Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-93-2018.pdf
PDF · 82.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/93/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému M. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14. 6. 2018 sp. zn. 6T/63/2017 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. novembra 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 6T/63/2017 zo dňa 14. 6. 2018 podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 22.5.2017 v presne nezistenom čase v rodinnom dome v obci Rudník č. 63, okres Košice - okolie, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju matku K. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. č. XX, okres A.
- okolie, s ktorou v dome býva v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že jej dal facku, udrel ju po záhlaví, kopal do zadku, do rozkroku, pričom sa jej vyhrážal slovami, „že ju aj tak zabije“, na čo ju vyhodil z domu za bránku, ktorú uzamkol, pričom sa jej vyhrážal zabitím už aj v minulosti, čím svojim konaním u K. L. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky aj uskutoční, keďže to oznámila polícii, pričom uvedeným konaním spôsobil K. L. ľahké zranenia a to odreninu na pravom predkolení veľkosti 3 x 3 cm, krvné podliatiny v pravej a ľavej sedacej oblasti, vľavo veľkosti 5 cm x 7 cm, pomliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti ľavého bedrového kĺbu veľkosti 3 cm x 3 cm, s dobou liečenia menej ako 7 dní,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 14. 6. 2018. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd rozhodol na základe dôkazov, vykonaných v priebehu hlavného pojednávania a tieto vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného a to aj za existencie dôkazov svedčiacich v jeho neprospech. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jediným priamo usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému, ktorý spáchanie skutku popieral mala byť výpoveď poškodenej, ktorú súd vyhodnotil ako nepoužiteľnú, zmätočnú (výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2017) vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. S poukazom na uvedené súd upustil od postupu podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku. Súd však mal vykonať dôkaz prečítaním zápisnice o výsluchu svedka - poškodenej z 28.06.2017 z prípravného konania, kde poškodená bola vypočutá zákonu zodpovedajúcemu spôsobu. Uviedol, že svedkyňa K. L. bola vypočutá po začatí trestného stíhania dňa 24.05.2017 v trestnej veci ešte nie v tom čase obvineného M., ako to vyplýva z 1. strany protokolácie predmetnej zápisnice a táto výpoveď bola iba podkladom pre postup policajta podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku, kde okrem tejto výpovede na základe ďalších objektívne zistených skutočností (výpoveď svedkyne A. G., lekárskeho potvrdenia) došlo k vzneseniu obvinenia M. L. pre uvedený trestný čin. Prvostupňový súd nevykonal dôkaz a to prečítanie zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne A. G. z prípravného konania zo dňa 24.05.2017 v zmysle ustanovenia § 264 ods. 2 Tr. poriadku z dôvodu rozporov v jej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2017, kde usvedčovala obžalovaného, i keď nepriamo. Súd odstraňoval rozpory vo výpovedi svedkyni iba prečítaním zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania z 28.06.2017, hoci tak mal postupovať aj v prípade prvej zápisnice zo dňa 24.05.2017, z ktorej vyplynulo, že svedkyňa bola vypočutá tiež zákonu zodpovedajúcemu spôsobu. Násilnícke správanie sa obžalovaného k poškodenej v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní rovnako potvrdila svedkyňa Mgr. T. G. a ďalší svedkovia, ktorých vypočutie navrhovali v priebehu hlavného pojednávania procesné strany. Ich výpovede možno vyhodnotiť ako nestranné, objektívne, keďže nie sú v príbuzenskom ani v blízkom vzťahu k poškodenej a obžalovanému (svedok V., starosta obce, svedkyne J. A. a O. X. - bezprostredné susedky poškodenej a svedok J. V., privolaný policajt na miesto činu). Títo svedkovia potvrdzovali, že poškodená bola bitá obžalovaným, utekala z domu, lebo si chcela zachrániť život, teda potvrdzovali dôvodnosť obavy poškodenej pred fyzickými útokmi zo strany obžalovaného.
Ďalej podrobne poukázal na výpovede svedkov J. A. a J. V. - policajta. Hoci došlo v prípravnom konaní čiastočne k pozmenenej výpovedi poškodenej vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, táto aj pri opätovnom vypočutí potvrdila fyzický útok voči jej osobe zo strany obžalovaného, na vyhrážky sa nepamätala. Obžalovaným bola udretá, sotená na zem, pričom takýto mechanizmus vzniku poranení objektivizuje prvotná lekárska správa a záver znaleckého posudku na charakter a mechanizmus vzniku poranení poškodenej (posudok potvrdzuje vznik zranení aj podľa verzie poškodenej). Zranenia na poškodenej objektívne pozorovali svedkovia A. G. a svedok J. V. (videli ich na poškodenej bezprostredne po incidente), zároveň svedkyne J. A. a O. X. v deň incidentu počuli na dvore obžalovaného krik poškodenej, svedkyňa A. aj bitku a tupé údery. Teda je preukázateľné, že v inkriminovaný deň došlo v rodinnom dome obžalovaného k domácemu násiliu charakterizujúceho konanie obžalovaného ako to uvádza skutok obžaloby. Súd teda vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného aj napriek už vyššie uvedeným objektívnym dôkazom, uveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného, že zranenia si poškodená spôsobila sama. Charakter osobnosti obžalovaného s tendenciou k agresivite a zaznamenaný chronický alkoholizmus s plne rozvinutou závislosťou na úrovni III. vývinovej fázy podľa Jellíneka potvrdzuje aj psychiatrický posudok ako dôkaz o tom, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu sa dopúšťal násilníckych konaní vo vzťahu k poškodenej. Prvostupňový súd v rámci dokazovania odmietol návrh prokurátora vykonať dôkaz a to výsluch znalkyne, ktorá podala na poškodenú psychologický posudok, i keď vzhľadom na zdravotný stav poškodenej sa vykonanie takéhoto dôkazu považovalo za podstatné, najmä z dôvodu hodnotenia výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. Súhrn dôkazov teda nasvedčuje tomu, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný M. L..
Prokurátor vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom považuje za jednostranné vzhľadom na už vyššie uvádzané argumenty, ktoré sú obsahom odvolania, teda prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Má za to, že vyššie uvedené argumenty vedú jednoznačne k takému záveru, ako to produkovala obžaloba v obžalobnom návrhu teda, že ide trestný čin, kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a že ho spáchal obžalovaný. Poukázal ďalej nato, že okrem už vyššie uvedených argumentov okresný súd nesprávne uviedol dátum napadnutého rozsudku tak, ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2018. V písomnom vyhotovení rozsudku, ktorý bol doručený na Okresnú prokuratúru Košice - okolie dňa 31.07.2018 je uvedený na 1. strane a 9. strane rozsudku dátum 3. november 2017. Uvedené je v rozpore so základnými formálnymi náležitosťami obsahu rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhol krajskému súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny. Okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom pri zisťovaní skutkového stavu veci, keď na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, tieto jednotlivo aj vo svojom súhrne náležite vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd podrobne rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a posudzovaní dokázaných skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Nesúhlasí s tvrdením, že súd vyhodnotil dôkazy jednostranne v prospech obžalovaného. Súd každý jeden dôkaz, najmä svedecké výpovede vyhodnotil starostlivo, pričom vzhľadom na to, že väčšina svedkov vypovedala iba tak, ako počula od poškodenej, ktorej tvrdenia súd nemohol vziať v úvahu pre jej zdravotný stav, musel sa vzhľadom na zásadu in dubio pro reo prikloniť k tvrdeniam obhajoby. Taktiež pre rozhodnutie súdu bolo dôležité, že sa držal znenia obžaloby a teda, ak by aj výpovede svedkov nasvedčovali spáchaniu iného trestného činu násilnej povahy, nebolo možné obžalovaného pre tieto skutky v tomto konaní stíhať a odsúdiť ho. Súd správne vyhodnotil, že nebolo možné obžalovaného odsúdiť z prečinu nebezpečného vyhrážania, lebo neexistoval žiaden priamy a relevantný dôkaz, ktorý by ho z tohto trestného činu usvedčoval. Podľa jeho názoru výpoveď svedkyne A. G. nepreukazuje nijakým relevantným spôsobom nebezpečné vyhrážanie sa obžalovaného a nič by na tom nezmenilo ani odstraňovanie rozporov zo skoršej výpovede z 24.05.2017. Má za to, že súd sa správne vysporiadal s vykonanými dôkazmi a samotným znením obžaloby a navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresnej prokurátorky zamietol.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na platnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozsudok okresného súdu a uznesenie krajského súdu ako súdu odvolacieho tvoria jeden celok (napríklad I.ÚS 141/04).
V zmysle citovaného preto odvolací súd poukazuje len v stručnosti na vykonané dokazovanie a na konkrétne dôkazy, z ktorých okresný súd po ich vyhodnotení vychádzal pri svojom meritórnom rozhodnutí, keď obžalovaného M. L. spod skutku, ktorý bol predmetom obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy aj zákonným spôsobom vyhodnotil jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti.
Okresný súd veľmi podrobne v napadnutom rozsudku poukázal na výpoveď obžalovaného M. L., poškodenej K. L., ako aj na výsluchy ďalších svedkov.
Po vykonaní dôkazov okresný súd zákonne vyhodnotil výpoveď poškodenej vykonanú pred okresným súdom v tom smere, že na ňu neprihliadal, čo podrobne odôvodnil na č.l. 7 napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru krajského súdu jediná výpoveď poškodenej, v ktorej usvedčuje obžalovaného je zo dňa 24. 5. 2017, pričom z obsahu vyjadrenia poškodenej vyplýva, že poškodená nevyužila svoje právo odoprieť vypovedať v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. aj napriek tomu, že podozrivým bol jej syn M. L.. Okresný súd aj podľa názoru krajského súdu dospel k správnemu názoru, že výpoveď poškodenej zo dňa 24. 5. 2017 bola vykonaná pred vznesením obvinenia obžalovanému a táto výpoveď je nepoužiteľná po vznesení obvinenia obžalovanému a ani v konaní pred súdom, pretože v čase výsluchu poškodená ešte nemohla byť poučená o práve odoprieť vypovedať v zmysle § 130 ods. 1 Tr. por. V súvislosti s týmto záverom okresný súd správne poukázal aj na platnú judikatúru, ktorú podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku, ktorú si osvojil aj krajský súd.
V súvislosti s týmto vysloveným právnym názorom okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteným výpovediam poškodenej aj krajský súd dospel k záveru, že v konaní pred okresným súdom nebol produkovaný žiaden iný priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo spáchaného skutku. Aj s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Tomčovčíkom vo vzťahu k zraneniam poškodenej, aj podľa názoru krajského súdu nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyhodnotiť, že zranenia boli spôsobené práve fyzickým útokom obžalovaného, pretože zranenia poškodenej mohli vzniknúť kopnutím do poranených častí tela alebo aj pádom na poranené časti tela následkom sotenia do poškodenej. Tieto zranenia mohli vzniknúť s rovnakou pravdepodobnosťou aj následkom pádu alebo zapotácania sa poškodenou a nárazom do tela na okolité predmety v domácom prostredí, aj bez zavinenia inej osoby.
Podľa názoru krajského súdu, okresný súd aj tieto zistené konkrétne skutočnosti vo vzťahu k zraneniu poškodenej, ako aj k jeho mechanizmu správne vyhodnotil v tom smere, že nemožno vysloviť záver z fyzického útoku obžalovaného, pretože zistené zranenia mohli vzniknúť aj iným spôsobom tak, ako na to poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.
Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že v rámci odvolacieho konania pri nariadení verejného zasadnutia zistil pri upovedomení poškodenej, ktorá sa nedostavila na verejné zasadnutie, že poškodená zomrela.
Okresný súd v napadnutom rozsudku v neposlednom rade aj zákonným spôsobom vyhodnocoval tú časť výpovedí svedkov, ktorí usvedčovali obžalovaného z násilného hrubého správania sa k poškodenej v súvislosti s totožnosťou skutku, ktorú podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Ani v tomto smere odvolací súd pri právnom hodnotení skutku nezistil pochybenie zo strany okresného súdu a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s veľmi podrobným zdôvodnením, pre ktoré okresný súd dospel k záveru o oslobodení obžalovaného, zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.