Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-57-2017.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobkyne: E. Ľ., nar. X.X.XXXX, E. J. U. XXX, zast. JUDr. Annou Drugdovou, Námestie slobody 25, Humenné proti žalovaným: 1/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, E. J. U. XXX, 2/ Z. J., nar. XX.XX.XXXX, E. J. U. XXX, obaja zastúpení JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, Lipová 1, Humenné, v konaní o neplatnosť právneho úkonu a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM, takto
rozhodol:
Súd určuje, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi Z. E., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a Z. J., rod. E., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou, je v časti prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu so súp. č. XXX, postavenom na parcele registra C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX kat. územia E. J. U. neplatná.
Súd určuje, že rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX kat. územia E. J. U. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne Ľ.W. E., rod. E. a žalovaného v 1. rade Z. E. v podiele 1/1.
Žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 27.11.2017 žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi Z. E. ako predávajúcim a Z. J., rod. E. ako kupujúcou je v časti prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu so súp. č. XXX postavenom na parcele registra C, číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX kat. územia E. J. U. neplatná. Zároveň žiadala určiť, že rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parcele registra C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX kat. územia E. J. U. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného v 1. rade Z. E., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Žiadala priznať aj náhradu trov tohto konania.
2. Žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú manželia, pričom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a toto manželstvo doposiaľ právne trvá. Počas trvania manželstva postavili žalobkyňa a žalovaný v 1. rade na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade rodinný dom, v ktorom aj bývali spolu s deťmi. Dňa XX.XX.XXXX odišla žalobkyňa z uvedeného domu zo zdravotných dôvodov a v jej neprítomnosti, bez jej vedomia a súhlasu, žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovanou v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom okrem iného bol aj prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu so súp. č. XXX. Keďže žalobkyňa, ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou k tomuto rodinnému domu, nebola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, nikdy nesúhlasila s prevodom tohto rodinného domu na tretiu osobu, dovolávala sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a to listom zo dňa
XX.XX.XXXX voči žalovanému v 1. rade, ktorému list bol doručený dňa XX.XX.XXXX a rovnako listom zo dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ktorý jej bol doručený dňa XX.XX.XXXX. Týmto sa dovolávala žalobkyňa relatívnej neplatnosti v zmysle §40a O. z., aby sa zosúladil stav v súlade s právom, keďže v danom prípade kúpnu zmluvu považuje z vyššie uvedených dôvodov za neplatnú.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť. Nepopierali, že rodinný dom bol postavený počas trvania manželstva, avšak trvali na tom, že žalobkyňa súhlasila s týmto prevodom. Nikdy sa nedomáhala určenia, že je spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností a počas trvania manželstva sa mala vyjadrovať v tom smere, že vlastne nemá čo dať, všetko je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade.
4. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva na č.l. XX bolo zistené, že žalovaný v 1. rade Z. E. ako predávajúci a žalovaná v 2. rade Z. J. ako kupujúci uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva. Podľa predmetu zmluvy v článku II. tejto zmluvy predmetom prevodu je dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, v spoluvlastníckom podiele 1/1 evidovaný na LV č. XXX Správa katastra E., okres E., obec E. J. U. a pozemok parcela č. XXXX/X záhrada o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/X druh pozemku záhrada o výmere XXX m2 a parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 spoluvlastnícky podiel 1/1 ako vlastník bol zapísaný žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade získala na základe tejto zmluvy predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 5.000 eur. Zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, podpísaná je žalovaným v 1. rade, žalovanou v 2. rade, pričom sú Obcou E. J. U. osvedčené aj pravosti ich podpisov. Vlastnícke právo žalovanej v 2. rade bolo rozhodnutím Okresného úradu E., katastrálny odbor ako orgán príslušný podľa §18 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti zavkladované vlastnícke právo žalovanej v 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam č. vkladu I./XXXX (č.l. 58).
5. Z výsluchu žalovaných v 1. a 2. rade, ale aj právnej zástupkyne žalobkyne bolo zistené, že žalovaný v 1. rade so žalobkyňou uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Y., čo dokazuje aj predložený sobášny list na č.l. X. Z výsluchu žalovaných v 1. a 2. rade, právnej zástupkyne žalobkyne bolo zistené, že po uzavretí manželstva žalovaný v 1. rade spolu s manželkou, tj. žalobkyňou postavili na parcele, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade rodinný dom. Súdu bolo predložené kolaudačné rozhodnutie vydané Okresným národným výborom v E., odbor územného plánovania dňa XX.XX.XXXX, čím teda získali povolenie k trvalému užívaniu pre stavbu rodinného domu v obci H. J. U. od XX.XX.XXXX. Z uvedeného kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavba bola ukončená dňa XX.XX.XXXX. Túto skutočnosť strany sporu v konaní ani nepopierali. Predmetný rodinný dom užívali manželia spoločne a dlhšiu dobu tam bývala aj žalovaná v 2. rade. Žalobkyňa zo zdravotných dôvodov odišla bývať do rodinného domu svojho syna, nakoľko mala predtým dohodu takú, že tam odídu spolu so žalovaným v 1. rade. Odišla dňa XX.XX.XXXX, avšak žalovaný v 1. rade ostal bývať spolu s dcérou vo svojom dome. Následne žalovaný v 1. rade uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol predmetný rodinný dom na žalovanú v 2. rade, t.j. dcéru a to bez vedomia žalobkyne a bez jej súhlasu, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa domáhala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.
6. Z výsluchu žalovaného v 1. rade súd zistil, že žalovaný v 1. rade nepopiera, že postavili rodinný dom spolu s manželkou. Uviedol, že po odchode manželky z rodinného domu sa obával, že manželka predá tento rodinný dom, keďže so sebou zobrala aj doklady, ako je list vlastníctva, geometrický plán a pod. Mal teda obavu, že tým, že žalobkyňa zobrala papiere, predá rodinný dom a on ostane bez domova. Z týchto dôvodov sa rozhodol predať rodinný dom svojej dcére. Bolo to pre neho východisko z núdze, aby neostal bez domova a nebol vyhnaný na ulicu a tak isto aby mala kde bývať dcéra s manželom. Žalovaný v 1. rade nevedel súdu vysvetliť, z akých dôvodov odišla žalobkyňa zo spoločnej domácnosti, pretože podľa jeho názoru žili bezproblémovo, pracoval celý život, dával peniaze, pričinil sa o nadobudnutie tohto domu, a preto veľmi ťažko znáša to, že v súčasnej dobe sú vyvolané na súde spory zo strany žalobkyne voči nemu. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalovaná v 2. rade, t.j. dcéra mu zaplatila kúpnu cenu a na dôkaz v konaní bolo predložené aj potvrdenie W. G. o tom, že bolo vybrané z účtu 6.000 eur dňa XX.XX.XXXX manželom žalovanej v 2. rade.
7. Z výsluchu žalovanej v 2. rade bolo zistené, že je dcérou žalobkyne a žalovaného v 1. rade. V rodinnom dome, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou, býva od svojich 5-tich rokov. Najprv bývala s rodičmi, potom sa vydala a rodičia žili v prístavbe, pričom ona s rodinou žila v rodinnom dome. Uviedla, že postupne si
rodinný dom zveľaďovali a postupne, ako odchádzali súrodenci z domu, keďže ich bolo celkom 5, ostala iba sama s rodičmi, ktorí mali podľa nej záujem previesť tento rodinný dom do jej vlastníctva, resp. viedli sa o tom rozhovory, že sa to učiní buď darovacou zmluvou, alebo kúpnou zmluvou, na čo vždy žalobkyňa reagovala tak, že nie je proti tomu, ale ona nevlastní nič, a preto ani nemá žalovanej v 2. rade čo dať. Zároveň mala uviesť, že ak žalovaný v 1. rade bude chcieť previesť majetok, tak ona s tým problém nemá. Keďže tak hovorila 20 rokov, tak mala žalovaná za to, že vlastne dopredu vyjadrila svoj súhlas s takýmto prípadným prevodom. Podľa žalovanej v 2. rade matka odišla do rodinného domu brata, ktorý žije v G. už 15 rokov, a v dome nebýva. Rozhodla sa tak preto, že pre zdravotné dôvody považovala tento dom brata za lepšie podmienky. Potvrdila, že do tohto rodinného domu mal odísť aj žalovaný v 1. rade, t.j. otec, pretože súrodenci odsťahovali oboch rodičov, avšak po odsťahovaní veci žalovaný v 1. rade z rodinného domu, ktorý postavil, neodišiel. Ostal spať na zemi a tak jej bolo ľúto otca a zariadila izbu, aby v nej ďalej mohol žiť. Potvrdila, že žalovaný v 1. rade, t.j. jej otec mal obavu, že žalobkyňa prevedie rodinný dom a on nebude mať kde bývať, a keďže sa o neho žalovaná v 2. rade kompletne stará, tak sa rozhodol predať dom jej. Podľa žalovanej v 2. rade jej súrodenci sú zabezpečení, preto by bolo spravodlivé, aby získala dom ona, keďže do neho už aj investovala. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že matka jej pri telefonickom kontakte s ňou po podaní žaloby povedala, že mala ju informovať o tom, čo sa deje a že jej mala o tom prevode povedať.
8. Právna zástupkyňa žalobkyne predložila súdu aj zápisnicu z pojednávania, ktorá je zo dňa 29.10.2018 a bola napísaný v konaní vedenom pod sp. zn. XPc/XX/XXXX, kde je konanie o určenie výživného začaté žalobkyňou voči žalovanému manželovi, a kde bola vypočutá ako svedkyňa žalovaná v 2. rade, pričom na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či mala matka navrhovateľky vedomosť o tom, že otec predal rodinný dom, svedkyňa uvádzala, že o tom vedomosť nemala.
9. Podľa §143 O. z. platného v čase do XX.XX.XXXX, teda v čase postavenia spoločného rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
Podľa §145 ods. 1, 2 O. z. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
10. V danom prípade bolo jednoznačne v konaní preukázané, že rodinný dom postavili žalobkyňa a žalovaný v 1. rade počas trvania manželstva a to tak výsluchom strán sporu, ako aj predložením sobášneho listu, kolaudačného rozhodnutia, a preto tento dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného v 1. rade, keďže manželstvo doposiaľ právne trvá.
11. V konaní bolo rovnako jednoznačne preukázané, že kúpnu zmluvu uzavrel žalovaný v 1. rade sám bez vedomia žalobkyne so žalovanou v 2. rade, a na základe tejto kúpnej zmluvy bez súhlasu a vedomia žalobkyne previedol tento rodinný dom patriaci do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade.
12. Podľa §40a O. z. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa §41 O. z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
13. Z vyššie uvedeného je zjavné, že pre predaj rodinného domu, ktorý nemožno subsumovať pod bežné veci, ktoré môže vybavovať ktorýkoľvek z manželov, bol potrebný súhlas oboch manželov, inak je takýto právny úkon neplatný. Súčasne je potrebné poukázať, že citovaný zákonný dôsledok je vstavaný na koncepciu relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
14. Zákon ponecháva na tom, kto je dotknutý príslušnou vadou právneho úkonu, aby uvážil, či pre jeho individuálne záujmy je výhodnejšie ponechať úkon naďalej platný, alebo sa dovolať jeho neplatnosti. Základným a prvoradým predpokladom pre to, aby nastúpili účinky absencie súhlasu manžela je teda osobitne výslovný prejav dotknutej osoby, ktorým sa dovoláva relatívnej neplatnosti určitého právneho konania. Existencia takého prejavu je konditiosinequa non relatívnej neplatnosti a musí sa skúmať prednostne pred všetkými ostatnými zákonnými predpokladmi normovanými v §145 ods. 1 O. z. Uvedené konštantne potvrdzuje aj najvyššia súdna autorita, ako je napr. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/211/2009 zo dňa 31.08.2010. „Právny úkon, ktorý má vadu, majúci za následok tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia §42a O. z. sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti dovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku extunc. To platí tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vznikol vkladom do katastra nehnuteľnosti vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti, možno tak urobiť žalobou podanou na súde, alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu nároku v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd, či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.
15. V danom prípade sa žalobkyňa jednostrannými právnymi úkonmi dovolala relatívnej neplatnosti, ako to vyplýva z námietky, ktorú adresovala obom žalovaným v 1. rade a žalovanej v 2. rade (č.l. 8, 9) a tak sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo bez súhlasu a vedomia žalobkyne. Na základe takto zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanou právnou normou súd vyhovel žalobe a určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade v časti prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu so súp. č. XXX postavenom na parcele C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, zapísaných na LV č. XXX kat. územia E. J. U. je neplatná a zároveň určil, že rodinný dom, ktorý bol predmetom prevodu, patrí do BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť žalobkyni trovy konania s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.