd preukázané trestným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č. k. 2T 12/2007-209. Sú teda splnené všetky predpoklady preto, že žalobca požaduje náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. voči žalovanému. Komerčná poisťovňa nie je vo vzťahu k žalobcovi treťou osobou, preto súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný a že žaloba mala smerovať proti intervenientovi ako poisťovateľovi. Právny vzťah medzi komerčnou poisťovňou a žalovaným je založený poistnou zmluvou a plnenie zmluvných povinností medzi účastníkmi tejto zmluvy nie je predmetom konania. Právo žalovaného na náhradu škody voči poisťovni nie je dotknuté.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalobca potvrdil skutočnosť, že Kooperatíva poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 je v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení povinná nahradiť škodu vzniknutú v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovanému a teda priamo ona má povinnosť nahradiť vyplatené dávky invalidného dôchodcu žalobcovi, to že nedošlo k úhrade je vinou poisťovne Kooperatíva, ktorá neoprávnene prestala uhrádzať škody svojich poistencov a nie vinou žalovaného. Žalobca mal vymáhať škodu priamo od poisťovateľa, ktorý je pasívne legitimovaný pre konanie (poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/116/2013 zo dňa 21. 05. 2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/318/2016 zo dňa 26. 01. 2017). Sociálna poisťovňa je oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla
úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, resp. dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, bola uhrádzaná v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom, toto oprávnenie jej vyplýva aj z § 238 Zákona o sociálnom poistení, ust. § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, bolo precizované, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, vrátane dôchodkových dávok a to príslušným subjektom. Výklad zákona o PZP podaný poisťovňou a následne aj žalobcom je nesprávny, súd prvej inštancie správne právne posúdil nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Keby súd prvej inštancie vyhovel žalobe, žiadny spor by sa nevyriešil, len by vznikol ďalší spor o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. náhradu škody. Je preto absolútne v rozpore s účelom, cieľom a so zásadou hospodárnosti konania, aby nahradil škodu žalovaný a následne, aby žalovaný musel regresne ten istý nárok vymáhať od poisťovne Kooperatíva, ako to tvrdí žalobca.
9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch odvolania, uviedol, že sociálna poisťovňa má v súlade s ust. § 238 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Zo znenia ust. § 238 zákona jednoznačne vyplýva, že jedinou treťou osobou podľa citovaného ustanovenia, je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá porušila niektorú so zákonom ustanovených právnych povinností, resp. sa dopustila konania, ktoré odporuje právnym predpisom. Preto žalobca uplatňuje náhradu škody priamo voči tretej osobe a nie voči poisťovateľovi.
10. Žalovaný k vyjadreniu odvolateľa uviedol, že tento neuvádza žiadne nové skutočnosti, jeho argumentáciu považuje za nesprávnu.
11. Žiadne iné vyjadrenia vo veci podané neboli.
12. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutom rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
15. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).
16. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom v súlade s § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, podľa ktorého má žalobca právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V konaní bolo nesporne zistené, že žalovaný bol v trestnom konaní uznaný vinným, že dňa 27. 12. 2005, ako vodič osobného motorového vozidla neprispôsobil rýchlosť jazdy, stavu a povahe vozovky a poveternostným podmienkam následkom čoho došlo k tomu, že pani O. Y. utrpela zranenia, následkom čoho bola dňa 08. 11. 2006 uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. V príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného žalobca vyplatil poškodenej pani Y. dôchodkové dávky formou invalidného dôchodku za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 v celkovej sume 1 666,81 €, ktoré žiadal uhradiť od žalovaného v tomto konaní.
17. Je teda nesporné, že škodu spôsobil žalovaný. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody v sume 1 666,81 €, žalovaný túto výzvu predložil poisťovni, u ktorej mal v čase dopravnej nehody t.j. 27. 12. 2005 uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla. Poisťovateľ oznámil dňa 06. 08. 2015, že odmieta škodu zaplatiť.
18. Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že žaloba žalobcu mala smerovať proti poisťovateľovi, nakoľko podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 823 Obč. zák., podľa ktorého náhradu platí poisťovateľ poškodenému; poškodený však právo na plnenia proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Osobitným predpisom je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v ňom ust. § 238 ods. 1 účinný ku dňu vzniku škody, podľa ktorého má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a 3 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku škody, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknuté úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia, ak ku škodnej, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistenec zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti.
19. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
20. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poisťovateľ nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá (škodu má v princípe vždy uhradiť škodca). Základným zodpovednostným vzťahom je vzťah medzi poisteným škodcom a poškodeným. Súčasne treba vychádzať z nadstavbového poistno-právneho vzťahu, ktorý existuje medzi poisťovateľom a poisteným, ktorý práve škodca prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu sa snaží nájsť ochranu pred vlastnou zodpovednosťou za škodu, poškodený v zásade nie je v žiadnom priamom právnom vzťahu s poisťovateľom. Z tohto hľadiska je potrebné preskúmať právne postavenie poškodeného, ak sa má škoda hradiť nie priamo škodcom, ale jeho poisťovateľom.
21. Právny status poškodeného je závislý nielen od samotného vývoja občiansko-právnej zodpovednosti, ale je priamo, či nepriamo determinovaný aj vývojom poistenia zodpovednosti. Poistný vzťah, svojím spôsobom nadstavbový resp. akcesorický právny vzťah, ktorý zaväzuje poisťovateľa a poisteného, nie je totiž izolovaný od základného zodpovednostného vzťahu, ktorý vzniká medzi poisteným škodcom a poškodeným. Medzi oboma druhmi právnych vzťahov dochádza totiž k vzájomnej interakcii, čo bezprostredne pôsobí nie len na právny vzťah poškodeného a škodcu, ale dokonca na právny vzťah medzi poisťovateľom a poškodeným. Podľa klasického modelu zodpovednostného poistenia, poisťovateľ sa zbavil svojho záväzku voči poistenému tým, že poistné plnenie vyplatil do jeho rúk a nestaral sa ďalej o to, ako poistený naloží s vyplatenou poistnou sumou. Vývoj poistenia zodpovednosti viedol postupne k tomu, že poisťovateľ bol zákonom zmocnený, aby po predchádzajúcom upozornení poisteného vyplatil poistné plnenie priamo poškodenému. Na žiadosť poisteného bol dokonca povinný tak urobiť.
22. Je nepochybné, že účastníkom poistenia zodpovednosti je poisťovateľ a poistený, a že poškodený nie je účastníkom poistného právneho vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom. Formou realizácie ochrany poškodeného je úprava, na základe ktorej poisťovateľ má poistnú náhradu plniť priamo poškodenému (§ 823 OZ). Najvyššou formou ochrany poškodeného - pokiaľ ide o jeho vzťah k poisteniu zodpovednosti za škody - je poskytnutie mu práva na poistné plnenie priamo proti poisťovni, pričom podľa slovenskej právnej úpravy poškodený zásadne nemá nárok na plnenie proti poisťovni (§ 823 OZ). Výnimku z tejto zásady, keď poškodený môže priamo proti poisťovni uplatniť nárok na náhradu škody, pripúšťa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 15 PZP je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Ide tu o formu ochrany poškodeného tak, aby plnenie bolo poskytnuté priamo poškodenému.
23. Právo poškodeného na uspokojenie nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu je najvyššou formou ochrany poškodeného. Z hľadiska poškodeného je to najvýhodnejšie právne postavenie, pretože mu dáva možnosť uplatniť nárok na náhradu škody proti solventnému veriteľovi, akým je poisťovateľ. Pritom je však zrejmé, že poisťovateľ nahradí poškodenému škodu len v takom rozsahu, v ako by ju bol povinný uhradiť poistenému. Právo priameho nároku poškodeného nemá totiž právny základ v poistnej zmluve, ale v skutočnosti, že mu škodu spôsobil práve poistený.
24. Zo znenia § 823 OZ vyplýva, že náhradu platí poisťovňa poškodenému, avšak neustanovuje, či poisťovňa je oprávnená alebo povinná tak urobiť. Veta za bodkočiarkou ďalej hovorí, že poškodený nemá právo na plnenie proti poisťovateľovi, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Takýmto osobitným predpisom je vyhláška č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
25. Od 01. 01. 2002 platí zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý v § 15 upravuje, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823 OZ) a tento nárok je povinný preukázať (§ 799 OZ).
26. Poistenie zodpovednosti za škodu nemožno považovať za poistenie v prospech tretieho v tom zmysle, že takouto treťou osobou je poškodený. Z toho možno dedukovať, že poškodenému nemožno priznať právo na plnenie priamo proti poisťovateľovi dovtedy, pokiaľ tak expressis verbis neustanoví právny predpis.
27. Relatívne samostatná existencia poistného právneho vzťahu a zodpovednostného vzťahu pri poistení zodpovednosti za škody však nemôže vyústiť do záveru, že by medzi nimi nejestvovali žiadne väzby. Pokiaľ ide o primárny vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a poistením, z povahy veci vyplýva, že existencia zodpovednostného vzťahu medzi poisteným - škodcom a poškodeným, nezávisí od existencie poisteného právneho vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom. Povinnosť nahradiť spôsobenú škodu škodcovi vznikne bez ohľadu na to, či je poistený, alebo nie. Naproti tomu, medzi poistným právnym vzťahom a zodpovednostným vzťahom existuje pomerne silná závislosť. Pri existencii poistenia zodpovednosti spor o náhradu škody predstavuje právny základ pre plnenie poisťovateľa.
28. Na otázku, či poisťovateľ bude plniť, má poistný právny vzťah vplyv len potiaľ, pokiaľ sa prostredníctvom neho skúma, či uplatnený nárok poškodeného proti poistenému spadá do sféry poistnej ochrany. Pre stanovenie výšky plnenia poisťovateľa je zodpovednostný vzťah - neberúc do úvahy zmluvne stanovenú poistnú zmluvu - všeobecným východiskom. Otázka či poisťovateľ bude plniť, môže závisieť aj od okolností, ktoré nemajú so zodpovednostným vzťahom nič spoločné (napr. v prípade odmietnutia plnenia poisťovňou na základe zákona § 802 ods. 2 OZ). Rovnako však nebude pôsobiť poistný právny vzťah na zodpovednosť poisteného, ktorý bude musieť škodu nahradiť sám, v prípadoch, na ktoré sa poistenie zodpovednosti nevzťahuje (výluky z poistenia; pozri § 5 PZP).
29. Zákonodarca berúc zreteľ na právne postavenie poškodeného krok za krokom presadzoval jeho majetkový záujem. To zákonite viedlo k tomu, že poškodený sa postupne dostával do nepriameho právneho vzťahu k poisťovateľovi (poisťovateľ začal vyplácať poistné plnenie priamo jemu). § 15 PZP tvorí výnimku z toho, že vo všeobecnosti, hoci poistné plnenie vypláca poisťovateľ priamo poškodenému, poškodený nemá právo na plnenie priamo proti poisťovateľovi.
30. Existencia poistných právnych vzťahov nemení záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisteným škodcom. Pokiaľ poškodenému nie je vyplatený nárok, môže svoj nárok na náhradu škody, v prípade poistnej zmluvy - PZP, uplatniť prostredníctvom súdu, v tomto prípade proti škodcovi, ale aj poisťovni. Poškodený si teda môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzkovateľ a vodič) alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 PZP), alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne (a teda žalovaný je pasívne legitimovaný). Poškodený má právo len „obísť“ škodcu a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, teda zákon mu umožňuje nepožadovať
náhradu škody najskôr od škodcu, jeho právo proti škodcovi nezaniklo. Žalobcovi teda nič nebráni uplatniť škodu priamo voči škodcovi, zákon to predpokladá, nevylučuje, a preto pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný vec nesprávne právne posúdil.
31. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co/318/2016 zo dňa 26.01.2017 nešlo o rovnaký prieskum v odvolacom konaní, odvolací súd v označenom konaní len posudzoval, či poisťovňa je pasívne legitimovaná na plnenie. Vzhľadom na to, že v tomto konaní na rozdiel od odvolacieho konania Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co/318/2016 nebol žalovaný poisťovateľ odvolací súd neriešil otázku, či poisťovňa žalovaného je povinná alebo nie je povinná plniť, ale len otázku, či žalovaný - škodca je pasívne legitimovaný. Odvolací súd v tomto konaní vo všeobecnosti nerozporuje, že poškodený má právo na plnenie proti škodcovi, tak aj proti jeho poistiteľovi, avšak môže dostať plnenie len raz, ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o zvláštne právo na plnenie. Ak sú obidvaja žalovaní v jednom konaní, majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita (NS ČR sp. zn. 25Cdo/499/2002).
32. Vzhľadom na vyššie, keď súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci nevykonal v konaní navrhnuté dôkazy žalobcom, ktorými preukazuje oprávnenosť jeho nároku, navrhnuté a predložené dôkazy nevyhodnotil. Okresný súd nanovo vec prejedná a vykoná navrhnuté dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, v odôvodnení rozhodnutia, okrem iného uvedie zistené skutkové okolnosti potrebné pre subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva a procesného práva, uvedie stručne dôvody, ktoré ho k aplikácii použitej právnej normy viedli a úvahy ako použitú normu aplikoval.
33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak mu bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
34. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).