Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu EURO KAMEŇ, s.r.o., so sídlom Spišské Podhradie, Štefánikova 43, IČO: 36 593 648, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom Košice, Floriánska 16, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 26. marca 2018, číslo: 100622960/2018 na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.03.2018, číslo: 100622960/2018 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

Priznáva žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Ukladá žalovanému pokutu vo výške 1 000 eur.

odôvodnenie:

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.03.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 21.12.2015 číslo: 1797345/2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31 695,28 eur daňovému subjektu EUROKAMEŇ, s.r.o., Štefánikova 43, Spišské podhradie (ďalej len „daňový subjekt, žalobca“), potvrdil.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal podrobne na dôvody odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane (str. 2 až 4 rozhodnutia žalovaného).

3. Žalovaný preskúmal v odvolaní uvedené skutočnosti ako aj rozhodnutie správcu dane, zistil skutkový stav a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu.

4. Včas podanou žalobou sa žalobca (daňový subjekt) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania a žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

5. V žalobe uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil. Namietal aj postup správcu dane. Dôvodil, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 dňa 02.02.2011, a to na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane oboznámil žalobcu s predĺžením lehoty na vykonanie kontroly, ktorá bola predĺžená do 02.02.2012. Dňa 03.02.2012 prerokovaním protokolu o výsledku daňovej kontroly č. 9720/401/428/2012/Les zo dňa 16.01.2012 (Protokol) bola daňová kontrola nezákonne ukončená. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Prešov - kontaktné miesto Levoča č.9720301/1/102049/2012/Rus zo dňa 14.02.2012 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31 695,28 eur podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku. Voči uvedenému dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie dňa 24.02.2012. Žalovaný svojím rozhodnutím č.1020505/1/1023751/2012 zo dňa 08.06.2012 dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov - kontaktné miesto Levoča v odvolacom konaní potvrdil. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 23.07.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 08.06.2012. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19.06.2013 sp.zn. 2S/31/2016-76 rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.06.2012 č. 1020505/1/1023751/2012 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.04.2015 sp.zn. 7Sžf/38/2013 s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 rozsudok krajského súdu potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňová kontrola ukončená u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie november 2009 nebola ukončená zákonom predpísaným spôsobom a Protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Aj rozhodnutie žalovaného je rovnako nezákonné. Následne žalovaný rozhodnutím č. 1269348/2015 zo dňa 07.08.2015 dodatočný platobný výmer č.9720301/1/102049/2012/Rus zo dňa 14.02.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom v rozhodnutí uviedol svoj právny názor, že v ďalšom konaní správca dane použije iba tie dôkazné prostriedky, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. iba tie, ktoré boli získané do 02.02.2012, t. j. do ukončenia ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly od jej začatia. Správca dane oznámením zo dňa 02.10.2015 oznámil daňovému subjektu pokračovanie vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.08.2015. Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 21.12.2015 č. 1797345/2015 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 31 695,28 eur, ktoré v odvolacom konaní žalovaný rozhodnutím č. 289362/2016 zo dňa 17.03.2016 potvrdilo. Žalobca konštatoval, že na základe žaloby žalobcu zo dňa 15.04.2016 Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26.10.2017 sp.zn. 6S/113/2016 rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.03.2016 č. 289362/2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, na základe čoho bolo správcom dane začaté vyrubovacie konanie, resp. v akom už začatom vyrubovacom konaní a na základe čoho sa malo v ňom pokračovať. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 26.03.2018 č. 10062296/2018 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 21.12.2015 č. 1797345/2015, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31 695,28 eur. Toto svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že podľa vtedy platnej právnej úpravy daňová kontrola bola ukončená dňom prerokovania protokolu a nasledujúci deň začalo vyrubovacie konanie. S uvedeným záverom žalovaného sa žalobca nestotožnil, poukázal na § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., na § 165b ods. 1 Daňového poriadku, § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Argumentoval, že právna úprava, či už predchádzajúca alebo súčasná viaže existenciu, resp. začiatok vyrubovacieho konania ako osobitného daňového konania na výsledky daňovej kontroly obsiahnuté v protokole, a to podľa právnej úpravy platnej ku dňu 03.02.2012 na deň po dni, kedy sa prerokoval protokol s kontrolovaným daňovým subjektom, a ktorým dňom začína vyrubovacie konanie a podľa súčasnej právnej úpravy viaže začiatok vyrubovacieho konania na deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 až § § 49 ods. 1. Žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 7Sžf/38/2013 zo dňa 30.04.2015, v ktorom súd jednoznačne uviedol, že daňová kontrola ukončená u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie november 2009 nebola ukončená zákonom predpísaným spôsobom. Protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Žalobca sa taktiež nestotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý uviedol, že je možné vo vyrubovacom konaní použiť dôkazné prostriedky, ktoré boli získané do 02.02.2012. Žalobcovi nie je zrejmé, v akom vyrubovacom konaní správca dane pokračoval, nakoľko daňová kontrola, na ktorej ukončenie sa vyrubovacie konanie viaže ukončená zákonným spôsobom nebola. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil a dospel k záveru, že daňová kontrola bola ukončená prerokovaním nezákonného protokolu. Tieto skutočnosti odôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného.

6. V bode IV. žaloby žalobca argumentoval, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 30R/1/2014 zo dňa 28.03.2014 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.04.2014 č. 66/2014 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie. Uznesením zverejneným v Obchodnom zákonníku dňa 13.05.2014 súd povolil voči žalobcovi reštrukturalizáciu. Citoval ust. § 158 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Ak vznikla pohľadávka pred začatím reštrukturalizácie, po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č.7/2005 Z.z.), a teda správca dane má povinnosť podať prihlášku do 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie. Prihláška sa v zmysle § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný svoju pohľadávku neprihlásil riadne a včas, čoho následkom je zánik pohľadávok vzniknutých pred povolením reštrukturalizácie. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 6Sžf/31/2011 zo dňa 25.01.2012, ktorý sa zaoberá daňovými pohľadávkami a sankciami, ktoré po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

7. V bode V. žaloby žalobca poukázal, že splnil hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie dane z uvedenej faktúry a v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH). Dôvodil, že predmetom zdaniteľného plnenia nebola účasť na rally v roku 2009, ale umiestnenie reklamy daňového subjektu na súťažné rally auto. Poukázal aj na dôkazy, ktoré správcovi dane predložil, že poskytoval správcovi dane plnú súčinnosť, predkladal dôkazy k svojim tvrdeniam, a to nielen žalobca, ale i ďalšie osoby zúčastnené na zdaniteľnom obchode. Dôvodil, že dôkazné bremeno nezaťažuje žalobcu bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane.

8. Žalobca v závere žaloby zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a/ zákona č.162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) bez uvedenia podrobných dôvodov.

9. Uznesením zo dňa 17.09.2018 sp.zn. 6S/37/2018-55 správny súd uložil žalovanému pokutu vo výške 200 eur podľa § 80 ods. 1 písm. a/ SSP, nakoľko žalovaný si nesplnil povinnosť v súdom uloženej lehote predložiť administratívne spisy.

10. Správny súd uznesením sp.zn. 6S/37/2018-57 zo dňa 19.09 2018 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca nepreukázal dôvody priznania odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a/ SSP.

11. Dňa 27.09.2018 bolo správnemu súdu doručené písomné podanie žalovaného - sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.09.2018 sp.zn. 6S/37/2018-55, ktorým podľa § 80 ods. 1 písm. a/ SSP uložil žalovanému pokutu vo výške 200 eur. Sťažnosť žalovaný odôvodnil tým, že uznesenie bolo doručené do elektronickej schránky Finančného riaditeľstva SR dňa 04.06.2018, avšak nedopatrením bolo presunuté do vybavených archívnych správ a nebolo stiahnuté zo systému. Zamestnanci žalovaného vykonávali sťahovanie elektronickej pošty ručne, pretože finančná správa nemá zabezpečené prepojenie elektronickej schránky ÚPVS so systémom ADMIS. Ku dňu 20.09.2018 bolo ručne stiahnutých 7350 správ. Z dôvodu, že predmetné uznesenie nebolo doručené príslušnému oddeleniu daňového konania Prešov, žalovaný nepožiadal o predloženie lehoty na realizovanie úkonov, ani nepredloženie administratívneho spisu, nijakým spôsobom neospravedlnil.

12. Uznesením zo dňa 29.10.2018 sp.zn. 6S/37/2018-77 predsedníčka senátu rozhodla o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 17.09.2018 sp.zn. 6S/37/2018-55 tak, že sťažnosť zamietla a nepriznala účastníkom náhradu trov konania o sťažnosti. V odôvodnení uznesenia poukázala, že spisový materiál bol predložený správnemu súdu až dňa 27.09.2018, teda po viac ako 3,5 mesiaci od doručenia výzvy. Predsedníčka senátu vyhodnotila podanú sťažnosť ako nedôvodnú, preto ju podľa § 161 ods. 1 SSP zamietla.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, žiadal nariadiť pojednávanie. K námietkam žalobcu uvedeným v časti IV. žaloby ohľadom vymáhania nedoplatku u žalobcu v rámci reštrukturalizačného konania argumentoval, že reštrukturalizačné konanie je samostatné konanie, preto sa k nemu nemôže v tomto konaní vyjadrovať a zároveň tento problém nebol ani predmetom odvolacieho konania ukončeného napadnutým rozhodnutím.

14. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

19. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.03.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31 695,28 eur žalobcovi z dôvodu, že daňový subjekt odpočítaním dane z pridanej hodnoty z faktúry č. VT200904 zo dňa 02.12.2009 vo výške 31 540,00 eur vyhotovenej dodávateľom 2M RACING, s.r.o., Idanská 12, Malá Ida, porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, pretože nepreukázal uskutočnenie dodania služby v zmysle § 9 zákona o DPH.

21. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

22. V rámci správneho prieskumu správny súd skúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania.

23. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (zásada zákonnosti).

24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 3 ods. 4 Daňového poriadku, správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy.

27. Podľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku (prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012) daňové konanie začaté podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28. Podľa § 68 ods. 1 (veta prvá) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.

29. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

30. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým správca dane Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad rozhodnutím zo dňa 21.12.2015 číslo: 1797345/2015 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 31 695,28 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 a toto rozhodnutie správcu dane žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.03.2018 číslo: 100622960/2018 potvrdil. Konaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi normami. Základnou podmienkou úspešnosti žaloby je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, teda je v rozpore s právnym poriadkom, a preto súd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutia len v rozsahu a z dôvodov, ktoré určil žalobca v žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu.

33. Ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov, Daňový úrad Levoča listom zo dňa 20.01.2011 oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za obdobie január až november 2009 tak, že daňovú kontrolu začne 02. februára 2011 v priestoroch daňového subjektu. Z obsahu spisu vyplýva, že správca dane nemohol vykonať daňovú kontrolu v zákonom stanovenej 6 -mesačnej lehote a na jeho žiadosť výkon daňovej kontroly bol predĺžený na lehotu 12 mesiacov, t. j. daňová kontrola mala byť ukončená dňa 02.02.2012. Z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9720/401/428/2012/Les zo 16.01.2012, ktorý bol doručený žalobcovi spolu s výzvou na jeho vyjadrenie a s oznámením, že protokol bude prerokovaný s daňovým subjektom 03. 02. 2012. Správca dane vydal Dodatočný platobný výmer č. 0720301/1/102049/2012/Rus zo 14.02.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31.695,28 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 1020505/1/1023751/2012 z 08.06.2012 potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalobca žalobou žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2S/31/2012 z 19.06.2013 zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžf/38/2013 z 30.04.2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove s tým, že daňová kontrola v zmysle § 15 ods. 13 zákona č.511/1992 Zb. končí prerokovaním protokolu. Keďže v danom prípade daňová kontrola začala dňa 02.02.2011, mala byť ukončená prerokovaním protokolu najneskôr dňa 02.02.2012 v súlade s predĺžením lehoty na jej vykonanie tak, ako to povolil žalovaný prípisom z 15.07.2011. Správca dane z nepochopiteľného dôvodu určil termín na prerokovanie protokolu na 03.02.2012, teda daňová kontrola u žalobcu presiahla lehotu jedného roka. Z obsahu administratívneho spisu, ani súdneho spisu nemal najvyšší súd za preukázané, že by žalobca so správcom dane nespolupracoval a žeby mu žalobca nebol poskytol primeranú súčinnosť. Daňová kontrola v danom prípade tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario) § 29 ods. 4, veta prvá citovaného zákona. Rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto skutočnosti je rovnako nezákonné, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS/24/2010 z 29.06.2010. Uvedená skutočnosť spôsobuje takú vadu v konaní, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Žalovaný rozhodnutím č. 1269348/2015 zo dňa 07.08.2015 dodatočný platobný výmer zo dňa14.02.2012 zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie s tým právnym názorom, že správca dane v ďalšom konaní môže použiť iba tie dôkazné prostriedky, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. získané iba do 02.02.2012. Na základe toho správca dane oznámením č. 1499818/2015 z 02.10.2015 oznámil žalobcovi pokračovanie vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 a rozhodnutím č. 1797345/2015 zo dňa 22.12.2015 vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel z tejto dane za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31.695,25 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 289362/2016 zo 17.03.2016 potvrdil rozhodnutie správcu dane.

35. Na základe žaloby daňového subjektu zo dňa 15.04.2016 Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26.10.2017 sp.zn. 6S/113/2016 rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.03.2016 číslo: 289362/2016 zrušil a vec vrátil Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach sa v rozsudku stotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane, ale najmä žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadali s jeho podstatnou a základnou námietkou uvedenou v odvolaní aj v žalobe, na základe čoho bolo správcom dane začaté vyrubovacie konanie, resp. v akom už začatom vyrubovacom konaní a na základe čoho sa malo v ňom pokračovať. Takisto sa dostatočne nevysporiadal s otázkou, či vyrubovacie konanie bolo začaté na základe ukončenej daňovej kontroly, ktorá bola prerokovaná s ním dňa 03.02.2012 podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., pričom protokol z daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a vo vyrubovacom konaní pokračoval a rozhodol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, a teda sa vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal s ustanovením § 165b ods. 1 Daňového poriadku.

36. S právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku 7Sžf/38/2013 zo dňa 30.04.2015 sa žalovaný vysporiadal tak, že rozhodnutím zo dňa 07.08.2015 číslo: 1269348/2015 dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov zo dňa 14.02.2012 číslo: 9720301/1/102049/2012/Rus zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože protokol č. 9720/401/428/2012/Les zo dňa 16.01.2012 získal povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku z dôvodu prekročenia lehoty na výkon daňovej kontroly. V ďalšom konaní žalovaný ako odvolací orgán zaviazal správcu dane, aby použil iba tie dôkazy, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. ktoré boli získané do 02.02.2012, t.j. do ukončenia 1 ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly od jej začatia. Podľa názoru žalovaného kontrola v danom prípade začala zákonným spôsobom a zákonným spôsobom bola vykonávaná až do dňa, kedy mala byť ukončená, preto všetky dôkazy získané v tejto lehote boli získané a vykonané zákonným spôsobom. Táto skutočnosť zároveň nevylučuje, aby dôkazy získané v čase výkonu daňovej kontroly od 02.02.2011 do 02.02.2012 mohli byť v ďalšom konaní použité.

37. S týmto názorom správcu dane aj žalovaného sa správny súd nestotožňuje.

38. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahu správcu dane smerujúceho voči daňovému subjektu. Túto požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. Tento právny názor je konformný s právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovený v náleze sp.zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010. Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že „zákaz prekročiť zákonom stanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť“.

39. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR týkajúci sa tejto preskúmavanej veci vyslovený v rozsudku sp.zn. 7Sžf/38/2013 zo dňa 30.04.2015, z ktorého vyplýva, že: „vzhľadom k tomu, že daňová kontrola v zmysle § 15 ods. 13 zákona o správe daní a poplatkov končí prerokovaním protokolu a keďže v danom prípade daňová kontrola začala dňa 02.02.2011, mala byť ukončená prerokovaním protokolu najneskôr dňa 02.02.2012 v súlade s predĺžením lehoty na jej vykonanie tak, ako to povolil žalovaný prípisom zo dňa 15.06.2011. V danom prípade však správca dane z nepochopiteľného dôvodu určil termín na prerokovanie protokolu na 03.02.2012. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu presiahla lehotu jedného roka. Ak správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola v danom prípade tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá citovaného zákona).“

40. Podľa názoru správneho súdu, ak protokol je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, nemožno použiť ani dôkazy získané správcom dane do 02.02.2012, nakoľko rozhodnutie, ktoré následne vydal správca dane a aj rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom preskúmania správnym súdom sú rovnako nezákonné.

41. Správny súd opätovne poukazuje na § 165b ods. 1 Daňového poriadku - prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012, v zmysle ktorého daňové konanie začaté podľa zákona o správe daní a poplatkov sa dokončí podľa daňového poriadku.

42. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Ak protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, nie je podľa názoru správneho súdu možné začať vyrubovacie konanie v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu.

43. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.08.2015 č. 1269348/2015 zrušil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9720301/1/102049/2012/Rus zo dňa 14.02.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31 695,28 eur a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

44. V odôvodnení tohto zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až november 2009 bola u daňového subjektu začatá dňa 02.02.2011 (viď zápisnica o začatí daňovej kontroly), dňa 03.02.2012 prerokovaním protokolu a výsledku daňovej kontroly zo dňa 16.01.2012 bola daňová kontrola ukončená. Daňová kontrola s poukázaním na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 nebola ukončená zákonom predpísaným spôsobom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V ďalšom konaní správca dane použije iba tie dôkazné prostriedky, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. získané iba do 02.02.2012, t.j. do ukončenia ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly od jej začatia. V žiadosti o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania zo dňa 07.10.2015 Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad uviedol, ... „že vyrubovacie konanie začalo dňa 27.08.2015, nakoľko mu bolo doručené právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.08.2015, ktorým bolo rozhodnutie Daňového úradu Prešov zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe rozhodnutia žalovaného bolo u daňového subjektu začaté vyrubovacie konanie. Vzhľadom k tomu, že kontrola nebola ukončená zákonom predpísaným spôsobom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, nie je možné ho v daňovom konaní použiť a je preto potrebné zistiť skutkový stav a skutočnosti, ktoré budú použité ako podklad na vyhotovenia rozhodnutia a súčasne dodržanie procesných úkonov na vydanie tohto rozhodnutia v rámci pokračovania vo vyrubovacom konaní nie je predpoklad, že správca dane ukončí vyrubovacie konanie v zákonom stanovenej lehote, t.j. v lehote 60 dní“. Na základe uvedeného správca dane požiadal žalovaného Finančné riaditeľstvo SR - Banská Bystrica, oddelenie daňového konania o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania o 180 dní.

45. S tvrdením žalovaného, že reštrukturalizačné konanie je samostatné konanie a nemôže sa k nemu žalovaný v tomto konaní vyjadrovať, nakoľko nebolo ani predmetom odvolacieho konania, sa správny súd nestotožnil.

46. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/69/2011 zo dňa 30.04.2012, v ktorom Najvyšší súd okrem iného uvádza, že: „... v správnom súdnictve vykonávanom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa neuplatňuje vo vzťahu k zákonu o správe daní koncentračná zásada majúca za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok prv neuvedených v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Koncentračná zásada predstavujúca výrazné obmedzenie procesných práv účastníka konania sa uplatní iba v prípade, ak to zákon výslovne pre daný prípad ustanovuje, za prísneho režimu poučenia účastníka, či už správnym orgánom alebo súdom. Preto pokiaľ žalobca v žalobe oponoval aj námietkami skôr neuplatnenými v rámci odvolacieho správneho konania, bola povinnosť prvostupňového súdu sa s týmto náležite vysporiadať.“ Preskúmanie námietok uplatnených až v správnej žalobe žalobca podložil aj uznesením rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 7Afs/54/2007 zo dňa 26.08.2008, v ktorom súd rozhodol, že žalobca je oprávnený uviesť v žalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje napadnuté správne rozhodnutie za nezákonné. Tomu nebráni skutočnosť, že niektoré z nich neuplatnil už v odvolacom konaní, napriek tomu, že ich uplatniť mohol.“

47. Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 30R/1/2014 zo dňa 28.03.2014 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie. Uznesením zverejneným v Obchodnom zákonníku č. 89/20147 zo dňa 13.05.2014 súd povolil voči žalobcovi reštrukturalizáciu. Dodatočný platobný výmer zo dňa 14.06.2012, ktorým správca dane vyrubil daň za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31 695,28 eur sa stal právoplatným dňa14.06.2012. V zmysle § 158 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Tento právoplatný dodatočný platobný výmer zo dňa 14.06.2012 bol zrušený rozhodnutím žalovaného až zo dňa 07.08.2015, a to na základe právneho názoru Krajského súdu Prešov zo dňa 19.06.2013 v rozsudku sp.zn. 2S/31/2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SRzo dňa 30.04.2015 sp.zn. 7Sžf/38/2013.

48. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, či si správca dane v súlade s § 121 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii prihlásil v zákonom stanovenej lehote daňový nedoplatok žalobcu. Správny súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., , podľa ktorého právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

49. Vzhľadom na vyššie konštatované procesné pochybenie správcu dane aj žalovaného, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, lebo došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP) .

50. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

51. Správny súd zároveň považuje za predčasné a prejudiciálne vysporiadavať sa s námietkami žalobcu, ktoré smerujú k preukázaniu splnených všetkých zákonných podmienok ustanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. pre nárok na odpočítanie DPH vo výške 31 540,- eur z faktúry č. VT200904 zo dňa 02.12.2009.

52. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu týkajúcich sa nezákonne ukončenej daňovej kontroly, z nej nezákonne získaného dôkazného prostriedku

- protokolu a následného použitia dôkazov správcom dane, ktoré nemožno použiť v daňovom konaní, tiež je povinný objasniť na základe akých skutočností začalo vyrubovacie konanie s poukazom na vyslovený právny názor súdov v rozsudkoch týkajúci sa tejto veci. S poukazom na to, že dňa 13.05.2014 bola povolená voči žalobcovi reštrukturalizácia podľa zákona č.7/2005 Z.z., je žalovaný povinný doplniť skutkový stav o zistenie skutočností či správca dane prihlásil v zákonom stanovenej lehote svoju pohľadávku, či bola alebo nebola správcom popretá táto pohľadávka a náležitým spôsobom odôvodniť opätovné vyrubenie daňového nedoplatku v novom rozhodnutí správcom dane po ukončení reštrukturalizácie žalobcu. Zároveň by mal žalovaný skúmať, či nenastali zákonné dôvody na zastavenia daňového konania v zmysle § 62 Daňového poriadku.

53. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

54. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ SSP, správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku.

55. Podľa § 80 ods. 2 SSP, pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.

56. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia Správneho súdneho poriadku správny súd v zrušujúcom rozsudku využil svoje právo a uložil žalovanému pokutu 1 000 eur z dôvodu, že v preskúmavanom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v skoršom zrušujúcom rozsudku sp.zn. 2S/31/2012-76 zo dňa 19.06.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu sp.zn. 7Sžf/38/2013 zo dňa 30.04.2015 , naviac ak totožný právny názor bol vyslovený aj Krajským súdom v Košiciach v tiež zrušujúcom rozsudku sp.zn. 6S/113/2016 zo dňa 26.10.2017.

57. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).