Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-297-2017.pdf
PDF · 126.49 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/297/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: Z. Y., T.. XX.X.XXXX, H. H. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 2.815,02 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.918,10 EUR a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.918,10 EUR od 3.3.2015 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 40 EUR, splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti konania zastavuje.
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 36,26 %.
IV. Vracia žalobcovi súdny poplatok zo žaloby v sume 46,80 EUR prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E-kolok: Slovenská pošta, a.s. CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1, do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2017 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.815,02 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 3.3.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 28.11.2013 zmluvu o pôžičke evidenčného čísla 5020357, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku vo výške 2.721,8 Eur, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 68 mesačných splátkach v sume po 80,37 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5.465,16 EUR. Žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 803,70 Eur. Právny predchodca žalobcu poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia dňa 31.12.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočnej poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobca dňa 19.2.2015 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 25.2.2015 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Uviedol, že celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.815,02 Eur a dôvodil, že ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 3.618,72 EUR a po úhrade zo strany žalovanej sumy 803,70 EUR, dlh činí žalovanú sumu.
2. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil zmluvu o pôžičke zo dňa 28.11.2013, zmluvné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov, predžalobnú upomienku zo dňa 31.12.2014, dôkaz o doručovaní predžalobnej upomienky žalovanej - doručenie dňa 14.1.2015, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.2.2015, prehľad splátok a úhrad, v priebehu konania doručil podanie k predmetu konania došlé elektronicky súdu dňa 19.11.2018.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a v písomnom podaní došlým súdu elektronicky dňa 19.11.2018, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 7.5.2018, v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že žalovaná suma nezodpovedá pravdivým údajom. Uviedla, že vzala si úver od právneho predchodcu žalobcu na splatenie predchádzajúcich pôžičiek a údaje uvedené v zmluve zo dňa 28.11.2013 o výške záväzku z týchto zmlúv nezodpovedajú skutočnosti, poukazujúc na to, že uhradila v skutočnosti viacej ako je uvedená výška záväzku v zmluve zo dňa 28.11.2013.
5. Žalovaná spolu s vyjadrením doručila dôkazy týkajúce sa iných zmlúv o ich splácaní.
6. Žalovaná použila nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení zo dňa 7.5.2018, návrhy na vykonanie dokazovania ňou predložených listinných dôkazov.
7. Splnomocnený zástupca žalovanej poukázal na dôkaz doložený žalobcom spolu so žalobou - prehľad splátok a úhrad majúc za to, že v skutočnosti žalovaná uhradila 14 splátok po 80,37 Eur, čo činí 1.125,18 Eur, t. j. mal za to, že výška, ktorú v žalobe uviedol žalobca, že mala byť splatená z uzavretej zmluvy suma 803,70 Eur, je nesprávna. Poukázal na to, že uzavretím zmluvy zo dňa 28.11.2013 sa refinancovali predchádzajúce úvery a dodal, že výška týchto úverov je iná ako je uvedená v zmluve zo dňa 28.11.2013. Tiež vzniesol námietku premlčania majúc za to, že zmluva bola uzavretá v roku 2013. Dôvodil, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel, žiadal, aby súd žalovanú zaviazal splácať dlžnú sumu v splátkach maximálne do výšky 40 Eur, poukazujúc na to, že žalovaná je t. č. na rodičovskej dovolenke s príjmom 213 Eur titulom rodičovského príspevku a poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške 50 Eur.
8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 28.11.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovanou uzatvorená spotrebiteľská zmluva, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol pôžičku vo výške 2.721,80 Eur, žalovaná sa zaviazala predmetnú pôžičku vrátiť v 68 mesačných splátkach po 80,37 Eur, termín konečnej splatnosti bol stanovený na 07/2019. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 2.743,36 Eur, celková suma pôžičky bola stanovená na 5.465,16 Eur, ročná úroková sadzba bola stanovená na 32 %, RPMN na 32 % a priemerná hodnota RPMN na 19,35 %. Žalovaná v prospech právneho predchodcu žalobcu učinila úhrady vo výške 803,70 Eur, zvyšok pôžičky neuhradila. Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 31.12.2014 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, do 5.2.2015, nakoľko žalovaná sa ocitla v omeškaní s úhradou splátky splatnou v mesiaci 10/2014. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 14.1.2015. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, o čom žalovanú upovedomil listom zo dňa 25.2.2015 s tým, že k zosplatneniu spotrebiteľskej pôžičky došlo ku dňu 25.2.2015.
9. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, výsluchom splnomocneného zástupcu žalovanej, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav ako bolo vyššie uvedené.
Písomným podaním došlým súdu elektronicky dňa 19.11.2008 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 896,92 Eur a príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 896,92 Eur od 3.3.2015 do zaplatenia späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 337,89 Eur späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd v tejto časti konanie zastavil.
12. V predmetnom podaní žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1.918,10 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.918,10 Eur od 3.3.2015 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na podanej žalobe v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 2.721,80 Eur a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške 803,70 Eur netrvá.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
14. Podľa ust. § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
15. Podľa ust. § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo s a všetky práva s ňou spojené.
16. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
17. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
18. V prejednávanom prípade bolo nesporné, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ( postupca 1 ) a VÚB, a.s., Mlynské NIvy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ( postupca 2 ) postúpili pohľadávku proti žalovanému na žalobcu - Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 ( postupník ) a postupca 2 v súlade s § 526 ods. 1 OZ oznámi žalovanej - dlžníkovi listom zo dňa 21.3.2018.
19. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní, súd uznesením zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 36Csp/297/2017 - 49 rozhodol v súlade s § 80 ods. 1, 2, 3 CSP a vyhovel návrhu na zmenu subjektu, aby na miesto doterajšieho žalobcu - VÚB, a.s. , Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpil do konania ako žalobca - Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2018.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
23. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
28. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
29. Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
33. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
35. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
36. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
39. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
40. Podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
41. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
42. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
43. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
44. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
45. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že medzi pôvodným veriteľom - právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 28.11.2013 uzatvorená zmluva o pôžičke č.5020357, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička ( úver ) vo výške 2.721,8 Eur. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z.z.
46. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a potom súd i na všetky právne skutočnosti neupravené v zákona č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.
48. Súd mal za preukázané poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanej v zmysle predmetnej vyššie citovanej zmluvy a túto zmluvu súd podrobil tzv. sudcovskej kontrole s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, konkrétne náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, pretože táto je síce v zmluve uvedená vo výške 32 %, avšak túto súd posúdil a vyhodnotil ako neplatne dohodnutú s poukazom na nižšie uvedené.
49. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou, obvyklosť praxe peňažných ústavov.
50. Súd zistil, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úverov v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a ostatných nad 5 rokov ( dohodnuté 68 mesačné splátky ) predstavuje v novembri 2013 ( v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy ) - 14,32 %.
51. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška zmluvného úroku ďaleko prevyšuje akceptovateľnú výšku, súd túto časť zmluvy o úvere, t.j. dohodu o výške úroku vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dojednania.
52. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.
53. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
54. V zmluve bola teda dojednaná úroková miera vo výške 32,00 % ročne, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam, predstavovala 14,32 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je vyššia, je zarážajúce a odôvodňujúce klásť zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu, úrok vo výške 32,00 % ročne podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky vo vyššej výške, ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu.
55. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s následkami pri podcenení bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či tzv. odplaty.
56. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie, súd považuje dohodnutie úrokovej sadzby vo výške 32,00 % pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 2.721,8 € na obdobie 5 rokov a 6 mesiacov za neprimerané, úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatné. Zároveň vzhľadom na ďalšie vyššie spomenuté nedostatky danej zmluvy súd za použitia § 11 citovaného zákona mal za to, že keďže zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, resp. neplatne a v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, považoval zmluvu za neplatnú. Následne z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní v prejednávanom prípade aj vychádzal. Súd potom právne uzatvoril, že nastupuje inštitút vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
57. Súd mal preukázané, že žalovaná odčerpala od žalobcu úver vo výške 2.721,8 Eur, na ktorú sumu učinila úhrady vo výške 803,70 Eur. Žalovaná potom nesplatila žalobcovi rozdiel vo výške 1.980,10 Eur, zaplatenie takejto výšky dlžnej sumy požadovala aj žalobca ( po čiastočnom späťvzatí žaloby ) a preto k zaplateniu tejto sumy súd žalovanú zaviazal.
58. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žalovaná suma nezodpovedá pravdivým údajom poukazujúc na to, že v skutočnosti uhradila 14 splátok po 80,37 Eur, t. j. sumu 1.125,18 Eur a nie tak, ako uviedol žalobca 803,70 Eur, poukazujúc na dôkaz doručený žalobcom - prehľad splátok a úhrad.
59. Súd k uvedenej obrane žalovanej uvádza, že v skutočnosti žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 803,70 Eur, táto suma vyplýva z dôkazu - prehľad splátok a úhrad v tabuľke časti úhrada, žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala žiadnymi hodnovernými listinnými dôkazmi a čo sa týka dôkazov, ktoré predložila k svojmu vyjadreniu k žalobe zo dňa 7.5.2018, tieto s predmetom konania nesúvisia; žalovaná predložila dôkazy týkajúce sa iných zmlúv, ktoré mala uzatvorené, či už s právnym predchodcom žalobcu, prípadne s inými bankovými, ale aj nebankovými spoločnosťami, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj splnomocnený zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že žalovaná čerpala viacej pôžičiek a nemá v tom prehľad.
60. K námietke vznesenej žalovanou týkajúcej sa premlčania nároku súd uvádza, že žaloba bola podaná na súde dňa 15.12.2017, o čom svedčí prezenčná pečiatka Okresného súdu Košice I, k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.2.2015, od 20.2.2015 začala žalobcovi plynúť trojročná objektívna lehota na podanie žaloby, z čoho vyplýva, že žaloba žalobcu bola podaná včas, nárok žalobcu premlčaný nie je a námietka vznesená žalovanou týkajúca sa premlčania nároku, nie je dôvodná.
61. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
62. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
63. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
64. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
65. Nakoľko je nepochybné, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostala sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z istiny počnúc dňom 3.3.2015. Žalobca žalovanú vyzval listom zo dňa 31.12.2014 k jednorázovému zaplateniu dlhu, ktorý list bol žalovanej doručený 14.1.2015, táto mala možnosť zaplatiť žalobcovi dlh do 5.2.2015. Následne žalobca listom zo dňa 25.2.2015 oznámil žalovanej zosplatnenie dlhu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca žiada zaplatenie úrokov z omeškania od neskoršieho dňa, kedy došlo k prvému dňu omeškania s plnením dlhu. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo súdom priznanej sumy 1.918,100 EUR od 3.3.2015. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s jeho žalobou.
66. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľným márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
67. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
68. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky za následok splatnosť celého plnenia.
69. Žalovaná požiadala o možnosť splácať súdom určenú dlžnú sumu v splátkach, poukazujúc na to, že jej jediným príjmom je výška rodičovského príspevku v sume 213 Eur a je poberateľkou prídavkov na dve maloleté deti v sume 50 Eur.
70. Súd pri uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi dlh s príslušenstvom, postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, berúc do úvahy jej zárobkové pomery a objektívne možnosti.
71. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
72. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
73. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
75. V spore bol žalobca úspešný v rozsahu 68,13 %, jeho neúspech, do ktorého treba zahrnúť aj procesné zavinenie zastavenie konania v časti, predstavuje 31,87 %. Žalobca má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 36,26 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa
poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
77. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
78. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
79. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb., v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
80. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 9 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
81. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku ( zo sumy 896,92 Eur; súdny poplatok činí 53,50 Eur, krátený o sumu 6,70 Eur = 46,80 Eur ) žalobcovi súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).