Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/423/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské Kráľovstvo, registračné číslo 57279667, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47234679, proti žalovanému: Q. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. F., t.č. bytom U. XXX/X, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpený Q. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, t. č. bytom U. XXX/ X, P., o zaplatenie 487,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/185/2015-118 zo dňa 06. 09. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/185/2015-118 zo dňa 06. 09. 2017 z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 487,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 487,53 € od 13. 02. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal po čiastočnom späťvzatí žaloby od žalovaného zaplatenia sumy 487,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13. 02. 2015 do zaplatenia, Návrh zdôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36234176 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 24.3.2013 úverovú zmluvu č.6303068747, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 740,- € zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Uviedol, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu (istinu) 875,65 €, pričom do spísania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 427,05 €.

3. Žalovaný uviedol, že predmetná úverová zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah pred jej uzavretím nemal možnosť reálne ovplyvniť. Bolo mu umožnené čerpanie úveru do výšky nevyčerpaného úverového rámca dohodnutého v úverovej zmluve. Uviedol, že mu bolo taktiež v zmysle úverovej zmluvy umožnené dobrovoľné uzavretie poistenia výdavkov pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu (balíček Prémium alebo P+) a poistenie zneužitia karty. Úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Úverové podmienky obsahujú neprijateľné podmienky. Bol mu podľa bodu 40 úverovej zmluvy poskytnutý úverový rámec 320,- € a podľa bodu 45 úverovej zmluvy je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 385,11 € a ním vykonané úhrady sú vo výške 427,05 €. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa žalovaného sa javí, že dodávateľ uzavretie zmluvy o sprostredkovaní pôžičky podmieňuje uzavretím zmluvy o

životnom poistení s ním vybranou poisťovňou, pričom dodávateľ sprostredkúva uzavieranie zmlúv o životnom poistení výhradne s jednou komerčnou poisťovňou, čiže dodávateľ spotrebiteľovi neumožňuje slobodný výber poisťovne pre prípad, že spotrebiteľ prejaví skutočnú a slobodnú vôľu zvýšiť svoju bonitu uzavretím dlhodobého životného poistenia. Predmetnú poistnú zmluvu žalobca v konaní ako dôkaz vôbec nepredložil a preto žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Dojednanie o uzatvorení poistnej zmluvy je neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako má vyplývať z predtlače úverovej zmluvy zo dňa 24.3.2013, on ako spotrebiteľ sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a to uzatvorenia poistenia zneužitia karty, teda ak chcel získať spotrebiteľský úver, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj záväzok uzatvoriť poistnú zmluvu.

4. Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania, a to: oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 6.3.2015 z č.l.17-18 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.19-20, úverovú zmluvu zo dňa 24.3.2013 z č.l.21, úverové podmienky z č.l.22-36, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 26.1.2015 z č.l.37 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.38, výpis čerpania splátok a úhrad z č.l.39-40, oboznámil sa s prednesom zástupkyne žalovaného. Nárok posúdil podľa § 524 ods. 1, , § 526 ods. 1, 2 OZ, § 261 ods.3 písm. d), § 497, § 502 ods.1 veta prvá, § 506 Obchodného zákonníka, § 565 OZ, § 52 a nasl. v znení účinnom do 31.5.2014, podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pred spotrebiteľov znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 9.6.2013, § 517 ods. 1, 2 veta prvá OZ.

5. Na základe skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel okresný súd k názoru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva č.6303068747 zo dňa 24.3.2013 s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také.

6. Súd prvej inštancie predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala suma 487,53 € s príslušenstvom pozostávajúca z čiastky 448,60 €, čo predstavuje rozdiel medzi žalovaným skutočne vyčerpanou výškou peňažných prostriedkov v sume 875,65 € a čiastkou 427,05 €, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi a ešte z čiastky 38,93 € z titulu poistného.

7. Okresný súd preto zameral svoju pozornosť na posúdenie námietok žalovaného, ktoré boli v konaní právne relevantné, keď žalovaný namietal, že bez písomnej dohody čerpal peňažné prostriedky nad rámec pôvodne dojednaného úverového rámca vo výške 320,- €, a preto s poukazom na už uhradenú sumu na tento úverový vzťah je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. Námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, jednak s poukazom na znenie Hlavy 3. Všeobecných úverových podmienok § 7, nemal za to, že by dohoda o zvýšení úverového rámca musela mať formu písomne uzavretého dodatku k predmetnej úverovej zmluve, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca od počiatku uvádzal ako úverový rámec sumu 740,- €, okresný súd vychádzal z toho, že takúto výšku úverového rámca žalobca resp. jeho právny predchodca akceptoval, čoho dôkazom je aj objem čerpaných finančných prostriedkov zo strany žalovaného. Pokiaľ by žalovaný čerpal nad rámec úverového rámca neoprávnene, podľa zmluvných podmienok je klient povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec na požiadanie vrátiť spoločnosti, pričom súd vyhodnotil, že najneskôr o vrátenie takejto finančnej čiastky, ktorú by bolo možné označiť za neoprávnené čerpanie, požiadal právny predchodca žalobcu žalovaného pri výzve na splatenie celého úveru zo dňa 26.1.2015. V konaní nebola sporná výška skutočne čerpaných finančných prostriedkov zo strany žalovaného a ani výška ním vykonaných úhrad v prospech tohto úverového vzťahu, a preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 448,60 € považoval okresný súd za jednoznačne preukázaný a minimálne na túto čiastku by žalobcovi vznikol nárok vo vzťahu k žalovanému

aj z titulu bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by z akýchkoľvek dôvodov nebolo možné priznať tento nárok na základe vyššie uvedených zmluvných dojednaní.

8. Okresný súd považoval za dôvodný aj nárok na úhradu sumy vo výške 38,93 € z titulu poistenia, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že pri uzavretí predmetnej úverovej zmluvy bola dojednaná aj poistná zmluva, v ktorej bola dojednaná aj výška poistného, vzhľadom na to ako bola zmluva aj po grafickej stránke koncipovaná, nie je možné prisvedčiť obrane žalovaného, že žalovaný pokiaľ chcel uzavrieť predmetnú úverovú zmluvu, musel uzavrieť aj túto poistnú zmluvu. Z úverovej zmluvy vyplýva, že bolo možné uzavrieť jeden z troch typov poistenia, avšak rovnako bolo možné neuzavrieť žiadnu poistnú zmluvu, keďže pri každom type poistenia sa nachádza kolónka určená na označenie či má dotyčný klient záujem o ten ktorý typ poistenia alebo nie, resp. že nemá záujem uzavrieť poistnú zmluvu. Na základe toho okresný súd ani nepripustil návrh na doplnenie dokazovania predložením celého znenia predmetnej poistnej zmluvy, keďže výška poistného bola zrejmá z úverovej zmluvy, ktorá už bola súčasťou súdneho spisu.

9. Pokiaľ žalovaný namietal skutočnosť, že žalobca iba preukázal, že mu predmetné poštové zásielky odoslal, avšak nie to, že ich on ako adresát aj skutočne prijal, okresný súd mal za to, že pokiaľ žalobca zasielal príslušné písomnosti na adresu žalovaného, ktorú uviedol v predmetnej úverovej zmluve resp. na adresu jeho trvalého pobytu, čo v konaní aj preukázal, je už ďalej na ťarchu žalovaného či si tieto poštové zásielky aj skutočne prevzal, resp. pokiaľ sa na týchto adresách nezdržiaval, mal jednoznačne on vyvinúť iniciatívu v tom zmysle, že mal oznámiť novú adresu na ktorej sa zdržuje resp. novú korešpondenčnú adresu na doručovanie písomností.

10. Pokiaľ žalovaný namietal obsah oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 6.3.2015 v tom zmysle, že je tam uvedené postúpenie pohľadávky s dátumom, ktorý predchádza dátumu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, okresný súd mal za to, že sa jednoznačne jedná o písaciu chybu, čo potvrdzuje aj doklad Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.6303068747 zo dňa 26.1.2015.

11. Úrok z omeškania, súd prvej inštancie priznal od 13.2.2015, čo zodpovedá dátumu od ktorého si ho žalobca uplatnil v rámci kapitalizovaného úroku z omeškania (15.deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru - zosplatnenie dlhu) do 30.4.2015, s tým, že následne žiadal priznať úrok z omeškania od 1.5.2015 do zaplatenia.

12. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu strany vo veci.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 odvolanie žalovaný, z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V doručenom rozsudku absentuje podpis sudcu, ktorý vec prejednal, ktorá povinnosť vyplýva z ust. § 61 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., čo spôsobuje jeho vadnosť.

14. Odvolateľ uviedol, že s právnym predchodcom žalovaného uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 320 €, nie ako uvádza žalobca vo výške 740 €. Žalobca nepreukázal listinným dôkazom, že došlo k navýšeniu úverového rámca revolvingu. Svojvoľné navyšovanie úverového rámca považuje za nekalú obchodnú praktiku žalobcu podľa § 7 a 8 zák. č. 250/2007 Z. z., išlo by o značnú nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neplatné. Zmluva neobsahuje údaje v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a to dobu trvania a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

15. Odvolateľ namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol. Žalobca nepreukázal splnenie si notifikačnej povinnosti v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka a žalovanému neoznámil postúpenie pohľadávky. Takéto oznámenie mu nebolo preukázateľne doručené. Žalobca odvodzoval svoje právo od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 03. 2015. Súd prvej inštancie z tohto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dôkaz predložený žalobcom oznámenie o postúpení pohľadávky nepotvrdzoval sám o sebe jeho aktívnu legitimáciu, podľa oznámenia o postúpení pohľadávky bola pohľadávka postúpená na základe zmluvy o postúpení zo dňa 18. 03. 2013,

zatiaľ čo zmluva o úvere bola uzatvorená 24. 03. 2013. Súd vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú však nepredložil. Súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o písaciu chybu a predmetnú nezrovnalosť viac neposudzoval. Žalovaný sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky by došlo na základe nekalej obchodnej praktiky, pretože by došlo k postúpeniu pohľadávky z bankového, resp. nebankového subjektu nad činnosťou ktorého dohliada Národná banka Slovenska na zahraničný subjekt so sídlom v Holandsku a postúpenie je v neprospech spotrebiteľa, pretože keby sa spotrebiteľ domáhal niektorých náhrad, ako napr. vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. práva na primerané zadosťučinenie, prípadne nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, táto pohľadávka je pre neho prakticky nevymožiteľná.

16. Žalovaný v odvolaní namietal záver súdu, že výzva k splneniu celého úveru zo dňa 26. 01. 2015 mu bola doručená, čo mal súd zistiť z pripojeného poštového podacieho hárku č. EPH003895078. Podací hárok, keďže v ňom nie je uvedené čo sa doručovalo, čo bolo obsahom zásielky, nie je spôsobilý preukázať čo tvorilo obsah zásielky a nie je preukázané, že predmetná zásielka bola v skutočnosti žalovanému doručená, preto namieta záver súdu a priznanie úroku z omeškania od 13. 02. 2015 (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/502/2014).

17. Odvolateľ namietal poistenie - zmluvnú podmienku - balíček plus -, keď klient označením balíčku plus súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu, úhrada za poistenie karty: 2,29 € mesačne. Žalovaný žiadal ako dôkaz v prvoinštančnom konaní pripojiť poistnú zmluvu, z čoho by bolo možné zistiť, či vznikla, s akým obsahom bola uzatvorená, či má základné náležitosti, či bola uzavretá so subjektom, s ktorým ju chcel uzavrieť žalovaný. Má pochybnosti o existencii poistnej zmluvy, kedy začalo, kedy zaniklo poistenie. Žalobca nemá právny nárok na vyplatenie čiastky 38,93 € z titulu poistného. Zmluvná podmienka vychádza z vopred prezumovaného súhlasu spotrebiteľa, je podmienkou neprijateľnou. Nie len úvodná klauzula, ale aj súvisiace zmluvné podmienky zaradené v predmetnej časti úverovej zmluvy („poistenie“) sú vo vzťahu ku spotrebiteľovi hrubo nevyvážené. Spotrebiteľ má napríklad podať vyhlásenie o tom, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami poistenia a napokon sa má zaviazať, že do vzniku poistnej udalosti zmluvu o poistení nezruší. Takto koncipované ustanovenia zmluvy sú na škodu spotrebiteľa hrubo znevažujúce a reflektujúce výhradne záujem na uzavretí poistnej zmluvy v prospech jeho zmluvného partnera - dokonca poisťovne, ktorú má vybrať sám veriteľ. Konštrukcia zmluvných podmienok je jasným príkladom toho ako banka v spolupráci s nebankovkou u priemerného a neznalého spotrebiteľa dosiahne viazanosť zmluvou, o ktorej uzavretie nemusí mať spotrebiteľ vôbec záujem, išlo o klamlivú obchodnú praktiku podľa ust. § 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V časti, kde zmluvná podmienka, bráni uplatneniu práva na zrušenie poistnej zmluvy, ide navyše o priamy rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V prípade návrhu poistnej zmluvy dodávateľ porušil aj zákonom ustanovený zákaz viazania služieb na poskytovanie iných služieb (ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z.). Predmetnú poistnú zmluvu žalobca v konaní ako dôkaz vôbec nepredložil, teda neuniesol dôkazné bremeno. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu, ak bol primárne v rozpore jeho záujmu. Dojednanie v poistnej zmluve je neplatné s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ.

18. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 , v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b,) c) zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 a v zmysle § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

20. V súlade s § 389 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Odvolací súd udáva, že je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva (zmluva o revolvingovom úvere) č.6303068747 zo dňa 24.3.2013 s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd správne uzavrel, že na na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, zároveň súd aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také.

22. Okresný súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, čo nerozporoval žalobca a v rámci obrany tvrdil aj žalovaný.

23. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí zostala iba suma 487,53 € s príslušenstvom pozostávajúca z čiastky 448,60 €, čo predstavuje rozdiel medzi žalovaným skutočne vyčerpanou výškou peňažných prostriedkov v sume 875,65 € a čiastkou 427,05 €, ktorú žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu a z čiastky 38,93 € z titulu poistného.

24. Odvolateľ namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, z dôvodu že žalobca nepreukázal splnenie si notifikačnej povinnosti v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka a žalovanému neoznámil postúpenie pohľadávky. Takéto oznámenie mu nebolo preukázateľne doručené. Dôkaz predložený žalobcom Oznámenie o postúpení pohľadávky nepotvrdzoval sám o sebe jeho aktívnu legitimáciu, podľa oznámenia o postúpení pohľadávky bola pohľadávka postúpená na základe zmluvy o postúpení zo dňa 18. 03. 2013, zatiaľ čo zmluva o úvere bola uzatvorená 24. 03. 2013.

25. K tejto námietke odvolateľa odvolací súd udáva, že je dôvodná. Súd prvej inštancie, k tejto námietke žalovaného v odôvodnení uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal obsah oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 6.3.2015 v tom zmysle, že je tam uvedené postúpenie pohľadávky s dátumom, ktorý predchádza dátumu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, mal za to, že sa jednoznačne jedná o písaciu chybu, čo potvrdzuje aj doklad Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.6303068747 zo dňa 26.1.2015.

26. Odvolací súd udáva, že ak postupiteľ oznámi dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi, dlžník nemá s výnimkou prípadov uvedených v § 525 OZ, eventuálne v prípade, v ktorých by dlžník preukázal, že postúpenie pohľadávky malo za následok zmenu (zhoršenie) jeho právneho postavenia voči postupníkovi v spore o úhradu pohľadávky k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Otázka platnosti tejto zmluvy je však nerozhodná z hľadiska účinku splnenia dlhu postupníkovi, ak oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky postupiteľ. Zmena osoby oprávnenej prijať plnenie sa viaže na oznámenie postupiteľa dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, tieto účinky nastanú aj vtedy, ak k cesii nedošlo vôbec, alebo zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná. Oznámenie o postúpení pohľadávky (notifikácia) je jednostranným adresovaným právnym úkonom postupiteľa proti dlžníkovi. Z toho dôvodu musí oznámenie spĺňať všetky náležitosti právnych úkonov, ako ich vyžaduje ust. § 34 a nasl. OZ. Ak oznámenie o postúpení pohľadávky (napr. pre neurčitosť) nie je platným právnym úkonom, nemôže vyvolať účinky predvídateľné v § 526 ods. 1, 2 OZ.. Na základe neplatnej notifikácie nemôže dôjsť k zmene v osobe oprávnenej prijať plnenie, za tejto situácie by mohlo dôjsť k zmene buď novou platnou notifikáciou, alebo tým, že postupník dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukáže predložením platnej zmluvy.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd správne posudzoval, či notifikácia je platná, svoj záver však vyvodil z listiny, ktorou dokazovanie v konaní nevykonal, a to z listiny „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.6303068747 zo dňa 26.1.2015“. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že „jednoznačne sa jedná o písaciu chybu, čo potvrdzuje aj doklad Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.6303068747 zo dňa 26.1.2015“. Uvedeným záverom došlo k nesprávnemu procesnému postupu. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva - vyjadrila sa k použitému dôkazu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Odvolateľ tiež namietal nárok na zaplatenie úhrady za poistenie vo výške 38,93 Eur, z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno predmetnú poistnú zmluvu žalobca ako dôkaz vôbec nepredložil. Súd prvej inštancie považoval nárok z titulu poistenia za dôvodný, keď bolo preukázané, že pri uzavretí úverovej zmluvy bola dojednaná aj poistná zmluva, v ktorej bola dojednaná aj výška

poistného, pričom vyhodnotil, že vzhľadom na to ako bola zmluva aj po grafickej stránke koncipovaná, nie je možné prisvedčiť obrane žalovaného, že žalovaný pokiaľ chcel uzavrieť predmetnú úverovú zmluvu, musel uzavrieť aj túto poistnú zmluvu. Odvolací súd námietku odvolateľa považoval za dôvodnú. Dôkazné bremeno na preukázaní vzniku poistného zmluvného vzťahu a uplatneného nároku vyplývajúceho z poistnej zmluvy zaťažuje žalobcu. Žalovaný uplatnený nárok namietal a žiadal ako dôkaz predložiť poistnú zmluvu, má pochybnosti o existencii poistnej zmluvy, nakoľko nemá vedomosť o jej podpisovaní, z obsahu zmluvy by bolo možné zistiť s akým obsahom bola uzatvorená, či bola uzavretá so subjektom, s ktorým ju chcel uzavrieť žalovaný, v akej výške je nárok oprávnený vzhľadom na moment zániku zmluvy.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnené námietky žalovaného odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.

30. Úlohou okresného súdu bude zistiť skutkový stav na základe dôkazov vykonaných v súlade s (konkrétne napr. v súlade s § 204 pokiaľ ide o listinu na č.l. 55), posúdiť zistený skutkový stav a na tento aplikovať príslušné ustanovenia zákona, pričom rozhodujúce pre úspech žalobcu v konaní je unesenie dôkazného bremena, preukázania tak aktívnej legitimácie ako aj preukázania výšky nároku vyplývajúceho z uzavretého zmluvného vzťahu, vrátane preukázania existencie zmluvného vzťahu podľa bodu 53. Zmluvy o úvere a nároku z neho. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania (žalobcovi, žalovanom), ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že je aktívne legitimovaný a patrí mu nárok v uplatnenej výške, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

31. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .