Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodársky podnik Hajná Nová Ves, akciová spoločnosť, so sídlom 956 03 Hajná Nová Ves, IČO: 31 397 476, zastúpený: Mgr. Miroslav Šandrik, advokát, so sídlom Stražovská 625/1, 922 03 Vrbové, IČO: 42 154 146, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o zdržaní sa výkonu záložného práva, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalovaného proti I. a II. výroku rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/14/2015-197 zo dňa 12.01.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/14/2015-197 zo dňa 12.01.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 s predmetom zálohu - stavba bez súpisného čísla - sušička ležiaca na pozemku parc. č. XXX/X pre kat. úz. R. T. D., okres Topoľčany zapísaná na LV č. XX pre kat. úz. R. T. Ves (I. výrok).

2. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (II. výrok).

3. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške (III. výrok).

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 17.06.2015 sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba bez súpisného čísla - sušička ležiaca na pozemku parc. č. XXX/X pre kat. územie R. T. D., zapísaná na LV č. XX v kat. území R. T. D. nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného na základe záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 na túto nehnuteľnosť. Žalobu podal z dôvodu, že je vlastníkom stavby bez súpisného čísla - sušička na pozemku parc. č. XXX/X (právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na LV), ktorá je zapísaná na LV č. XX pre kat. územie R. T. D.. Dňa 24.05.1996 uzavrel s Konsolidačnou bankou Bratislava zmluvu o úvere, ktorej boli podriadené záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.1992 na základe hospodárskych zmlúv o úvere novému právnemu režimu podľa obchodného zákonníka, usporiadali sa vzájomné zmluvné vzťahy. Zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkový vzťah vzniknutý pred 01.01.1992, na základe

hospodárskej zmluvy o úvere na trvale sa obracajúce zásoby, sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa tejto zmluvy bola dohodou zmluvných strán dohodnutá lehota splatnosti úveru na deň 07.07.1999. Tento deň je aj prvou preukázateľnou splatnosťou úveru. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka so všetkými dôsledkami, ktoré má toto ustanovenie na obmedzenie premlčacej doby a aj na premlčanie vedľajšieho záväzku, ktorým je záložný vzťah. Ide o lehotu, od ktorej sa počíta všeobecná 10-ročná premlčacia doba hlavného záväzku. Žalobca nebol v určenej lehote schopný splatiť úver svojho právneho predchodcu, a preto po splatnosti úveru uzavrel dňa 07.07.2000 s Konsolidačnou bankou Bratislava zmluvu o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru na TOZ č. 38/2000/1, kde sa dohodla nová lehota splatnosti a to do 07.12.2003. Návratnosť úveru bola zabezpečená záložným právom banky na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 42/2000 zo dňa 07.07.2000 na predmetnú nehnuteľnosť notárskou zápisnicou N 874/2000, NZ 867/2000 zo dňa 07.07.2000 o uznaní dlhu a vyhlásení povinnej osoby podľa § 41 Zákona č. 233/1995 Z. z., alebo podľa § 274 O.s.p. Záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 42/2000 zo dňa 07.07.2000 bolo dňa 10.08.2000 pod č. 1351/00 zavkladované na príslušnom katastrálnom úrade. Na základe zmluvy o predaji podniku Konsolidačnej banky č. 2131/2002 zo dňa 30.01.2002 sa veriteľom žalobcu stala Slovenská konsolidačná, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou formou notárskej zápisnice N489/2004, NZ41053/2004 zo dňa 13.05.2004 medzi Slovenskou konsolidačnou, a.s. a žalovaným sa veriteľom žalobcu stal žalovaný. Predmetná úverová zmluva bola následne dodatkami uvedenými pod č. 1 až 5 menená. Podľa žalobcu vo vzťahu k úverovej zmluve nastala splatnosť celého poskytnutého úveru dňa 07.07.1999 a toho istého dňa začala po prvý raz plynúť premlčacia doba vo vzťahu k pohľadávke na splatenie celého úveru poskytnutého žalobcovi na základe úverovej zmluvy. Premlčacia doba pohľadávky na splatenie celého úveru poskytnutého žalobcovi na základe úverovej zmluvy uplynula v zmysle § 408 ods. 1 Obch. zákonníka najneskôr dňa 07.07.2009. Listom č. 2010/2014/14002 zo dňa 30.10.2014 označeného ako "vec: oznámenie o začatí výkonu zmluvného záložného práva" žalovaný mu oznámil výkon záložného práva zriadeného pod č. V1351/00 na predmetnú nehnuteľnosť. Listom zo dňa 02.12.2014, ktorý bol žalovanému doručený 04.12.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol žalovanému námietku premlčania záložného práva a vyzval žalovaného na upustenie od výkonu záložného práva. Žalovanému uviedol, že k predĺženiu premlčacej doby nad zákonom obmedzený rámec 10 rokov (§ 408 ods. 1 Obch. zákonníka) nemohlo dôjsť, pričom poukázal na ustálenú právnu teóriu a súdnu prax v Českej republike ako aj na Slovensku, z ktorej je zrejmé, že záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu. Žalovaný na uvedený list nijako nereagoval a pokračoval vo výkone premlčaného záložného práva prostredníctvom Dražobnej spoločnosti, a.s. a to formou dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, o čom sa dozvedel po doručení výzvy Dražobnej spoločnosti, a.s. zo dňa 25.05.2015 a pokračuje v ňom, čo je zrejmé z krokov dražobnej spoločnosti zabezpečujúcej výkon záložného práva. Žalobca naliehavý právny záujem na určení podľa podanej žaloby preukazoval tým, že k nehnuteľnosti je zapísaná ťarcha - premlčané záložné právo žalovaného. Bez rozhodnutia súdu na základe podanej určovacej žaloby nie je možné zmeniť hodnoverné zápisy v príslušnom katastri nehnuteľností a vlastnícke právo a aj jeho súčasť t.j. dispozičné právo s nehnuteľnosťou žalobcu by mohlo byť spochybňované a žalovaný by vykonával výkon premlčaného záložného práva. Zároveň príslušný katastrálny úrad by takéto premlčané záložné právo naďalej evidoval ako ťarchu k nehnuteľnosti. Je zrejmé, že všetky pohľadávky zabezpečené záložným právom boli už v čase uzavretia záložnej zmluvy splatné a teda najneskôr nasledovného dňa po vzniku záložného práva dňa 11.08.2000 mohol záložný veriteľ záložné právo vykonať po prvýkrát. Dňa 11.08.2000 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota na výkon záložného práva, ktorá by uplynula najneskôr dňa 11.08.2003, avšak s ohľadom na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) uplynula premlčacia lehota na výkon záložného práva najneskôr uplynutím premlčacej lehoty zabezpečených pohľadávok, to znamená 07.07.2009.

5. Žalovaný v liste zo dňa 03.08.2015 uviedol, že premlčanie pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 24.05.1996 sa nezakladá na skutočnosti, nakoľko podpísaním dodatkov a následným uhrádzaním pohľadávky došlo k uznaniu dlhu zo strany žalobcu v zmysle § 407 Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov. Výslovne uznanie dlhu je naviac aj súčasťou zmluvy o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru na TOZ č. 38/2000/1 a to konkrétne článku II. bod 2 ako aj jej následných dodatkov. V zmysle časti finančného toku z informačného systému je zrejmé, že posledná úhrada bola zo strany žalobcu vykonaná 12.02.2013. V zmysle § 407 ods. 4 v znení neskorších predpisov účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v ods. 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. Zdôrazňuje, že predmetom dodatku č. 5 bolo posunutie

konečného termínu splatnosti s tým, že konečný termín splatnosti úveru bol určený na 21.01.2014. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo. K premlčaniu záložného práva žalovaný uvádza, že v zmysle § 100 ods. 2 záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Na základe uvedeného má za to, že k premlčaniu záložného práva nedošlo. Podľa žalovaného k výkonu záložného práva došlo v súlade s uzavretými zmluvnými dokumentmi a v súlade s platnými právnymi predpismi.

6. Žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že primárny petit žalobného návrhu by znel: I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 s predmetom zálohu - stavba bez súpisného čísla - sušička ležiaca na pozemku parc. č. XXX/X pre kat. úz. R. T. D., okres Topoľčany zapísaná na LV č. XX pre kat. úz. R. T. D.. II. Súd určuje, že nehnuteľnosť - stavba bez súpisného čísla - sušička ležiaca na pozemku parc. č. XXX/X pre kat. úz. R. T. D., okres Topoľčany zapísaná na LV č. XX pre kat. úz. R. T. D. nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného na základe záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 na túto nehnuteľnosť. III. Žalovaný je povinný na náhradu trov konania žalobcu v plnom rozsahu. Súd uznesením pripustil zmenu žaloby podľa vyššie uvedeného.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že dňa 24.05.1996 uzatvoril žalobca ako klient s Konsolidačnou bankou Bratislava, Š.P.Ú. zmluvu o úvere. Výška pohľadávky predstavovala sumu 722.383,62 Sk, s dohodnutou lehotou splatnosti úveru dňa 07.07.1999. Dňa 07.07.2000 uzatvoril žalobca s Konsolidačnou bankou Bratislava Š.P.Ú. zmluvu o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru, v ktorej uznáva čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávku v sume 724.826,73 Sk. Súčasne sa žalobca zaviazal splatiť svoj záväzok do 07.12.2003. Dňa 07.07.2000 uzatvoril žalobca s Konsolidačnou bankou Bratislava Š.P.Ú. zmluvu o zriadení záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Dňa 07.07.2000 navrhovateľ formou notárskej zápisnice N 874/200, NZ 867/2000 uznal dlh čo do dôvodu a výšky voči oprávnenému Konsolidačná banka Bratislava, Š.P.Ú. Cintorínska 21, Bratislava a vyhlásil, že v prípade nevyrovnania dlhu vo výške 724.826,73 Sk do 07.12.2003 súhlasí, v prípade, že nesplatí niektorú zo splátok, že stáva sa platný celý dlh. Dodatkom č. 1 k zmluve o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru sa žalobca zaviazal splácať istinu od 01.01.2006 do 31.12.2010 na základe splátkového kalendára. Dodatkom č. 3 zo dňa 17.02.2006 sa zaviazal žalobca splácať úver v dohodnutých splátkach na roky 2006 až končiac rokom 2015. Dodatkom č. 4 k zmluve o reštrukturalizácií sa žalobca zaväzuje splácať v dodatku uvedenú istinu v splátkach ročne a to na roky 2007 až 2011. Nakoniec dňa 17.01.2011 uzatvorili účastníci dodatok č. 5 k zmluve o reštrukturalizácií splátkového kalendára úveru na TOZ č. 208561-2004, s dohodnutým končeným termínom splatnosti úveru 21.01.2014. Listom žalovaného zo dňa 30.10.2014 bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu záložného práva v súlade s ustanovením § 151l ods. 1 OZ, predmetnom ktorého boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Teda predajom zálohu na dražbe nehnuteľnosti podľa osobitného zákona, t.j. Zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách veriteľ tak začal vykonávať záložné právo zo záložnej zmluvy spôsobom, ktorý umožňuje ustanovenie § 151j OZ, čo rieši i znenie ustanovenia § 879e ods. 1 OZ. Listom zo dňa 02.12.2014 žalobca vzniesol námietky premlčania a to námietku premlčania pohľadávok zabezpečených záložným právom a námietku premlčania záložného práva.

8. Premlčanie zaistenej pohľadávky zo zmluvy o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom. Premlčacia doba podľa ustanovenia § 397 Obch. zákonníka je 4-ročná. Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obch. zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Z ods. 4 ustanovenia § 407 vyplýva, že účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. Z ustanovenia § 408 ods. 1 Obch. zákonníka potom vyplýva, že bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Premlčanie záložného práva sa podľa ustálenej judikatúry súdov riadi Občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi z Občianskeho práva, aj keď záložným právom bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere, alebo z iného obchodného záväzkového vzťahu. Obchodným zákonníkom sa riadi iba premlčanie zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o úvere, alebo iného obchodného záväzkového vzťahu. Premlčacia doba záložného práva je 3-ročná, beží odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz, teda odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. To

znamená, že premlčacia doba u pohľadávky zo zmluvy o úvere je 4-ročná (§ 397 Obch. zákonníka) a beží odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené na súde (§ 391 ods.1 Obch. zákonníka). Najneskoršie sa premlčuje po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť (§ 408 ods. 1 Obch. zákonníka). Pretože sa podľa ustanovenia § 100 ods. 2 tretia veta záložné práva nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka, nepostačuje k premlčaniu záložného práva iba márne uplynutie doby určenej občianskym právom k uplatneniu nároku na uspokojenie zo zálohu, nakoľko je treba, aby márne uplynula tiež premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Ak nedošlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky nemôže byť premlčané ani zástavné právo. Z akcesorickej povahy záložného práva vyjadrené tiež v ustanovení § 100 ods. 2 veta tretia vyplýva najmä, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky môže nastať aj keď sa doteraz záložné právo nepremlčalo, avšak záložné právo sa nemôže premlčať skôr, dokiaľ márne neuplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. S poukazom na ustanovenie § 151j ods. 2 OZ, ktorému textu zodpovedá ustanovenie § 151f ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2002, sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku premlčania.

9. V danej veci sa pôvodne žalobca domáhal určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom preukazujúc naliehavý právny záujem na takomto určení tým, že k predmetnej nehnuteľnosti je zapísaná ťarcha - premlčané záložné právo žalovaného. Bez rozhodnutia súdu na základe určovacej žaloby nie je možné zmeniť hodnoverné zápisy v príslušnom katastri nehnuteľností a vlastnícke právo žalobcu by mohlo byť spochybňované a žalobca by vykonával výkon premlčaného záložného práva. Po rozhodnutí krajským súdom, ktorým bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený na pojednávaní dňa 06.09.2017 žalobca zmenil žalobu tak, že ako primárny t.j. hlavný petit označil uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 42/2000-N zo dňa 07.07.2000 s predmetom zálohu - stavba bez súpisného čísla - sušička ležiaca na pozemku parc. č. XXX/X pre kat.úz. R. T. D., okres Topoľčany zapísaná na LV č. XX pre kat. úz. R. T. D.. Podľa vyššie uvedeného záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky ako v danom prípade tomu došlo začatím verejnej dražby, obranou proti tomuto prostredníctvom vlastnej žaloby, ktorou môže byť žaloba o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva. Zmenou žaloby žalobca za primárny petit označil žalobu na plnenie. Takže ďalej súd vychádzajúc z toho, že možnosť podania žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej zaoberá sa ďalej dôvodnosťou žaloby na základe označeného primárneho petitu a to uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva.

10. Je nesporné, že úverová zmluva je absolútnym obchodom. Právne vzťahy zo záložného práva k nehnuteľnosti pri úverovej zmluve sa riadia Občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi občianskeho práva a to tiež vo vzťahu k premlčaniu záložného práva. Zo zaradenia záložného práva do druhej časti Občianskeho zákonníka je nesporné, že záložné právo je právom vecným a premlčuje sa v zmysle § 100 ods. 2 prvej vety OZ. Podľa prechodných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sa spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2003, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky vzniknuté pred 01.01.2003 sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je stanovené inak. Z ustanovenia § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že záložný veriteľ môže pri výkone svojho záložného práva predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u seba alebo s ktorým je oprávnený nakladať, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka; ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať záloh aj iným vhodným spôsobom. V predmetnej veci listom zo dňa 30.10.2014 žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu zmluvného záložného práva. Žalobca listom zo dňa 02.12.2014 vzniesol námietku premlčania.

11. Ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka ustanovuje absolútne obmedzenie premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch. Premlčacia doba uplynie v obchodnoprávnych vzťahoch uplynutím 10 rokov odo dňa, keď začala plynúť prvý raz. Z tohto princípu neexistuje výnimka. Je potrebné vychádzať aj z previazanosti ustanovenia § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 100 ods. 2 a tak dospieť k záveru, že k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky nedochádza v obchodnoprávnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, v dôsledku čoho ani podľa § 100

ods.2 nedôjde k predĺženiu samotnej premlčacej doby záložného práva, keďže je už zabezpečená pohľadávka premlčaná. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé pokiaľ ide o ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, že zmyslom právnej úpravy tzv. absolútnej premlčacej doby, ktorá začína bežať bez ohľadu na stanovenie alebo prerušenie premlčania, je zabrániť, aby sporné nároky pretrvávali neúmerne dlho. Táto premlčacia doba plynie aj v priebehu konania, v ktorom je právo vymáhané. Kumulatívnou nováciou nemožno zabrániť premlčaniu pohľadávky v objektívnej premlčacej dobe určenej v ustanovení § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. Teda kumulatívna novácia týkajúca sa zmluvy o úvere nemá vplyv na beh 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, počítanej odo dňa pôvodnej splatnosti záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver.

12. V danej veci mal súd za preukázané, že podľa zmluvy o úvere uzavretej dňa 24.05.1996 mal žalobca splatiť úver dňa 07.07.1999. Od tejto lehoty začala plynúť podľa § 408 ods. 1 10 ročná premlčacia doba. Po splatnosti došlo k uzatvoreniu zmluvy o reštrukturalizácii úveru dňa 07.07.2000 s dohodnutou dobou splatnosti úveru do 07.12.2003. Dňa 07.07.2000 bola zmluvou o zriadení záložného práva zabezpečená návratnosť úveru a v ten istý deň došlo k písomnému uznaniu dlhu. Vzhľadom na splatnosť úveru 07.07.1999 od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba v dĺžke 10 rokov, ktorá tak uplynula 07.07.2009. Po oznámení o začatí výkonu zmluvného záložného práva žalovaným, žalobca listom zo dňa 02.12.2014 vzniesol námietku premlčania záložného práva. Podľa žalobcu žalovaný pokračoval vo výkone záložného práva. Je zrejmé, že záložné právo podlieha premlčaniu, lebo ide o majetkové právo. Premlčacia doba je 3-ročná a beží odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz. Záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07.07.2000 č. 42/2000 bolo zavkladované Okresným úradom, katastrálnym odborom dňa 10.08.2000, takže záložný veriteľ mohol záložné právo vykonať prvý raz dňa 11.08.2000 a odvtedy začala plynúť 3- ročná premlčacia doba na výkon záložného práva, ktorá uplynula dňom 11.08.2003. Záložné právo podľa § 100 ods. 2 sa nepremlčuje skôr, ako pohľadávka tzn. že premlčacia lehota na výkon záložného práva uplynula najneskôr uplynutím premlčacej lehoty zabezpečenej pohľadávky, t. j. dňa 07.07.2009.

13. K námietke žalovaného, že žalobca so žalovaným pristúpil k zmene záväzku v časti splatnosti, čím vznikol nový záväzok popri doterajšom záväzku tzv. kumulatívna novácia treba uviesť, že kumulatívna novácia týkajúca sa zmluvy o úvere nemá vplyv na plynutie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby (§ 408 počítanej odo dňa pôvodnej splatnosti záväzku dlžníka.

K tvrdeniu žalovaného, že konanie žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi súd uvádza, že inštitút premlčania slúži tomu, aby veriteľ pristupoval k výkonu svojho práva včas, pretože po uplynutí času určeného pre výkon nároku sa poskytuje dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením námietky premlčania právo síce nezaniká, avšak stráca spôsobilosť, aby bolo súdne alebo inak vykonateľné. Ide vlastne o prostriedok obrany dlžníka proti tomu, aby nebol po neobmedzenú dobu vystavený možnosti vymáhania dlhov a iných právnych povinností. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom len v prípade, keby došlo k zneužitiu tohto práva na úkor veriteľa, čo v danom prípade preukázané nebolo. Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel a vzhľadom na skutočnosť, že vyhovel primárnemu petitu o druhom petite žalobcu nerozhodoval.

14. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V konaní plne úspešnému žalobcovi ich priznal v plnej výške.

15. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, v ktorom konaní bol úspešný žalovaný, súd podľa § 396 ods. 3 priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, ktoré mu vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania a titulom trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Proti I. a II. výroku tohto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd prvej inštancie považoval pohľadávku žalovaného voči žalobcovi za premlčanú. V tomto smere žalovaný poukazoval na ust. § 516 ods. 1 až 3 Obč. zák. a na odborný výklad

k tomuto ustanoveniu, ako i na § 408 ods. 1 Obch. zák. a na jeho odborný výklad. Žalovaný sa ďalej odvolával na rozsudok NS ČR 33 Odo 399/2005, ktorý jednoznačne určuje, že pokiaľ splatnosť záväzkov právneho vzťahu bola zmenená, táto musí byť posudzovaná výlučne podľa novej a jedinej existujúcej doby splatnosti záväzkoprávneho vzťahu. Kumulatívna novácia spôsobuje, že v danom prípade už začiatok premlčacej doby nie je určený pôvodnou lehotou splatnosti, t. j. dňom 07.07.1999, ale v tejto časti ide o úplne novú lehotu splatnosti (nový záväzok v časti splatnosti), ktorého premlčacia doba začala plynúť 21.01.2014 a jeho „absolútna premlčacia doba“ uplynie dňa 21.01.2014. Žalovaný rovnako nesúhlasil s názorom súdu, že premlčacia lehota na uplatnenie záložného práva žalovaného začala plynúť dňom 11.08.2000 a uplynula v 3-ročnej lehote dňa 11.08.2003. Poukazoval pritom na ust. § 151 f ods. 1 a §-u 101 ods. 2 Obč. zák. Je toho názoru, že oprávnenie žalovaného realizovať záložné právo nebolo viazané na splatnosť pôvodnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z úverovej zmluvy, ale na plnenie, resp. neplnenie povinností žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o reštrukturalizácii splátkového kalendára. Žalovaný ďalej nesúhlasil s názorom súdu, že uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom len v prípade, kedy došlo k zneužitiu tohto práva na úkor veriteľa, čo v danom prípade preukázané nebolo. Konanie žalobcu, ktorý na jednej strane deklaruje aj sa zaväzuje svoj záväzok voči žalovanému uhradiť, a to aj v predlženej lehote, pričom práve na základe návrhov žalobcu dochádzalo k predlžovaniu lehoty na zaplatenie jeho záväzku voči žalovanému a na strane druhej po uplynutí ním deklarovanej premlčacej lehoty vznáša voči žalovanému takúto námietku, považuje žalovaný za rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o trovy konania žalovaný nepovažuje za účelne vynaložené náklady tie náklady žalobcu, ktoré vznikli pred samotnou zmenou žaloby zo strany žalobcu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

18. Podľa § 470 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. pred 01.07.2016 (konanie vo veci začaté dňa 17.06.2015).

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 prejednal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 . Rozsudok bol vyhlásený dňa 20.11.2018.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov.

23. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na rozsudok NS ČR 33 Odo 399/2005 podľa ktorého pokiaľ splatnosť záväzkoprávneho vzťahu bola zmenená táto musí byť posudzovaná výlučne podľa novej doby splatnosti záväzkoprávneho vzťahu. Tento rozsudok však nerieši právnu situáciu vo vzťahu k ust. § 408 ods. 1 veta prvá Obch. zák., podľa ktorého bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutý 10-tich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Toto ustanovenie bolo prijaté v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov a upravuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby. To znamená, že maximálne dĺžka premlčacej doby je ustanovená na 10 rokov odo dňa keď začala po prvý raz plynúť, t. j. v našom prípade od 07.07.1999 a uplynula dňa 07.07.2009. Táto premlčacia doba je záväzná, strany ju nemôžu meniť ani ju vylúčiť. Toto ostatne platí i napr. pri uznaní záväzku podľa § 407 ods. 1 Obch. zák. Uznanie záväzku môže byť i opakované, avšak s celkovým obmedzením 10-tich rokov od prvého počiatku behu premlčacej doby.

24. K premlčaniu záložného práva odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 32 napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

25. K námietke žalovaného v odvolaní, že konanie žalobcu uznesením námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na zásadu zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu. Nik nebránil, resp. nenútil žalovaného k podpísaniu dodatkov k zmluve v časti uzavretia dohody o splátkovom kalendári splatných záväzkov.

26. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

27. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi ich priznal v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .