Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/98/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne: N. O., bytom XXX XX S. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 10Csp/163/2017-28 z 21. marca 2018, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8312144 uzavretá medzi stranami sporu dňa 22.1.2009 je neplatná.

2. Priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 a § 11 zákona č. 129/2010 Zb.. Uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania považoval za vzťah spotrebiteľský, na ktorý prednostne sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, o čom existujú už viaceré rozhodnutia vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Mcdo 20/09. Aplikoval tak Smernicu rady 93/13/EHS, a zákon o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník. V zmluve absentuje obligatórna náležitost zmluvy a to údaj o konečnej splatnosti. Poukázal na to, že spotrebiteľ má byť informovaný o tom, ako dlho v akých splátkach, v akých termínoch tento úver bude splácať. Ustanovenia zákona jasne uvádzajú povinnosť súdu ex offo podrobiť kontrole spotrebiteľskú zmluvu. Ďalej tiež absentuje údaj o výške, počte termínov splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, a údaj o RPMN tejto zmluvy, údaj o priemernej RPMN. Vzhľadom na to, že išlo o absenciu viacerých obligatórnych náležitosti spotrebiteľskej zmluvy považoval celú túto zmluvu za neplatnú, keďže absentujú podstatné náležitosti tejto zmluvy. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Ten uviedol, že je potrebné predovšetkým považovať tento rozsudok za nepreskúmateľný, následne tiež namietal, že neboli splnené podmienky určovacej žaloby podľa § 137 CSP, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Cdo 251/2015 z 13. marca 2016. Uviedol, že doteraz zaplatil žalobca len 300 eur, ktoré nemožno považovať za splatenie ani len istiny. Ďalej nestotožnil sa ani s tým, že by mohla byť táto zmluva ako celok neplatná. Podľa jeho názoru mal byť posudzovaný tento vzťah ako vzťah obchodný,

nie spotrebiteľský, keďže úver bol poskytnutý na účely výkonu povolania žalobkyne. Toto je rozhodujúce. Poukázal na celý rad rozhodnutí súdov, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresného súdu v Žiary nad Hronom, Krajského súdu v Žiline. Navrhol, aby tento rozsudok bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací prejednal rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a násl. Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo, ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Podľa ust. § 2 písm. a) č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch´´). Spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

9. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkove náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky , ktoré nie sú uvedené v spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ,,neprijateľná podmienka´´). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa ust. § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako klient - dlžník uzatvorili dňa XX.X.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 672 eur v 12. splátkach vo výške 36 eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť poplatok vo výške 322 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 26.2.2009. V zmluve nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru.

16. K argumentu nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje zistenie skutkového stavu, použitie príslušných právnych noriem na vec a odôvodnenie prečo práve tieto právne normy boli použité a aké závery z toho súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobkyne prijal. Z týchto dôvodov je zrejmé, čo viedlo súd prvej inštancie k vyhláseniu rozsudku, ktorý žalovaný napadol odvolaním. Súd prvej inštancie konajúci vo veci v prvom stupni nemusí uviesť všetky okolnosti dopodrobna, stačí ak uvedie podstatné a dôležité skutočnosti, tak po skutkovej, ako aj právnej stránke a právo rozhodnutie súdu prvej inštancie tieto atribúty spĺňa. Vo vzťahu k naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy je možné konštatovať, že nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného a s poukazom na § 137 z toho dôvodu, že priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva legitimita spotrebiteľa, v danom prípade žalobcu

na tom, aby boli určené, či už neprijateľné zmluvné podmienky. Bol určený úver za bezpoplatkový a bezúročný a táto legitimita existuje na určení a naliehavosť právneho záujmu žalobkyne aj v tomto prípade. Súd prvej inštancie aj konštatuje a cituje § 11 zákona č. 129/2010, podľa ktorého spotrebiteľ môže pred súdom sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Z tohto dôvodu ani návrh alebo odvolacia námietka o nedostatku naliehavého právneho záujmu neobstojí. Pokiaľ ide o námietku zachovania platnosti právneho úkonu pred extrémne prísnym posúdením jednotlivých podmienok zmluvy, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ by išlo o absenciu jednej z obligatórnych náležitosti zmluvy uvedených v § 4 zákona č. 120/2010 mohol by súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného. V danom prípade však z týchto obligatórnych náležitostí neboli splnené viaceré podstatné okolnosti konečnej splatnosti. Výšky splátok úveru v podobe istiny úrokov iných poplatkov, ročná percentuálna miera, všetky podstatné náležitosti, podľa ktorých spotrebiteľ má právo si vybrať peňažný produkt, teda úver medzi dodávateľmi a vzhľadom k tomu, že absentovali viaceré náležitosti obligatórneho charakteru v úverovej zmluve aj odvolací súd sa domnieva, že obstojí neplatnosť zmluvy ako celku. Na tomto nič nemení, že žalovaný môže uplatňovať nárok titulom bezdôvodného obohatenia teda vydania toho, čo žalobkyňa ako plnenie vo forme úveru fakticky vyplateného od žalovaného obdŕžala. Argument týkajúci sa posúdenia veci ako obchodnoprávnej z dôvodu, že žalobkyňa podpísala úverovú zmluvu ako nie spotrebiteľ, ale zmluvu použitú na výkon svojho povolania neobstojí rovnako. Sú už známe viaceré rozhodnutia všeobecných súdov o tom, že len samotné uvedenie tohto argumentu alebo tejto skutočnosti v úverovej zmluve neznamená bez ďalšieho, že skutočne tieto prostriedky aj takto použité boli. Už samotné poskytnutie sumy 350 eur spochybňuje úvahu o tom, že táto suma je sumou, ktorú použije osoba pre podnikateľské účely. Naviac žalobkyňa túto okolnosť ani nepotvrdila. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti je na dodávateľovi ( teda žalovanom ).

17. Z týchto všetkých dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu, podľa § 387 ods. 1,2 CSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnutie podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní úspech, čo sa týka výsledku konania žalobkyňa mala, žalovaný nemal. Žalobkyni však s odvolacím konaním vzhľadom na nevyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného nevznikli, preto žiadne nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .