Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: V.. I. R., C.., T.. XX. XX. XXXX, H. F. Č.. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 6, 814 99 Bratislava, IČO: 003 978 65, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na základe návrhu zo dňa 01. 04. 2014, ktorý bol súdu doručený dňa 02. 04. 2014 domáhal, aby súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, aby súd uložil povinnosť zamestnávateľovi vyzvať zamestnanca, aby opäť nastúpil do práce a súčasne žiadal, aby mu žalovaný vyplatil ušlú mzdu vo výške čiastky denného výmeru mzdy 32,87 Eur x počet dní od neoprávneného ukončenia pracovného pomeru dňa 31. 03. 2014 do právoplatného súdneho rozhodnutia. 2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom procesných strán a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov.

3. Žalobca uviedol, že dňa 13. 01. 2014 dal výpoveď z dôvodu mobbingu zo strany zamestnávateľa a niekoľkomesačného tlaku na pracovisku. Žalobca pracoval na výpočtovom stredisku fakulty s tým, že v decembri 2013 a v mesiacoch január, február 2014 niekoľkokrát našiel svoj počítač zapnutý, a teda mal podozrenie, že nejaká osoba z fakulty, či z pracoviska si zapla počítač žalobcu a bez jeho dovolenia nahliadala do počítačových súborov a do jeho korešpondencie. Z tohto dôvodu žalobca dňa 10. 12. 2013 podal na dekana, na tajomníčku, a na právničku fakulty trestné oznámenie, v ktorom upozornil na neštandardné správanie vedenia fakulty voči jeho osobe aj pokiaľ ide o prehodnotenie platieb exekúcie namiesto dávok za výživné a následného ohrozenia žalobcovej rodiny v zimnom vykurovacom období zimy 2013/2014 v rodinnom dome pri cca 200,- Eur novostanovenej čistej mesačnej výplate plus 99,- Eur za výživné. 4. Žalovaný uviedol, že žalobca pracoval v Centrálnom výpočtovom stredisku Univerzity Komenského v Bratislave na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10. 03. 2011 a to v období od 15. 03. 2011 do 31. 03. 2014. Žalobca listom zo dňa 13. 01. 2014, ktorý bol žalovanému doručený toho istého dňa, dal písomnú výpoveď z pracovnej zmluvy, ktorá bola žalovanému riadne doručená. Žalobca chcel skončiť pracovný pomer ku dňu 28. 02. 2014 a preto bol vyzvaný, či súhlasí s dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 28. 02. 2014, alebo uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 31. 03. 2014. Keďže k dohode nedošlo, pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej lehoty 31. 03. 2014. Po doručení písomnej výpovede sa žalobca domáhal zrušenia výpovede a to z dôvodu, že si to celé rozmyslel. Žalovaného opakovane žiadal, aby akceptoval späťvzatie výpovede, s

čím žalovaný nesúhlasil. Tvrdenie, že žalobca bol nútený dať výpoveď po polroku trvajúcom mobbingu, tlaku a ignorácii zo strany žalovaného je absolútne nepravdivé, scestné a ničím nepodložené. Žalovaný komunikoval so žalobcom slušne a v súlade s dobrými mravmi. 5. Z obsahu výpovede zo dňa 13. 01. 2014 (č. l. 6) vyplýva, že žalobca dal výpoveď pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi ním a žalovaným, a to ku dňu 28. 02. 2014. 6. Z obsahu listu žalobcu zo dňa 24. 01. 2014 (č. l. 8) vyplýva zrušenie výpovede pracovnej zmluvy a to pokiaľ ide o výpoveď zo dňa 13. 01. 2014, ktorú podal pod tlakom a niekoľko mesiacov trvajúceho mobbingu zo strany vedenia fakulty. 7. Z oznámenia žalovaného zo dňa 23. 01. 2014 (č. l. 9) vyplýva, že vzal na vedomie oznámenie žalobcu o skončení pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 10. 03. 2011 s tým, že výpovedná doba začala plynúť dňa 01. 02. 2014 a mala uplynúť dňa 31. 03. 2014. Súčasne vyzval žalobcu, aby sa dostavil na personálne oddelenie k vybaveniu výstupných formalít spojených so skončením pracovného pomeru. 8. Z obsahu oznámenia žalovaného zo dňa 28. 01. 2014 (č. l. 12) vyplýva nesúhlas s odvolaním výpovede žalobcu zo dňa 13. 01. 2014, žalovaný naďalej považoval výpoveď za platnú, keďže ju podal žalobca z vlastnej vôle, bola podaná písomne a bola riadne doručená zamestnávateľovi. 9. Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV ČVS: ORP-2/2- VYS-B4-2014 zo dňa 27. 01. 2014 (č. l. 22-26) vyplýva odmietnutie trestného oznámenia, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku pokiaľ ide o podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť dekan prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave S.. M.. I. U. C.., právnička JUDr. S. Q. za spoluúčasti ďalších vedúcich pracovníkov tým, že nerešpektovali dohodu o zrážkach zo mzdy predloženú V.. I. R., C.. uzatvorenú dňa 01. 06. 2013 formou notárskej zápisnice, ktorej predmetom bol súhlas so zrážkami zo mzdy za účelom platenia výživného na študujúce deti I. R. a V. R. vo výške dva krát po 275,- Eur tým, že uprednostnili na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že dekan ani ostatní zamestnanci nie sú verejnými činiteľmi s tým, že dekan ako aj zamestnanci fakulty pri výkone exekúcie ako aj pri zrážkach zo mzdy zamestnancovi V.. R. postupovali v súlade s platným právom Slovenskej republiky. 10. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. 11. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. 12. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. 13. Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. 14. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. 16. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 17. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. 18. Podľa § 1 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. 19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 20. Podľa § 36 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. 21. Podľa § 36 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka, podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

22. Z dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 10. 03. 2011. 23. Žalobca taktiež preukázal, že so žalovaným ukončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 13. 01. 2014. Výpoveď pracovnej zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorého následkom je zánik pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou a to po uplynutí výpovednej doby. Výpoveď predstavuje jeden z viacerých spôsobov skončenia pracovného pomeru (§ 59 ods. 1 . Tento právny inštitút môže využiť v pracovnoprávnych vzťahoch jednak zamestnávateľ (§ 63 , a taktiež aj zamestnanec (§ 67 . Na rozdiel od zamestnanca, ktorý môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu (§ 67), môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce (§ 61 ods. 2 . 24. Ak sa žalobca rozhodol počas doby existencie pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným využiť inštitút výpovede (§ 67 , a ak takáto výpoveď bola urobená v písomnej forme a riadne doručená zamestnávateľovi (§ 61 ods. 1 , musí žalobca akceptovať právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto jednostranným právnym úkonom. Najzávažnejším účinkom tohto jednostranného právneho úkonu je zánik pracovného pomeru. 25. Z dokazovania vyplýva, že žalobca riadne doručil žalovanému výpoveď a to v písomnej forme, pričom pre platnosť takéhoto právneho úkonu sa nevyžadovalo, aby žalobca uviedol dôvod výpovede. Súd teda nezistil, že by právny úkon žalobcu zo dňa 13. 01. 2014 postrádal náležitosti vyžadované Zákonníkom práce. 26. Ak žalovaný nenapadol platnosť výpovede, počnúc dňom 01. 02. 2014 začala plynúť dvojmesačná výpovedná doba, ktorá v tomto prípade uplynula dňa 31. 03. 2014. 27. Ak sa žalobca rozhodol odvolať svoju výpoveď, takýto úkon podmieňoval súhlasom zamestnávateľa (§ 61 ods. 4 . Súhlas zamestnávateľa predstavuje rozväzovaciu podmienku, ktorej splnenie žalobca v tomto konaní nepreukázal. V prípade, ak by žalovaný súhlasil s odvolaním výpovede, pominuli by následky, ktoré nastali doručením výpovede zo strany žalobcu žalovanému (§ 36 ods. 2 . Ak teda žalovaný nedal súhlas žalobcovi s odvolaním výpovede, nemôže sa žalobca účinne domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby naďalej zamestnával žalobcu. 28. Podanie žaloby v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a v časti o zaplatenie náhrady mzdy súd vyhodnotil ako zmätočný úkon žalobcu, nakoľko z dokazovania vyplýva, že práve žalovaný bol tým subjektom, ktorému bola daná výpoveď, a teda nie žalobca. Právo na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou patrilo v tomto prípade žalovanému, ktorý sa mohol cítiť dotknutý právnym úkonom žalobcu, uskutočneného vo forme výpovede a preto súd ďalej neskúmal tvrdenia žalobcu o prípadnom mobbingu na pracovisku zo strany žalovaného, či iné nedorozumenia pokiaľ ide o vedenie exekúcie na mzdu žalobcu zo strany zamestnávateľa. Bolo vecou žalobcu ako zamestnanca, akým spôsobom pristúpi k vyriešeniu sporných otázok, vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným. Výpoveď zo strany zamestnanca predstavovala jednu z viacerých alternatív vyriešenia sporných otázok. Žalobca si musí uvedomiť, že ak sa rozhodol využiť inštitút výpovede a teda pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou (§ 67 , musí rešpektovať vôľu žalovaného, ktorý ak nesúhlasil s odvolaním výpovede (§ 61 ods. 4 , nie je správne, aby žalobca prostredníctvom súdneho konania zvrátil proti vôli zamestnávateľa stav, ktorý vyvolal jednostranným právnym úkonom zo dňa 13. 01. 2014. Žalobca mohol po porade s právnym zástupcom napadnúť prípadné nekalé praktiky zo strane zamestnávateľa na príslušnom orgáne, avšak bez toho, aby pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou. 29. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 30. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca tým, že nepreukázal súhlas žalovaného s odvolaním výpovede, neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie skutočností, ktoré boli rozhodné pre posúdenie tejto veci a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 33. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 34. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 . 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.