Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Róbert Florek, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXXX/XX, N. L., právne zast. JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou so sídlom L. č. XXE, R. R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102395517/2017 zo dňa 16.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín číslo: 102132236/2017 zo dňa 09.10.2017, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR číslo: 102395517/2017 zo dňa 16.11.2017 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín rozhodnutím Číslo: 102132236/2017 zo dňa 09.10.2017 rozhodol s poukazom na ust. § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ) tak, že vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 68.204,40 € za nezaplatenie rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 vyrubenej rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Žilina evidovaným pod č. 9511401/5/2077894/2012/Zam zo dňa 03.08.2012, potvrdeného rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100308/1/1230371/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2012, zo sumy 113.674,12 € v lehote splatnosti do 27.11.2012. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval ust. § 156 ods. 1, 2, 6, 8 a ust. § 161 Daňového poriadku a s poukazom na citované zákonné ustanovenia obsiahol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj presný výpočet úroku z omeškania s vyjadrením dlžnej sumy, dňa splatnosti dane, dňa ku ktorému bol žalobcovi úrok z omeškania vyrubený, počet dní z omeškania a celkovú výšku úroku z omeškania.

2. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 102395517/2017 zo dňa 16.11.2017 rozhodujúc o odvolaní žalobcu potvrdil vyššie citované prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s poukazom na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia v nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo v súlade s ust. § 63 Daňového poriadku. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. § 63 ods. 3 Daňového poriadku. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol zákonom predpísané náležitosti, ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého rozhodol, druh dane, zdaňovacie obdobie a peňažnú sumu, ako aj číslo účtu, na ktoré má daňový subjekt úrok z omeškania zaplatiť. Ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku neukladá

správcovi dane uviesť presne obdobie od kedy do kedy sa uvedený úrok z omeškania vyrubuje. Presné určenie obdobia, za ktoré správca dane vyrubil úrok z omeškania, uviedol správca dane v odôvodnení rozhodnutia spolu s príslušnými ustanoveniami zákona, podľa ktorých sa sankcia ukladá ako aj spôsobu výpočtu predmetnej sankcie. Žalovaný udáva, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že úrok z omeškania bol vypočítaný za každý deň omeškania s platbou počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti (t. j. po 27.11.2012) až do dňa platby vrátane. Z uvedeného podľa názoru žalovaného plynie, že nie je možné súhlasiť s tvrdením obsiahnutým v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je neurčité, zmätočné a nejasné.

3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre ich nepreskúmateľnosť. V žalobe poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj súvisiace ustanovenia Daňového poriadku, a to ust. § 156 ods. 1 písm. a), § 156 ods. 2 a § 55 ods. 12 Daňového poriadku. Výrok správcu dane postráda určitosť, presnosť a zrozumiteľnosť, pričom žalovaný uvedený nedostatok neodstránil. Výrokom je vyrubovaný úrok z omeškania, avšak z rozhodnutia správcu dane nie je vôbec zrejmé a ani možné zistiť a určiť, v akej percentuálnej úrokovej sadzbe a za aké obdobie omeškania je úrok z omeškania v číselnom vyjadrení 68.204,40 € vyrubený. Žalobca je v dôsledku tohto nedostatku v takej situácii, že si nevie overiť správnosť postupu správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania. v ust. § 156 ods. 2 presne vymedzuje, od kedy a do kedy môže správca dane vyrubiť úrok z omeškania, keď tento môže vyrubiť začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti do niektorého z definovaných dní, a to 1) do dňa platby vrátane, 2) do dňa použitia daňového preplatku, 3) vykonania kompenzácie podľa § 55, 4) do dňa začatia reštrukturalizačného konania, 5) do dňa podania dodatočného daňového priznania. Vychádzajúc z daného zákonného ustanovenia žalobca konštatuje, že úrok z omeškania nebol zo strany správcu dane vyrubený v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku, keďže nenastal ani jeden z dní, do ktorého je možné vyrubiť úrok z omeškania, a ktorý deň je zákonom definovaný ako deň ukončenia obdobia, za ktoré je úrok z omeškania možné vyrubiť v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré bolo žalovaným potvrdené, vymedzil len deň splatnosti, od ktorého dňa zákon odvodzuje začiatok omeškania s platbou. Vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa absentuje vymedzenie dňa ukončenia obdobia, za ktoré bol úrok z omeškania vyrubený. Zároveň žalobca tvrdí, že v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku takýto deň nenastal. Rovnako nie je z výroku zrejmé, či sa prihliadalo na preúčtovanie daňového preplatku vo výške 255,- Eur.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.03.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v podrobnostiach sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Opakovane uvádza, že sporný úrok z omeškania bol žalobcovi vyrubený ako dôsledok zistenia, že po daňovej kontrole mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 113.680,44 €, pričom podrobný výpočet úroku je obsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Správca dane dňa 16.02.2017 zaslal žalobcovi oznámenie č. 100308937/2017 o použití preplatku v sume 255,00 Eur na úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 splatného dňa 27.11.20112. Daňový preplatok vznikol na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2006 a bol použitý v súlade s § 55 ods. 12 Daňového poriadku, teda preúčtovaný na daňový nedoplatok ku dňu vzniku daňového preplatku, t.j. k 16.01.2017.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.04.2018 zotrval na skutkovom a právnom vymedzení žaloby. Vyjadrenie obdobia omeškania je zákonnou náležitosťou špecifikácie veci, ktorou je vyrubenie úroku z omeškania. Odôvodnenie rozhodnutia nie je záväzné, ale je záväzný výrok rozhodnutia, ktorý je jadrom celého rozhodnutia a možno voči nemu podať odvolanie.

6. Žalovaný v zákonnej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.11.2018, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) rozhodnutie

žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP vychádzajúc z nasledovných úvah:

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

Podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa § 55 ods. 12 Daňového poriadku za deň platby sa považuje a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala, b) pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal, c) pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane, d) pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky, e) pri použití nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty podľa § 79 ods. 7 až 9 prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.

10. Na úvod prináleží správnemu súdu posúdiť v konaní zásadnú otázku, či výrok rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania podľa citovaného ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku v nadväznosti na citované ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku napĺňa atribút určitosti a zrozumiteľnosti ako predpokladu preskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane správnym súdom.

11. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že nepreskúmateľnosťou sa podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k výroku rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia pre jeho neurčitosť. Výrok rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne reflektovať na predmet konania, a tento vymedziť tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným predmetom konania rovnakého účastníka.

12. V tejto súvislosti v nadväznosti na obranu žalovaného, v zmysle ktorej bola dostatočne určitým spôsobom identifikovaná výška úroku z omeškania, počiatok omeškania, ako aj koniec omeškania v odôvodnení samotného rozhodnutia správcu dane, považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že jedine výroková časť rozhodnutia je schopná zasiahnuť práva a povinnosti účastníkov konania a ako taká len ona môže nadobudnúť právnu moc. Riadne formulovaný výrok pri vyrubení úroku z omeškania vyžaduje identifikáciu tohto úroku, ktoré vylučujú jeho zameniteľnosť s inou sankciou žalobcu. Nemožno opomenúť, že len porovnaním výroku možno usudzovať na existenciu prekážky veci rozhodnutej, len výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútený daňovou exekúciou a podobne.

13. Nevyhnutným naplnením požiadavky zákonodarcu, vyjadrenej v cit. ust.§ 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, na obsiahnutie „rozhodnutia vo veci“ vo výroku rozhodnutia je identifikácia samotného predmetu konania - veci. V danom prípade výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s citovaným ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, nakoľko neidentifikuje „predmet konania“ ako jednu zo zákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia správcu dane nezameniteľným spôsobom.

14. Minimum pre nezameniteľnú identifikáciu vyčíslenej sumy 68.204,40 €, ako úroku z omeškania (za nezaplatenie rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006), je potrebné posudzovať v nadväznosti na správcom dane aplikované citované ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku a v súvislosti s citovaným ust. § 55 ods. 12 Daňového poriadku a v daných ustanoveniach obsiahnuté relevantné termíny, ako napr. úroková sadzba, deň splatnosti, deň platby, atď.. Uvedené „minimum“ nezameniteľnej identifikácie predmetu konania výrok správcu dane nenapĺňa. Z výroku rozhodnutia správcu dane nie je vôbec zrejmé a ani možné zistiť a určiť, v akej percentuálnej úrokovej sadzbe a za aké obdobie omeškania (začiatok a koniec omeškania) je úrok z omeškania v číselnom vyjadrení 68.204,40 € vyrubený. Pokiaľ by bol žalobcovi za omeškanie so zaplatením dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006 bol vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež vyčíslený len výslednou sumou úroku, nebolo by možné zistiť, či sa jednotlivé časové obdobia omeškania neprekrývajú, t.j. či nie je žalobca sankcionovaný na jedno omeškanie dvoma úrokmi z omeškania.

15. Vzhľadom na absenciu nezameniteľnej identifikácie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správcu dane, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny súd s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) bez možnosti zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa k samotnému spôsobu výpočtu úroku z omeškania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.