Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-402-2017.pdf
PDF · 106.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/402/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu A.. J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom AK Banská Bystrica, Pod Rybou 5, proti žalovanému Roľníckemu družstvu Telgárt, so sídlom Telgárt, IČO: 00 420 182, zastúpený JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom AK Brezno, ČSA 18, o zaplatenie 1.327,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/62/2014 - 251 z 14.07. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 6C/62/2014 - 251 z 14. 07. 2017 p o t v r d z u j e .
II. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 780,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.06.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že strany nemajú právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodoval o uplatnenom nároku na náhradu škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi tým, že pokosil trávu na ploche 5 ha na pozemku, ktorý bol vyčlenený do užívania žalobcovi rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Brezne. Hodnota pokosenej trávy v zmysle odborného vyjadrenia znalkyne predstavovala 53.970,-Sk, v rámci trestného konania k predmetnému skutku žalovaný prisľúbil nahradiť žalobcovi škodu uplatnenú v rozsahu 40.000,- Sk (1 327,76 Eur predmet sporu), a to najneskôr do konca roka 2008, čo však nezaplatil. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú naplnené predpoklady uplatneného nároku, teda zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi. Konštatoval porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, konkrétne prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, teda počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. V čase pokosenia trávy na vydelenej ploche v prospech žalobcu rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Brezne, teda dňa 01.07.2008, mal žalovaný vedomosť o vydanom rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Brezne zo dňa 14.05.2008 a aj v prípade, že voči nemu podal odvolanie, nespôsobilo toto odklad vykonateľnosti rozhodnutia, a bolo potrebné ho rešpektovať až do rozhodnutia odvolacieho orgánu. Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici napokon dňa 18.07.2008 rozhodnutie prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalovaného zamietol. Žalovaný bol povinný zdržať sa takého konania, ktorým by mohol spôsobiť škodu na ploche vyčlenenej v prospech žalobcu, a túto nekosiť. K námietke žalovaného, že vyčlenená plocha v prírode nebola riadne vytýčená, súd uviedol, že žalovaný sám svojím konaním sa pripravil o možnosť byť oboznámený s presnými hranicami vytýčeného pozemku, teda na prizvanie úradu a vytýčenie v teréne neprišiel, neospravedlnil sa, následne sa žiadnym spôsobom neinformoval o tom, kde bola vytýčená hranica, napriek tomu, že o vytyčovaní vedomosť mal. Súd uviedol, že možno len predpokladať, že dôvodom pre takýto prístup bol nesúhlas žalovaného s pridelením predmetnej plochy žalobcovi do náhradného užívania, čo však nemá žiaden vplyv na právne následky jeho konania. Žalovaný potom svojím zamestnancom E. O. pokosil plochu užívanú samotným žalovaným, ale aj plochu vydelenú a vyčlenenú pre náhradné užívanie žalobcu. V priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k tomu, že žalobca, ktorý bol oprávnený užívať vyčlenenú plochu pre svoje účely a zožať, resp. pokosiť narastenú trávu na vyčlenenej ploche pre svoje potreby, o túto možnosť prišiel, v tom čase bola narastená tráva jeho majetkom. O uvedenom následku svojho konania musel mať žalovaný vedomosť a byť s tým uzrozumený (t. j. konal v nepriamom úmysle) alebo bez rozumného dôvodu predpokladal, že k nemu nedôjde (v takom prípade by šlo o vedomú nedbalosť), v oboch prípadoch je však splnená podmienka zavinenia a právnej zodpovednosti žalovaného. Pokiaľ ide o výšku škody a druhu škody, ktorá má byť nahrádzaná, súd uviedol, že neuznáva argumentáciu žalovaného, ktorý namietal, že žalobca pri dokazovaní výšky škody vychádza z trhovej ceny sena, príp. senáže, ktorú by bolo možné získať z trávy pokosenej na predmetnej ploche, pričom v takomto prípade celkom zrejme je uplatňovaný ušlý zisk, teda hodnota, ktorú by žalobca získal realizovaním sena príp. senáže na trhu. Vzhľadom na poľnohospodársku činnosť žalobcu, ktorý sa venuje chovu oviec a živočíšnej výrobe, súd dospel k záveru, že pri dokazovaní trhovej hodnoty sena, príp. senáže, ktorá sa dá získať z pokosenej trávy, ide práve o hodnotu, ktorú by si žalobca musel zaobstarať, aby mohol ďalej vykonávať živočíšnu výrobu, t. j. sumu peňazí, ktorú by musel vynaložiť na získanie ekvivalentného množstva sena či senáže pre skŕmenie hospodárskymi zvieratami, ktoré chová. Ide teda o zníženie majetku na jeho strane, ktorú musí nejakým spôsobom reparovať. Preto takúto sumu je žalovaný povinný mu nahradiť. Nahrádza sa skutočná škoda, teda hodnota pokosenej trávnej hmoty, a nie ušlý zisk ako výnos z trávnej hmoty, ktorú by žalobca predával, ak by mu nebola pokosená. Súd teda uviedol, že konaním žalovaného došlo k zníženiu majetku na strane žalobcu, hodnota tohto majetku bola zisťovaná rozsiahlym dokazovaním, a to jednak listinnými dôkazmi, ako aj znaleckým dokazovaním, konkrétne znaleckým posudkom č. 28/2015 A.. H.C. a odborným vyjadrením č. 1/2017 A.. Y. R.. Súd zdôraznil, že nie je technicky možné zistiť presné množstvo trávy, ktoré bolo na predmetnej ploche 5 ha pokosené, obmedzené možnosti mal súd aj pri zisťovaní jej všeobecnej hodnoty. Poukázal na závery znaleckého dokazovania a v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že odborné vyjadrenie A.. R. vzhľadom na obmedzený počet podkladov je toto nedostatočným dôkazným prostriedkom, a preto pri výpočte výšky škody nevychádzal z takto zistenej hodnotu senáže. Priemerná hodnota 906,25 Eur bola získaná len z dvoch údajov, s diametrálne odlišnými hodnotami (392,50 Eur a 1 420,- Eur). Za vierohodnejšie považoval súd hodnoty, ktoré používala pri vypracovaní znaleckého posudku A.. H.C., ktorá mala k dispozícii 4 údaje k možnej úrode na 5 hektároch do roku 2008 na porovnateľných plochách 5 hektárov a tri rôzne údaje pre približnú cenu za tonu získaného sena z týchto piatich hektárov. Vychádzal z údajov zistených A.. R., ktorá podala odborné vyjadrenie pre trestné konanie v tejto veci, a to vo výške 46,47 Eur a hodnotu 57,25 Eur na tonu z údajov PD Šumiac a 50,- Eur na tonu z údajov AGB Beňuš. Priemer takto zistených hodnôt bol 51,24 Eur. Súd korigoval zistenú premennú hodnotu sena na základe doložených listín, konkrétne faktúr zrealizovaných obchodov medzi Poľnohospodárskym družstvom Šumiac a F. B., keď zistil, že v priebehu niektorých rokov bolo odpredávané seno v r. 2008 v hodnote 3 182,- Sk na tonu, resp. 2 272,- Sk na tonu (t.j. 105,62 Eur, resp. 75,42 Eur za tonu), priemernou hodnotou bola teda výška 90,52 Eur za tonu. Tomuto údaju podľa súdu zodpovedali aj ďalšie ceny za seno medzi rovnakými subjektmi v ďalších rokoch. Súd vzal do úvahy argumenty žalobcu a získanú priemernú hodnotu 51,24 Eur zvýšil na hodnotu 60,- Eur za tonu, vzhľadom na zistenie, že seno bolo na trhu realizované aj za vyššie ceny, než zistila znalkyňa. Pri hodnote 60,- Eur na tonu a priemernom množstve sena 13 ton na 5 ha, celková hodnota sena z piatich hektárov zodpovedá sume 780,- Eur. V tejto sume považoval súd žalobu za dôvodnú a uložil povinnosť žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť. Úroky priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď splatnosť náhrady nastala po výzve na náhradu škody listom zo dňa 21.06.2010, kde žalobca žiadal uhradiť sumu v lehote 3 dní odo dňa doručenia pokusu o zmier, najneskôr do 28. júna 2010. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán rozhodol súd o trovách podľa § 255 ods. 2 CSP.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadli obe sporové strany.
3. Odvolanie žalovaného s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP smerovalo voči výroku I., teda voči uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 780,-Eur spolu s úrokom z omeškania. K záveru súdu prvej inštancie, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu skutočnej škody na strane žalobcu, nahrádza sa teda skutočná škoda, ako hodnota pokosenej trávy, nie ušlý zisk, žalovaný uviedol, že žalobca do skončenia dokazovania nikdy netvrdil ani žiadnym dôkazom nedoložil, že musel reparovať a získať rovnaké množstvo trávy, ktorú pokosil žalovaný. Nedokázal, ani netvrdil, že nakúpil trávnu hmotu, pretože mu chýbala a musel ju reparovať. Šlo pritom o trávu, ktorú žalovaný, ako dovtedajší užívateľ aj vypestoval, preto k odôvodneniu okresného súdu v bode 11. rozsudku uviedol, že súd nie je na to, aby niečo tvrdil, na to sú účastníci konania (sporové strany). Pokiaľ ide o trávu vypestovanú na 5 ha plochy, z ktorej súd počítal výšku škody, túto vypestoval žalovaný, ktorý musel vynaložiť na jej vypestovanie náklady na kultivovanie, hnojenie. Žalobcovi bol pridelený do náhradného užívania pozemok ako časť plánu, ktorý už bol zatrávnený vyhnojený zo strany žalovaného. Pri vyčíslení skutočnej škody, teda zmenšenia majetku poškodeného bolo treba brať do úvahy aj náklady, ktoré by poškodený, v tomto prípade žalobca musel vynaložiť, aby mohol mať na takej ploche daný majetok, v tomto prípade trávu. Žalovaný doložil listinu do súdneho spisu, kde je evidentné, že náklady na hnojenie, kosenie a následná výroba senáže z trávy z 5 ha plochy, boli spolu vo výške 850,-Eur. Tieto náklady pripojila ako prílohu k znaleckému posudku A.. O., súd ich však pri rozhodovaní o skutočnej škode nebral do úvahy. Žalobca pritom sám poukazuje na tento listinný dôkaz (vyjadrenie z 09. 03. 2016). Súd pritom nemal k dispozícii žiaden dôkaz o hodnote trávnej hmoty ani o jej množstve, ktorú mal žalovaný pokosiť. Uvádza, že súd nemal k dispozícii žiaden dôkaz o hodnote trávnej hmoty, ani o jej množstve, ktorú mal žalovaný pokosiť. Poukazuje na zadanie k znaleckému posudku, kde znalkyňa mala stanoviť všeobecnú trhovú hodnotu sena získaného vysušením čerstvo pokosenej trávy na ploche 5 ha, hoci žalobca sa nikdy nevyjadril, že danú trávu, ktorú pokosil žalovaný mienil vyrobiť na seno. V bode 16. odôvodnenia súd uviedol, že vykonal korekciu zistenej premennej hodnoty sena na základe doložených listín, konkrétne faktúr medzi PD Šumiac a na základe doložených listín, konkrétne faktúr medzi PD Šumiac a F. B., k tomuto dokladu nemal žalovaný možnosť sa vyjadriť, neboli mu predložené na vyjadrenie. Cena 57,25 Eur za tonu, uvedená aj v znaleckom posudku č. 28/2015 pritom nekorešponduje s faktúrami doloženými žalobcom. Súd tento rozpor neriešil, ale pre korekciu priemernej trhovej hodnoty za cenu určenej znalkyňou, zobral faktúry doložené žalobcom do úvahy a tak rozhodol o výške škody. Do pozornosti dal aj skutočnosť, že žalobca si podľa jeho tvrdenia neuplatňoval škodu ako trhovú cenu za seno, preto na okresnom súde namietal, že vždy hovorí len o zelenej hmote, resp. senáži. Škodu teda uplatňuje za senáž. Následne preto navrhol nové znalecké dokazovanie na výpočet trhovej ceny senáže. Súd mu vyhovel, nariadil ďalšie znalecké dokazovanie na trhovú cenu senáže na návrh žalobcu. Celé obdobie dokazovania neplynulo zavinením žalovaného, aby bol naň zaviazaný na úrok z omeškania. Výška škody závisela od znaleckého dokazovania. Pokiaľ by bola škoda riadne zdokladovaná zo strany žalobcu, v zmysle judikatúry má súd zaviazať žalovaného k náhrade škody až od právoplatnosti rozhodnutia, do tej doby žalovaný nemal podklad na to, aby mohol uhradiť žalobcovi či už skutočnú škodu, alebo ušlý zisk.
4. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tejto právnej veci o náhradu škody. Neuniesol dôkazné bremeno koľko trávy a či vôbec reparoval množstvo trávy, ktoré pokosil žalovaný, nepreukázal, či by túto trávu sušil na seno, či na senáž. Nedokázal, že zakúpil také množstvo trávy, sena alebo senáže, koľko mu žalovaný pokosil, pretože by mu tráva pokosená žalovaným chýbala. Žalobca nebral do úvahy, že na vypestovanie trávy by mu vznikli náklady, o čom mal listinný dôkaz od žalovaného pripojený v znaleckom posudku. Žalovaný navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť, alternatívne aby odvolací súd, pokiaľ ustáli, že škoda je riadne preukázaná a žalobca dôkazné bremeno uniesol, tak úrok z omeškania navrhol priznať až od právoplatnosti rozhodnutia; alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca v odvolaní proti podanému rozsudku poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. g/ a h/ CSP (rovnako ako žalovaný). S poukazom na dokazovanie vykonané v rámci prvoinštančného konania (konkrétne odborné vyjadrenie znalca A.. R., znalecký posudok A.. O., ďalšie listinné dôkazy realizované obchody medzi RD Šumiac a pani B.) mal žalobca za to, že prvoinštančný súd mal vychádzať zo sumy 70,88 Eur na tonu pri priemernom množstve sena 13 ton na 5 hektárov, teda celková hodnota sena z 5 hektárov mala zodpovedať sume 921,44 Eur, čo považuje za spravodlivé. Ďalej má za to, že malo byť iným spôsobom rozhodnuté aj o trovách konania, pretože žaloba bola podaná dôvodne, išlo o zložitý prípad pokiaľ sa týka výšky škody aj dokazovania, rovnako tiež poukázal na pomer úspechu v konaní, kde pri sume 780,- Eur ide o 58,75 % a vo zvyšnej časti, kde prvostupňový súd žalobu zamietol, o 41,25 %, to znamená, že ide o rozdiel úspechu 17,50 %, čo nie je nepatrné percento. Žiada priznanie trov konania v plnej výške od začiatku konania. V prípade úspechu uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Navrhol teda zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi 921,44 Eur s príslušným úrokom z omeškania 9 % ročne od 30. 06. 2010 do zaplatenia a žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania, ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.
6. Žalovaný v replike k podanému vyjadreniu uviedol, že odborný posudok A.. R. na trhovú cenu senáže súd nepoužil z dôvodov, že nemal aké údaje spriemerniť. Znalec pre splnenie danej úlohy zisťoval pri dvoch subjektoch trhovú cenu senáže k 01. 07. 2018, keď RD Šumiac uviedlo priemernú cenu senáže 221,20 Sk, t. j. 7,34 Eur, ktorá by z pokosenej plochy predstavovala 392,50 Eur. Druhý zisťovaný subjekt RD AGB Beňuš neuviedol trhovú cenu, uviedol výrobnú hodnotu 800,- Sk za tonu. Výrobná hodnota nemusí pritom korešpondovať s cenou, za ktorú v roku 2008 mohlo dané družstvo senáž predať, resp. ju predalo. Výrobné náklady nie sú škodou pre poškodeného v zmysle Občianskeho zákonníka. Znalkyňa A.. O. splnila úlohu súdu a určila trhovú cenu sena z 5 hektárov plochy sumou 666,12 Eur. V odvolaní žalovaný namietal, že súd takto znalkyňou zistenú trhovú cenu modifikoval berúc do úvahy faktúry doložené žalobcom, s ktorými však žalovaného oboznámil až po záverečných rečiach. Napriek tomu, že znalkyňa si stála za svojím posudkom a vyčíslením trhovej ceny sena aj pri jej výsluchoch na pojednávaní dňa 17. 05. 2016. Žalobca namietal písomne aj ústne na pojednávaní, že tomu nevzniká škoda na sene, ale na senáži, a preto bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o trovách konania, žalovaný má za to, že súd rozhodol v rámci zákona podľa ust. § 255 CSP.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolacích námietok oboch sporových strán dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a rovnako ani odvolanie žalovaného nie sú dôvodné, uvádzané odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku vzhľadom na nutnosť vysporiadať sa s tvrdeniami sporových strán v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné dôvody.
9. V tomto odvolacom konaní odvolací súd preskúmava v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď pôvodný prvý rozsudok odvolací súd zrušil, pričom uviedol, že závery súdu prvej inštancie k otázke vzniku škody a zodpovednosti žalovaného za ňu považuje z hľadiska skutkového, aj z hľadiska právneho posúdenia veci za správne. Pôvodný rozsudok (ktorým súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel) odvolací súd zrušil pre nedostatok odôvodnenia v otázke výšky škody a pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevykonania potrebného dokazovania. Ako je zistené z obsahu spisu, súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia doplnil dokazovanie a toto zameral na otázku výšky škody. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol aké dôkazy boli vykonané, ako tieto posúdil a vyhodnotil. Všetky tieto zistenia a závery z nich dostatočne jasne vysvetlil v napadnutom rozsudku v odsekoch 12 až 16, závery súdu prvej inštancie v otázke výšky zistenej škody a priznanej náhrady žalobcovi považuje odvolací súd za dostatočne presvedčivé, náležite vysvetlené, podopreté vykonaním dokazovaním a v konečnom hodnotení za správne tak, ako uviedol súd prvej inštancie v označenom odôvodnení a na ktoré odvolací súd odkazuje, nakoľko sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
10. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza:
11. K námietke pod bodom 1, kde žalovaný poukazuje na to, že žalobca nikdy netvrdil ani nepreukázal, že musel reparovať a získať rovnaké množstvo trávy, ktorú pokosil žalovaný ..., odvolací súd uvádza, že pre posúdenie výšky škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získaval úžitky z predmetnej zatrávnenej plochy v čase, keď táto už bola pridelená žalobcovi, je dokazovanie na to, akým spôsobom žalobca reparoval túto škodu, ktorá mu vznikla, považuje odvolací v tejto veci za úplne nadbytočné a pre rozhodnutie v tejto veci za úplne zbytočné. Práve z tohto dôvodu bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie, aby znalec určil vo finančnom vyjadrení hodnotu sena/senáže, o ktorú žalovaný pripravil žalobcu tým, že mu pokosil a sám pre seba zužitkoval trávnatú hmotu z predmetného pozemku, ktorá už v tom čase patrila žalobcovi, teda o akú finančnú čiastku ho týmto svojím konaním poškodil.
12. K odseku 2 až 4 odvolania žalovaného, kde odvolateľ vytýka nezohľadnenie nákladov pre dorobenie predmetnej trávnatej hmoty, odvolací súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné, pretože pri určovaní ceny (finančnej hodnoty) pokosenej trávy (sena/senáže) nepochybne v uvedenej cene musia tieto náklady byť zohľadnené. Žalobcovi vznikla škoda tým, že predmetnú trávnu hmotu nemohol využiť pre seba, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom ju mienil žalobca využiť.
13. Pokiaľ v bode 5 odvolania žalovaný vytýka súdu spôsob dokazovania faktúrami medzi RD Šumiac a F. B., odvolací súd zistil, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 14. 07. 2017 (kedy bol vyhlásený rozsudok) síce po záverečných rečiach súd oboznámil obsah faktúr a vyhlásil dokazovanie za skončené, avšak aj napriek tomu sa právna zástupkyňa k tomu mala možnosť vyjadriť (vyjadrila sa tak, že ani týmto dôkazom žalobca nepreukázal, či by z pokosenej trávy vyprodukoval seno, či by ju realizoval na trhu, či by mal kupca ..., tak že ten nárok z jeho strany stále nie je preukázaný, a to ani ohľadne sena, ani ohľadne senáže). Preto aj túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
14. Pokiaľ v ďalších bodoch odvolania (6 a 7) žalovaný zotrváva na svojom názore, že v tomto prípade malo ísť o ušlý zisk, odvolací súd odkazuje na závery súdu prvej inštancie, ktoré v tomto smere považuje za náležite vysvetlené a za správne, a to konkrétne záver v odseku 11 „nahrádzaná je skutočná škoda, hodnota pokosenej trávnej hmoty, nie ušlý zisk ako výnos z trávnej hmoty, ktorú by žalobca predával, ak by mu nebola pokosená“.
15. Pokiaľ ide o námietku ohľadne priznania úroku z omeškania od 30. 06. 2010, keď súd bral do úvahy predžalobnú výzvu žalobcu, odvolací súd uvádza, že v prípade záväzku z náhrady škody sa škodca dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúcom po dni, kedy bol poškodeným o splnenie požiadaný a od toho dňa môže poškodený požadovať úroky z omeškania (R III/1967). Naviac, v predmetnej veci žalobca požadoval náhradu škody vo výške 1.327,76 Eur, vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalkyne v trestnom konaní (kde bola zo strany žalovaného prisľúbená náhrada škody vo výške 40.000,- Sk vzhľadom na odborné vyjadrenie znalkyne, ktorá škodu uviedla vo výške 53.970,- Sk) a napadnutým rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť z uplatnenej sumy suma 780,- Eur. Preto mal odvolací súd za to, že rozhodnutie je správne (a to zo skutkového aj právneho hľadiska) aj v časti úroku z omeškania.
16. K odvolacej námietke žalobcu, ktorá sa týka len výšky škody, odvolací súd odkazuje na svoje prv uvedené stanovisko, v zmysle ktorého rozsudok súdu prvej inštancie v časti ustálenej a priznanej výšky škody považuje za správne, ako zo skutkového, tak aj právneho hľadiska a nezistil dôvod, podľa ktorého by bolo dôvodné zmeniť rozsudok tak, ako navrhuje žalobca, teda aby mu bola priznaná suma vo výške 921,44 Eur, čo on považuje za spravodlivé, žiadne také skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu rozhodnutia v tomto smere v odvolaní žalobca neuviedol, ani neoznačil.
17. Pokiaľ obe sporové strany namietajú proti rozhodnutiu o výške trov prvoinštančného konania, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie v tomto smere považuje za správne a spravodlivé, aj keď bol žalobca mierne úspešnejšou sporovou stranou, ako uvádza v odvolaní. Vzhľadom však na celý priebeh konania a najmä postup žalobcu, ktorý jednak menil žalobu v priebehu konania, ako aj navrhoval iný ďalší spôsob dokazovania, bolo spravodlivé, keď súd žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP tak, že ani jednej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ani jedna sporová strana nebola v odvolacom konaní úspešná.
19. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).