Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_19C-5-2018.pdf
PDF · 86.24 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobkyne: K. Ď., W.. XX.XX.XXXX, M. F. C. Č..T.. X, T. F. F. Č..T.. XXX, štátna občianka SR, proti žalovaným: X/ Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. C. Č.. X, X/ Q. V., W.. XX.XX.XXXX, F. C. Č.. XXX, X/ Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. C. Č.. X, X/ E. V., W..XX.XX.XXXX, F. C. Č.. XXX, X/ E. I., W.. XX.XX.XXXX, F. C. Č.. XXX, X/ E. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. W. Q., Y. XXX, X/ Y. C., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. W. Q., Y. XXX, o žalobe na zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ - 7/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou v znení jej doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zriadil vecné bremeno rozhodnutím súdu v súlade s § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka k pozemku parc. č. XX/ X o výmere 77 m2 zapísanej na N. Č.. XX U. V.. Ú.. C. a k pozemku parc. č. XXX/X o výmere 248 m2 zapísanej na N. Č.. XX U. V.. Ú.. C. s tým, že žalobkyňa ako oprávnená z vecného bremena bude oprávnená k prechodu alebo prejazdu cez dané pozemky vo vlastníctve žalovaných, a to za odplatu vo výške 2,- €. V žalobe poukázala na to, že je vlastníkom rodinného domu súpisné číslo X postaveného na parc. č. XXX/X o výmere 312 m2 zastavané plochy a nádvoria v k. ú. C., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. K uvedenej stavbe nevedie žiadna prístupová cesta, nakoľko sa zmenili majetkové pomery susedných parciel a prístupové parcely nie sú vo vlastníctve obce, avšak majú konkrétnych vlastníkov. Doposiaľ využívala na prístup ku svojej nehnuteľnosti prístupovú cestu, a to parcelu č. XX/X o výmere 77 m2 zastavané plochy a nádvoria v k.ú. C. zapísanú na LV č. XX a parc. č. XXX/X o výmere 248 m2 zastavané plochy a nádvoria v k. ú. C. zapísanú na LV č. XX.
2. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení uviedla, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na to, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k. ú. C. a to parcela X. Č.. XX/X v podieloch 1/2 a 2/180 a parcela X. Č.. XXX/X v podieloch 1/2 a 1/54, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX a darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Ako podielová spoluvlastníčka nikdy nebola vyzvaná žalobkyňou na riešenie otázky vecného bremena prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam, z uvedeného dôvodu predmetnú žalobu považuje za predčasnú. V ďalšom žalovaná 1/ poukázala na to, že prechod na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne je možný aj cez parcely X. Č.. XX/X E. XX/X, kde je ona taktiež podielovou spoluvlastníčkou spolu so žalovanými 2/
- 7/, pričom daný prechod by bol výhodnejší pre všetky strany sporu. Žalovaná 1/ taktiež poukázala na to, že žalobkyňa sa nedomáha zriadenia vecného bremena aj cez parcelu X. Č.. XX/X, ktorá je vo vlastníctve ďalších osôb, pričom cez túto parcelu musí nevyhnutne prechádzať, aby sa dostala ku svojim nehnuteľnostiam.
3. Žalovaní 2/ - 7/ sa k žalobe písomne nevyjadrili.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaných 1/ - 7/, oboznámením s výpisom z LV č. XX, LV č. XX, LV č. XX, LV č. XXX, LV č. XXX, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ostatnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu súp. č. X na parcele XXX/X o výmere 312 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XX v k. ú. C.. K daným nehnuteľnostiam prechádza cez parcelu Z. Č.. XXX/X o výmere 248 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XX, parcelu X. Č.. XX/ X o výmere 77 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanú na LV č. XX, všetko v k. ú. C., ktoré parcely sú o.i. vo vlastníctve žalovaných. Podľa kópie z katastrálnej mapy žalovaná ku svojim nehnuteľnostiam prechádza nutne aj cez parcelu X. Č.. XX/X o výmere 60 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanú na LV č. XXX, ktorá parcela je v podielovom spoluvlastníctve H. R. (podiel vo veľkosti 1) a R. S. (podiel vo veľkosti1). V súčasnej dobe nikto so spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností žalobkyni nebráni v prechode cez dané pozemky.
6. Z výpisu z LV č. XX v k. ú. C. vyplýva, že parcela X. Č.. XX/X o výmere 77 m2 zastavané plochy a nádvoria je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ - 7/ ako aj M. I., zomrelého XX.XX.XXXX, o veľkosti podielu 2/36 v pomere k celku, ktorý je podľa poznámky na danom liste vlastníctva neznámym vlastníkom, ktorého majetok je v správe Slovenského pozemkového fondu.
7. Z výpisu z LV č. XX v k. ú. C. vyplýva, že parcela Z. Č.. XXX/X o výmere 248 m2 zastavané plochy a nádvoria je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ - 7/, ako aj M. I., A. XX.XX.XXXX o veľkosti podielu 1/18 v pomere k celku a Spoločenstva jednotlivo hospodáriacich roľníkov MO Slovenského zväzu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6, ktorí sú podľa zápisu na danom liste vlastníctva v správe Slovenského pozemkového fondu ako majetok neznámych vlastníkov.
8. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
9. Podľa § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
10. Podľa § 75 ods. 1 CSP, na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
11. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné zamietnuť. V úvode sa súd zaoberal tým, či žaloba žalobkyne smeruje voči správne označenému okruhu strán sporu, t.j. či v konaní vystupujú všetky strany sporu tak, ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok v § 77 ods. 1 CSP a zistil, že na strane žalovaných vystupuje nedostatočný okruh strán sporu, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby. V danom prípade žalobkyňa žiadala zriadiť vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve tretích osôb. Z výpisu z LV, na ktorých sú predmetné parcely evidované súd zistil, že parcela Z. Č.. XXX/X o výmere 248 m2 zastavané plochy a nádvoria v k. ú. C., ktorá je evidovaná na LV č. XX, je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, a to okrem žalovaných 1/ -7/ i v spoluvlastníctve M. I., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a na LV je evidovaný ako neznámy vlastník a taktiež Spoločenstva jednotlivo hospodáriacich roľníkov MO Slovenského zväzu, ktorých majetok vzhľadom k tomu, že sa jedná o neznámych vlastníkov je v správe Slovenského pozemkového fondu. Taktiež z výpisu z LV č. XX, na ktorom je evidovaná parcela č. XX/X o výmere 77 m2 zastavané plochy a nádvoria v k. ú. C. súd zistil, že daná parcela je v spoluvlastníctve viacerých osôb, a to okrem žalovaných 1/ - 7/ je spoluvlastníkom danej parcely i M. I. ako neznámy vlastník, na základe čoho správu jeho majetku vykonáva Slovenský pozemkový fond. Žalobkyňa hoci v konaní pred súdom uviedla, že dané parcely sú aj v spoluvlastníctve neznámych osôb, tieto osoby v žalobe neoznačila na strane žalovaných. V zásade pritom platí, že pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva, ktorým zriadenie vecného bremena nepochybne je, spoluvlastník pozemku ku ktorému má byť vecné bremeno zriadené, a na ktorého sa má vzťahovať rozhodnutie musí vystupovať v spore buď ako žalobca alebo žalovaný. Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov, i v prípade zriadenia vecného bremena, by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli označenými stranami sporu. Z uvedeného dôvodu takéto konanie musí prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností alebo tými, ktorí sú preukázane a platne ich právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane. V uvedenom prípade ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne. O nútené procesné spoločenstvo pritom ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Nie je pritom v danom prípade podstatná tá skutočnosť, že spoluvlastníci (M. I. a Spoločenstvo jednotlivo hospodáriacich roľníkov MO Slovenského zväzu) sú neznámymi vlastníkmi a správu ich majetku vykonáva Slovenský pozemkový fond.
13. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol, keďže nebola splnená základná podmienka konania, t.j. nedostatočne označený okruh strán sporu, (konkrétne žalovaných) voči ktorým musí žaloba nevyhnutne smerovať.
14. Súd len záverom poznamenáva, že zriadenie vecného bremena je vážnym zásahom do práv dotknutých spoluvlastníkov, z ktorého dôvodu zákon stanovuje taxatívne spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcim vecným bremenám. Vecné bremeno môže svojim rozhodnutím zriadiť aj súd, avšak za zákonom prísne stanovených podmienok, a to v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V konaní pred súdom pritom z výsluchu strán sporu vyplynulo, že prístup žalobkyne k nehnuteľnosti je možné zabezpečiť aj inými spôsobmi (napríklad darovaním priľahlého pozemku, resp. cez iný pozemok). Správna je aj námietka žalovanej 1/, že žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcely Z. Č.. XXX/X a X. Č.. XX/X, pričom z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že na to, aby sa dostala ku svojej nehnuteľnosti musí prechádzať i ďalšou parcelou, a to parcelou X. Č.. XX/X o výmere 60m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorá je v podielom spoluvlastníctve R. H. a R. S.. Aj uvedené skutočnosti predstavujú také vady žaloby, pre ktoré by bolo nutné žalobu z hmotnoprávneho hľadiska zamietnuť.
15. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal úspešným žalovaným 1/ - 7/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.